Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 45Sa/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200260 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200260.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: MUDr. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX F., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22953-2/2017- BA zo dňa 14.06.2017 takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22953-2/2017-BA zo dňa 14.06.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 32054-1/2016-SE zo dňa 06.09.2016 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Senica na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica listom č. 700-0701183516-GC24/16 zo dňa 09.08.2016 oznámila žalobcovi, že mu dňa 30. júna 2016 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) z dôvodu, že jeho príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“) za kalendárny rok 2015 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 ZSP. V zmysle poučenia uvedeného oznámenia žalobca podal včas námietku proti oznámeniu o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO s odôvodnením, že jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO zaniklo dňa 31.01.2014 na základe skutočnosti, že odo dňa 01.02.2014 žalobca nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a od uvedeného dňa je žalobca zamestnancom v obchodnej spoločnosti Du-Al s.r.o., so sídlom Štefánikovo nám. 625, Kopčany, IČO: 47 253 461 a odvody za žalobcu odvádza uvedený zamestnávateľ. Žalovaný namietal, že v januári 2014 ukončil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a odhlásil sa zo sociálneho poistenia SZČO podaním registračného listu FO na Sociálnu poisťovňu, pobočka Senica. Mal za to, že pobočka Sociálnej poisťovne po podaní odhlášky žalobcom nespochybnila zánik jeho povinnej účasti na sociálnom poistení SZČO a je zrejmé, že ho považovala za nesporný. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu vyznačením v spise ako v nespornom prípade, a teda už nie je možné opätovne rozhodovať vo veci, ani s využitím mimoriadneho opravného prostriedku obnovy konania podľa § 222 ods. 3 ZSP z dôvodu uplynutia lehoty. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím č. 32054-1/2016-SE zo dňa 06.09.2016 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona o sociálnom poistení rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2016. Správny orgán prvého stupňa dôvodil výrok rozhodnutia poukazom na ustanovenia § 21 ods. 1 ZSP, ďalej poukazom na informáciu poskytnutú z elektronickej evidencie Slovenskou lekárskou komorou, že žalobca je držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. TT/0822/06 s dátumom vzniku 07.07.2006 s trvaním doposiaľ, ako aj poukazom na údaje získané od Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) o výške príjmov žalobcu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2015, ktoré neboli vyššie ako zákonom stanovená hranica. Zároveň orgán sociálneho poistenia prvého stupňa konštatoval, že žalobca dňa 12.05.2014 doložil odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.01.2014, čo je dátum zrušenia rozhodnutia č. TA/2006/4232 o prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia, vydaného Trnavským samosprávnym krajom. Správny orgán prvého stupňa dôvodil, že 31.01.2014 neboli zaniknuté všetky oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a boli presiahnuté príjmy pre vznik a trvanie povinného poistenia SZČO za roky 2012, 2013, 2014, preto povinné sociálne poistenie žalobcu ako SZČO nezaniklo k 31.01.2014, o čom bolo vydané rozhodnutie č. 29631-1/2016-SE zo dňa 10.06.2016, právoplatné dňa 19.07.2016, proti ktorému žalobca nepodal odvolanie. 3. Žalovaná na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 32054-1/2016-SE zo dňa 06.09.2016 postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 ZSP rozhodnutím č. 22953-2/2017-BA zo dňa 14.06.2017 odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zmenila tak, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu ako SZČO zaniklo dňa 30. septembra 2016 a vo zvyšku rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica potvrdila. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 21.06.2017. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň konštatovala nesplnenie podmienok na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014, v danom prípade ku dňu 31.01.2014, pretože žalobca bol naďalej držiteľom licencie na výkon zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0822/06, ktorá bola pozastavená od 08.10.2016 a zrušená bola ku dňu 25.10.2016, pričom žalobca dosiahol za roky 2012, 2013, 2014 príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré presiahli zákonom stanovenú sumu. Vzhľadom k tomu, že daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2014 a 2015 žalobca podal v júni 2015 a v júni 2016, t. j. v predĺženej lehote, žalovaná zmenila dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO v súlade s § 21 ods. 2 ZSP v znení účinnom od 01.01.2014 na dátum zániku povinného sociálneho poistenia na 30.09.2016. Žalovaná vyslovila právny názor, že prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (a to bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica, tejto SZČO - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká resp. pokračuje. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočke Senica na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 5. Žalobca zopakoval skutkové okolnosti majúce vplyv na zánik jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO ku dňu 31.01.2014. V tejto súvislosti uviedol, že k uvedenému dátumu zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho je podľa žalobcu aj skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane. 6. Nesprávne právne posúdenie veci žalovanou žalobca vzhliadol v tom, že pre účely posúdenia zániku povinnej účasti žalobcu na sociálnom poistení bola správnymi orgánmi oboch stupňov použitá nesprávna definícia statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa neúčinného znenia § 5 zákona o sociálnom poistení. S poukazom na prechodné ustanovenie § 293cu ZSP žalobca uviedol, že status žalobcu ako SZČO mal byť pre účely zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu (teda povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktoré zaniklo v období od 01.01.2014 do 30.06.2014) posudzovaný podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2013, podľa ktorého bolo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby viazané na jej registráciu na daňovom úrade. 7. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na posúdenie zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu, spočívajúce v tom, že správne orgány oboch stupňov sa vôbec nezaoberali skutočnosťou a nepreverovali, že žalobca v čase od 01.02.2014 nevykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe licencie L1A. Podľa názoru žalobcu touto skutočnosťou sa mali orgány sociálneho poistenia zaoberať predtým, ako posudzovali príjem žalobcu z podnikania za zdaňovacie obdobie rokov 2013 a 2014, keďže na dosiahnutie príjmov z podnikania licenciu L1A nevyužíval. 8. Žalobca mal za to, že jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO zaniklo dňa 31.01.2014 na základe skutočnosti, že odo dňa 01.02.2014 žalobca nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a od uvedeného dňa je žalobca zamestnancom v obchodnej spoločnosti Du-Al s.r.o. so sídlom v Kopčanoch a odvody za žalobcu odvádza uvedený zamestnávateľ. Žalovaný zopakoval, že v januári 2014 ukončil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a odhlásil sa zo sociálneho poistenia SZČO podaním registračného listu FO na Sociálnu poisťovňu, pobočka Senica. Mal za to, že pobočka Sociálnej poisťovne po podaní odhlášky žalobcom vyše dva roky nespochybnila zánik jeho povinnej účasti na sociálnom poistení SZČO a je zrejmé, že ho považovala za nesporný. 9. S poukazom na znenie § 21 ods. 4 ZSP, podľa ktorého SZČO zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej § 3 ods. 1 písm. b a ods. 2 a 3 ZSP, žalobca rovnako namietal nesprávne právne posúdenie zákonných podmienok zániku jeho účasti na povinnom sociálnom poistení, nakoľko ustanovenie § 21 ods. 4 ZSP je špecifickým ustanovením vo vzťahu k § 21 ods. 1 ZSP a pre účely zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO z dôvodu zániku statusu SZČO sa na príjem tejto osoby neprihliada. Podľa žalobcu v takomto prípade poistenie zaniká dňom, kedy nastali právne skutočnosti predpokladané ustanovením § 21 ods. 1 ZSP, čo je v danom prípade dňom zániku oprávnenia žalobcu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia všeobecnej ambulancie pre dospelých dňom 31.01.2014. 10. Vo vzťahu k administratívnemu konaniu predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutí oboch stupňov žalobca v žalobe s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) a na závery rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, v zmysle ktorých sa zásady správneho konania majú aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje, namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) a konanie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia SZČO napriek existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Konkrétne žalobca s poukazom na § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 ZSP namietal postup správneho orgánu prvého stupňa voči nemu, pretože Sociálna poisťovňa, pobočka Senica žalobcu neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím žalobcovi znemožnila vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy. 11. V súvislosti s prekážkou rozhodnutej veci žalobca uviedol, že Sociálnej poisťovni, pobočka Senica oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31.01.2014. Po preskúmaní všetkých skutočností predmetná pobočka žalovanej vo veci bez vydania písomného rozhodnutia rozhodla o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO vyznačením v spise, pričom žalobca vychádzal z toho, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. S poukazom na ustanovenia § 209 ods. 1 ZSP a § 222 ods. 3 a 4 citovaného zákona, upravujúce podmienky a lehotu na podanie návrhu na nariadenie obnovy konania, žalobca uviedol, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, a preto pobočka Sociálnej poisťovne nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, čo je taktiež dôvod, pre ktorý žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za nezákonné. III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu 12. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 13. Námietky žalobcu týkajúce sa jeho registrácie na daňovom úrade žalovaná označila za právne irelevantné, pretože na základe novely zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.07.2014 bolo zrušené založenie postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t. j. na registrácii fyzickej osoby na daňovom úrade ( táto registrácia bola rozhodujúca na nadobudnutie postavenia SZČO od 01.01.2011 do 30.06.2014). V tejto súvislosti žalovaná dala do pozornosti skutočnosť, že podľa údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bol žalobca registrovaný na dani z príjmu fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP v období od 23.09.1998 do 11.08.2015, a nie ako tvrdil žalobca v správnej žalobe, že bol registrovaný do 31.01.2014. 14. Ohľadom účinnosti aplikovaného zákona o sociálnom poistení žalovaná uviedla, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňa 30.06.2016, resp. 30.09.2016, a preto bola žalovaná povinná aplikovať ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v tomto čase, a nie v znení účinnom do 31.12.2013. 15. V súvislosti so vznikom povinného sociálneho poistenia SZČO žalovaná uviedla, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO automaticky nezakladá vznik povinného sociálneho poistenia tejto osoby, nakoľko jeho vznik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Žalovaná argumentovala výkladom ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré bližšie nešpecifikuje dosiahnuté príjmy, a preto nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla uvedený príjem. 16. Pre posúdenie zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu žalovaná považovala za podstatné skutočnosti, že v rokoch 2012 až 2014 žalobca dosahoval príjem z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, keďže bol držiteľom licencie L1A na poskytovanie samostatnej zdravotníckej starostlivosti v povolaní lekár. Pre zrušenie povinnej účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení bola rozhodujúca skutočnosť, že v roku 2015 už zákonom stanovenú hranicu jeho príjem nepresiahol. Žalovaná zopakovala, že žalobca bol aj naďalej po 31.01.2014 držiteľom licencie na výkon zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0822/06 (s dátumom vzniku 07.07.2006), ktorá bola pozastavená od 08.10.2016 do 24.08.2017, pričom táto licencia bola zrušená ku dňu 25.10.2016. V súvislosti s uvedenou skutočnosťou žalovaná zdôraznila podmienky zániku povinného sociálneho poistenia SZČO podľa § 21 ods. 4 ZSP, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Podľa žalovanej je zrejmé, že žalobca bol v období po 01.01.2014 držiteľom platného oprávnenia na vykonávanie činnosti (licencie L1A, ktorá je oprávnením na podnikanie v zmysle § § 3 ods. 4 písm. a/ až e/ v spojení s § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), pričom toto oprávnenie mu bolo zrušené až ku dňu 25.10.2016. Podľa žalovanej pri posudzovaní trvania povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, na základe ktorého oprávnenia na výkon podnikateľskej alebo samostatnej zárobkovej činnosti tento príjem dosiahla. 17. Ku skutočnosti, že žalobca je od 01.02.2014 zamestnancom obchodnej spoločnosti Du-Al s.r.o., žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Ustanovenie § 138 ods. 11 ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam. Žalovaná doplnila, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie“, a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 18. Podľa názoru žalovanej pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely sociálneho poistenia nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby a v relevantnom období dosahuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, a to bez ohľadu na skutočnosť, z ktorej činnosti príjem dosiahla. Rovnako ani zmena formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá za následok zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ak k zániku tohto oprávnenia nedošlo spôsobom ustanoveným zákonom č. 578/2004 Z. z. 19. Ohľadom namietanej prekážky rozhodnutej veci žalovaná poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1 ZSP a na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, je bez právnej opory. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že žalobca dňa 12.05.2014 predložil pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 31.01.2014, avšak podľa žalovanej takáto odhláška sama osebe nespôsobuje zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Deklaratórny a evidenčný charakter predmetnej odhlášky z povinného sociálneho poistenia žalovaná podporila poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017. 