Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 12CoP/5/2026 2324200063 26. 05. 2026 JUDr. Ľubica Bundzelová ECLI:SK:KSTT:2026:2324200063.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu medzičasom plnoletého dieťaťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX, zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o, so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47 252 987, proti otcovi: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., zastúpený: TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Sídl. Jas 936/5, 924 01 Galanta, IČO: 36 264 750, o zvýšenie výživného na medzičasom plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 5P/3/2024-354 zo dňa 09. septembra 2025 voči výroku II., III., IV., takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., III. IV. a v závislom výroku VI. p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že tento návrh znie: „Súd mení rozsudok Okresného súdu Galanta číslo konania 13P/227/2013 zo dňa 6.2.2014, ktorým došlo k určeniu vyživovacej povinnosti otca - E. B., nar. XX.X.XXXX voči maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX nasledovne: Otec - E. B., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.X.XXXX sumou 550 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom podania návrhu, na základe ktorého k tomuto zvýšeniu došlo, teda od 14.12.2023.“ Výrokom II. rozhodol, že od 9.1.2024 sa zvyšuje výživné na medzičasom plnoleté dieťa A. B. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 390 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa. Výrokom III. rozhodol, že dlžné výživné v sume 4.343,30 eur za obdobie od 9.1.2024 do 9.9.2025 na medzičasom plnoleté dieťa A. B. je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa. Výrokom IV. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta číslo konania 13P/227/2013-24 zo dňa 6.2.2014 v časti určenia výživného na medzičasom plnoleté dieťa. Výrokom V. súd zamietol návrh medzičasom plnoletého dieťaťa vo zvyšnej časti. Výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7,§ 63 ods. 1, 2, 3, § 64, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 2, 3, 4, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3, § 79 ods. 1, 2 a § 80 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne dôvodil tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu od posledného rozhodovania o výživnom na základe rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 13P/227/2013-24 zo dňa 6.2.2014. Od posledného rozhodovania na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov. Otec predtým pracoval vo firme B. D. v Českej republike s čistým mesačným príjmom 600-700 eur, čo je zrejmé zo zápisnice na č.l. 21-23 pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 13P/227/2013, a teraz otec pracuje v tej istej firmy s priemerným čistým mesačným príjmom vrátane diét 2.165 eur, čo je zrejmé z potvrdení od B. D. zo dňa 22.8.2025 na č.l. 336 pričom súd postupoval tak, že spočítal čistú mzdu a diéty za posledných 12 mesiacov od augusta 2024 do júla 2025 a vydelil to počtom 12 mesiacov a prepočítal to kurzom 24,421 CZK/1 EUR, a teda otcovi podstatne stúpol príjem. Keďže v zmysle § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov tak je potrebné výživné počítať aj z diét nakoľko aj diéty sú príjmom otca, ktoré diéty môže použiť na úhradu výživného. Otec predtým mal 1 vyživovaciu povinnosť a teraz má 2 vyživovacie povinnosti, a teda otcovi pribudla 1 vyživovacia povinnosť, čo je zrejmé z lustrácie v registri obyvateľov na otca. Otec predtým bol bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území G. LV č. XXX a teraz otec vedie súdny spor o určenie toho, že je podielovým spoluvlastníkom v 1 na uvedených nehnuteľnostiach, čo je zrejmé zo žaloby o určenie vlastníckeho práva na č.l. 92, a teda majetkové pomery otca z hľadiska nehnuteľného majetku sa zhoršili. 