Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200461 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľky: C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX Y., proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 39 Žilina, za účasti účastníčky konania: B. X., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX Y., v konaní o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č. OU-ZA-PLO 2014/00004-4/R zo dňa 13. 2. 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. OU-ZA-PLO 2014/00004-4/R zo dňa 13. 2. 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke a účastníčke konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodol vo vzťahu k žiadateľkám C. F. (predtým G.) a B. X. tak, že im nepriznal právo na navrátenie vlastníctva a ani nepriznal právo na náhradu vo vzťahu k pozemkom - pozemnoknižným parcelám špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodnutia, a to po pôvodnom podielovom spoluvlastníkovi J. K. (po A.) z dôvodu, že nesplnili podmienky podľa § 2 ods. 1, 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. nie sú pôvodným vlastníkom a ani fyzickou osobou patriacou do okruhu oprávnených osôb vymedzených v zákone č. 503/2003 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Žiline bola dňa 22. 9. 2004 zaevidovaná žiadosť C. F. a B. X. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.. Žiadateľky si uplatnili nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) na navrátenie pozemkov vedených vo vložke č. 201 kat. úz. Y. a vo vložke č. 1556 a 3784 v kat. úz. Y. po pôvodnom vlastníkovi J. K. (po A.). K žiadosti predložili identifikácie parciel, ako aj doklady o prechode súkromného vlastníctva do štátu, ktoré poukázali, že sú priložené pri dokladoch u pani A. S.. Pôvodný vlastník J. K. bol zapísaný v Návrhu na hlasovací zoznam pasienkového spoločenstva v Závodí pod poradovým číslom 268 - mal 354 hlasov. V konaní bolo zistené, že žiadateľky C. F. a B. X. nesplnili podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu k pôvodnému vlastníkovi J. K.. Z osvedčenia o dedičstve D 1995/2001 Dnot 247/2001 po W. K. mal správny orgán preukázané, že nebohá W. K., rod. O. zomrela dňa XX. X. XXXX ako vdova, jej prvý manžel bol W. P., ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX, s ktorým mala dcéry C. F. a B. X.. O. K. zomrel dňa X. X. XXXX - osvedčenie o dedičstve D 1477/99-53 Dnot 213/99, ktorý bol synom pôvodného vlastníka J. K., ktorý bol druhým manželom nebohej W. K., rod. O.. Z uvedených dôvodov nebolo žiadateľkám priznané právo na navrátenie vlastníctva, ani nebolo priznané právo na náhradu vo vzťahu k pozemkom špecifikovaným vo výrokovej časti rozhodnutia. Proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Rozhodnutie považovala za nezrozumiteľné, pretože v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol ustanovenia použité vo výrokovej časti. Uviedla, že nevie ako aplikoval § 46 Zákona o správnom konaní, lebo v odôvodnení nie je. § 2 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.. tiež aplikoval neznámym spôsobom, keďže ustanovenie zákona § 2 ods. 2 končí tromi bodkami. Správny orgán sa nezaoberal skutočnosťou, že po J. K. mal dediť dedič v prvej zákonnej skupine - jeho syn O., ale o tomto majetku dedičské konanie neprebehlo. Po O. K. mala dediť jeho manželka W. K. ako dedička v druhej zákonnej skupine. Po W. K. mali dediť dcéry B. X. a C. F.. V zápisnici z pracovného rokovania sa síce uvádza § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ale z jeho obsahu nevyplýva, že bola daná príležitosť vyjadriť sa k podkladom pred rozhodnutím. Z uvedených dôvodov žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľky. Stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie považoval za vecne správne a žiadal rozhodnutie potvrdiť. Účastníčka konania sa stotožnila s opravným prostriedkom navrhovateľky. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 30. 5. 2014. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil odporca, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním, súhlasil, aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti. Krajský súd v Žiline s poukazom na § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal aj v neprítomnosti odporcu. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľky mal za to, že rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom č. 503/2003 Z. z., ako aj s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb., a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. V predmetnom prípade súd vyhodnotil námietky uvedené v opravnom prostriedku navrhovateľky za neopodstatnené a ako také nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Bolo nepochybné, že navrhovateľka a účastníčka konania žiadosťou zo dňa 21. 