20. Podľa názoru žalovanej žalobca ako poistenec mal v zmysle ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) ZSP povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na zánik jeho povinného sociálneho poistenia. Ak by tak žalobca v prípade predloženia predmetného registračného listu FO urobil, bol by pobočkou Sociálnej poisťovne ihneď upozornený, že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, t. j. licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Avšak túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Senica až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016, pričom do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť túto skutočnosť. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na neexistenciu zákonného časového obmedzenia a určenia lehoty na vydanie rozhodnutia o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Taktiež pobočka Sociálnej poisťovne nemohla nariadiť obnovu konania, nakoľko vo veci sporného zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO ku dňu 30.06.2016, resp. ku dňu 30.09.2016 neexistovalo právoplatné rozhodnutie. 21. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že v súvislosti s odhláškou žalobcu z povinného sociálneho poistenia SZČO ku dňu 31.01.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Senica po overení podkladov a zistení skutočnosti, že žalobca bol v relevantnom čase držiteľom licencie L1A s príjmom presahujúcim zákonom stanovenú hranicu, rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 ZSP o nezániku sociálneho poistenia žalobcu ku dňu 31.01.2014 ako v spornom prípade. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica v uvedenej veci č. 29631-1/2016-SE zo dňa 10.06.2016, právoplatné dňa 19.07.2016, je teda po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania rozhodnutím konečným, ktoré záväzným spôsobom upravilo pomery žalobcu na účely sociálneho poistenia. Preto nemôže byť opätovne posudzované v následnom konaní. Žalobca v žalobe namietal skutočnosti týkajúce sa predovšetkým nezániku jeho povinného sociálneho poistenia dňa 31.01.2014, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté vyššie uvedeným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, avšak predmetom tohto konania je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňa 30.09.2016. 22. Ohľadom namietaného spôsobu začatia preskúmavaného administratívneho konania žalovaná s poukazom na ustanovenia § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 ZSP a s poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011 uviedla, že za prvý úkon v konaní začatom z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. 23. Vo vzťahu k napádanému porušeniu procesných práv účastníka administratívneho konania, najmä zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, žalovaná s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011 a na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/7/2017 a sp. zn. 5Sa/8/2017 uviedla, že zákon o sociálnom poistení taktiež neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 172 ods. 1 ZSP, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní v konaniach vo veciach sociálneho poistenia. 24. Žalovaná mala za to, že Sociálna poisťovňa v čase vydania rozhodnutia disponovala všetkými potrebnými podkladmi pre jeho vydanie, toto rozhodnutie vychádza z riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu veci. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 ZSP), z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. 25. V replike zo dňa 12.02.2018 na vyjadrenie žalovanej žalobca argumentačne zotrvával na svojich žalobných dôvodoch, ako aj na žalobnom petite. Vo vzťahu k príjmom dosahovaným do 31.01.2014 uviedol, že tieto plynuli len z činnosti, ktorú žalobca vykonával na základe povolenia príslušného samosprávneho kraja č. TA/2006/4232 na prevádzkovanie zdravotnej ambulancie všeobecného lekára, pričom žalobca na základe licencie L1A pred 31.01.2014 a ani od 01.02.2014 nedosahoval žiadne príjmy. Žalobca s poukazom na uvedené skutočnosti vyjadril presvedčenie, že došlo k zániku jeho povinnej účasti na sociálnom poistení bez ohľadu na dosiahnutie zákonom požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom období. Apeloval na neformálny výklad zákona, s prihliadnutím na účel ním sledovaný, pričom dal do pozornosti, že v postavení SZČO si žalobca vždy riadne a včas plnil svoje odvodové povinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení a od 01.02.2014 tieto odvodové povinnosti riadne a včas plní jeho zamestnávateľ obchodná spoločnosť Du-Al s.r.o. 26. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote určenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Relevantná právna úprava 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 30. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 31. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 33. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 34. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 35. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 36. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 29.10.2016 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 37. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 29.10.2016 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 38. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 29.10.2016 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 39. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 29.10.2016 povinne dôchodkovo poistená osoba je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 40. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do účinnom do 29.10.2016 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 29.10.2016 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. 42. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 43. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. 44. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 45. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 46. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 47. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 48. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 49. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 50. Podľa § 242 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola). 51. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/). 52. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 53. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 54. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania (§ 3 ods. 1 písm. a/) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 55. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), pričom za splnenia zákonných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP v spojení s § 114 SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 13.09.2018 v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej, ktorá súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 56. Na pojednávaní žalobca vo vzťahu k žalobným námietkam zotrval na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. 57. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné určenie dňa zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v nadväznosti na právnu otázku zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár, ktorý je držiteľom licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore. 58. Úvodom správny súd konštatuje správnosť tvrdenia žalovanej, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 29631-1/2016-SE zo dňa 10.06.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO ku dňu 31.01.2014, nie je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne v tomto konaní a správny súd sa týmto rozhodnutím v tomto konaní nebude zaoberať. Taktiež je pravdou, že po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť s procesnými a právnymi dôsledkami vyplývajúcimi z právoplatne rozhodnutej veci. Je potrebné ponechať na zvážení žalobcu, či využije iné možnosti mimoriadnych opravných prostriedkov a právnej ochrany v uvedenej právoplatne skončenej veci. Avšak nemožno celkom súhlasiť s tvrdením žalovanej o viazanosti argumentácie žalobcu len a výhradne k vyššie uvádzanému právoplatnému rozhodnutiu vo veci nezániku jeho povinnej účasti na sociálnom poistení, nakoľko i pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 30.09.2016 je potrebné právnu argumentáciu a skutkové okolnosti uvádzané žalobcom brať do úvahy. 59. Vzhľadom na vyššie uvedené procesné okolnosti prípadu správny súd námietku žalobcu, napádajúcu posudzovanie podmienok zániku jeho povinnej účasti na sociálnom poistení ako SZČO na základe neúčinného zákona o sociálnom poistení, hodnotí vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam ako nedôvodnú. Keďže správne orgány hodnotili právne skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného sociálneho poistenia žalobcu, ktoré nastali v období roku 2015 a 2016 (nedosiahnutie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za rok 2015 žalobcom a zánik licencie žalobcu L1A v roku 2016), rozhodovali s prihliadnutím na intertemporálne ustanovenia zákona o sociálnom poistení podľa zákona účinného v relevantnom období. 60. V konaní bolo oboma stranami zhodne konštatované, že žalobca disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. TT/0822/06 (tzv. L1A), ktorá bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.07.2006, pričom žalobca bol jej držiteľom do 25.10.2016. Medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/00765/2013/OZaHF-005 zo dňa 16.12.2013, bolo zrušené povolenie Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/4232 zo dňa 07.12.2006 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobcom a ktorého prevádzku žalobca ako SZČO ukončil dňom 31.01.2014. Rovnako účastníci konania považujú za nesporne zistenú skutočnosť, že žalobca od 01.02.2014 vykonával lekárske povolanie ako zamestnanec v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie Du-Al s.r.o., IČO: 47 253 461. 61. Podľa názoru žalovanej pre vznik, trvanie a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO v povolaní lekár postačuje splnenie podmienky podľa § 21 ods. 1 ZSP - dosiahnutie zdaniteľného príjmu v relevantnom období z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP, ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu, a to bez ohľadu na to, z výkonu ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. realizáciou ktorého oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu sa posudzovaný príjem z podnikania dosiahol. 62. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobcu na sociálnom poistení z titulu jeho postavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení žalobcu ako SZČO postačuje len držba licencie L1A posudzovaným lekárom, pričom nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na dosahovanie príjmov aj v skutočnosti využíval a či z nej dosahoval zdaniteľné príjmy podľa osobitného právneho predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). 63. Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení, by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre účely SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (§ 14 ods. 1 písm. b/ ZSP a § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v spojení s § 5 a § 21 ods. 1 citovaného zákona). 64. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v § 14 ods. 1 písm. b) za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 65. Z úpravy osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia v ustanovení § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by kumulácia v zákone stanovených podmienok, t. j. dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bola viazaná len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu posudzovanou fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky príjmu z podnikania v relevantnom období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia na podnikanie alebo na vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, by postačovala len formálna držba oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa na jej základe posudzovaný príjem v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval. Na uvedenom nič nemení možnosť výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely posudzovania povinnej účasti SZČO na nemocenskom poistení sa príjmy z podnikania dosahované touto SZČO na základe viacerých oprávnení na podnikanie podľa osobitného predpisu sčitujú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej podnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý. 66. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp. samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, príp. oprávnenia príslušným orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, samo osebe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá, s čím vo vyjadrení k žalobe súhlasí aj žalovaná. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa, že pre účely posúdenia spornej otázky splnenia podmienok vzniku, trvania, príp. zániku povinného sociálneho poistenia SZČO je potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe týchto oprávnení. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B (potrebná na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z.), účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií, hoci pre realizáciu licencie L1B je potrebné povolenie príslušného samosprávneho orgánu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie. 67. Vo vzťahu k zákonnej definícii statusu SZČO možno konštatovať, že táto z dôvodu častých zmien zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23. februára 2013, ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného prípadu účasti na povinnom sociálnom poistení advokátov). 68. Práve z dôvodu nestálej právnej úpravy relevantných zákonných ustanovení správny súd nemôže prisvedčiť čisto formálnemu výkladu kogentných právnych noriem verejného práva, hoci zabezpečujúcich napĺňanie verejných fondov sociálneho poistenia založeného na princípe solidarity a proporcionality vyjadrenej stanovením vymeriavacích základov, ale čo je podstatné, ide o ich napĺňanie zo súkromných príjmov z podnikania fyzických osôb. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd pri posúdení právnej otázky vzniku, trvania a zániku povinnej účasti SZČO na sociálnom poistení prijal za spravodlivé vychádzať okrem jazykového aj z teleologického výkladu zákona o sociálnom poistení, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom a na vyššie uvedené vzájomné súvislosti ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5, § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a ods. 4 citovaného zákona o sociálnom poistení. 69. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“ 70. Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“ 71. Správny súd, vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu, sa priklonil k teleologickému výkladu ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5, § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014, resp. do 29.10.2016 a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov. 72. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1, 2 a 4 ZSP v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) ZSP vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1, a ods. 4 ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 5 ZSP, zaniklo. V tejto súvislosti správny súd zároveň vyjadruje súhlas s výkladom žalovanej, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh viacerých sociálnych poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, avšak správny súd zároveň dodáva, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba súčasne vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP. 73. Pokiaľ ide o žalobnú námietku napádajúcu existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), správny súd túto hodnotí ako nedôvodnú. Rovnako nie je namieste posudzovať v súvislosti s vydaním prvostupňového administratívneho rozhodnutia splnenie podmienok na obnovu konania, nakoľko v danom prípade nešlo o vydanie rozhodnutia v rámci mimoriadneho opravného prostriedku. Vyznačenie zániku povinného sociálneho poistenia v spise na základe odhlášky registračným listom fyzickej osoby nie je rozhodnutím v predmetnej veci, je to však deklarácia fyzickej osoby o určitých skutočnostiach majúcich vplyv na zánik jej povinnej účasti na sociálnom poistení SZČO, ktoré má takáto fyzická osoba povinnosť preukázať a zároveň Sociálna poisťovňa ako príslušný správny orgán má povinnosť a právo splnenie deklarovaných skutočností verifikovať. Sociálna poisťovňa na základe zákona o sociálnom poistení disponuje oprávneniami, prostredníctvom ktorých môže vykonávať kontrolu plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (§ 242 ods. 1 ZSP), môže si obstarávať podklady pre rozhodnutie (§ 233 ZSP) a využívať skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti, pričom zákon nestanovuje lehotu na preverenie skutočností tvrdených povinne poistenou SZČO o vzniku alebo zániku jej povinnej účasti na sociálnom poistení. V danom kontexte však neobstojí obrana žalovanej, že pobočka Sociálnej poisťovne až do poskytnutia elektronického zoznamu držiteľov licencie L1A Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016, nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca bol v posudzovanom období držiteľom licencie L1A. Naopak, túto skutočnosť si mohla pobočka Sociálnej poisťovne po podaní odhlášky žalobcom, s využitím výmeny informácií s príslušnými orgánmi a s využitím súčinnosti so žalobcom, zistiť oveľa skôr. 74. V preskúmavanom administratívnom konaní ako žalobca, tak aj žalovaná, zhodne konštatovali, že žalobca dosahoval príjem na základe povolenia Trnavského samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v kategórii lekár v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, pričom uvedené povolenie bolo vydané na základe tzv. licencie L1B. 75. Avšak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k držbe licencie L1A žalobcom správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutočný stav potrebný na riadne posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán pri posúdení skutočného stavu veci ohľadom zistenia podmienok zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO vychádzal z elektronickej evidencie poskytnutej Slovenskou lekárskou komorou, pričom v administratívnom spise na č. l. 11 sa nachádza len vytlačené zobrazenie tabuľky s názvom „Oprávnenie od iných orgánov“, s identifikačnými údajmi žalobcu, v ľavom hornom roku pod označením „Číslo oprávn.“ sa nachádza údaj TT/0822/06 a pod označením „Druh oprávnenia“ je uvedené licencia, nasleduje kód registrácie, uvedenie dátumu vzniku (07.07.2006), dátumu zániku (25.10.2016) a zmätočného údaju o ukončení pozastavenia licencie (24.08.2017, keďže licencia mala zaniknúť 25.10.2016). Je zrejmé, že tento výtlačok zobrazenia z obrazovky počítača správne orgány oboch stupňov vyhodnotili ako podstatný dôkaz o dobe držby licencie L1A žalobcom, ktorý má predstavovať informáciu poskytnutú podľa § 233 ods. 9 ZSP Slovenskou lekárskou komorou Sociálnej poisťovni o vydaní a zrušení povolenia na výkon činnosti žalobcu podľa § 5 ZSP. Keďže vo vzťahu k vydaniu a zrušeniu povolenia žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, licencie L1A, sa v administratívnom spise žiaden relevantný dôkaz okrem tohto nenachádza, možno konštatovať, že zistenie skutočného stavu správnymi orgánmi oboch stupňov bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko uvedený listinný dôkaz nemá potrebnú vypovedaciu hodnotu o skutočnostiach z jeho obsahu vyvodených. Z predmetnej tabuľky „Oprávnenie od iných orgánov“ nevyplýva, ktorý príslušný orgán uvedené informácie poskytol, z označenia čísla licencie nevyplýva, že ide o licenciu L1A. Informáciu poskytnutú príslušným orgánom uvedenou formou, bez toho, aby bolo orgánu sociálneho poistenia poskytnutá overená kópia predmetnej licencie L1A, možno považovať len za vstupnú informáciu, ktorú bolo potrebné v súčinnosti so žalobcom overiť čo do existencie držby v posudzovanom období a v nadväznosti na vyššie uvedené, aj čo do reálneho vykonávania zárobkovej činnosti na základe predmetnej licencie a dosahovania súvisiacich príjmov z podnikania. I keď žalobca držbu licencie L1A v relevantnom období v priebehu preskúmavaného administratívneho konania nespochybňoval, za daných okolností bolo povinnosťou pobočky Sociálnej poisťovne zabezpečiť vierohodné podklady pre rozhodnutie, na ktorých mohla založiť tvrdenia v podstatnej otázke držby predmetnej licencie L1A žalobcom. 