KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trnava17. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/59/2016 z 17. 10. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 17. októbra 2017, sp. zn. 20S/59/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2016200371.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/59/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200371
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200371.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu A. D., nar. XX.XX.XXXX, P. T.
XXX/XX, F. B., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova
5B, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 315781/2016 zo dňa 22.03.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 315781/2016 zo
dňa 22.03.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.
1682945/2015 zo dňa 18.11.2015 o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie r. 2010 v sume 21.164,43 eur. Namietal, že správca dane neúplne zistil skutkový stav veci, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s právnymi predpismi, nezrozumiteľné a zmätočné.
Rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného boli podľa žalobcu vydané v rozpore so zákonmi č.
563/2009 Z.z., 595/2003 Z.z., 513/1991 Zb., 400/2009 Z.z., 333/2011 Z.z. a 479/2009 Z.z. a správca
dane hrubo porušil zákon o správe daní najmä tým, že:
a) riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch
b) neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci
c) presunul rozsah dôkazného bremena tretieho a štvrtého subdodávateľa v obchodných transakciách
na žalobcu, pričom ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane, účelovo zbavený možností
v uplatnení svojich procesných práv, napr. a najmä žalobcovi bolo odňaté právo zúčastniť sa ústneho
pojednávania so svedkami a klásť im otázky
d) neodborným, neprehľadným a tak aj manipulovateľným spôsobom vyhotovoval úradné dokumenty
e) prekročil zákonom stanovenú lehotu na ukončenie daňovej kontroly
f) v daňovej kontrole bol nečinný
g) porušil Nariadenie Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH
h) vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do Protokolu o výsledku zistenia
z daňovej kontroly.

2.
Má za to, že rozhodnutie bolo účelovo vytvorené s cieľom poškodiť kontrolovaný daňový subjekt a
pokiaľ ho správca dane zaťažil dôkazným bremenom vo vzťahu k odberateľovým odberateľom v treťom



a štvrtom rade, pričom použil nezákonne získané informácie, porušil ustanovenia daňového poriadku.
Správca dane pri rozhodovaní relevantne neprihliadal a zámerne opomenul dôkazy, ktoré mu poskytol
a ktoré potvrdzujú uskutočnenia zdaniteľného plnenia v zmysle vystavených (prijatých) faktúr, najmä
vyjadrenia konateľa dodávateľských spoločností U. F. zo dňa 15.11.2013 a jeho písomné prehlásenie
doručené správcovi dane dňa 02.01.2014, ktorý potvrdil vykonanie prác pre daňový subjekt, vysvetlil
spôsob ich realizácie aj ich základ (zmluvy o dielo), potvrdil vystavenie účtovných dokladov i prevzatie
zaplatenej vyfakturovanej sumy. Obdobne konateľka dodávateľskej spoločnosti A. B. v prehlásení zo dňa
20.09.2013 potvrdila, že spoločnosť RAN Slovakia, s.r.o. bola riadnym dodávateľom prác pre žalobcu,
konkretizovala vykonané práce, vystavenie účtovných dokladov a úhradu prác, pričom poprela svoje
svedectvo v takom význame, ako ho prezentoval správca dane. Žalobca preto pokladá jej ústnu výpoveď
za vyvrátenú, správca ju nemôže zohľadňovať, naviac keď ju získal v rozpore so zákonom - o výpovedi
ho vopred neinformoval a napriek písomnej žiadosti mu neposkytol kópiu zápisnice. Poukazoval na to,
že vo vyjadrení k výzve na predloženie dôkazov zo dňa 25.05.2015 predložil všetky dôkazy a vysvetlenia
vyvracajúce tvrdenia správcu dane, ozrejmil aj za tým účelom boli práce vykonané a ako súviseli s
dosahovaním zdaniteľných príjmov. Správca však v rozhodnutí uviedol iba časť predložených dokladov,
neuviedol vyjadrenia P. F. zo dňa 15.11.2013 za spoločnosti VETECH, s.r.o. a VP PLUS, s.r.o., ani zmluvy
o dielo zo dňa 04.01.2010 uzavreté so spoločnosťami VETECH, s.r.o. a VP PLUS, s.r.o., vykonanie
obhliadky areálu, v ktorom boli práce vykonané, správca dane nepovažoval za potrebné. Podľa jeho
názoru sa práve správca dane dostal do dôkaznej núdze, jeho tvrdenia sú iba všeobecné, naopak on
predložil správcovi dôkazy, ktoré pri spravodlivom a logickom uvažovaní minimálne postačujú nakoľko
spĺňajú podmienku preukaznosti stanovenú zákonom o dani z príjmu. Správca dane nebol oprávnený
požadovať od neho informácie týkajúce sa osôb a strojov, ktoré práce vykonávali nakoľko žiaden právny
predpis mu neukladá povinnosť viesť takúto evidenciu a nie je oprávnený legitimovať osoby, ktoré prišli
z firiem VETECH, s.r.o., VP PLUS, s.r.o. a RAN Slovakia, s.r.o.. Dodávateľskú spoločnosť si na začiatku
spolupráce preveril cez Z. a Z., spoločnosť bola riadne registrovaná, preto nemal pochybnosti s ňou
spolupracovať a nebolo jeho povinnosťou ani právom zisťovať, či z príjmu priznala a odviedla daň, alebo
si komunikuje s daňovým úradom. V zozname daňových dlžníkov sa uvádzané firmy nenachádzali,
a nesplnenie ich daňovej povinnosti nedokazuje, že nevykonali práce, nevystavili faktúry a nemali
uhradené pohľadávky voči žalobcovi.