9. 2004, doručenou Obvodnému pozemkovému úradu v Žiline dňa 22. 9. 2004 si uplatnili reštitučný nárok podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. vo vzťahu k pozemkom v katastrálnom území Y. - Y., ktoré z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 1, resp. 2 prešlo na JRD Závodie. Pôvodným vlastníkom bol J. K. (po A.). Nárok si uplatnili na pozemky uvedené vo vložke č. 201 kat. úz. Y. a vo vložke č. 1556 a 3784 v kat. úz. Y.. Uviedli, že sa jedná o reštitúciu podľa zákona č. 503/2003 Z. z.. Odporca podľa názoru súdu správne konštatoval a správne rozhodol, keď vo vzťahu k navrhovateľke a účastníčke konania nepriznal vlastnícke právo k žiadaným pozemkom a rovnako nepriznal ani právo na náhradu s poukazom na to, že nesplnili podmienky uvedené v § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z.. Uvedené bolo jasne stanovené vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia, aj keď sa zdá byť, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán nedostatočne citoval ust. § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., t. j. necitoval celé ustanovenie, t. j.§ 2 ods. 2 pís. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z.. Uvedené je ale zrejmé z výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko vo výrokovej časti je uvedené, že účastníčky konania, resp. žiadateľky nesplnili podmienky s poukazom na § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z . z. Z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. je zrejmé, že právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990.V § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. sú taxatívnym spôsobom vymenované ďalšie osoby tzv. oprávnené osoby, a to v poradí v akom sú uvedené v jednotlivých písmenách § 2 ods. 2 a) - e) zákona č. 5003/2003 Z. z., v tom prípade, keď osoba uvedená v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5, t. j. do 31. 12. 2004. Navrhovateľka namietala, že ona spolu so sestrou by mali byť oprávnené osoby s poukazom na to, že O. K. bol syn J. K. a po O. K. mala dediť jeho manželka W. K. ako dedička v druhej zákonnej skupine a po W. K. mali dediť dcéry, t. j. navrhovateľka a účastníčka konania. Súd poukazuje na to, že poradie oprávnených osôb v § 2 ods. 2 je uvedené taxatívne a správny orgán správne rozhodol, keď zistil, že navrhovateľka C. F. a jej sestra B. X. nie sú žiadnymi osobami uvedenými v § 2 ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z.. Súd poukazuje na to, že podľa § 2 ods. 2 písm. c) predmetného zákona sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky fyzické osoby v tomto poradí deti a manžel, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Súd poukazuje na to, že v danom prípade O. K. - syn po J. K. zostal bezdetný, čo nebolo sporné, to znamená v rámci tohto poradia nemôžu uplatniť tento reštitučný nárok navrhovateľka a účastníčka konania, nakoľko bolo nesporné, že tento reštitučný nárok prípadne neuplatnila ani manželka J. K. (A., rod. P.), nakoľko táto zomrela dňa XX. X. XXXX. Pôvodný vlastník J. K. mal syna O., ktorý mohol v zmysle § 2 ods. 2 pís. c) zákona č. 503/2003 Z. z. uplatniť reštitučný nárok, v prípade jeho smrti by tento reštitučný nárok mohli uplatniť podľa uvedeného ust. jeho deti. To znamená v danom prípade navrhovateľka a účastníčka konania neboli deťmi po O. K. a neboli ani ďalšími osobami uvedenými v ust. § 2 ods. 2 písm. a), b), d) a e) zákona č. 503/2003 Z. z.. Zároveň z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že pred Okresným úradom Žilina, pozemkovým a lesným odborom boli navrhovateľka a účastníčka konania dňa 21. 1. 2004 riadne poučené, že tieto žiadateľky nesplnili podmienky oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z., preto správny orgán ani v tejto časti nepochybil, keď účastníkom konania bola daná možnosť k veci sa vyjadriť, resp. aj následné vyjadrenie, ktoré by navrhovateľa a účastníčka konania k veci doložili, by nemalo vplyv, že by správny orgán rozhodol vo veci iným spôsobom vzhľadom na nesplnenie podmienok § 2 ods. 1 a 2 písm. a) - e) zákona č. 503/2003 Z. z.. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie odporcu ako zákonné a vecne správne potvrdené podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka v konaní nebola úspešnou účastníčkou konania, preto jej náhrada trov konania pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. nebola priznaná. Rovnako nebola úspešnou účastníčka konania, preto jej nebola náhrada trov konania priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.