Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/37/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201062 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201062.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. S., nar. XX. X. XXXX, bytom B. č. X, XXX XX Q., zast. splnomocnenou zástupkyňou Ing. Q. O., bytom W. č. XX, XXX XX V., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Martine, so sídlom P. Mudroňa č. 45, 036 01 Martin, za účasti účastníkov konania: 1/ Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor, so sídlom Bottova č. 23, 036 01 Martin, 2/ Mesto Martin, Námestie S. H. Vajanského č. 1, 036 01 Martin, 3/ Martico, a. s., Východná č. 14, 036 01 Martin, 4/ Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 17, 831 03 Bratislava, 5/ Neografia, a. s., Škultétyho č. 1, 036 55 Martin, 6/ Matica Slovenská, so sídlom J. C. Hronského č. 1, 036 01 Martin, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2011/00420-BLA zo dňa 6. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu Obvodného pozemkového úradu v Martine č. ObPÚ-2011/00420-BLA zo dňa 6. 10. 2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke a ostatným účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2011/00420-BLA zo dňa 6. 10. 2011 odporca rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že navrhovateľka nespĺňa podmienky zákona ustanovené v § 2 a § 3 zákona a navrhovateľke sa nenavracia vlastnícke právo, ani sa nepriznáva právo na náhradu k pozemkom v kat. úz. V.. Išlo o pozemky z vložky č. 60, pk. parc. č. 212/1 - lúka časť 360 m2 - stav CKN 1804/7, 1804/9, 3378/6, 331/138, pk. pozemku č. 284/5 - roľa časť 1629 m2 - stav CKN 1190/37-57, 1190/61, 1190/63, 1190/66, 1190/68, 119075-77, 1190/128-129, pkn. parc. č. 313/2 - roľa 7013 m2 - stav CKN 1759/8, 1759/11, 1759/14, 1759/109, 1759/115-117, 1759/127, 1759/133, 159/129-130, 1759/134-135, 1743/11, 1743/14, 1743/21, 1743/24, 1743/47, 1743/37-38, 3498, 3500, 3502. V odôvodnení rozhodnutia odporca poukázal na to, že v zákonom stanovenej lehote si navrhovateľka uplatnila reštitúciu vo vzťahu k X. Q. podľa § 3 ods. 1 písm. m) - vyvlastnenie bez náhrady. Konanie bolo rozhodnutím zo dňa 6. 4. 2005, resp. 26. 1. 2006 zastavené. Následne v rámci obnovy konania bolo toto rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Následne po skompletizovaní správneho spisu správny orgán preskúmal a zistil, že pkn. parcely č. 212/2 (správne malo byť uvedené 212/1), 284/5 a 313/2 zapísané v pkn. vložke č. 60 kat. úz. V. boli pôvodným vlastníctvom X. Q. v 1/1. Pôvodný pozemnoknižný vlastník zomrel dňa X. X. XXXX a v zmysle dedičského rozhodnutia č.k. D13/61 zo dňa 23. 9. 1961 celý jeho majetok nadobudol syn U. Q.. Následne jednotlivé parcely, resp. ich časti prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby nasledovne: pk. parc. č. 212/2 - správne malo byť 212/1 - časť o výmere 0,0187 ha bola rozhodnutím MNV Martin, odborom ÚPaA č. ÚPA 33/86-I.Ing.Bk zo dňa 28. 4. 1986 vyvlastnená U. Q. pre účely výstavby obytného súboru Q. - G. II. za náhradu 74,80 Kčs. Ďalšiu časť o výmere 0,0031 ha na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5. 1. 1985 odpredal U. Q. Čsl. Štátu za 310,- Kčs. Posledná časť o výmere 0,0142 ha bola rozhodnutím MNV Martin, odborom ÚPaA č. ÚPA 33/86-2/Ing.Bk zo dňa 29. 4. 1986 vyvlastnená U. Q. pre účely výstavby kanalizačného zberača Q. - G. II. za náhradu 56,80,- Kčs. Ďalšia parcela č. 284/5 - časť o výmere 0,0166 ha bola rozhodnutím ONV Martin, odborom výstavby č. Výst.150/1966/Po zo dňa 6. 7. 