3.
Žalobca uvádzal, že obsah zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02.04.2013 bol vopred pripravený
aj s jeho odpoveďami, v rozpore s ním nebol správcom dane poučený a správcovi odovzdal úplnú
účtovnú a daňovú evidenciu, daňové priznania, zmluvy a pod. za roky 2008, 2010 a 2011. Na ústnom
pojednávaní dňa 21.10.2013, predmetom ktorého malo byť jeho oboznámenie s výsledkom daňovej
kontroly, ho správca dane iba stroho informoval o tom, že do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane neboli
uznané faktúry spoločností RAN Slovakia, s.r.o., VETECH, s.r.o., a VP PLUS, s.r.o., dôvody neuznania
sa však dozvedel až z protokolu, správca nespomenul ani výpoveď A. B.. Jeho neinformovaním mu
správca dane znemožnil riadne sa k veci vyjadriť a ovplyvniť výsledok daňovej kontroly, preto protokol
osobne neprevzal a žiadal o jeho doručenie na vyjadrenie poštou. Správca dane si nesplnil ani povinnosť
podľa § 46 daňového poriadku oznámiť mu svoje pochybnosti a správnosti pravdivosti alebo úplnosti
predložených dokladov a vyzvať ho na vyjadrenie, doplnenie alebo vysvetlenie, čím mu znemožnil
vstupovať do priebehu kontroly. Tvrdenie správcu dane o nerelevantnosti a nevierohodnosti dokladov
vyvrátil predložením vyjadrení konateľov o tom, že uvádzané spoločnosti práce vykonali a boli im aj
zaplatené, čím preukázal aj vynaloženie výdavkov na daňové účely.

4.
Žalobca poukazoval tiež na to, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 13.02.2014 bolo
rozhodnutím žalovaného zo dňa 06.06.2014 zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie
konanie s tým, aby správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, resp. podanie vysvetlenia v
súvislosti s fakturovanými prácami, v ďalšom správca, aby vydal nové rozhodnutie riadne odôvodnené
a odrážajúce všetky skutočnosti zistené v daňovom konaní. Napriek tomu, že na výzvu správcu dane
predložil všetky požadované vysvetlenia, správca dane až po uplynutí 17 mesiacov vydal dňa 18.11.2015
nové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, v ktorom nevyhodnotil všetky predložené dôkazy, nevypočul
konateľov dodávateľských spoločností, rozhodnutie vydal bez vyhodnotení všetkých skutočností, pričom
neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo, a nevysporiadal sa ani so všetkými návrhmi a námietkami
daňového subjektu. Porušené bolo jeho právo podľa § 25 daňového poriadku byť prítomný pri výsluchu
svedkov a jeho žiadosť o vyhotovenie fotokópií zápisníc spísaných so svedkami správca dane ignoroval,



