Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/38/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200564 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5010200564.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľa: Žiarec, poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom Y. XXX, proti odporcovi: Správa katastra Tvrdošín, so sídlom Medvedzie 254, Tvrdošín, za účasti účastníkov konania v rade 1/ E. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D.. E. č. XXX, v rade 2/ C. D., rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom J., A. č. XXX, obe účastníčky právne zastúpené Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom Y. č. XXX a za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu v rade 1/ Ing. U. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., G. XXX a v rade 2/ A. L., nar. X.X.XXXX, bytom J., K. XXX, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.k. V 886/2007, zo dňa 28.5.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín č.k. V 886/2007 zo dňa 28.05.2010 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi, účastníkom konania v rade 1/ E. D. a v rade 2/ C. D., ako i vedľajším účastníkom na strane odporcu v rade 1/ Ing. U. K. a v rade 2/ A. L. súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 4.6.2007 medzi účastníkmi - Poľnohospodárskym družstvom ŽIAREC, so sídlom v Tvrdošíne, ako predávajúcim a E. D. a C. D. ako kupujúcimi, týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k pozemku C-KN p. č. 12169/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a C-KN p. č. 12169/36 zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, kat. úz. F., vytvorené GP č. 36430234-89/2006, vyhotovený dňa 20.12.2006 z pozemku PKN p. č. 7126, evidovaný pôvodne v PK vložke č. 287, kat. úz. K., v celosti v prospech E. D. a C. D.. V odôvodnení uviedol, že pôvodne bolo návrhu na vklad vlastníckeho práva vyhovené a Správa katastra Tvrdošín dňa 9.7.2007 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal pod č. Pd 15/08-5 protest prokurátora proti tomuto rozhodnutiu. Správa katastra Tvrdošín tomuto protestu nevyhovela a predložila ho Katastrálnemu úradu v Žiline ako svojmu nadriadenému orgánu na ďalšie konanie. Katastrálny úrad v Žiline pod č. Vo-12/2008-Št (Pd) zo dňa 26.5.2008 vyhovel protestu prokurátora a právoplatné rozhodnutie Správy katastra zrušil a vec vrátil Správe katastra Tvrdošín na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu katastrálneho úradu sa odvolal ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo a odvolací orgán Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline pod č. LPO-4239/2008/Ja zo dňa 5.8.2008. Správa katastra Tvrdošín dňa 8.4.2009 návrh na vklad vlastníckeho práva zamietla, voči ktorému rozhodnutiu sa odvolal účastník konania na strane predávajúceho. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom č.k. 22Sp/62/2009-30, zo dňa 13.11.2009 zrušil rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín zo dňa 8.4.2009. Správa katastra Tvrdošín opätovne vykonala dokazovanie vo veci návrhu na vklad, pričom je toho názoru, že na bývalých urbárskych spolumajiteľov obce Tvrdošín sa nemohol vzťahovať zákonný čl. X/1913 o nedielnych spoločných pastvinách, Neexistuje žiadny doklad, že bývalí urbárski spolumajitelia obce Tvrdošín vytvorili pasienkový útvar. Nakoľko v pozemkovej knihe č. 287, kat. úz. K. nie je zapísaná žiadna poznámka v zmysle zákonného článku X/1913, Správa katastra Tvrdošín považuje za dokázané, že na nehnuteľnosti uvedené v pozemkovej knihe č. 287 sa uvedený článok nevzťahoval. Ďalej správny orgán zhodnotil výmer č. 193/1957 z 20.2.1957, ktorým ONV v Trstenej schválil podľa § 5 ods. 2 zák. č. 69/1949 Sb. ustanovenie JRD v Tvrdošíne. Vznik družstva, t.j. právneho predchodcu predávajúceho nemá oporu v zákone č. 69/1949 Sb., pretože v tomto výmere nie je uvedený spôsob vzniku družstva zákonným spôsobom tak, ako to ustanovuje citovaný zákon. Ak predávajúci odvodzuje svoje vlastnícke právo zo zákona č. 81/1949 Zb., na tento majetok sa nevzťahoval tento zákon, pretože tento majetok je zapísaný v pozemkovej knihe č. 287 tak, že sa naň nevzťahoval zákonný článok X/1913. Komposesorát keďže sa naň vzťahoval zákonný článok X/1913, nezanikol podľa zák. č. 81/1949 Zb., ale podľa zákona č. 2/1958 Zb. došlo len k prevzatiu nehnuteľnosti do užívania družstva. Ani rozhodnutie č. Pôd. 520/1958 nie je titulom, na základe ktorého prešlo vlastnícke právo na jednotné roľnícke družstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že v pozemkovej knihe č. 287 je zapísaná poznámka v zmysle zák. č. 2/1958 Zb., správa katastra má preukázané, že na nehnuteľnosti zapísané vo vyššie uvedenej pozemkovej knihe sa nemohol vzťahovať zákonný článok X/1913, ani zákon č. 81/1949 Zb.. Podľa názoru správy katastra pasienky zo spoločného lesa, ktoré tvorili nedeliteľný urbársky majetok bývalých urbárskych spolumajiteľov boli spravované zákonným článkom XIX/1898, ako je to upravené v § 3 zák. č. 2/1958 Zb. a boli len jednotnému roľníckemu družstvu odovzdané výkonným orgánom ONV do obhospodarovania. Správa katastra sa ďalej zaoberala rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.1.1995. Oprávneným osobám sa priznalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. K. uvedeným v PK č. 287 a to konkrétne aj na časť PK p. č. 7126, výmera neuvedená. Správa katastra má za to, že toto rozhodnutie je nezrozumiteľné, neurčité a v konečnom dôsledku nevykonateľné, nakoľko ak pozemkový úrad mal