76. S vyššie uvedeným nedostatkom preskúmavaného rozhodnutia úzko súvisí i nezákonnosť postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, spočívajúca v podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníkom konania a v porušení jeho procesných práv, predovšetkým práva byť informovaný o začatí konania v spornej veci zániku povinného sociálneho poistenia, ďalej práva byť informovaný o podkladoch na vydanie rozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na podporu tvrdení účastníka konania. Tieto porušenia procesných práv žalobcu neodstránila ani žalovaná v rámci odvolacieho administratívneho konania. 77. S prihliadnutím na charakter preskúmavaného rozhodnutia a na zákonné dôsledky výroku v určení dňa zániku povinného sociálneho poistenia, nemožno prisvedčiť argumentom žalovanej, spočívajúcim v poukazoch na zákonnú úpravu administratívneho konania podľa zákona o sociálnom poistení (§ 185 ods. 4 citovaného zákona), podľa ktorého prvým úkonom voči účastníkovi konania v administratívnom konaní začatom na základe podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je doručenie mu rozhodnutia. Zároveň nemožno prisvedčiť argumentu, vychádzajúcemu zo striktného vylúčenia použitia všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia (§ 172 ods. 1 veta prvá ZSP) a z absencie zákonnej úpravy povinnosti Sociálnej poisťovne informovať účastníka konania o začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia a absencie zákonnej úpravy ďalších práv účastníka konania spojených s oboznámením sa s podkladmi pre rozhodnutie, práva vyjadriť sa k nim a práva navrhovať dôkazy na podporu jeho tvrdení. 78. V nadväznosti na uvedené neobstojí poukaz žalovanej na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, dôvodiac ním, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje prvý úkon v konaní, a preto sa zaň môže považovať aj doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi, a rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Podľa názoru správneho súdu citované rozhodnutie najvyššieho súdu je na prejednávanú vec nepoužiteľné, nakoľko ide o skutkovo odlišné situácie, pričom v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu išlo o predpísanie dlžnej sumy poistného a príspevkov na základe mesačných výkazov poistného a príspevkov predložených samotným zamestnávateľom, ktoré nielen žalovaná, ale aj najvyšší súd považoval za dostatočné. 79. V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie vydané vo veci sporného zániku povinného poistenia SZČO, kedy na základe získaných listinných dôkazov získaných bez súčinnosti so žalobcom správny orgán uvedeným postupom porušil jeho základné procesné práva, garantované princípmi a zásadami ovládajúcimi výkon dobrej verejnej správy v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte. 80. Napriek tomu, že podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. 81. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na ne explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. 82. Preto bolo potrebné, aby pobočka Sociálnej poisťovne upovedomila žalobcu o začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia. Pokiaľ deň zániku povinného sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa na základe preverovania tvrdení žalobcu a na základe získania listinných dôkazov považovala za sporný, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu o zistených rozporoch a získaných podkladoch informovať žalobcu, dať mu priestor na vyjadrenie sa k predbežným záverom správneho orgánu na základe získaných dôkazov a dať mu príležitosť navrhnúť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Z povahy veci determinovanej predmetom administratívneho konania vyplývala minimálne opodstatnenosť použitia procesného inštitútu ústneho pojednávania podľa § 188 ZSP zaznamenaného v zápisnici (§ 189 ZSP), prípadne písomnej korešpondencie so žalobcom za účelom dodržania jeho vyššie uvedených procesných práv. 83. Dodržanie uvedeného postupu a zásady súčinnosti správnych orgánov oboch stupňov so žalobcom pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, čo je i dôvodom, pre ktorý správne orgány oboch stupňov vychádzali pri vydávaní rozhodnutia z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správnych orgánov so žalobcom, tieto nemohli dostatočne vyhodnotiť, príp. preveriť skutočnosti, či žalobca v relevantnom období vykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v príslušnom odbore na základe licencie L1A a či poberal z tejto činnosti príjmy z podnikania podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu SZČO. 84. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa po doplnení konania, za súčinnosti so žalobcom, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie naznačeným spôsobom, opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO. 85. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 86. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhovel petitu žaloby a rozhodnutie žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c), e) a g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Senica na ďalšie konanie v naznačenom smere. 87. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)