neinformoval ho ani o tom, či svedkov predvolával, ani o možnosti nahliadnuť do spisu. Nakoľko všetky
svoje povinnosti v daňovom konaní si splnil a ním predložené dôkazy spĺňajú zákonné náležitosti,
nevie, čo ešte treba dokazovať a daňový úrad napriek jeho žiadosti ani nešpecifikoval dôkaz, ktorý
ešte žiada predložiť. Skutočný obsah predložených dôkazov správca dane nebral do úvahy, účelovo
ich obchádzal alebo bagatelizoval s cieľom čo najvyššej vyrubenej dane. Žalobca má za to, že jeho
dôkazné bremeno nemôže byť absolútne a nemôže predpokladať, že by u určitých dodávateľov mal
nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že ich evidencia nebude riadne
vedená. Odmieta niesť zodpovednosť za nesplnenie povinností dodávateľskou spoločnosťou a platiť za
ňu dane. V tejto súvislosti poukazoval žalobca aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a Európskeho súdneho dvora, najmä na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011, ako aj na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs/131/2014 zo dňa 25.03.2005, smernicu Rady 2006/112/
ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 8 Sžf/14/2012,
5 Sžf/22/2009, 3 Sžf/1/2010, 7 Sžf/4/2013, rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-80/11, C-142/11 a
C440/04 týkajúce sa rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane, ako aj významu
nevedomosti daňového subjektu, že plnenie je súčasťou podvodu spáchaného tretími osobami.

5.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval
na to, že žaloba smeruje proti postupu správcu dane pri výkone kontroly na dani z pridanej
hodnoty a bližšie nešpecifikovanému rozhodnutiu nakoľko žalobca uvádza skutočnosti, ktoré neboli
predmetom žalovaného rozhodnutia, a žaloba je sčasti koncipovaná ako odvolanie voči prvostupňovému
rozhodnutiu, ktoré sa týka inej dane a iného účastníka.

6.
Uvádzal, že z výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacích konaní vyplýva, že
správca dane neuznal žalobcovi za daňové výdavky práce fakturované dodávateľom RAN Slovakia
s.r.o. v sume 2.100,00 eur, práce fakturované dodávateľom VETECH, s.r.o. v sume 40.326,02 eur
a práce fakturované dodávateľom VP PLUS, s.r.o. v sume 64.940,00 eur. Dôvodom neuznania
sporných výdavkov bola ich nepreukázateľnosť zo strany žalobcu, ku ktorej správca dane dospel na
základe miestneho zisťovania, dožiadaní a na základe neplnenia si daňových povinností zo strany
dodávateľských spoločností, ako aj z dôvodu, že žalobca nepredložil v ďalšom vyrubovacom konaní
žiadne nové dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že práce boli uvedenými spoločnosťami reálne
vykonané.

7.
V prípade dodávateľskej faktúry č. 20100184 zo dňa 30.11.2010 vystavenej dodávateľom RAN Slovakia,
s.r.o. bola predmetom fakturácie oprava kanalizácie dažďovej vody pri vstupe do haly č. 1 (veľká brána),
vrátane výkopov a zásypov, ku ktorej žalobca predložil príjmový pokladničný doklad (ďalej len „PPD“).
Z predloženého PPD (bez čísla) zo dňa 30.11.2010 však nijako nevyplýva, že ide o úhradu spornej
dodávateľskej faktúry. Obsahuje síce sumu a podpis príjemcu, ale absentuje v ňom číslo faktúry (ako účel
je uvedené iba úhrada fa). Taktiež v ňom absentuje meno osoby, ktorá PPD vystavila, čím sa nepotvrdilo
prijatie fakturovanej sumy na základe vystavenej dodávateľskej faktúry a úhrada pohľadávky v sume
2.100,00 eur bez DPH.
V prípade dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou VETECH, s.r.o. (č. 2010044, int. č. 10/032
zo dňa 15.02.2010; č. 20100134, int. č. 10/051 zo dňa 01.04.2010 a č. 20100263, int. č. 10/121 zo
dňa 26.07.2010) boli predmetom fakturácie práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 04.01. 2010 a na
základe zápisov o vykonaní prác a odsúhlasení vykonaných prác, ktoré boli vystavené s tým istým
dátumom ako boli vystavené faktúry. Okrem zápisov žalobca predložil k dodávateľským faktúram PPD,
vystavené s tým istým dátumom ako dodávateľské faktúry (okrem PPD zo dňa 03.02.2010), pripojený k
dodávateľskej faktúre č. 2010044 zo dňa 15.02.2010. Ide o PPD (bez čísla), na ktorý poukazoval žalobca
v podanom odvolaní vystavený na zálohovú platbu v sume 10.000,00 eur (účel), pričom nie je zrejmé,
k akej faktúre sa záloha vzťahuje. PPD (bez čísla) zo dňa 15.02.2010 priložený k uvedenej faktúre bol
vystavený za účelom inkasa odberateľskej faktúry na sumu 12.673,07 eur, avšak ani tento neobsahuje
číslo odberateľskej faktúry. Ostatné PPD (neočíslované) priložené k dodávateľským faktúram obsahujú
len čísla faktúr a celkovú sumu (bez základu dane a DPH).