1966 vyvlastnená U. Q. pre účely investičnej výstavby za náhradu 66,40,-Kčs. Ďalšiu časť o výmere 0,1463 ha na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. 11. 1969 odpredal U. Q. Čsl. Štátu za 8 778,-Kčs. Parcelu č. 313/2 - časť o výmere 0,4097 ha na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6. 7. 1981 odpredal U. Q. Čsl. štátu za 1 638,80,-Kčs. Ďalšia časť o výmere 0,0315 ha bola rozhodnutím MNV Martin, odborom ÚPaA č. ÚPA 680/1980-2 zo dňa 5. 5. 1980 vyvlastnená U. Q. pre účely výstavby výzbrojovne požiarnej ochrany za náhradu 126,-Kčs. Posledná časť o výmere 0,2061 ha bola rozhodnutím MNV Martin, odborom ÚPaA č. ÚPA 2086/1979 zo dňa 12. 9. 1979 vyvlastnená U. Q. pre účely výstavby výrobnoprevádzkového areálu za náhradu 1 040,40,- Kčs. Správny orgán poukázal na to, že vyvlastnené, resp. vykúpené parcely alebo ich časti boli použité na účel, pre ktorý boli pôvodným vlastníkom odňaté. Oprávnená osoba si svoj nárok uplatnila po pôvodnom vlastníkovi X. Q.. Zo správneho spisu však vyplýva, že v čase prechodu nehnuteľností, resp. ich častí do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby ich vlastníkom bol už U. Q. a oprávnenou osobou po ňom v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. c) by mohla byť jeho dcéra F. Y. pri splnení podmienok ustanovených v § 5. Poukázal na to, že neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že je oprávnenou osobou, nakoľko Okresný súd v Martine rozsudkom 9C 61/94 zo dňa 23. 12. 1994 vyrovnal dedičské podiely dedičov po X. Q. v zmysle zákona č. 293/1992 Zb., nakoľko súd mohol vyrovnať dedičské podiely len na majetok, ktorý v čase vyrovnania vlastnila F. Y., a ktorý nadobudla od X. Q.. Nehnuteľnosti, resp. ich časti, ktoré sú predmetom tohto reštitučného nároku, v čase vyrovnania dedičských podielov už boli vo vlastníctve štátu alebo inej právnickej osoby, a preto nemohli byť predmetom vyrovnania dedičských podielov. Proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne opravný prostriedok. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Poukázala na to, že nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý bola žiadosť zamietnutá a síce že nebola podľa dedičského uznesenia D13/61 oprávnenou osobou. Uviedla, že celé dedičstvo D13/61 bolo vyhlásené štátom za tzv. poľnohospodársky podnik. Dedičia, aby vyhoveli zákonu o nedrobení poľnohospodárskej pôdy, avšak z donútenia, pod hrozbou skonfiškovania celého dedičstva štátom alebo odúmrtia uzavreli dohodu, že pozemky sa napíšu v katastri na brata U. Q., zároveň nesúhlasili s vyplatením za pozemky a ani z nich vyplatení neboli. Z budov vyplatení boli. Takto prejavili svoju vôľu v dohode. Preto tvrdenie, že U. Q. ako jediný zdedil pozemky v celosti, nie je správny výklad dedičstva D13/61. Tvrdenie, že U. Q. zdedil pozemky v 1/1, nemá právny základ. Nesprávny prepis ducha dohody do uznesenia o dedičstve notárom spôsobilo, že ostatní dedičia okrem U. Q. pri vyvlastňovaní svoje podiely neobdržali. Navrhovateľka mala vyrovnaný podiel v 1/6 v roku 1994 podľa rozhodnutia 9C 61/94. Z matkinej strany jej vyrovnanie súd neuznal. Predbežné šetrenie po matke roku 1969 skončilo len za prítomnosti brata U. Q. uznesením tak, že vlastnila nepatrný majetok a zostávajúcim štyrom spoludedičom nebolo nikdy doručené. Opravu výšky vyrovnávajúcich podielov podala. Aj odvolací súd túto opravu neuznal. Po matke na svoj vyrovnávací podiel podala určovaciu žalobu a k dnešnému dňu prebiehalo konanie na súde. Odporca podal k opravnému prostriedku písomné vyjadrenie podaním zo dňa 24. 1. 