tie parcely, na ktorých stoja chaty, pojať do výrokovej časti, teda zamerať podľa geometrického plánu tú časť, ktorá sa nevydáva oprávneným osobám, nakoľko zostáva v ich vlastníctve a tak by rozhodnutie nevyvolávalo špekulácie ohľadom predmetu prevodu. Konštatovala, že rozhodnutie pozemkového úradu ohľadne PK p. č. 7126 a to jeho samotný výrok je neurčité a nezrozumiteľné a v samotnom výroku sa pozemkový úrad nevysporiadal s identifikáciami parciel, ktoré sú jeho prílohou a túto skutočnosť ani bližšie v odôvodnení nevysvetlil. Preto sa rozhodnutie javí ako zmätočné vo vzťahu k označeniu povinnej osoby aj vo vzťahu k C- KN parcelám, ktoré sú uvedené v identifikácii parciel, ktoré sú prílohou reštitučného rozhodnutia. Pri PK p. č. 7126 je uvedené, že sa jedná o stav neidentický, preto podľa názoru správy katastra bolo potrebné si zo strany pozemkového úradu dať vyhotoviť geometrický plán na zameranie tej časti, ktorá spĺňa podmienky § 6 Zákona o pôde. Z predloženého geometrického plánu č. 89/2006, ktorý je technickým podkladom ku kúpnej zmluve V 886/2007 nie je teda možné jednoznačne zistiť, vzhľadom na nezrozumiteľnosť, neurčitosť a zmätočnosť rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.1.1995, či pozemok, resp. tá časť pozemku, z ktorej boli týmto geometrickým plánom vytvorené pozemky C-KN p. č. 12169/3 a 12169/36, neboli práve tou časťou pozemku PKN p. č. 7126, ktorá bola rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.1.1995 priznaná do vlastníctva podielníkom spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín. Ďalej správa katastra poukázala na rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995 z 24.1.1995, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že ostatné nehnuteľnosti, ktoré nie sú uvedené vo výrokovej časti budú uvedené v ďalších rozhodnutiach. Správe katastra také rozhodnutie, ktoré by vo výrokovej časti riešilo PK p. č. 7126 z PK protokolu 287 v kat. úz. K., nie je z jej činnosti známe a na takéto rozhodnutie nepoukázali ani účastníci konania. Správa katastra teda posudzovala uvedenú kúpnu zmluvu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a to najmä možnosť prevodcu nakladať s pozemkami, ktoré sú predmetom prevodu. Skonštatovala, že pozemok, ktorý je predmetom prevodu zatiaľ tvorí časť PK p. č. 7126 a táto časť je zastavaná chatami účastníkov konania, teda sa jedná o zastavanú časť PK pozemku. Takýto pozemok v reštitučnom konaní podľa Zákona o pôde možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, čo je potrebné premietnuť do výroku reštitučného rozhodnutia s uvedením C-KN parciel vytvorených podľa geometrického plánu. Nakoľko ešte nie je vydané zo strany pozemkového úradu žiadne právoplatné rozhodnutie, z ktorého by bolo zrejmé, že predmetné parcely, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv bránia, resp. nebránia poľnohospodárskemu či lesnému využitiu z dôvodu, že sú zastavané, správa katastra návrh na vklad zamietla a to s poukazom na § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.. Oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťami je teda spochybnené a z výsledkov dokazovania vo vkladovom konaní nebolo preukázané vlastnícke právo predávajúceho a s poukazom na § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. je oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie predávajúci ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol v ňom, že v čase rozhodovania o povolení vkladu žiadny orgán nezrušil rozhodnutie ONV Trstená č. Pôd. 520/1958. Správa katastra sa nevysporiadala kvalifikovane s celým dôkazným materiálom tvoriacim obsah spisu a nesprávne zhodnotila skutkový stav veci. Poukazovala na skutočnosť, že na pozemky sa nevzťahoval zákonný článok X/1913, aj keď dôkazy, na ktoré sa odvolávala preukazovali opak tohto záveru. Toto tvrdenie bolo opreté o dôkaz - úradný preklad pozemkovej knihy, pričom tento dôkaz len potvrdzuje, že sporné pozemky museli podliehať režimu zákonného článku X/1913, nakoľko spomínaný preklad uvádza pri pozemku PK p. č. 7126 druh pozemku pastvina. Nebola taktiež vyhodnotená skutočnosť, že 8. apríla 1939 Krajinský úrad v Bratislave schválil v zmysle zákonného článku XIX/1898 ďalšie lesné hospodárske pravidlá. Taktiež záver o tom, že vznik JRD Tvrdošín nemá oporu v zákone č. 69/1949 Zb. je zjavne účelový. Odporuje celej právnej úprave zákona č. 69/1949 Zb.. Jedným z dôvodov, pre ktorý bol zamietnutý návrh na vklad je aj záver, že v rozhodnutiach o vydaní časti pozemku, napr. č. ROK 194-1-A1/1995 z 24.1.1995 sa pri identifikácii vydávaného pozemku neuvádza výmera a teda rozhodnutie ohľadne pozemku PK p. č. 7126 je neurčité a absentuje tu vyhotovenie geometrického plánu na tú časť, ktorá spĺňa podmienky Zákona o pôde. Správa katastra však opomenula vyhodnotiť, že geometrický plán z roku 2006, ktorý tvoril technický podklad kúpnej zmluvy V 886/2007 bol správou katastra dňa 20.12.2006 riadne overený a teda je spôsobilým podkladom pre zápis do katastra. Z listinných dôkazov možno prijať záver, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu, nebol v zmysle reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. vydaný pôvodným vlastníkom a zostal vo vlastníctve predávajúceho. Správa katastra sa podujala prejudiciálne riešiť otázky ohľadne vzniku Jednotného roľníckeho družstva Tvrdošín a taktiež ohľadne charakteru jednotlivých nehnuteľností v zmysle zák. č. 81/1949 Zb., alebo 2/1959 Zb.. Závery, ktoré prijala sú však rozporné s právoplatnými rozhodnutiami príslušných