3. Od posledného rozhodovania na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov. Matka predtým pracovala na E. H. D. I. s čistým mesačným príjmom 700 eur, čo je zrejmé zo zápisnice na č.l. 21-23 pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 13P/227/2013, a teraz matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 473,30 eur, čo je zrejmé z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2023, a teda príjem matky sa zhoršil. Matka predtým mala 1 vyživovaciu povinnosť a teraz má 2 vyživovacie povinnosti, čo je zrejmé z lustrácie v registri obyvateľov na matku, a teda matke pribudla 1 vyživovacia povinnosť. Matka predtým bola bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území G. LV č. XXX a teraz matka je podielovým spoluvlastníkom v 1/2 nehnuteľností v katastrálnom území C. D. LV č. XXXX a výlučným vlastníkom bytu č. XX v katastrálnom území D. LV č. XXXX, čo je zrejmé aj z listov vlastníctva na č.l. 11 a na č.l. 24, a teda majetkové pomery matky z hľadiska nehnuteľného majetku sa zlepšili. 4. Od posledného rozhodovania na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov. V čase posledného rozhodovania o výživnom bolo dieťa maloleté a navštevovalo 1. triedu Základnej školy J. K. L. H. D., čo je zrejmé z potvrdenia o návšteve školy z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 13P/227/2013, a v súčasnosti maloleté dieťa navštevuje 4. ročník D. F., J. M. XX, H. A., čo je zrejmé z potvrdenia o návšteve školy na č.l. 4 na č.l. 317 a z výpovede medzičasom plnoletého dieťaťa na pojednávaní zo dňa 9.9.2025. Od posledného rozhodovania o výživnom pribudla inflácia. Od posledného rozhodovania o výživnom z hľadiska odôvodnených potrieb pribudli najmä bežné náklady na cestovné na strednú školu zo D. do A. a mimoriadne výdavky na stužkovú, na zubný strojček, na okuliare a podstatne sa zvýšili aj výdavky na stravovanie a oblečenie a drogériu. 5. Súd zistil takéto odôvodnené priemerné mesačné potreby maloletého dieťaťa na základe vyjadrenia právneho zástupcu medzičasom plnoletého dieťaťa z 31.7.2025 na č.l. 289, ktoré súd považoval za odôvodnené a primerané s tým, že neuznal len výdavky na školské potreby, ktoré neboli preukázané a výdavky na sporenie, nakoľko výživné má spotrebný charakter a otcov príjem neumožňuje financovať aj sporenie: bývanie 80 eur, stravovanie 270 eur, oblečenie 100 eur, škola 70 eur, školské pomôcky 0 eur - náklady na školské pomôcky neboli preukázané, drogéria 40 eur, lieky a vitamíny 30 eur, sporenie 0 eur - výživné má spotrebný charakter a otcov príjem neumožňuje financovať aj sporenie, kultúra a voľnočasové aktivity 30 eur, cestovné 50 eur, telefón 30 eur, vreckové 70 eur, 1/12 strojčeku na zuby 166,67 eur, 1/12 zahraničné zápasy basketbalu 133,33 eur, 1/12 okuliarov 24,67eur, 1/12 výletov 66,67 eur, 1/12 dovolenky 208,33 eur, čo predstavuje súčet nákladov 1.370 eur, ktorý je potrebné znížiť o prídavok na dieťa -60, a teda súčet nákladov znížený o prídavok na dieťa je 1310 eur, z čoho 50 % znížených nákladov je cca 655 eur a 60 % znížených nákladov je cca 786 eur. 6. Súd pri zvýšení výživného vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca vrátane diét povinného otca za posledných 12 mesiacov vo výške cca 2165 eur, čo je zrejmé z potvrdení od B. D. zo dňa 22.8.2025 na č.l. 336, ktorému otcovi podstatne stúpol príjem, z ktorého príjmu podľa ustálenej súdnej praxe strop pre výživné na všetky vyživovacie povinnosti tvorí 30 %, čo predstavuje sumu uvedeného stropu na úrovni 30 % v sume cca 650 eur. Súd aplikoval strop na úrovni 30 %, nakoľko otec má 2 vyživovacie povinnosti a toto dieťa už je plnoleté. V zmysle metodiky MSSR pri 2 deťoch na staršie plnoleté dieťa na strednej škole prináleží výživné vo výške 18 % teda po zaokrúhlení nahor v prospech
plnoletého dieťaťa v sume cca 390 eur. Súd zvýšil výživné po zohľadnení kritérií tak, že rozhodujúcim faktorom boli schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca. 7. Dlžné výživné na maloleté dieťa bolo vypočítané od podania návrhu 9.1.2024 do konca mesiaca máj 2025. Za mesiac, v ktorom bol podaný návrh, teda za mesiac január 2024 je dlžné výživné 163,30 eur, lebo z rozdielu zvýšeného výživného 390 eur a výživného podľa zrušeného rozsudku, ktoré bolo uhrádzané otcom 170 eur je výsledok 220 eur, z čoho na jeden deň pripadá 7,10 eur, čo je potrebné vynásobiť počtom dní v mesiaci od podania návrhu do konca mesiaca 23 dní. Za obdobie od februára 2024 do augusta 2025 je potrebné pripočítať výživné za 19 mesiacov po 220 eur, čo bolo vypočítané ako rozdiel zvýšeného výživného 390 eur a výživného podľa zrušeného rozsudku ktoré bolo uhrádzané otcom 170 eur, čo predstavuje 4.180 eur. Teda spolu dlžné výživné po spočítaní 163,30 eur a 4.180 eur je 4.143,30 eur. 8. Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu Galanta, číslo konania 13P/227/2013-24 zo dňa 6.2.2014 v časti určenia výživného na dieťa. 9. Súd zamietol návrh vo zvyšnej časti, nakoľko ide o konanie vo veci výživného plnoletého dieťaťa, ktoré môže začať len na návrh. Návrh bol zamietnutý v časti nad sumu 390 eur, nakoľko plnoleté dieťa žiadalo zvýšiť výživné na 550 eur, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že otcove príjmy umožňuje zvýšenie výživného len na 390 eur. Súd zamietol návrh vo zvyšnej časti, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa na zvýšenie výživného za čas pred podaním návrhu, keď matka nepreukázala žeby jej zdravotný stav neumožňoval podať návrh na zvýšenie výživného aj skôr. 10. K argumentácii právneho zástupcu medzičasom plnoletého dieťaťa uviedol aj nasledovné: -Pri rozhodovaní o zmene úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu nejde o nové prehodnotenie výpočtu výživného, ale len o zohľadnenie podstatnej zmeny pomerov, ktoré umožňujú zásah do právoplatného rozhodnutia súdu, a teda súd nemôže reparovať pôvodné rozhodnutie o výživnom. - Metodika Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné nie je právne záväzná a má len odporúčací charakter, čo je zrejmé zo strany 5 uvedenej metodiky, avšak Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení na č.l. 184 na metodiku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky poukazuje. -Otcova družka E. M. nie je rodičom maloletého dieťaťa A. B., a teda nemá ani vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 ZR, podieľa sa však na nákladoch spoločnej domácnosti s otcom, pričom na skutočnosť že otcova družka má nižší príjem ako otec, tak to odôvodňuje záver, že otcova družka sa so svojím nižším príjmom podieľa v menšom rozsahu na nákladoch domácnosti. -Otázka, či otec javí záujem o maloleté dieťa alebo či maloleté dieťa nemá záujem stretnúť sa s otcom, nie je predmetom tohto konania, nakoľko tu nejde o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, pričom ide o plnoleté dieťa kedy už nevyžaduje osobnú pomoc rodiča pri zabezpečovaní svojich základných životných potrieb, a teda ide o otázku nepodstatnú pre toto konanie. -Otázka či otec riadne platil výživné na maloleté dieťa za obdobie do roku 2021 nie je predmetom tohto súdneho konania, nakoľko predmetom tohto súdneho konania je rozhodovanie o výživnom za obdobie od podania návrhu, teda od 9.1.2024 v zmysle § 77 ods. 1 ZR. Otázkou, či otec riadne platil výživné na maloleté dieťa za obdobie do roku 2021 sa budú zaoberať príslušné orgány v exekučnom konaní a v trestnom konaní. -Súd vyžiadal nové potvrdenia o príjme otca od B. D. zo dňa 22.8.2025 na č.l. 335 a 342, ktoré obsahujú aj údaj o čistej mesačnej mzde a aj údaj o diétach. 11. K argumentom právneho zástupcu otca a otca uviedol aj nasledovné: -Rozhodovanie o výživnom pre maloleté dieťa je potrebné oddeliť od všetkých ostatných konaní, ktoré prebiehajú medzi matkou a otcom, kde ani nefiguruje dieťa ako strana sporu, a preto nie je možné označiť návrh na zvýšenie výživného pre dieťa za v rozpore s dobrými mravmi. -K mimoriadnym výdavkom je potrebné uviesť, že z potvrdenia Basketbalového klubu Lokomotíva Sereď zo dňa 30.7.2025 spolu s pripojeným cenníkom na č.l. 290 je zrejmé, že medzičasom plnoleté dieťa sa zúčastnilo medzinárodného turnaja v Litve v termíne 2.3.2023-5.3.2023 a 9.2.2023-12.2.2024 a v Estónsku v termíne 15.12.-18.12.2022, a teda tieto výdavky sa opakovali aj po podaní návrhu na začatie konania z 9.1.2024. - K mimoriadnym výdavkom je potrebné uviesť, že zubný strojček bol potrebný, nakoľko v dekurze sú uvedené diagnózy K.07.3 pri čelustnoortopedickom vyšetrení, a teda zubný strojček bol z medicínskeho
hľadiska potrebný. Aj keď dekurz na č.l. 315-316 je z roku 2022, teda pred podaním návrhu na začatie konania z 9.1.2024, tak preukazuje podstatnú zmenu pomerov, že zubný strojček je potrebný v porovnaní so stavom k vyhláseniu rozsudku Okresného súdu Galanta číslo konania 13P/227/2013-24 zo dňa 6.2.2014, kedy zubný strojček nebol potrebný. Keďže zubný strojček je mimoriadny výdavok, tak sa rozpočítava na viac mesiacov. - Súd považuje za dostatočný doklad o kúpe dioptrických okuliarov pokladničný blok na sumu 296,40 eur na č.l. 318, nakoľko je bežné, že sa v pokladničných blokoch používajú skratky a kódy, pričom sú tam viaceré položky čo je typické rozdelenie pre okuliarový rám a sklá a prácu na zabrúsení skiel, pričom otec k svojim špekuláciám o slnečných okuliaroch nepredložil žiadne dôkazy. - Výpoveď otca na pojednávaní zo dňa 9.9.2025 je v rozpore s potvrdeniami o príjme otca od B. D. zo dňa 22.8.2025 na č.l. 335 a 342, pričom súd vychádzal z potvrdení o príjme otca od B. D. zo dňa 22.8.2025 na č.l. 335 a 342, nakoľko boli poskytnuté zamestnávateľom ako 3. osobou bez záujmu na výsledku súdneho konania, ktorá má povinnosť predložiť objektívny dôkaz do konania. - Keďže v zmysle § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov tak je potrebné výživné počítať aj z diét nakoľko aj diéty sú príjmom otca, ktoré diéty môže použiť na úhradu výživného. 12. Ostatné argumenty účastníkov konania súd považoval za nepodstatné pre rozhodnutie a preto ani v odôvodnení k nim neuvádza vysvetlenie. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ani na súde prvej inštancie a ani na odvolacom súde, nakoľko súd nezistil žiadne osobitné dôvody. 14. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov II., III. a IV. podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa usmernenia odvolacieho súdu držal len čiastočne a to čiastočne, ale v plnej miere na neprospech otca. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vôbec nie sú zrejmé aktuálne príjmy a výdavky matky v čase vydania napadnutého rozsudku a ňou v spoločnej domácnosti žijúcich osôb, tobôž už jej majetkové pomery. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia, a síce, že od posledného rozhodovania na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov. Matka predtým pracovala na E. H. D. I. s čistým mesačným príjmom 700 eur, čo je zrejmé zo zápisnice na č.l. 21-23 pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 13P/227/2013, a teraz matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 473,30 eur, čo je zrejmé z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2023, a teda príjem matky sa zhoršil. Súd vlastne úplne odignoroval skutočnosť, že matka navrhovateľky je už zamestnaná a dosahuje príjem, tento vôbec nezisťoval, nezisťoval jej úspory, zostatky na bankových účtoch, jej majetkové pomery. Skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, na ktorom je napadnutý rozsudok založený, je nielenže nedostatočne zistený, ale je nepravdivý a v rozpore so skutočnosťou. Otázne rovnako je, aký je aktuálny príjem druha matky. Súd prvej inštancie rovnako nevypočul t.č. plnoletú A. vo vzťahu k stanoveniu jej osobných majetkových a zárobkových pomerov, rovnako ako aj vo vzťahu k aktuálnym potrebám, pravidelným a mimoriadnym výdavkom. (Napr. výdavky na basketbal, ktorý ukončila v roku 2024 sú t.č. neaktuálne, nie je zrejmé v akom rozsahu prispieva na chod spoločnej domácnosti v ktorej žije, aké sú aktuálne náklady a pod.) Rovnako z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako súd prvej inštancie zisťoval a zohľadnil odôvodnené potreby ďalšieho dieťaťa otca navrhovateľky. Nie je odôvodnené, prečo sa súd prvej inštancie pri stanovení vyživovacej povinnosti otca priklonil k 30% ako vrchnej hranici na všetky vyživovacie povinnosti. Rovnako tak nie je odôvodnené, prečo a na základe čoho (odôvodnené potreby dieťaťa, osobné, majetkové a zárobkové pomery jednotlivých rodičov) stanovil na navrhovateľku 18% vo vzťahu k druhej vyživovacej povinnosti otca. Vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam nie je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vôbec odôvodnený. 15. K odvolaniu otca sa vyjadrila toho času už plnoletá A. cestou svojho právneho zástupcu. Uviedla, že čo sa týka osobných a najmä majetkových pomerov navrhovateľky a osôb spolu s ňou žijúcich v spoločnej domácnosti (jej matky a súčasného manžela jej matky) má za to, že tieto boli v prvoinštančnom konaní riadne a detailne preukázané na základe doloženého oznámenia o osobných a majetkových
pomeroch týchto osôb zo dňa 31.07.2025 a všetkých doložených dokladov preukazujúcich osobné a majetkové pomery týchto osôb vrátane potvrdenia o mzde matky navrhovateľky ako i súčasného manžela matky navrhovateľky. Je teda nepochybné, že k preskúmaniu osobných a majetkových pomerov navrhovateľky a osôb spolu s ňou žijúcich v spoločnej domácnosti zo strany súdu ešte pred samotným rozhodnutím riadne v prvoinštančnom konaní došlo rovnako ako na strane matky navrhovateľky, tak i na strane otca navrhovateľky. Z toho dôvodu tvrdenia otca, ktoré sú obsahom odvolania, týkajúce sa nedostatočnosti zistenia majetkového stavu u navrhovateľky ako i u jej matky a jej súčasného manžela považuje v plne miere za nedôvodné. Otec vo svojom odvolaní ďalej namietal, že súd nevypočul plnoleté dieťa v súvislosti s jej aktuálnymi majetkovými a zárobkovými pomermi, aktuálnymi potrebami a pravidelnými a mimoriadnymi výdavkami. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.09.2025 je však zrejmé, že súd plnoleté dieťa vypočul v súvislosti s uvedeným, pričom oznámenie o aktuálnych osobných a majetkových pomeroch plnoletého dieťaťa ako i rozpis jeho aktuálnych potrieb a pravidelných a mimoriadnych výdavkov bol navyše riadne písomne doložený do konania spoločne s potvrdeniami a požadovanými dokladmi, ktoré tieto osobné a majetkové pomery a výdavky spojené s plnoletým dieťaťom v dostatočnej miere preukázali. Súčasne považuje za nedôvodné a neopodstatnené skúmať zárobkové pomery plnoletého dieťaťa ako i rozsah jeho prispievania na chod domácnosti, nakoľko plnoleté dieťa je stále študentom pri príprave na budúce povolanie, momentálne navštevuje posledný ročník strednej školy a v tejto súvislosti preto letnú brigádu plnoletého dieťaťa počas mesiaca júl a august 2025 nemožno považovať za zdroj príjmu a už vôbec nie príjmu pravidelného, pričom skúmať rozsah, v akom na základe príjmu z letnej brigády plnoleté dieťa prispievalo na chod celej spoločnej domácnosti považuje za absurdné. Náklady za domácnosť boli tiež zo strany navrhovateľky a jej matky riadne vyčíslené a doložené súdu do tohto konania, pričom neaktuálnosť niektorých výdavkov spojených s plnoletým dieťaťom, ktorú otec vo svojom odvolaní namietal síce potvrdzuje, avšak na doloženie týchto neaktuálnych výdavkov a potvrdení o ich výplate v minulosti bola navrhovateľka zo strany súdu vyzvaná, na ktorom základe boli tieto súdu následne aj riadne vydokladované a predložené. Rozpis potrieb a výdavkov spojených s ďalším dieťaťom otca navrhovateľky bol zo strany otca súdu riadne doložený písomným podaním zo dňa 27.05.2025, ktoré mal súd k dispozícii a je zrejmé, že pri určovaní výšky výživného na plnoleté dieťa (najmä vzhľadom na samotnú určenú výšku výživného) boli tieto potreby a výdavky spojené s ďalším dieťaťom otca navrhovateľky nepochybne zohľadnené. Napokon čo sa týka určenia samotnej výšky výživného v sume 390 eur, súd sa pri určení tejto výšky výživného nepriklonil k 30% ako k vrchnej hranici pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti z príjmu povinného rodiča, výšku výživného určil v súlade s metodikou Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá udáva, že výška výživného v tomto prípade pre plnoleté dieťa má dosahovať 18% z príjmu otca plnoletého dieťaťa popri druhej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k jeho ďalšiemu dieťaťu, pričom 18% z príjmu otca vo výške 2.165 eur vrátane diét činí práve určenú sumu výživného, a to sumu 389,70 eur. Súd určil výživné v sume 390 eur presne v zmysle metodiky aj napriek tomu, že navrhovateľka žiadala na základe jej vydokladovaných osobných a majetkových pomerov ako i odôvodnených výdavkov sumu 550 eur. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje odvolanie otca za neopodstatnené a nedôvodné v celom rozsahu, a preto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu, odvolanie otca zamietol a priznal náhradu trov konania. 16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, odvolateľom - otcom toho času už plnoletého dieťaťa (§ 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie otca má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 17. Predmetom konania vo veci samej bol návrh matky toho času už plnoletej A. na zvýšenie výživného na v tom čase maloletú A..
18. Súd prvej inštancie svojím v poradí prvým rozhodnutím rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100 eur na 170 eur mesačne s účinnosťou od 09.01.2024 a rozhodol, že otec maloletej je povinný zaplatiť za obdobie od 09.01.2024 do 11.06.2024 na maloleté dieťa dlžné výživné vo výške 331,98 eur, ktoré mu súd povolil zaplatiť v 50 eur mesačných splátkach. 19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a s tým spojené aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie. 20. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím rozhodol výrokom I. tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu Galanta číslo konania 13P/227/2013 zo dňa 6.2.2014, ktorým došlo k určeniu vyživovacej povinnosti otca - E. B., nar. XX.X.XXXX voči maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX nasledovne: Otec - E. B., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.X.XXXX sumou 550 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom podania návrhu, na základe ktorého k tomuto zvýšeniu došlo, teda od 14.12.2023.Výrokom II. rozhodol, že od 9.1.2024 sa zvyšuje výživné na medzičasom plnoleté dieťa A. B. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 390 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa. Výrokom III. rozhodol, že dlžné výživné v sume 4.343,30 eur za obdobie od 9.1.2024 do 9.9.2025 na medzičasom plnoleté dieťa A. B. je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa. Výrokom IV. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta číslo konania 13P/227/2013-24 zo dňa 6.2.2014 v časti určenia výživného na medzičasom plnoleté dieťa. Výrokom V. súd zamietol návrh medzičasom plnoletého dieťaťa vo zvyšnej časti. Výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde. 21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene úpravy výživného na toho času už plnoletú A., keď rozhodol o zvýšení výživného otca na sumu 390 eur mesačne s účinnosťou od 9.1.2024 a rozhodol o dlžnom výživnom. Odvolací súd nezistil v danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a spôsobe rozhodnutia. Nakoľko tu však je i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami odvolací súd dopĺňa nižšie uvedené: 22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5). 23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 25. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
26. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky výživného, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - 1. stupeň - 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov, zmena zdravotného stavu a s tým súvisiace náklady a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča. 27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 13P/227/2013-24 zo dňa 6.2.2014 súd schválil rodičovskú dohodu, kde sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 100 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Ako uviedol súd prvej inštancie od posledného rozhodovania na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov. Otec predtým pracoval vo firme B. D. v Českej republike s čistým mesačným príjmom 600-700 eur a teraz otec pracuje v tej istej firme s priemerným čistým mesačným príjmom vrátane diét 2.165 eur pričom súd postupoval tak, že spočítal čistú mzdu a diéty za posledných 12 mesiacov od augusta 2024 do júla 2025 a vydelil to počtom 12 mesiacov a prepočítal to kurzom 24,421 CZK/1 EUR. Otec predtým mal 1 vyživovaciu povinnosť a teraz má 2 vyživovacie povinnosti a teda otcovi pribudla 1 vyživovacia povinnosť, čo je zrejmé z lustrácie v registri obyvateľov na otca. Majetkové pomery otca sa zhoršili. Od posledného rozhodovania na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov. Matka predtým pracovala na E. H. D. I. s čistým mesačným príjmom 700 eur a následne bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 473,30 eur, teda príjem matky sa zhoršil, avšak od júla 2024 pracuje s priemernou mzdou vo výške 1.922.53 eur. Priateľ matky má priemerný zárobok vo výške 2.377,77 eur. Matka predtým mala 1 vyživovaciu povinnosť a teraz má 2 vyživovacie povinnosti. Jej majetkové pomery sa zlepšili. 28. Od posledného rozhodovania aj na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov. V čase posledného rozhodovania o výživnom bolo dieťa maloleté a navštevovalo 1. triedu Základnej školy J. K. L. H. D. a v súčasnosti maloleté dieťa navštevuje 4. ročník D. F., J. M. XX, H. A.. Túto zmenu pomerov videl súd prvej inštancie aj v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom pribudla inflácia. Od posledného rozhodovania o výživnom z hľadiska odôvodnených potrieb pribudli najmä bežné náklady na cestovné na strednú školu zo D. do A. a mimoriadne výdavky na stužkovú, na zubný strojček, na okuliare a podstatne sa zvýšili aj výdavky na stravovanie a oblečenie a drogériu. 29. Otec prioritne namietal nedostatočne zistený skutkový stav na strane matky a nesprávne uvedenie jej aktuálneho stavu pokiaľ ide o jej príjem a výdavky, nevypočutie dcéry k jej osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, a neodôvodnenie priklonenia sa súdu k 30% hranici určenia výživného. 30. Prioritne odvolací súd uvádza, že čiastočne sú odvolacie námietky otca dôvodné, avšak tieto nie sú takého charakteru, aby odvolací súd menil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Je možné sa stotožniť s argumentáciou otca v tom, že súd pochybil, pokiaľ zrejme iba nedopatrením ponechal záver o tom, že matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, nakoľko ako vyplýva z
obsahu spisu, súd prvej inštancie zisťoval aktuálne príjmy a výdavky matky, ale aj jej priateľa, ktoré následne boli doručené právnemu zástupcovi otca, ktorý bol s nimi oboznámený. Hoci uvedené súd prvej inštancie neuviedol vo svojom rozhodnutí, v konečnom dôsledku by to rozhodnutie súdu prvej inštancie neovplyvnilo z dôvodu, že prioritne sa plnoletá domáhala výživného od otca, ktorého osobné, príjmové i majetkové pomery vyhodnotil správne. 31. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca v tom, že vo veci nebola plnoletá A. vypočutá vo vzťahu k stanoveniu jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov a rovnako tak aj výdavkom, odvolací súd má za to, že plnoletá A. doložila do spisu prehľad výdavkov, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 90 svojho rozhodnutia. Plnoletá A. doložila tieto v písomnej podobe, ktoré boli doručené právnemu zástupcovi otca, teda boli s nimi oboznámení, pričom sama plnoletá dcéra bola vypočutá i na pojednávaní dňa 09.09.2025 a mal možnosť klásť otázky k uvedenému. Skutočnosť, že tak neurobil a nenamietal výdavky, ktoré deklarovala nespôsobujú pochybenie súdu prvej inštancie. Tu je dôležité uviesť, že nie všetky výdavky je nutné preukazovať a pokiaľ študuje a vyživovacia povinnosť rodičov trvá, nie je dôvod, aby prispievala na chod domácnosti, aj keď si privyrába. Táto skutočnosť je skôr na prospech otca, keď toho času už plnoletá A. čiastočne dokáže formu brigády získať finančné prostriedky, avšak uvedené nemôže ovplyvniť vyživovaciu povinnosť rodičov, ktorá trvá, dokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť, čo v uvedenom prípade nie je. Odvolacia námietka otca tak nie je dôvodná. 