2012. Zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom rozhodnutí a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Účastník konania Neografia Martin, a. s., podala k opravnému prostriedku písomné vyjadrenie tak, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Martine považuje za vecne i právne správne. S právnym názorom odporcu sa plne stotožnil a pokladal ho za zákonné. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 2. marca 2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili účastníci konania, a to Slovenský pozemkový fond, RO Martin, Mesto Martin, Martico, a. s., Martin, Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky Bratislava, Neografia, a. s., Martin, Matica Slovenská Martin, pričom doručenie predvolania mali všetci vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť okrem Neografie, a. s., Martin neospravedlnili, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd pojednával aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p.. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľky mal za to, že rozhodnutie je vecne správne, vo veci bol správne zistený skutkový stav veci.a daný skutkový stav bol aplikovaný správny právny predpis. Podľa ust. § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ust. § 3. Podľa ust. § 2 ods. 2 ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v ods. 1, e) súrodenci osoby uvedenej v ods. 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípade vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky, alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k)odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Podľa § 20 zákona č. 293/1992 Zb. úpravou vzájomných vzťahov medzi oprávnenou a povinnou osobou nie sú dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva tretích osôb k nehnuteľnostiam. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka si v zákonom stanovenej lehote do 31. 12. 2004 uplatnila reštitučný nárok, a to vo vzťahu k X. Q. a matke Q. Q.. Nesporné zo správneho spisu je, že navrhovateľka upresnila svoj reštitučný nárok, a to podaním zo dňa 10. 8. 2011, ktoré bolo doručené Obvodnému pozemkovému úradu v Martine dňa 2. 9. 2011. Nárok upresnila tak, že reštitučný nárok žiada po poručiteľovi X. Q. v D13/61 zomrelom X. X. XXXX, žiadala pozemky v ideálnej 1/6. Zároveň upresnila reštitučný titul, resp. jednotlivé pozemky, a to pk. pozemky č. 284/5, 313/2 a 212/1 vo vložke 60 kat. úz. V. v špecifikovaných výmerách v tomto podaní. Z dedičského rozhodnutia č. k. D13/61 zo dňa 23. 9. 1961, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 1961, súd zistil, že bolo prejednané dedičstvo po X. Q., ktorý zomrel dňa X. X. XXXX, pričom štátne notárstvo schválilo dohodu o rozdelení dedičstva, ktorú uzavreli dedičia na štátnom notárstve tak, že celé dedičstvo, teda poľnohospodársky podnik prevezme do vlastníctva U. Q.. Medzi inými išlo aj o pozemky z vložky č. 60. Vlastníctvo X. Q. k pk. pozemkom č. 212/1, 284/5 a 313/2 kat. územie V. vyplývalo z výpisu z pozemkovej knihy z vložky 60 kat. úz. V.. Z dedičského rozhodnutia č. k. D38/87 zo dňa 17. 2. 1987, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 2. 1987, súd zistil, že išlo o dedičstvo po U. Q. ( zomrel dňa XX.XX.XXXX), ktoré nadobudla jediná zákonná dedička v prvej skupine, a to dcéra F. Y.. Predmetom dedenia boli aj pk. pozemky z vložky č. 60, a to 212/1, 2 84/5 a 313/2 kat. územia V., ktoré nadobudla F. Y.. Z rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. 9C 61/94 zo dňa 23. 12. 1994, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 2. 