orgánov, ktoré mala k dispozícii pri hodnotení dôkazov, napr. rozsudok KS v Žiline sp. zn. 10S/78/2001, právoplatný 11.3.2002, ktorý uvádza, že predmetné nehnuteľnosti boli urbarialistom odňaté na základe zákona č. 81/1949 Zb.. Na základe uvedené zákona prešlo vlastníctvo zo zákona na príslušné jednotné roľnícke družstvo a to prakticky dňom založenia družstva v obci. Uvedený právny názor zastáva aj uznesenie NS SR sp. zn. 5Sž-o-KS 48/2006. Nakoniec navrhovateľ poukázal na to, že rozhodnutie bolo vydané po zákonnej 30-dňovej lehote, čo podľa navrhovateľa vedie k fikcii nevyhovenia protestu prokurátora s právoplatnými účinkami rozhodnutia. V prípade nevyhovenia protestu prokurátora nastupuje možnosť prokurátora podať proti nevyhoveniu žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. V zákonnej lehote podal odvolanie aj osobne navrhovateľ podaním zo dňa 29.06.2010. Uviedol, že jeho vlastnícke právo je riadne zapísané na LV č.XXXX kat. úz. J. aj k PK p.č. 7126 z protokolu 287 kat. úz. K.. Ďalej namietal právne posúdenie odporcu, ktorý v napadnutom rozhodnutí tvrdil, že navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti, lebo naňho neprešlo vlastnícke právo z dôvodu nemožnosti aplikácie z.č. 81/1949 Sb. a preto mu ani nemohlo ostať zachované podľa zákona o pôde. Naopak, pasienky po bývalých urbárnikoch prevzal do vlastníctva jeho právny predchodca - JRD v Tvrdošíne. Vyslovil právny názor, že družstvo bolo a je vlastníkom pasienkov aj na PK p.č. 7126 a tieto mohlo odpredať, čo je v súlade s § 42a ods. 2 z.č. 330/1991 Zb., podľa ktorého ak sa nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastníctvo zostáva zachované. Tým dôvodom je § 11 písm. d), c) z.č. 229/1991 Zb., pretože predmetné pozemky sú zastavané chatami v chatovej oblasti. . Odporca sa k podanému opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 16.7.2010, v ktorom zotrval na svojich skutkových zisteniach a právnych názoroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a to najmä s prihliadnutím na § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.. Odporca sa opätovne k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 5.4.2011. Namietal proti pristúpeniu vedľajších účastníkov na strane odporcu do konania a taktiež nesúhlasil s ich právnym názorom, že navrhovateľ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žiadal, aby si súd zadovážil protokol z odovzdania nehnuteľnosti od spolku bývalých urbarialistov. Mal za to, že nehnuteľnosť v zmysle § 1 zák. č. 81/1949 Zb. prešla do vlastníctva JRD Tvrdošín a nestotožnil sa s napadnutým rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 22Sp/38/2010-355 zo dňa 2. mája 2011 boli do konania pripustení na stranu odporcu ako vedľajší účastníci Ing. U. K. a A. L.. Títo žiadali rozhodnutie odporcu ako správne a zákonné potvrdiť, okrem iného aj preto, že ŽIAREC PD Tvrdošín nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pretože zákonom č. 49/1959 Zb. ex lege im ako fyzickým osobám vzhľadom na to, že urbáre boli zrušené zákonom č. 2/1958 Zb. boli nehnuteľnosti vrátené dňom 1.10.1959 (ktoré im predtým boli odňaté zákonom č. 81/1949), t.j. Poľnohospodárske družstvo ŽIAREC nemôže byť v danom konaní aktívne legitimovaný. V podaní zo dňa 28.06.2011 žiadali, aby na účastníkov boli pojatí všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti podľa priloženého zoznamu. K návrhu pripojili detail LV XXXX kat. úz. J.. Najvyšší súd SR v uznesení 1Sžr/106/2011 zo dňa 27.03.2012, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o pripustení vedľajších účastníkov do konania, posúdil tento návrh ako návrh na pristúpenie do konania všetkých spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti s ohľadom ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p.. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil z nasledujúcich dôvodov: Krajský súd v Žiline sa oboznámil so správou Obvodného pozemkového úradu v Námestove zo dňa 3.12.2010, ktorú si vyžiadal, ako listinný dôkaz. Obvodný pozemkový úrad uviedol, že čo sa týka PK p. č. 7126 v protokole 287 kat. úz. K., boli vydané nasledovné reštitučné rozhodnutia: č.k. ROK 194-1- A1/1995, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní nehnuteľnosti oprávneným osobám vo vzťahu k protokolu č. 1 a č. 287 mimo zastavaných plôch a iných nehnuteľností, ktoré pre zákonné prekážky nebolo možné pôvodným vlastníkom vydať. Toto dodnes nebolo žiadnym orgánom zrušené. Pozemkový úrad Dolný Kubín vydal rozhodnutie ROK 194-1-C1/1995, okrem iného aj pre PK p. č. 7126, ktorým bolo navrátené vlastníctvo pôvodným vlastníkom a dodnes nebolo zrušené, rozhodnutie ROK 194-1-B1/1995, ktorým správny orgán nepriznal oprávneným osobám vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a to k PK parcelám z protokolu č. 1 a č. 287 z dôvodu zákonných prekážok, čím bolo možné k predmetným pozemkom uplatniť si právo na vydanie náhradných pozemkov. Toto rozhodnutie bolo v rámci mimo odvolacieho konania rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 598/98-430/2 z 5.2.1998 zrušené. Ďalšie rozhodnutia ohľadne PK p. č. 7126 boli v rámci procesného postupu zrušené. V súčasnom období správny orgán pripravuje podklady pre vydanie konečného rozhodnutia na vrátenie nehnuteľnosti, ktoré je možné vydať, na ktoré sa neviažu zákonné prekážky. Ďalej bude pokračovať v intenciách a svojich názoroch, ktoré uplatňoval od začiatku reštitučného konania, t.j. že sa jedná o reštitučné konanie na rozdiel od názorov krajského súdu do času rozhodnutia v danej veci Najvyššieho súdu SR, ktorý ich názor v plnej miere podporil. V zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode vlastníckeho práva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný, pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Vyslovil názor, že aj keď rozhodnutie v danej veci je neprávoplatné, súd môže v súlade s § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sám rozhodnúť o tom, či zastavanú plochu je možné alebo nie je možné v zmysle platných zákonných ustanovení pôvodnému vlastníkovi vrátiť a podľa toho konať v predmetnej veci. Čo sa týka identifikovania jednotlivých pozemkov, ktoré boli predmetom reštitučných konaní v roku 1995, vtedajšia právna úprava aj technické záležitosti ohľadne identifikácie pozemkov boli na neporovnateľne inej úrovni ako v súčasnosti. V tom čase, ak mal správny orgán k dispozícii identifikáciu parciel, výpisy z PK protokolov, v zmysle vtedajšieho zákona to postačovalo, aby správa katastra vykonala úkony a zapísala dané rozhodnutie do listu vlastníctva, i keď boli v identifikáciách uvádzané u niektorých parciel len ich časti. Má preto za to, že rozhodnutie bolo v tom čase vypracované v súlade so zákonom. Rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č.k. ROK 194-1-A1/1995 zo dňa 24. januára 1995 pozemkový úrad schválil dohodu o vydaní nehnuteľností zo dňa 8.6.1993 a 21.2.1992 medzi podielnikmi spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín a Poľnohospodárskym družstvom Tvrdošín a Odštepným lesným závodom Námestovo, podľa ktorej sa vydávajú oprávneným osobám zo zákonného dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o pôde nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vo výroku. Čo sa týka PK p. č. 7126 v Protokole 287, táto sa v rozhodnutí nenachádza. Rovnako o tejto PK parcele nebolo rozhodované v rozhodnutí OÚ Tvrdošín, odbor OPLH č. 98/00946-017 zo dňa 12.06.1998, potvrdené rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 10S 104/1998, ani v rozhodnutí OÚ Tvrdošín, odbor PPaLH č. PPLH-2001/00994,2 zo dňa 27.02.2001, v ktorom bolo rozhodované len o protokole 1 (ktorého fotokópia sa nachádza v súdnom spise KS v Žiline sp. zn. 22Sp/5/2011) a ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/78/2001 z dňa 14.12.2001. Navrhovateľ predložil rozhodnutie č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24.1.1995. Vyplýva z neho, že vo výroku tohto rozhodnutia je uvedené, že oprávneným osobám sa nepriznáva vlastnícke právo okrem iných aj k časti PK p.č. 7126 vo vl. 287 z dôvodu, že pozumky sú zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Rozhodnutím č.k. OPPLH č.k. 97/11498/150-15C zo dňa 23.12.1997 Krajský úrad v Žiline zrušil toto rozhodnutie v celom rozsahu. Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím č. 598/98-430/2 zo dňa 05.02.1998 toto rozhodnutie potvrdilo a odvolanie poľnohospodárskeho družstva Žiarec zamietlo. Rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.1.1995 bolo oprávneným osobám priznané vlastnícke právo k časti PK p. č. 7126 v protokole č. 287 pasienok vo výmere neuvedenej kat. úz. K.. V odôvodnení bolo uvedené, že z identifikácie parciel doplnenej ďalšími údajmi zo dňa 13.12.1994 vyplynulo, že užívateľom časti PK p. č. 7126 je Poľnohospodárske družstvo v Suchej Hore. Z identifikácie k tomuto reštitučnému rozhodnutiu a jej doplnenia vyplýva, že vo vzťahu k p. č. 7126 je C-KN stav neidentický, v užívaní PD Suchá Hora, časť parcely je pod výstavbou chát p. č. 12169/3, 6. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.05.2010 (ďalej Katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodnutí o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa 30 ods. 5 písm. a) Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva. Podľa § 5 ods. 3 z.č. 229/1991 zb. v znení účinnom k 28.05.2010 povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, 4b) odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté. Krajský súd v Žiline konštatuje, že rozhodnutie Správy katastra je zákonné a súd sa stotožnil i s podstatnými dôvodmi, ktoré správa katastra uviedla vo svojom rozhodnutí. Správne odporca postupoval, keď v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona skúmal, či predávajúci má právo nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom kúpnych zmlúv. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ak vlastnícke právo predávajúceho nie jeho zapísané na liste vlastníctva, v zmysle § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právom k nehnuteľnosti. Zo správneho spisu vyplýva, že PK parcela 7126 zapísaná pod radovým číslom 17 v PK protokole 287 ( z ktorej boli vytvorené C-KN parcely, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv) v súčasnej dobe ako celok nie je identifikovaná v C-KN stave, t.j. nie je na takúto nehnuteľnosť založený list vlastníctva. Existujú však tzv. hluché listy vlastníctva bez vymedzenia majetkovej podstaty, ktoré v poznámke uvádzajú protokol č. 287. List vlastníctva č. XXXX v poznámke uvádza pozemky v kat. úz. J. zapísané v listine Z 819/94, okrem iného aj v PK vložke 287 pre navrhovateľa a LV č. XXX kat. úz. F. uvádza v časti D tzv. hluchého listu vlastníctva pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke 287 kat. úz. K., okrem iného i časť radového čísla 17. Tento LV je založený na jednotlivé fyzické osoby - podielnikov pozemkového spoločenstva. Neexistuje teda list vlastníctva, ktorý by nehnuteľnosť špecifikovanú v C- KN stave viedol pre konkrétneho vlastníka. Ak teda navrhovateľ previedol časť takejto nehnuteľnosti, bolo potrebné, aby priložil k návrhu na vklad prevodnej zmluvy i listinu, ktorá iným spôsobom preukazuje jeho vlastníckeho právo k tejto parcele. Nepochybne takouto listinou by bolo právoplatné rozhodnutie v reštitučnom konaní o tom, že táto nehnuteľnosť špecifikovaná v C-KN stave (oddelená geometrickým plánom od pôvodnej pozemnoknižnej parcely) nebola vydaná reštituentom na základe konkrétnych zákonných prekážok a preto zostala vo vlastníctve povinnej osoby, ktorou je navrhovateľ. Správne preto správa katastra skúmala, či takéto rozhodnutie existuje. Krajský súd uvádza, že po oboznámení sa s rozsiahlym spisovým materiálom správneho orgánu a taktiež po pripojení si ďalších listinných dôkazov bolo zistené, že takéto rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané v reštitučnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na reštitučné konania, ktoré ohľadne aj tejto pozemnoknižnej parcely boli a sú vedené na Obvodnom pozemkovom úrade Námestovo a v minulosti na Pozemkovom úrade Dolný Kubín a Okresnom úrade Tvrdošín. Bolo nesporne preukázané a svedčí o tom vyjadrenie Obvodného pozemkového úradu Námestovo zo dňa 15.5.2011, že jednotlivými spoluvlastníkmi Pozemkového spoločenstva Tvrdošín bol uplatnený reštitučný nárok aj na vydanie PK p. č. 7126. Vo vzťahu k celej tejto parcele (z ktorej časti boli vytvorené parcely CKN p.č.12169/3, p.č. 12169/36) doposiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa ukončilo toto reštitučné konanie. V tejto časti odôvodnenia je potrebné poukázať na chronológiu jednotlivých vydávaných reštitučných rozhodnutí, ktoré zo všetkých vydaných rozhodnutí zostali právoplatné. Jedná sa o rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č.k. ROK 194-1-C1/1995, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Krajského úradu Žilina č. 98/01635/150-15C zo dňa 9.2.1998, ktoré rozhodnutie však bolo v tejto časti zrušené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č.k. 1834/98-430/2-An zo dňa 16.3.1998. Rovnako zostalo právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995, ktoré taktiež bolo zrušené vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského úradu v Žiline, ktoré však bolo rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR vyššie uvedeného čísla konania zrušené. Rozhodnutie č.k. ROK 194-1-B1/1995 bolo zrušené rozhodnutím Krajského úradu v Žiline č.k. 97/11498/150-15C z 23.12.1997, avšak toto rozhodnutie Krajského úradu bolo Ministerstvom pôdohospodárstva SR č.k. 598/98-430/2 potvrdené. Ďalej je právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, odbor OPLH 98/00946-017 zo dňa 12.6.1998, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10S/104/1998, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, odbor PPaLH č. PPLH-2001/00994,2 z 27.2.2001, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10S/78/2001 zo dňa 14.12.2001. Je potrebné uvedomiť si, že v reštitučnom konaní sa rozhodovalo vo vzťahu k PK p. č. 7126 jednak k tej jej časti, ktorá bola zastavaná a podielnikom sa nepriznalo vlastnícke právo z konkrétnych zákonných dôvodov a jednak k tej časti, ktorá zastavaná nebola a v tejto časti sa podielnikom vlastnícke právo priznalo in natura. Rozhodnutie, ktoré riešilo tú časť, ktorá bola zastavaná, bolo rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995, ktoré sa týkalo tiež časti PK p. č. 7126. Toto rozhodnutie nepriznalo podielnikom vlastnícke právo z dôvodu, že pozemky boli zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Bolo však preukázané, že toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Krajského úradu v Žiline OPPLH zo dňa 23.12.1997 zrušené a Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím zo dňa 5.2.1998 rozhodnutie Krajského úradu v Žiline v tejto časti potvrdilo. To znamená, že rozhodnutie o časti reštitučného nároku na zastavanú časť PK p. č. 7126 stále nebolo vydané. Rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995 a č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.1.1995 neriešili tú časť PK p. č. 7126, ktorá bola zastavaná, preto ani tieto rozhodnutia v tejto veci nemajú právny význam. Obidve tieto rozhodnutia riešili priznanie vlastníckeho práva oprávneným osobám. Ďalšie rozhodnutia, ktoré zostali právoplatné, taktiež neriešili túto časť pozemnoknižnej parcely (rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, odbor OPLH 98/00946-017 zo dňa 12.6.1998 a rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, odbor PPaLH č.PPLH-2001/00994,2 zo dňa 27.2.2001). Obvodný pozemkový úrad Námestovo vo svojom vyjadrení zo dňa 20.4.2011 (uvedené vyjadrenie súdu predložil navrhovateľ na pojednávaní dňa 22.06.2012) uvádza, že rozhodnutie Krajského úradu v Žiline a následne Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorými bolo zrušené právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 sú vydané nad rámec kompetencie týchto orgánov a sú teda aktami nulitnými a zmätočnými, keďže zákonodarca zveril rozhodovanie v reštitučných konaniach o opravných prostriedkoch súdom a nie nadriadeným orgánom v správnom konaní. Krajský súd uvádza, že tento názor nie je správny. Je pravda, že § 9 zák. č. 229/1991 Zb. zveruje právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným podľa zák. č. 229/1991 Zb. súdom. V danom prípade však nebol opravný prostriedok podaný.. Bolo preukázané, že k zrušeniu a potvrdeniu zrušujúceho rozhodnutia došlo v rámci tzv. mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu Krajského úradu v Žiline v zmysle § 65 až § 68 Správneho poriadku, t.j. v žiadnom prípade sa nejednalo o opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ako to má na mysli § 250l a nasl. O.s.p., v spojení s § 9 ods. 4 Zákona o pôde. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o pôde nevylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. Správneho poriadku, ak Zákon o pôde neustanovuje inak. Preto nie je vylúčené, aby aj právoplatné rozhodnutia vydané podľa Zákona o pôde boli predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania, ako tomu bolo v danom prípade. V takomto konaní rozhodujú príslušné správne orgány v zmysle Správneho poriadku a ich rozhodnutia sú vydané v rámci ich kompetencie a sú záväzné pre všetky orgány. Preto aj súd musí v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať z takéhoto rozhodnutia vydaného príslušným orgánom a je ním viazaný. V súčasnej dobe teda nie je rozhodnuté o tej časti PK p. č. 7126, zapísanej v protokole 287 v k. ú. J., na ktorú bol uplatnený reštitučný nárok, ktorá je zastavaná. To znamená, že stále prebieha reštitučné konanie v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, okrem iného i podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto právne úkony sú neplatné. V tomto reštitučnom konaní sú oprávnenými osobami jednotlivé fyzické osoby bývalého spolumajiteľstva urbarialistov Mesta Tvrdošín a povinnou osobou je Poľnohospodárske družstvo ŽIAREC. Poľnohospodárske družstvo teda do ukončenia reštitučného konania právoplatným rozhodnutím nemôže disponovať s predmetom reštitučného konania a každý prevod vlastníckeho práva uskutočnený v priebehu reštitučného konania je absolútne neplatný. Ak teda v tomto časovom úseku uskutočnili prevod povinná osoba (navrhovateľ) a tretie osoby (účastníčky súdneho konania), takýto právny úkon je neplatný. To znamená, že v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona prevodca nie je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou a zmluva súčasne odporuje zákonu, konkrétne § 5 ods. 3 z.č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Preto odporca rozhodol vecne správne, keď návrh na vklad vlastníckeho práva podľa absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zamietol. Z tohto dôvodu bolo jeho rozhodnutie potvrdené. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že kým nebude právoplatne rozhodnuté o reštitučnom návrhu oprávnených osôb podielnikov Pozemkového spoločenstva Mesta Tvrdošín ohľadne celej pôvodnej PK p. č. 7126, nebude môcť ani jedna strana reštitučného konania, t.j. ani povinná osoba ani oprávnené osoby túto nehnuteľnosť prevádzať a povinná osoba môže vykonávať len úkony ako riadny hospodár. Bude potrebné, aby v meritórnom rozhodnutí o reštitučnom nároku, ak príslušný správny orgán dospeje k záveru, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky zákona o pôde, avšak z dôvodu zákonných prekážok sa im nepriznáva vlastnícke právo k časti parcely, aby bola časť PK p.č. 7126, ktorá sa nevydáva, špecifikovaná v tomto rozhodnutí v súlade s Katastrálnym zákonom a to konkrétne s § 42 ods. 2 písm. c) - podľa katastrálneho územia, parcelného čísla, parcely registra „C“, druhu pozemku a výmery pozemku. Až týmto spôsobom, t.j. oddelením časti pôvodnej PK parcely 7126 geometrickým plánom na samostatnú(é) parcelu(y), ktorú nie je možné vydať, špecifikovanú parcelným číslom. registra „C“, druhom pozemku a jeho výmerou, bude možné založiť list vlastníctva na túto novovytvorenú parcelu v prospech povinnej osoby. Iným spôsobom nebude môcť byť disponované s touto časťou pôvodnej PK parcely 7126 a to ani zo strany Poľnohospodárskeho družstva ŽIAREC, ani zo strany jednotlivých spoluvlastníkov Pozemkového spoločenstva Mesta Tvrdošín (a už vonkoncom nie samotného pozemkového spoločenstva). Ak príslušný správny orgán rozhodujúci o reštitučnom nároku podielnikov Mesta Tvrdošín zostane i naďalej nečinný a nevydá rozhodnutie, zo strany účastníkov reštitučného konania a teda aj navrhovateľa ako povinnej osoby v tomto reštitučnom konaní, je možné využiť inštitút štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t a nasl. O.s.p. a zabezpečiť tak ústavne konformný výkon svojich vlastníckych práv vo vzťahu k predmetu reštitúcie. Nemožno v katastrálnom konaní ani vyčkať na rozhodnutie v reštitučnom konaní, prerušiť katastrálne konanie a potom rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva do katastra, pretože zmluva bola uzavretá skôr, ako bolo vydané reštitučné rozhodnutie a teda je absolútne neplatná od počiatku a nemôže konvalidovať ani po vydaní reštitučného rozhodnutia. Krajský súd k ďalším dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí uvádza, že sa nestotožnil s posudzovaním Správy katastra Tvrdošín, ktorá prejudiciálne posudzovala hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie v reštitučnom konaní. Podľa názoru krajského súdu správa katastra nie je kompetentná takéto otázky riešiť ani prejudiciálne. Kompetencia správy katastra spočíva v posúdení právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vecného práva z prevodcu na nadobúdateľa, návrhu na vklad a ďalších listín, ktoré tvoria prílohu k návrhu na vklad v súvislosti s Katastrálnym zákonom a inými hmotnoprávnymi predpismi, ktoré sú relevantné na toto posúdenie. Nie je však v právomoci správy katastra, aby posudzovala, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie reštitučného nároku podielnikom, alebo či predmet reštitúcie bol odňatý oprávneným osobám v zmysle konkrétneho reštitučného dôvodu uvedeného v Zákone o pôde alebo k odňatiu vlastníckeho práva nedošlo vôbec a povinná osoba len užívala nehnuteľnosti. Zaoberať sa týmito dôvodmi v odôvodnení bolo podľa krajského súdu nadbytočné, pretože nemajú žiaden vplyv na hmotnoprávne posúdenie kúpnej zmluvy podľa katastrálneho zákona. Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľa (podaných prostredníctvom právneho zástupcu alebo podaných osobne), tieto sú nedôvodné. Pokiaľ navrhovateľ namietal právne posúdenie správneho orgánu, ktoré sa týkalo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pri posudzovaní reštitučného nároku k predmetnej nehnuteľnosti, táto námietka je nedôvodná preto, lebo ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán nie je kompetentný prejudiciálne riešiť otázku splnenia či nesplnenia hmotnoprávnych podmienok relevantných v reštitučnom konaní. Tieto podmienky môže skúmať jedine príslušný správny orgán v zmysle § 9 zák. č. 229/1991 Zb. - obvodný pozemkový úrad. Správa katastra ako orgán štátu, ktorý rozhoduje o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je kompetentný ani prejudiciálne tieto podmienky skúmať, najmä, keď nie je právoplatne skončené reštitučné konanie ohľadne nároku oprávnených osôb a teda predbiehať svojimi závermi samotné reštitučné rozhodnutie kompetentného orgánu vo veci samej. Právomoc posúdiť túto otázku patrí výhradne len pozemkovým a správa katastra a ani iný orgán verejnej moci (ani súd) nemôže túto otázku riešiť, pretože je zverená do právomoci osobitných orgánov, ktorými sú obvodné pozemkové úrady. Preto súd tieto námietky odvolateľa posúdil ako právne irelevantné. Jedná sa o námietky posúdenia rozhodnutia č. Pôd. 520/1958, ako i charakteru predmetu reštitúcie, t.j. či je naň potrebné aplikovať zákonný článok X/1913 a či prešlo vlastnícke právo na jednotné roľnícke družstvo v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. alebo len právo užívania k týmto nehnuteľnostiam podľa zák. č. 2/1958 Zb.. S touto otázkou súvisí i namietané právne posúdenie správy katastra, keď námietka tkvie v tom, že správa katastra reštitučný nárok posúdila rozdielne, ako tak urobili príslušné súdne orgány, najmä Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sž-o-KS/48/2006 a Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 10S/78/2001 zo dňa 14.12.2001. Na námietku, že pripojený GP ku kúpnej zmluve V 886/2007 je riadne overený Správou katastra a teda spôsobilý byť podkladom pre zápis do katastra, súd uvádza, že overenie geometrického plánu, v ktorom je zameraná parcela, vo vzťahu ku ktorej (jej časti) nie je ukončené reštitučné konanie neodstraňuje prekážku obsiahnutú v § 5 ods. 3 zák. o pôde, totiž, že každý právny úkon týkajúci sa takejto nehnuteľnosti pred ukončením reštitučného konania je absolútne neplatný. Pritom samotný navrhovateľ tvrdí, že predmetom prevodu je práve tá časť PK p.č. 7126, ktorá nebola (nebude) vrátená oprávneným osobám, pretože je zastavaná a súčasne bolo preukázané, že práve o tejto časti pôvodnej parcely ešte právoplatne rozhodnuté nebolo, Súd nemohol prisvedčiť ani námietke navrhovateľa v jeho osobnom odvolaní, že družstvo PK p.č. 7126 mohlo odpredať, čo je v súlade s § 42a ods. 2 z.č. 330/1991 Zb., ani argumentácii navrhovateľa na pojednávaní, že už samotný fakt, že časť PK p.č. 7126 je zastavaná, je titulom na zachovanie vlastníckeho práva navrhovateľa a preto môže túto časť pozemnoknižnej parcely prevádzať. Podľa názoru krajského súdu predpokladom na to, aby doterajšie vlastnícke právo zostalo zachované, je tá právna skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania o reštitúcii, neboli vydané. O nevydaní týchto nehnuteľností však musí byť rozhodnuté individuálnym správnym aktom, ktorý je oprávnený vydať jedine kompetentný správny orgán, ktorým je obvodný pozemkový úrad a v ktorom uvedie, ktoré nehnuteľnosti sa nevydávajú, zákonnú prekážku nemožnosti vydania uvedením konkrétneho zákonného ustanovenia a ako i tú skutočnosť, či sa oprávneným osobám priznáva právo na náhradu alebo sa oprávneným osobám nepriznáva ani právo na náhradu. Takéto rozhodnutie vydá podľa § 9 ods. 4 zák. 229/1991 Zb. len obvodný pozemkový úrad. Rozhodnutím „o vlastníctve oprávnenej osoby“ (terminus technicus použitý v zákone o pôde) je nielen rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva, t. j. rozhodnutie o vydaní nehnuteľnosti, t. j. aj rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho práva z dôvodu zákonných prekážok uvedených v § 11 a priznaní práva na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho práva a nepriznaní práva na náhradu. Nemožno súhlasiť s takým právnym názorom, že o nepriznaní vlastníckeho práva netreba rozhodovať osobitným rozhodnutím, pretože tým by nebolo rozhodnuté o práve na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať. Vo vzťahu k zastavanej časti PK p. č.7126 doposiaľ takéto rozhodnutie vydané nebolo. Keďže rozhodnutie vydané nebolo, nie je možné konštatovať, že táto časť pozemnoknižnej parcely - zidentifikovaná s katastrálnym stavom tak, aby bola táto časť určitá - sa reštituentom nevydala a teda že vlastnícke právo pôvodného vlastníka, t. j. navrhovateľa zostalo v zmysle § 42a ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. zachované. Kým teda nebude rozhodnuté právoplatným rozhodnutím o tejto časti PK parcely zidentifikovanej s KN stavom, v tejto časti nebude ukončené konanie o reštitučnom nároku reštituentov. Čo sa týka námietky, že rozhodnutie je nezákonné preto, lebo nebol dodržaný procesný postup pri rozhodovaní o proteste prokurátora a to najmä dodržanie lehôt v zmysle zák. č. 153/2001 Z.z., krajský súd uvádza. Z pripojeného správneho spisu vyplýva, že protest prokurátora bol doručený Správe katastra Tvrdošín 18.2.2008. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č.k. Vo-12/2008-Št (Pd) zo dňa 26.5.2008 vyplýva, že správa katastra protestu nevyhovela a predložila celý spisový materiál sp. zn. V 886/2007 Katastrálnemu úradu v Žiline ako svojmu nadriadenému orgánu na ďalšie konanie. Nadriadený orgán vyhovel protestu prokurátora a to rozhodnutím zo dňa 26.5.2008. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dňa 5.8.2008, pričom lehota na vydanie rozhodnutia sa v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) z.č. 153/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o proteste spravuje všeobecným predpisom o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.). Lehota 30-tich dní na rozhodnutie o proteste prokurátora, stanovená v § 26 ods. 5 Zákona o prokuratúre sa vzťahuje na vydanie rozhodnutia o tomto proteste, či už orgánom, ktorému bol protest doručený alebo nadriadeným orgánom, ak orgán, ktorému bol protest doručený, mu nevyhovel. V danom prípade sa teda vzťahovala na vydanie rozhodnutia Katastrálnym úradom v Žiline a plynula od predloženia protestu na rozhodnutie tomuto orgánu. Keďže v spise sa nenachádza prípis, ktorým Správa katastra Tvrdošín predložila tomuto orgánu protest na rozhodnutie, nie je možné ustáliť, či uvedená lehota bola dodržaná alebo nie. Ku dňu vydania rozhodnutia o tomto proteste (dňa 26.5.2008) však platilo znenie ustanovenia § 27 ods. 3 Zákona o prokuratúre tak, že ak bezprostredne nadriadený dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákona20 sa má za to, že protestu nevyhovel. Na túto dikciu poukazuje navrhovateľ, pričom uvádza, že nastala fikcia vydania rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, keďže lehota 30 dní zo strany Katastrálneho úradu nebola zachovaná. Krajský súd uvádza, že nedodržanie tejto lehoty nemá za následok vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, ktoré by vylučovalo ďalej vydať rozhodnutie, ktorým bude vyhovené tomuto protestu. Fikcia, že protestu prokurátora sa nevyhovelo nastáva len na účely osobitného zákona, ktorým je v zmysle poznámky20 v § 27 ods. 3 Zákona o prokuratúre ustanovenie § 250b ods. 3 O.s.p.. Uvedené ustanovenie rieši situáciu, že je možné prejednať rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nebolo doručené účastníkovi v 3-ročnej lehote od jeho vydania. V danom prípade sa lehota 3 rokov začne počítať od prvého dňa po ukončení 30-dňovej lehoty, v ktorej mal nadriadený orgán vydať rozhodnutie o proteste prokurátora. Teda v žiadnom prípade nedodržaním tejto lehoty nedochádza k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, ale uvedené má len dopad na počítanie lehoty podľa § 250b ods. 3 O.s.p.. Prípadné nedodržanie tejto lehoty teda nevylučuje, aby nadriadený orgán aj po jej uplynutí vydal rozhodnutie, ktorým protestu prokurátora vyhovuje. Preto táto námietka je v celom rozsahu nedôvodná Súd sa tiež zaoberal procesným návrhom vedľajších účastníkov na strane odporcu uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ktorým boli títo pripustení do konania ako vedľajší účastníci a to aby v prípade posúdenia súdom na strane pristúpenia účastníkov boli pojatí všetci spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti podľa priloženého zoznamu. Podľa obsahu tohto návrhu zrejme sa jednalo o návrh na pristúpenie vedľajších účastníkov na strane odporcu, avšak žiaden zoznam osôb k návrhu pripojený nebol (len detail LV XXXX kat. úz. J.). V prvom rade súd uvádza, že v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. do konania vedľajší účastník vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade táto procesná podmienka nebola splnená. Žiadna ďalšia fyzická osoba okrem pripustených vedľajších účastníkov nedala podnet na to, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník a taktiež žiaden z účastníkov tohto súdneho konania nedal na takýto vstup podnet. Vedľajší účastníci nepredložili plnomocenstvo, podľa ktorého by zastupovali konkrétne fyzické osoby pri návrhu na ich vstup do konania. Podnet bol urobený zo strany vedľajších účastníkov v ich mene, pričom títo nemajú procesné oprávnenie na to, aby ovplyvňovali okruh účastníkov konania a to ani okruh vedľajších účastníkov v tomto konaní. Je pravda, že v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Podľa názoru súdu však nemá procesné právo meniť - zužovať alebo rozširovať okruh účastníkov konania (ani vedľajších účastníkov), pretože toto oprávnenie má len účastník ako dominus litis. Z uvedeného dôvodu bol tento návrh právne irelevantný (nevyvolával žiadne právne účinky) a súd naň nemohol prihliadnuť. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a contrario. Navrhovateľ v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporca ako správny orgán nemá právo na náhradu trov konania. Účastníčky konania E. D. a C. D. neboli v konaní úspešné, pretože ako účastníčky právneho vzťahu mali záujem na tom, aby bol vklad povolený, nemajú preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Súd taktiež nepriznal právo na náhradu trov ani vedľajším účastníkom na strane odporcu U. K. a A. L., pretože hoci žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. nepodali návrh na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.