8.



Predmetom dodávateľskej faktúry č. 20100247, int. č. 10/107 zo dňa 30.06.2010 od tohto dodávateľa
bola oprava vodovodných rozvodov pre vodáreň areálu a predmetom dodávateľskej faktúry č. 20100254,
int. č. 10/120 zo dňa 15.07.2010 bola oprava budovy a strechy vodárne (demontáž, montáž) a výmena
tlakovej nádrže s príslušenstvom. K obidvom faktúram žalobca predložil len PPD (bez čísla) s rovnakým
dátumom vystavenia ako dodávateľské faktúry, ktoré obsahujú čísla faktúr a celkovú sumu (bez základu
dane a DPH).
V prípade dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou VP PLUS, s.r.o. boli predmetom fakturácie
práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 04.01.2010 a zápisov o vykonaní prác, ktoré boli vystavené s
rovnakým dátumom ako dodávateľské faktúry (č. 100020 zo dňa 01.02.2010, int. č. 10/016; č. 100028
zo dňa 28.02.2010, int. č. 10/034; č. 100026 zo dňa 28.02.2010, int. č. 10/035 a č. 1000047 zo dňa
19.04.2010, int. č. 10/065). K jednotlivým faktúram boli priložené PPD (bez čísla), z ktorých (okrem PPD
priloženého k dodávateľskej faktúre č. 100047) nie je zrejmé o úhradu ktorej faktúry ide, pretože ako
účel platby je na nich uvedené len inkaso odberateľskej faktúry bez čísla a suma spolu.

9.
Žalobca zdôvodňoval vykonanie prác tým, že nemal pochybnosti spolupracovať s dodávateľskými
spoločnosťami, ktoré si preveril na internetových stránkach obchodného registra a finančnej správy a že
predložil dostatok dôkazov preukazujúcich účel uplatnenia daňových výdavkov, ich obsahovú aj formálnu
stránku a vecné plnenie a tiež, že práce boli riadne vykonané a uhradené, t.j. došlo k vynaloženiu
výdavkov, čo bolo preukázané prehlásením a písomnými vyjadreniami konateľa dodávateľských
spoločností.
Z prehlásenia konateľky spoločnosti p. A. B. zo dňa 20.09.2013 vyplýva, že v rokoch 2010-2011 vykonala
jej spoločnosť v areáli Veľké Kostoľany pomocou brigádnikov úpravy železničnej vlečky a jej okolia,
podsypy štrkom, odvezenie sute, navozenie hliny, vyrovnanie, vyčistenie, ďalej opravy na ubytovni
(rozobratie sadrokartónov, opravy odpadov, obklady, spravenie obkladov a sadrokartónov), práce na
ceste a panelovej ploche (práce na odvodnenie plochy, kopanie kanálu pre rúry na vody, práce s
cestnými panelmi, prípravné práce, zásypy štrkom, spájanie rúr vykopávanie predmetov zo zeme a
opravy kanalizácie dažďovej vody (práce s potrubím, kopanie, zasypávanie, odvozenie neporiadku,
hutnenie). Ďalej uviedla, že za vykonané práce jej bolo riadne zaplatené, vyhotovila faktúru aj PPD,
ale vzhľadom k tomu, že neviedla účtovníctvo, nevedela potvrdiť číslo faktúry, ani presnú sumu, ktorú
obdržala. V súvislosti s výpoveďou pre daňový úrad uviedla, že z jej strany došlo k omylu a nepochopeniu
znenia otázky, pretože mala na mysli, že nevystavovala doklady, ani nevlastnila pečiatku za firmu A. D.
a je konateľkou spoločnosti, za ktorú koná.