1995, súd zistil, že išlo o konanie, kde bola navrhovateľkou Q. S., rod. Q., nar. XXXX proti odporkyni F. Y., bytom Q.. Išlo o konanie o vyrovnanie dedičských podielov, kde súd rozhodol tak, že potvrdil vlastníctvo k nehnuteľnostiam pre navrhovateľku Q. S., okrem iných aj k pozemkom z vložky č. 60 dľa B1 v celosti ako parcela č. 212/1 - lúka v Z. za I. vo výmere 1 050 m2 v KN intravilán LV č. XXXX Q. Q., časť ŠM Q., parcela č. 284/5 - roľa v Z. G. vo výmere 1 836 m2, parc. č. 313/2 - roľa v Z. Y. vo výmere 6 425 m2, v KN obe parcely intravilán sídlisko LV č. XXXX Q. Q. v ideálnej 1/6 - ine. Tak isto z obsahu správneho spisu súd zistil a je nesporné, tak ako aj správny orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatuje vykúpenie resp. vyvlastnenie konkrétnych pk. pozemkov, ktoré boli predmetom reštitučného konania. Vo vzťahu k pk. parc. č. 212/1 - v odôvodnení rozhodnutia je uvedená chybná parcela, a to 212/2, ktorá ale nemá vplyv na zákonnosť daného rozhodnutia, a teda v správnom spise sa nachádzajú doklady o vyvlastnení, resp. o vykúpení jednotlivých častí pk. parciel, tak ako to konštatuje správny orgán vo svojom rozhodnutí. Tak isto je preukázané z týchto rozhodnutí resp. kúpnopredajných zmlúv, že jednotlivé výmery z týchto parciel boli teda buď vyvlastnené alebo vykúpené, ale vo vzťahu k U. Q. a nie vo vzťahu k X. Q.. V danom prípade súd poukazuje na to, že účelom zákona č. 503/2003 Z. z. je odstrániť niektoré krivdy a nie všetky krivdy, ktoré boli vytvorené prechodom pozemkov na štát. V danom prípade teda správne správny orgán posúdil tú skutočnosť, že teda pokiaľ existuje rozsudok o vyrovnaní dedičských podielov, ktorým disponuje navrhovateľka, a to konkrétne rozsudok OS Martin č. k. 9C 61/94 zo dňa 23. 12. 1994, je potrebné poukázať na to, že v danom prípade, keď teda Okresný súd v Martine rozhodoval o vyrovnaní dedičských podielov vo vzťahu k odporkyni F. Y., bolo nepochybné na základe uvádzaných vyvlastňovacích rozhodnutí a kúpnopredajných zmlúv, že jednotlivé časti týchto pk. pozemkov, tak ako sú špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia aj v CKN stave ( pk. č. 212/1, 284/5, 313/2 ) už neboli vo vlastníctve U. Q., resp. napokon ani F. Y., keďže vlastníkom jednotlivých týchto pozemkov na základe vyvlastňovacích rozhodnutí a kúpnopredajných zmlúv sa stal štát resp. iné právnické osoby, preto nemohlo dôjsť k vyrovnaniu dedičských podielov vo vzťahu k tým pozemkom, ktoré sú predmetom tohto reštitučného rozhodnutia a ktoré boli predmetom špecifikovaných vyvlastňovacích rozhodnutí a kúpnopredajných zmlúv s poukazom aj na cit. ust. § 20 zákona č. 293/1992 Zb.. Zároveň nemohlo dôjsť ani k prededeniu týchto pozemkov z U. Q. na jeho dcéru F. Y. podľa dedičského rozhodnutia vydaného Štátnym notárstvom Martin podľa D 38/87 zo dňa 17.2.1987, nakoľko v čase smrti U. Q. ( dňa XX.XX.XXXX ) boli tieto pozemky ( resp. ich časti ) už vo vlastníctve štátu resp. inej právnickej osoby. Správne teda odporca konštatoval, že v danom prípade si mohla nárok po U. Q. uplatniť v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. jeho dcéra F. Y. a nie navrhovateľka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodnutie odporcu ako rozhodnutie súladné so zákonom potvrdil ako vecne správne pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia pri aplikácii ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka v konaní úspešná nebola, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Ostatní účastníci konania v rámci tohto konania si žiadne trovy konania neuplatnili resp. im žiadne trovy konania ani nevznikli, preto im rovnako súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V Žiline, dňa 2. marca 2012 JUDr. Erika Šobichová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková