Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Sžsk/29/2019 2017200260 30. 06. 2021 JUDr. Viola Takáčová ECLI:SK:NSSR:2021:2017200260.2
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U.. Y. I., narodený XX. L. XXXX, bytom v F., B. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Magdalénou Pelíšek Fischerovou, advokátkou a konateľkou ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 47 248 653, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 14. júna 2017, Číslo: 22953-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. septembra 2018, č.k. 45Sa/23/2017-101, t a k t o rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021. odôvodnenie: 1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 13. septembra 2018, č.k. 45Sa/23/2017-101, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo 14. júna 2017, Číslo: 22953-2/2017-BA spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo 06. septembra 2016, Číslo: 32054-1/2016-SE a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo 14. júna 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zmenila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica tak, že vypustila text: „zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2016“ a doplnila text: „zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2016“. V ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica potvrdila. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 3 ods. 1 písm. b/, § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a 4 písm. b/, § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4, § 195 ods. 1-3, § 209 ods. 1,4 a § 242 ods. 1zákona č. 461/2003 Z.z., § 10 ods. 1-3 a § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 3. Krajský súd dospel k záveru, že vo vzťahu k držbe licencie L1A žalobcom správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutkový stav potrebný na riadne posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán pri posúdení veci ohľadom zistenia podmienok zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby vychádzal z elektronickej evidencie poskytnutej Slovenskou lekárskou komorou, pričom v administratívnom spise na č. listu 11 sa nachádza len vytlačené zobrazenie tabuľka s názvom „oprávnenie od iných orgánov“ s identifikačnými údajmi žalobcu, v ľavom hornom rohu pod označením „Číslo oprávn.“ sa nachádza údaj TT/0822/026 a pod označením „Druh oprávnenia“ je uvedená licencia, nasleduje kód registrácie, uvedenie dátumu vzniku 07. júl 2006 a dátumu zániku
15. október 2016 a zmätočného údaju o ukončení pozastavenia licencie 24. august 2017, keďže licencia mala zaniknúť 25. októbra 2016. Z uvedenej tabuľky nevyplýva, ktorý príslušný orgán uvedené informácie poskytol. S prihliadnutím na charakter preskúmavaného rozhodnutia a na zákonné dôvody výroku o určení dňa zániku povinného sociálneho poistenia podľa názoru krajského súdu nemožno prisvedčiť argumentom žalovanej, spočívajúcim v poukazoch na zákonnú úpravu administratívneho konania podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Zároveň nemožno prisvedčiť argumentu, vychádzajúcemu zo striktného vylúčenia použitia všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia a z absencie zákonnej úpravy povinnosti Sociálnej poisťovne informovať účastníka konania o začatí konania vo veciach sporného zániku sociálneho poistenia. 4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní vzniku, resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom období príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Pri posudzovaní skutočnosti, či žalobca bol v spornom období držiteľom licencia L1A, na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Sociálna poisťovňa vychádzala z údajov, ktoré jej poskytla Slovenská lekárska komora dňa 07. apríla 2016 na základe Dohody o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory uzatvorenej na dobu neurčitú. Podľa poskytnutých údajov bol žalobca držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo L1A/TT/0822/06 v období od 7. júla 2006 do 25. októbra 2016. 5. Vzhľadom na to, že v priebehu konania iný senát najvyššieho súdu vo veci, predmetom ktorej bolo posúdenie právnej otázky majúcej význam pre tu prejednávanú vec, predložil vec Veľkému senátu najvyššieho súdu (konanie vedené pod sp. zn. 1Vs/3/2019), najvyšší súd uznesením z 29. januára 2020, sp. zn. 7Sžsk/29/2019 konanie až do právoplatného rozhodnutia Veľkého senátu prerušil. 6. Dňa 24. novembra 2020 Veľký senát najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 rozsudkom rozhodol vo veci samej. Medzitým však rozsudok vydaný Veľkým senátom najvyššieho súdu z 24. novembra 2020, pod sp. zn. 1Vs/3/2019 napadol v inom konaní ústavnou sťažnosťou podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky účastník konania vystupujúci v porovnateľnom postavení ako žalobca v predmetnom konaní. 7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 8. Keďže rozhodnutie Veľkého senátu najvyššieho súdu z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019 bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, pričom výsledok konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky môže mať význam pre rozhodnutie najvyššieho súdu v právnej veci žalobcu, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP konanie v predmetnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania upravenú v § 5 ods. 7 SSP bez ďalšieho opätovne prerušil. 9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkonya neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP). 10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.