10.
Z vyjadrení konateľa spoločnosti VETECH, s.r.o., p. U. F., obe zo dňa 15.11.2013, vyplýva, že v jednom
sa vyjadroval k dodávateľskej faktúre č. 2010053 zo dňa 26.02.2010, ktorá nebola spochybnená zo
strany správcu dane. V druhom vyjadrení uviedol, že v roku 2010 vykonával formou rôznych dodávok
a pomocou brigádnikov rôzne práce v areáli Veľké Kostoľany - opravy na unime (sadrokartóny, stierky,
maľovanie), zváračské, lakovnícke a zámočnícke práce, opravy rozvodov pre vodáreň, strechy a budovy,
vodárne, výmena tlakovej nádrže, opravy vonkajšieho osvetlenia s príslušenstvom atď). Na niektoré mali
podpísanú zmluvu o dielo a spisovali zápis o vykonaných - odsúhlasených prácach, v ktorých by mala
byť spísaná vykonaná práca, vystavil riadne všetky doklady (faktúry, pokladničné doklady) a za služby
mu bola zaplatená plná sume (ide o faktúry č. 2010044, 20100134, 20100247, 20100254, 20100263).
Podobné vyjadrenie zo dňa 15.11.2013 predložil žalobca aj v prípade spoločnosti VP PLUS, s.r.o., ktorej
konateľom bol taktiež U. F., ktorý v podanom vyjadrení uviedol, že v roku 2010 vykonával formou rôznych
dodávok a pomocou brigádnikov rôzne práce v areáli Veľké Kostoľany (opravy vstupnej cesty, zelene,
trávnikov, vývoz sute, zváračské, lakovnícke a zámočnícke práce) a že na niektoré mali podpísanú
zmluvu o dielo a spisovali zápis o vykonaných - odsúhlasených prácach. Taktiež uviedol, že vystavil
riadne všetky doklady (faktúry, pokladničné doklady), bola mu zaplatená plná suma za služby a vykonané
práce sú spísané v zápisoch, ktoré sú prílohou faktúr (z jeho strany č. OF100020, OF100028, OF100026
a OF100047).

11.
Na základe takto predloženého prehlásenia a vyjadrení žalovaný dospel k záveru, že skutočnosti
uvádzané konateľmi spoločností sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, a to aj napriek tomu, že zhodne
uviedli, že faktúry vystavili, že im bolo za vykonané práce zaplatené, pretože ani jeden vo svojom
vyjadrení nepotvrdil, akú sumu obdržal a či o nej účtoval vo svojom účtovníctve.



Konateľka spoločnosti RAN Slovakia, s.r.o. účtovníctvo neviedla a konateľ spoločností VETECH s.r.o.
a VP PLUS s.r.o. uviedol len to, že na niektoré práce bola spísaná zmluva o dielo a v zápisoch by
mali byť spísané vykonané práce, čím s určitosťou nepotvrdil ich rozsah a výšku. Žalobca považoval
prehlásenie konateľky spoločnosti RAN Slovakia s.r.o. p. A. B. za preukázateľný dôkaz o vykonaní prác,
ktorým nahrádzal a zároveň vyvracal jej ústnu výpoveď pri miestnom zisťovaní, ktorú považoval za
„svedeckú výpoveď.“ Keďže išlo o rozporuplné vyjadrenia, správca dane v ďalšom konaní opakovane
predvolal p. A. B. ako svedka na výsluch, o čom bol žalobca upovedomený. Následne z dôvodu jej
neúčasti na výsluchu správca dane požiadal Obvodné oddelenie PZ, Trstice, o jej predvedenie, o čom
bol taktiež žalobca upovedomený. Hoci sa menovanú osobu nepodarilo predviesť a k vypočutiu nedošlo,
žalobca trval na prehlásení konateľky spoločnosti, ako dôkazu preukazujúceho vykonanie prác, o ktorom
si sám urobil úsudok a trval na svojich vyjadreniach aj napriek tomu, že úhrada dodávateľskej faktúry
sa nepreukázala, čo je základným predpokladom na zaúčtovanie daňového výdavku. Tvrdenie žalobcu
o tom, že si nevšimol nesprávnu adresu sídla spoločnosti, ktoré bolo uvedené na dodávateľskej faktúre
nasvedčuje tomu, že si svojho obchodného partnera dostatočne nepreveril, či už na internetovej stránke
obchodného registra alebo na internetovej stránke, v tom čase, daňového riaditeľstva. Je zjavné, že
žalobca nemal záujem o presnom a úplnom zistení skutkového stavu, t.j. objasnenie udalostí za účelom
získania úplnej a vierohodnej výpovede o stave danej veci, tak ako bola svedkom vnímaná, keďže na
základe upovedomení ani raz k správcovi dane nedostavil. Keďže disponoval prehlásením konateľky
spoločnosti, mohol správcovi dane poskytnúť súčinnosť aj pri vykonaní dôkazu, t.j. výsluchu svedka.
V prípade neuznania dodávateľských faktúr od spoločnosti VETECH s.r.o. a VP PLUS s.r.o. je zo
spisového materiálu zrejmé, že správca dane preveroval sporné faktúry prostredníctvom miestne
príslušných správcov dane dodávateľských spoločností, na základe ktorých bolo zistené, že p. U.
F. zásielky nepreberal, so správcom dane nespolupracoval a nepodarilo sa ho predviesť ani OO
PZ Topoľčany z dôvodu, že sa na adrese možného zdržiavania v čase šetrenia nenachádzal. Sídlo
spoločnosti VP PLUS s.r.o. sa na adrese na zmenenej adrese nenachádzalo a p. L. X., v tom čase
konateľ spoločnosti bol vo výkone trestu.