32. Otec namieta aj tú skutočnosť, že súd nezisťoval odôvodnené potreby ďalšieho dieťaťa otca navrhovateľky a bez poznania jeho potrieb a pomerov pristúpil k rozdeleniu vyživovacej povinnosti otca. Z obsahu vyplýva, že otec bol vyzvaný na vyčíslenie a preukázanie nákladov na maloleté dieťa B. B., ktorú výzvu prevzal jeho právny zástupca 22.04.2025 a otec plnoletej A. aj doložil prehľad výdavkov dcéry B. podaním zo dňa 27.05.2025. Súd teda zisťoval odôvodnené potreby ďalšieho dieťaťa otca navrhovateľky. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle pokynu odvolacieho súdu, keď mal preukázaný i príjem družky otca. Nemožno tak súdu prvej inštancie vytknúť, pokiaľ vychádzal z bežných potrieb maloletého dieťaťa otca navrhovateľky (zvýšené mimoriadne výdavky neboli deklarované) a uvedené bolo zohľadnené aj s prihliadnutím na Metodiku pre výpočet výživného k zjednoteniu rozhodovacej praxe všeobecných súdov (ktorá bola vytvorená aj so zohľadnením ďalších vyživovacích povinností). 33. Odvolací súd opätovne dodáva, že pri určení výživného je potrebné zohľadniť nielen to, že vyživovaciu povinnosť má aj rodič, ktorý poskytuje dieťaťu osobnú starostlivosť, ale aj to či osoba povinná sa aj iným spôsobom podieľa na výžive dieťaťa. To je, či a v akom rozsahu sa otec stýka s maloletou, resp. jej aj napr. vecnými plneniami zabezpečuje výživu. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, plnoletá A. sa s otcom nestýka a otec navrhovateľke neposkytuje žiadne vecné plnenia, ktorými by sa podieľal na plnení si vyživovacej povinnosti. Naposledy bolo výživné určené v roku 2014 kedy bola schválená rodičovská dohoda, kde bol otec zaviazaný plniť výživné vo výške 100 eur mesačne. Navrhovateľka v tom čase navštevovala 1. ročník základnej školy. Je zrejmé, že nielen tým, že navrhovateľka v čase rozhodovania bola už v 4. ročníku strednej školy, ale dlhším časovým odstupom tak ako to definoval súd prvej inštancie nastala na jej strane podstatná zmena pomerov, ktorá s ohľadom na súdom prvej inštancie zistené všetky relevantné skutočnosti odôvodňuje zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie odôvodnil prečo v zmysle aplikačnej praxe aplikoval 30% strop pri zvýšení výživného a zároveň vychádzal i z Metodiky MS SR, podľa ktorej je stanové 18% z príjmu rodiča pri dvoch vyživovacích povinnostiach u navrhovateľky, ktorá navštevuje strednú školu. Odvolací súd dodáva, že v odôvodnených prípadoch je možné ísť až nad túto hranicu. Otec plnoletej si musí byť vedomý, že pri výživnom, ktoré nebolo viac ako 10 rokov menené, vzrástli výdavky plnoletej dcéry markantne a je na jej vôli, že si privyrába, keďže vyživovacia povinnosť rodičov trvá, navyše aj pri zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky. 34. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že na strane toho času už plnoletej došlo od ostatného rozhodnutia o výživnom k podstatnej zmene pomerov. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za podstatnú zmenu pomerov u A. považuje zvýšenie vývoja životných nákladov zvýšením veku, ale aj ďalších nákladov definovaných súdom prvej inštancie a odvolacia argumentácia otca nemôže ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. 35. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom
prvej inštancie. Odvolací súd poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb plnoletej A. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy plnoletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Určené výživné pre plnoletú A. od otca spolu s výživným a starostlivosťou od matky teda možno považovať za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb plnoletej. 36. Rovnako aj dlh na výživnom v sume 4.343,30 eur za obdobie od 9.1.2024 do 9.9.2025 pre plnoletú určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne. 37. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu otca nespôsobilú ovplyvniť určenú výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti v napadnutých častiach výrokov II., III. a IV. a v závislom výroku VI. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky. 40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).