Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200162 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200162.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu Metalfin Group, s.r.o., Diakovská cesta 15, Šaľa, IČO: 438 620 39, zastúpeného spoločnosťou Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394443/2015 zo dňa 09.09.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 1394443/2015 zo dňa 09.09.2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 20243665/2015 zo dňa 18.05.2015 určujúce žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 129.866,66 eur (nepriznanie nadmerného odpočtu v sume 125.991,25 eur, vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti v sume 3.875,41 eur). 2. Namietal, že v súvislosti s nepriznaním nadmerného odpočtu za modul kotla od dodávateľa ADATO, s.r.o. správny orgán nesprávne konštatoval nepreukázanie, že prijatý zdaniteľný obchod mal priame a bezprostredné spojenie s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu, ani reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení. Poukazoval na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ak platiteľ dane postupuje pri obchodovaní s tovarom v dobrej viere a splní všetky predpoklady vyžadované právnymi predpismi na uplatnenie práva odpočítať DPH na vstupe, následný postup správcu dane, ktorý platiteľovi zamietne uplatnený nárok, nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej moci a konanie správcu dane by mohlo vykazovať znaky svojvôle pri výklade a aplikácii právnych noriem, a teda byť aj v rozpore s princípom právnej istoty vyplývajúcim z článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Súčasne, postup správcu dane, ktorý má za cieľ systematicky spochybniť právo platiteľa dane na odpočítane DPH napriek skutočnosti, že tento spĺňa všetky zákonné predpoklady na takýto odpočet, môže byť posúdený ako postup rozporný s ústavným princípom proporcionality vyjadreným v článku 13 ods. 4 Ústavy. 3. Poukazoval na to, že v zdaňovacom období december 2013 si uplatnil nárok na odpočet dane v celkovej sume 129.866,66 eur na základe prijatej faktúry č. 20130027 zo dňa 18.06.2013 od spoločnosti ADATO, predmetom ktorej bol modul kotla. Faktúra bola vystavená na základe zmluvy zo dňa 20.03.2013 a žalobcovi podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vznikol nárok na odpočítanie dane v deň, keď, pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, t.j. dňa 18.06.2013. Nepopiera, že podmienkou vzniku práva na odpočet je, že platiteľ prijme tovar alebo služby na uskutočňovanie svojich podnikateľských aktivít a medzi odpočítaním dane na vstupe musí byť priame a bezprostredné spojenie s aktivitami podnikateľa na výstupe, avšak s tým, že toto spojenie predstavuje vecnú a nie časovú súvislosť a že platiteľ si môže odpočítať daň aj z prijatého tovaru, resp. služieb, ktoré sa na jeho hospodársku činnosť použijú v budúcnosti. Zámer žalobcu použiť prijaté plnenie (modul kotla) v rámci svojej podnikateľskej činnosti bol zrejmý už v čase vzniku práva na odpočítanie dane, avšak z ekonomických dôvodov dňa 23.12.2013 uzavrel so spoločnosťou METALFIN GROUP, a.s. zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol aj modul kotla, pričom nadobúdateľ podľa návrhu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 72014 zo dňa 11.07.2014 plánoval modul kotla odpredať svojmu obchodnému partnerovi Latema, s.r.o.. O týchto obchodných transakciách bol správca dane informovaný, boli mu predložené súvisiace dokumenty a navrhnutý výsluch svedka - zástupcu Latema, s.r.o., ktorý dôkaz správca dane nevykonal. Žalobca preto má za to, že preukázal svoj zámer použiť prijaté plnenie v rámci svojej ekonomickej činnosti a neuznaním práva na odpočítanie dane správca dane konal v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH a s článkom 167 a nasl. Smernice 2006/112/ES. Podľa jeho názoru skutočnosť, že predaj podniku sa podľa § 10 ods. 1 zákona o DPH nepovažuje za dodanie tovaru, resp. služby, neznamená, že sa predaj podniku nepovažuje za ekonomickú činnosť na účely zákona o DPH. Žalobca uzatvorením zmluvy o predaji podniku použil svoj hmotný majetok na dosiahnutie príjmu. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-408/98 zo dňa 22.02.2001. 