12.
Aj v prípade týchto spoločností považoval žalobca vyjadrenia konateľa spoločností za dôkaz
preukazujúci vykonanie prác, a to aj napriek tomu, že sa nepreukázala úhrada dodávateľských faktúr,
pričom konateľ sa s určitosťou nevyjadril k ich realizácii. Tvrdenie, že na niektoré práce mali zmluvu o
dielo a práce by mali by byť spísané v zápisoch, nie sú dôkazom toho, že práce týmito spoločnosťami
boli skutočne vykonané a pohľadávky uhradené.

13.
Žalobca nepredložil také dôkazy a vysvetlenia ani v priebehu daňovej kontroly, ani na základe výzvy
č. 550059/2015 zo dňa 25.05.2015, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane o neuskutočnení
fakturovaných prác. Žalobca síce vo svojich vyjadreniach uviedol, ktoré faktúry sa týkali prác vykonaných
na hmotnom majetku a ktoré boli vykonané ako subdodávky a tiež opísal prílohy (zápisy a PPD)
predložené k dodávateľským faktúram, z ktorých vyplývalo, že všetky tri spoločnosti sa podieľali na
oprave hmotného majetku a spoločnosť VETECH s.r.o. a VP PLUS s.r.o. aj na subdodávkach. Od
koho skutočne práce prevzal, s kým dohodoval cenu (v zmysle zmluvy o dielo), ktorá mala byť pre
každé plnenie vopred samostatne stanovená dohodou zmluvných strán s prihliadnutím ku konkrétnym
požiadavkách objednávateľa, však z jeho vyjadrení nevyplývalo. K prehláseniam a vyjadreniam
konateľov spoločností, ktoré žalobca považuje za dôkaz, žalovaný uvádza, že tieto nemôžu nahrádzať
dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné prehlásenie
môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré
sú upravené v Správnom poriadku, ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 daňového
poriadku).
Z odberateľských faktúr, ktoré žalobca predložil k dodávateľským faktúram vyplýva, že práce fakturoval
spoločnosti Technológie Slovensko, s.r.o. (dňa 01.08.2014 ex offo výmaz z obchodného registra),
preverením ktorých žalovaný zistil, že išlo o rôzne práce vykonané na hale, vo Veľkých Kostoľanoch,
práce pre štrkovňu v Remate a Stožku, práce na výrobe dopravníka pre štrkovňu v Remate, Tunežiciach
a Veľkých Úľanoch vrátane dopravy na základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 01.12.2010. K niektorým
faktúram boli predložené zápisy o odovzdaní prác, podľa ktorých išlo o odovzdanie kompletných prác,
bez bližšej špecifikácie, pričom boli fakturované skôr, ako bola uzatvorená zmluva a skôr, ako boli
žalobcom prijaté sporné dodávateľské faktúry, s výnimkou spoločnosti VP PLUS s.r.o.. Na základe



uvedeného mal žalovaný za to, že odberateľské faktúry neboli výsledkom vykonaných prác na základe
sporných dodávateľských faktúr.
Pre daňové účely nebolo postačujúce len tvrdenie žalobcu, že peniaze vyplatil konateľom spoločností, čo
preukázal nedostatočne vyhotovenými PPD. Uvedené tvrdenie musí byť aj preukázané a zdokladované.
Žalobca mohol predložiť napr. výdavkové pokladničné doklady, ktorými by deklaroval úhradu osobe
oprávnenej konať za dodávateľské spoločnosti. Keďže tak neurobil, jeho tvrdenia o tom, že všetky
dodávané služby, ako aj administratíva prebiehali štandardne, pracovníci riadne vykonali dohodnuté
práce, po ich dokončení spísali zápis, prijal a riadne zaevidoval faktúru od dodávateľa, pri jej
úhrade boli riadne vystavené a zaevidované pokladničné doklady, predstavujú tvrdenia všeobecného
charakteru, ktoré nemožno považovať z daňového hľadiska za postačujúc, pretože nespĺňajú podmienku
preukaznosti stanovenú v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je daňovým výdavkom
výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo
14, ak tento zákon neustanovuje inak.

14.
Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich
písomných podaniach, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

15.
Žalobca v konaní poukazoval na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14 S/3/2016 zo dňa 11.05.2017, s tým,
že ide o obdobný spor zhodných účastníkov, v ktorom súd za takmer totožných skutkových okolností
rozhodnutie žalovaného týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16.
Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že rozhodnutie 14 S/3/2016 sa týka iného zdaňovacieho obdobia a
nakoľko ho považuje za nesprávne, podal proti nemu kasačnú sťažnosť.

17.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 daňového poriadku
(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom
konaní neprihliada.



18.
V súlade s námietkou žalovaného možno konštatovať, že žaloba obsahuje niektoré zjavne zmätočné
tvrdenia žalobcu týkajúce sa dane z pridanej hodnoty a právnej formy kontrolou preverovaného
daňového subjektu - spoločnosti s ručením obmedzeným, z obsahu žaloby ako aj jej petitu je však
nepochybný predmet konania ako aj žalobné dôvody a preto tento nedostatok podania nie je prekážkou
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.03.2016.

19.
Úvodom súd ako nedôvodnú vyhodnotil argumentáciu žalobcu rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14
S/3/2016 zo dňa 11.05.2017, ktorým súd zrušil rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu vo veci určenia rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacieho obdobie roka 2011.
Odhliadnuc už od skutočnosti, že toto rozhodnutie nemá pre postup súdu v predmetnej veci záväzný
charakter, ani skutkovú situáciu posudzovanú v konaní nemožno označiť za totožnú, či takmer totožnú,
nakoľko žalobcovi správcom dane za rok 2011 neuznané výdavky majú v prevažnom rozsahu pôvod v
obchodných vzťahoch žalobcu s inými subjektami (s výnimkou spoločnosti RAN Slovakia, s.r.o.) ako je
tomu v prípade zdaňovacieho obdobia roku 2010.

20.
Podľa zistenia súdu rozhodujúce správne orgány vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a
vo vzťahu k napriek opakovaným predvolaniam a požiadavke na predvedenie prostredníctvom orgánov
polície nerealizovaným výsluchom konateľov deklarovaných dodávateľských spoločností A. B. a U. F.
aj v rozsahu primeranom možnostiam, pričom vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ich logickým
významom.

21.
Skutočnosť, že výsledok tohto vyhodnotenia nezodpovedá predstavám žalobcu, nie je dôvodom pre
záver o neobjektívnosti postupu správneho orgánu, rovnako ako nevykonanie niektorých žalobcom
navrhnutých dôkazov - vykonanie obhliadky areálu, v ktorom mali byť práce vykonané, či pribratie znalca,
výsledok vykonania ktorých možno bez pochybností vopred označiť za nepreukazný z hľadiska určenia
subjektu, ktorý práce reálne vykonal. V rozpore s tvrdením žalobcu súčasne nevyhodnotenie písomných
vyjadrení U. F. zo dňa 15.11.2013, písomného prehlásenia A. B. zo dňa 20.09.2013 a predložených
zmlúv o dielo ako dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť zaúčtovania deklarovaných výdavkov nie je
dôvodné považovať za vyhodnotenie dôkazov nesprávne, či ich nevyhodnotenie.