4. Správca dane vo vyrubovacom konaní nevykonal navrhnutý dôkaz ani sa dôkladnejšie nezaoberal súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, čím došlo k porušeniu § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v rozpore s ktorým je aj postup správcu dane, ktorý miesto dohodnutia dňa prerokovania pripomienok so žalobcom predvolal konateľa žalobcu z adresy jeho bydliska. Námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadreniach zo dňa 11.02.2015 a 16.06.2015 sa žalovaný ani správca dane nezaoberali. 5. Žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že počas daňovej kontroly nepredložil relevantné dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že mu vznikol nárok na odpočet DPH a má za to, že správca dane predložené dôkazy vyhodnotil nesprávne a nedostatočne, pričom logicky nezdôvodnil, prečo jednotlivé dôkazy nepovažoval za dostatočne preukazujúce zámer žalobcu použiť modul kotla na dodávky tovarov a služieb, a nevysvetlil, aký iný „skutočný“ zámer daňového subjektu s modulom kotla správca dane zistil. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na problematiku rozloženia dôkazného bremena, s tým, že správca dane má viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2). Správca dane tak podľa žalobcu nemôže na daňovom subjekte ponechať absolútne dôkazné bremeno, toto po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza na správcu dane. Podľa súdnej praxe napríklad neúčasť navrhnutého svedka na ústnom pojednávaní správca dane (ako v tomto prípade neúčasť bývalého konateľa dodávateľa, svedecká výpoveď ktorého mala podporiť preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia) nemôže bez ďalšieho znamenať neunesenie dôkazného bremena platiteľom dane, nakoľko správca dane má zákonnú možnosť svedka predvolať alebo priamo predviesť. 6. Podľa žalobcu rozhodnutie správcu dane, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, a súčasne zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci. 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že zistenia správcu dane a z nich vyplývajúce závery sú vyčerpávajúco uvedené v rozhodnutí daňového úradu zo dňa 18.05.2015, ako aj v jeho rozhodnutí zo dňa 09.09.2015. K námietkam žalobcu uviedol, že podľa zistenia správcu dane zdaniteľný obchod nebol uskutočnený, nakoľko modul kotla nebol predaný žiadnemu odberateľovi, stále sa nachádzal vo výrobnej hale spoločnosti ADATO, ktorá si síce daňovú povinnosť vyčíslila a túto uviedla v daňovom priznaní, daň však doposiaľ zaplatená nebola. Za neopodstatnenú považuje námietku týkajúcu sa nevypočutia zástupcu spoločnosti Latema práve na základe skutočnosti, že modul kotla neopustil výrobnú halu dodávateľa a žalobca tak k nemu nenadobudol vlastnícke právo v zmysle § 8 zákona o DPH. Že žalobca nesplnil podmienky § 49 ods. 2 zákona o DPH na odpočítanie dane preukazujú jeho vlastné vyjadrenia, ako aj predložená nepodpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 11.07.2011. Žalovaný poukazoval na to, že listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho dôkazom o uskutočnení zdaniteľného plnenia nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Faktúry od spoločnosti ADATO tak nie sú dôkazom o tom, že táto spoločnosť deklarované dodanie tovaru uskutočnila, doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt, pričom fyzické dodanie tovaru preukázané nebolo a tento sa v priebehu výkonu daňovej kontroly nachádzal vo výrobnej hale spoločnosti ADATO. 8. Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 68 ods. 3 daňového poriadku tým, že konateľ spoločnosti bol predvolaný z adresy svojho trvalého bydliska, podľa žalovaného nejde o zásadnú chybu v konaní, ktorá by mala za následok neplatnosť úkonu, nakoľko žalobca ako právnická osoba je síce účastníkom daňového konania, ale správca dane konal s jeho štatutárnym zástupcom - fyzickou osobou. Uvádzané zákonné ustanovenie mu umožňuje určiť deň prerokovania pripomienok, ale nevymedzuje mu adresu pre zaslanie predvolania. K námietkam žalobcu týkajúcim sa preukázania, že modul kotla priamo a bezprostredne súvisel s jeho hospodárskou činnosťou, žalovaný uviedol, že on ani správca dane nespochybňujú zámer žalobcu predať kotol v rámci podnikateľskej činnosti, ale spochybnili reálne dodanie modulu kotla v čase vystavenia faktúry, nakoľko kotol sa nachádza u výrobcu a žalobca nepreukázal, kedy sa v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH stal vlastníkom tovaru. 9. Na základe splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie a jeho vydaniu predchádzajúci postup žalovaného z pohľadu žalobných dôvodov, ktorými je súd viazaný a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 10. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (DPH) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z. (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 11. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.09.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 20243665/2015 zo dňa 18.05.2015, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 129.866,66 eur v spojení s nepriznaním nadmerného odpočtu DPH v sume 125.991,25 eur a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti 3.875,41 eur. 12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval doklady, na ktorých je deklarovaný daňový subjekt ako kupujúci a príjemca tovaru, avšak tieto doklady neboli na splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane posúdené ako postačujúce. Správca dane preveroval priame a bezprostredné spojenie fakturovaného kotla pre daňový subjekt s uskutočneným zdaniteľným obchodom v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, tzv. na aké účely daňový subjekt použil kotol, z ktorého si uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie december 2013. Zo šetrení správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt nepreukázal použitie kotla na priame a bezprostredné spojenie so svojim zdaniteľným obchodom podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že právo na odpočítanie dane z tovaru a služby vzniká podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, tzv. prijaté plnenia použije na dodávky, ktoré podliehajú zdaneniu. Z predložených dokladov a vyjadrenia daňového subjektu nie je dodanie tovaru preukázané. Daňový subjekt nevykonáva od 01.01.2014 žiadnu ekonomickú činnosť. 13. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa ADATO, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol skutočne v deklarovanom rozsahu aj týmto dodávateľom uskutočnený. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona, pričom vykonal nielen formálnu kontrolu predložených dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Správca dane na základe uvedených zistení neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie v sume 129.866,66 eura. 14. V súvislosti s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa základných zásad daňového konania uvedených § 3 daňového poriadku, sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Ďalej správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenie ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Daňový subjekt neuviedol akým konkrétnym spôsobom správca dane postupoval v rozpore s Ústavou SR, aké povinnosti uložil daňovému subjektu nad rámec Ústavy SR alebo všeobecne záväzných právnych predpisov, čím daňový subjekt neprimerane zaťažil. Odvolací orgán po preverení spisového materiálu nevzhliadol také konanie správcu dane, ktoré by nebolo v súlade so základnými zásadami daňového konania, alebo by bolo v rozpore s Ústavou SR. Ďalej odvolací orgán uviedol, že daňový subjekt a ani spoločnosť ADATO v priebehu daňovej kontroly relevantnými dôkazmi nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení. Právo na odpočet dane vzniká daňovému subjektu ako platiteľovi dane až po splnení podmienok uvedených v § 49 ods. 2, § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Platiteľ si môže uplatniť právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba v prípade, ak je schopný preukázať reálnosť zdaniteľného obchodu spoločnosťou deklarovanou vo faktúre. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preskúmava uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje tiež či zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Ak si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, je jeho povinnosťou, aby preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou deklarovanou vo faktúrach. V prípade, že daňový subjekt uvedenú skutočnosť nepreukáže, nemôže si právo na odpočítanie dane uplatniť. Ďalej odvolací orgán uviedol, že nárok na odpočet dane vzniká platiteľovi dane vtedy, ak uplatnené odpočítanie dane použije v súvislosti s dodaním tovaru a služieb ako platiteľ. 15. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, išlo podľa žalovaného o rozsudky pojednávajúce o rôznych službách, ktoré predávajúci využíva na účel predaja podniku a ktoré majú priamu a bezprostrednú súvislosť s celou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby. V danom prípade nešlo o služby a ich použitie, ale predmetom preverovania v priebehu daňovej kontroly bolo použitie, resp. predaj tovaru - kotla. Správca dane preverovaním zistil, že daňový subjekt nepoužil kotol na priamy zdaniteľný obchod, nakoľko ho nepredal žiadnemu odberateľovi, kotol bol počas výkonu daňovej kontroly stále v areáli spoločnosti ADATO. Odvolací orgán dáva do pozornosti zápisnicu č. 9401401/5/3694454/2014 zo dňa 31.07.2014, v ktorej p. Ováry uviedol, že spoločnosť nevykonávala od 01.01.2014 žiadnu ekonomickú činnosť a od 01.01.2014 sa stala súčasťou spoločnosti METALFIN. Z uvedeného dôvodu daňový subjekt nemohol splniť podmienky na odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 2 zákona o DPH. 16. Odvolací orgán po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s § 3 daňového poriadku, postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, používal prostriedky najmenej zaťažujúce daňový subjekt a zároveň umožňujúce správne určenie a vyrubenie dane, pričom hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Odvolací orgán poukazuje na § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku, podľa ktorého kontrolný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly dokazovanie v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku, pričom vychádzal z predložených dokladov ku kontrole, dôkazov získaných ústnym pojednávaním, dožiadaním u miestne príslušného správcu dane a vlastnou činnosťou. Odvolací orgán ďalej uvádza, že podľa nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17 má platiteľ v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Správca dane pri preverovaní dokladov vedie dokazovanie v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku, pričom platiteľ môže spochybnenie dôkazov vyvrátiť predložením alebo navrhnutím nových dôkazov. V procese dokazovania sa presúva dôkazné bremeno medzi správcom dane a daňovým subjektom (platiteľom). Správca dane skúmaním zistil, že dodanie tovaru dodávateľom nebolo preukázané, a ani dodávateľ nepreukázal reálnosť zdaniteľného plnenia, rozhodujúce pre uznanie odpočtu dane. Nárok na odpočítanie vzniká z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH. Daňový subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom. Získané dôkazy správca dane hodnotil podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, a preto odvolací orgán považuje námietku za neopodstatnenú. 17. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa porušenia ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku žalovaný poukazoval na to, že správca dane za účelom prerokovania pripomienok uvedených vo vyjadrení daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly, zaslal daňovému subjektu dňa 09.03.2015 predvolanie, ktorým ho vyzval na ústne pojednávanie v súvislosti s vyrubovacím konaním. Predvolanie bolo daňovému subjektu doručené dňa 23.03.2015. Z úradného záznamu spísaného správcom dane dňa 04.05.2015 vyplýva, že daňový subjekt sa ústneho pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nenavrhol správcovi dane iný termín ústneho pojednávania. Správca dane sa námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zaoberal, namietané skutočnosti vyhodnotil. Pretože daňový subjekt svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení nepreukázal žiadnymi novými relevantnými dôkazmi, správca dane svoje kontrolné zistenia potvrdil. K namietanému splneniu podmienok na odpočítanie dane odvolací orgán uvádza, že správca dane je oprávnený v procesnoprávnych vzťahoch určovať rozsah vykonania dokazovania a rozhodovať o výbere dôkazných prostriedkov. Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane zvažoval, či subjektom predkladané dôkazy hodnoverne preukazujú podstatnú skutočnosť, či došlo k vzniku nároku na odpočítanie dane od dane, ktorú je povinný platiť z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Pretože doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nestačí len ich formálna deklarácia, tz. predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovníkom, je tieto prejednať, umožniť daňovníkovi preukázať ich existenciu relevantnými dôkazmi, pričom sám má k tomu zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť daňovník. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte. Správca dane v rámci dokazovania posúdil závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodol o ich dôkaznej preukaznosti. 18. Podľa zistenia súdu sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu, logicky a vecne správne vysporiadal s celým rozsahom námietok žalobcu, ktorý v žalobe síce v zásade správne ozrejmil teóriu vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty i rozloženia dôkazného bremena medzi správcom dane a kontrolovanými daňovým subjektom, avšak v konečnom dôsledku nevyvrátil záver správcu dane a žalovaného, že v danom prípade predpoklady vyžadované zákonom na uplatnenie odpočtu dane nesplnil, resp., že ich splnenie nepreukázal. Výsledok daňového konania deklarovaný v rozhodnutí správcu dane zo dňa 18.05.2015 potvrdenom preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nie je následkom nedostatočného dokazovania vo veci, neprimeraného zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, ani svojvôle správnych orgánov pri výklade a aplikácii právnych noriem, ale prisúdenia logického významu vykonaným dôkazom a v konaní zisteným skutočnostiam. 19. Záver správneho orgánu o tom, že preukázané nebolo priame a bezprostredné spojenie fakturovaného tovaru (modulu kotla v čase výkonu miestneho zisťovania 22.05.2014 stále sa nachádzajúceho v priestoroch deklarovaného predávajúceho!) s uskutočňovanými zdaniteľnými obchodmi, nie je spôsobilé spochybniť všeobecné tvrdenie žalobcu, že účelom obstarania modulu kotla bol predaj jeho budúcim partnerom na základe dopytov a ponúk, rovnako ako ani (nepodpísaná) zmluva o budúcej kúpnej zmluve zmluvných strán Latema s.r.o. a METALFIN GROUP, a.s., či výpoveď navrhovaného svedka - zástupcu spoločnosti Latema s.r.o., výsluch ktorého správca dane správne ako nerelevantný nevykonal. Konštatované neunesenie dôkazného bremena pritom nie je následkom nevypočutia navrhovaného svedka, žalobca na svoje tvrdenia v daňovom konaní iné dôkazy nenavrhol vykonať a z okolností prípadu ani nevyplývajú dôkazy, ktoré by bolo dôvodné vykonať z iniciatívy správcu dane. 20. Ekonomickú opodstatnenosť nákupu kotla neozrejmuje ani uzavretie zmluvy o predaji podniku, pričom v rozpore s argumentáciou žalobcu (právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-408/98) nejde o službu, náklady na ktorú by boli vynaložené za účelom predaja podniku. V rozpore s jeho právnym názorom k úlohám správcu dane, ich rozsah vyplýva predovšetkým z daňového poriadku, nepatrí skúmať, aký iný, skutočný zámer žalobca deklarovaným nákupom sledoval a absencia takéhoto úsudku nie je nedostatkom obsahu rozhodnutia odôvodňujúcim záver o nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu. 21. Nakoľko daňový subjekt deň prerokovania ním predložených pripomienok správcovi dane nenavrhol, jeho určenie správcom dane na deň 16.04.2015 nie je v rozpore s ustanovením § 68 ods. 3 daňového poriadku. Za „neštandardné“ v tejto súvislosti možno považovať adresovanie predvolania priamo konateľovi spoločnosti, ktorého ako fyzickú osobu, hoci v pozícii jediného konateľa a spoločníka daňového subjektu, nie je dôvodné zamieňať s daňovým subjektom. Na strane druhej, vzhľadom na postavenie predvolanej osoby v obchodnej spoločnosti a poskytnutie jednoznačnej informácie o tom, akej veci sa predvolanie týka, nemožno tento postup správcu dane považovať za pochybenie, ktoré by ohrozilo práva účastníka konania, v tomto prípade práva zúčastniť sa prerokovania pripomienok, alebo v prípade existencie vážnych dôvodov neúčasti navrhnúť iný termín rokovania. 22. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd v preskúmavanom rozhodnutí a jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov nezistil skutočnosti odôvodňujúce záver o nezákonnosti a danosti dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Súd preto žalobcu podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 23. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.