22.
V súvislosti so stanoviskom A. B. poskytnutým správcovi dane pri miestnom zisťovaní týkajúcom sa
obchodnej spoločnosti RAN Slovakia, s.r.o. v mieste jej sídla v obci Horné Saliby dňa 30.04.2013, podľa
ktorého menovaná o činnosti spoločnosti nemá žiadnu vedomosť, konateľkou sa stala za odmenu,
v mene spoločnosti nikdy nevystavila žiadnu faktúru ani príjmové pokladničné doklady, neprevzala
peniaze, nedisponuje pečiatkou spoločnosti a žalobcu nepozná, je potrebné konštatovať, že jej písomné
prehlásenie zo dňa 20.09.2013 predložené žalobcom (podľa jeho obsahu spoločnosť RAN Slovakia,
s.r.o. v rokoch 2010-2011 v areáli na Železničnej ulici vo Veľkých Kostoľanoch vykonala v prehlásení
konkretizované práce, ktoré boli riadne zaplatené, a vyhotovila aj faktúru a príjmový pokladničný doklad)
vzbudzuje pochybnosti iba vo vzťahu k spôsobu zabezpečenia tohto prehlásenia, nie vo vzťahu k
objektivite vyjadrenia zo dňa 30.04.2013. Priznanie relevantnosti pokusu o ozrejmenie rozdielnosti
stanovísk menovanej nepochopením otázky a mylným vyjadrením sa (v zápisnici o miestnom zisťovaní
zo dňa 30.04.2013) k vystavovaniu dokladov a vlastníctve pečiatky za firmu A. D., je neobhájiteľným pri
akomkoľvek povrchnom vnímaní okolností prípadu.

23.
Poskytnuté vyjadrenia konateľa subjektu, ktorý je predmetom miestneho zisťovania podľa § 37 a nasl.
daňového poriadku nie je v rozpore so zásadami daňového konania a nie je dôvodné ho zamieňať s
výpoveďou svedka upravenou v § 25, preto ani predchádzajúce neinformovanie žalobcu a neumožnenie
jeho účasti na miestnom zisťovaní nie je porušením práva byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť
svedkovi otázky vyplývajúceho z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku.

24.



Obdobne nepreukaznými a overiteľnosť tvrdeného neumožňujúcimi sú aj písomné vyjadrenia U. F. zo
dňa 15.11.2013, podľa ktorých obchodné spoločnosti VETECH, s.r.o. a UP PLUS, s.r.o. vykonali pre
žalobcu v roku 2010 práce konkretizované miestom ich výkonu, druhom prác i číslami faktúr a cenou,
ktorá podľa menovaného bola uhradená. Hodnovernosť týchto stanovísk spochybňujú okrem iného
ako zistenia daňových orgánov týkajúce sa obchodných spoločností - neexistencia ich reálneho sídla,
nekontaktnosť, nepodanie daňových priznaní za rok 2010 (spoločnosť UP PLUS, s.r.o. medzičasom
ku dňu 21.05.2013 zanikla výmazom z obchodného registra), tak aj okolnosti týkajúce sa samotného
konateľa P. F., ktorý je osobou nezdržiavajúcou sa v mieste trvalého bydliska a jeho výsluch daňovými
orgánmi bol preto znemožnený.

25.
V súvislosti s obsahom tvrdeného naviac možno konštatovať, že sám žalobca sa tvrdeným vykonaním
úhrad v hotovosti zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším
výpisom z peňažného účtu, resp. potvrdením peňažného ústavu.

26.
Za takýchto okolností rozhodujúce daňové orgány správne konštatovali neunesenie dôkazného
bremena žalobcu vo vzťahu k preukázaniu vynaloženia výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, pričom
v danom prípade nejde o zaťažovanie dôkazným bremenom nad rámec zákona, či prenášanie
zodpovednosti za plnenie povinností deklarovaných dodávateľských spoločností na žalobcu. Dôkazy,
ktoré žalobca predložil boli dôvodne spochybnené zisteniami správcu dane a žalovaného, ktoré
neumožňujú prijatie záveru o realizovaní prác deklarovaným spôsobom a dodávateľmi, a tým ani uznanie
uplatnených výdavkov žalobcu, v rozpore s právnym názorom ktorého úlohou správnych orgánov nie
je informovať daňový subjekt v konaní, ktorý dôkaz je na preukázanie jeho tvrdení potrebné predložiť
a ktorému bude priznaná relevantná dôkazná sila (najmä za situácie, keď „bežné“ doklady ako faktúry,
zmluvy, pokladničné doklady boli už predložené a správnym orgánom spochybnené).

27.
Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd so žalobnými námietkami nestotožnil a nakoľko v postupe
a preskúmavanom rozhodnutí žalovaného nezistil žalobcom namietané pochybenia, ktoré by
odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.)
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný sa
práva na ich náhradu vzdal.

29.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2016200371)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)