Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/197/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200829 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200829.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: X. N., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX B. W. č. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.7.2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.7.2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.7.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 10. júna 2015. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ustanovenie § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Martin zo dňa 10.6.2015 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 10.6.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom navrhla, aby súd po preskúmaní dôvodov odvolania ustanovil znalca, ktorý by konečne komplexne posúdil jej duševnú chorobu z hľadiska možnosti uplatniť sa na trhu práce. Vzhľadom na osobné skúsenosti jej zaťa, ktorý jej pomáha pri vedení domácnosti, vylučuje, aby v rámci odvolacieho konania opätovne preskúmal vec odporca, ktorý dľa povahy veci nemá záujem na objektivizácii jej problémov. Odporcovi predložila viacero listinných dôkazov (v posudku ich ani nespomína) jej ošetrujúceho psychiatra. Vyjadrenie - nutný doprovod, doporučenie umiestniť ju v domove sociálnych služieb ostali nepovšimnuté. Jej nespôsobilosť byť prínosom na pracovnom trhu sa mal odporca v posudku relevantne vyjadriť. Do roku 2013 jej v domácnosti pri vybavovaní osobných potrieb boli nápomocné už dospelé dcéry, v mnohých veciach jej pomáha jej zať Q. K., ktorého navrhuje predvolať a vypočuť ako svedka jej problémov, aby ozrejmil jej osobnú situáciu. Nevie sa správne vyjadrovať a brániť svoje práva, na právnika nemá prostriedky. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 21.1.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.7.2015 ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Martin zo dňa 10.6.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, táto nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobu. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 3.12.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Navrhovateľka sa na súdne pojednávanie konané dňa 16.2.2016 nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, preto súd vec prejednal na pojednávaní v jej neprítomnosti v zmysle ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na zhodné posudkové závery prvo a druhostupňového posudkového lekára ako aj na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 21.1.2016. Krajský súd v súlade s ustanovením § 250l až § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona). Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho ako aj na účely súdneho konania. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona). Zo spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 10. júna 2015 posúdila dňa 10.6.2015 MUDr. V. S., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Martine, ktorá v odbornom posudku o invalidite z 10.6.2015 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky určila poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktoré podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zaradila pod Kapitolu V - duševné choroby a poruchy správania, položku 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a - stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, pričom mieru poklesu zárobkovej činnosti navrhovateľky pre toto postihnutie určila vo výške 30 %, t.j. na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia 20 - 30 %. Pokiaľ ide o ostatné ochorenia, najmä hypertenziu I - II WHO sú posudkovo nevýznamné. Posudková lekárka MUDr. S. v posudku okrem iného uviedla, že dňa 18.9.2013 bola navrhovateľka prvýkrát ambulantne psychiatricky vyšetrená, následné nepravidelné kontrolné psychiatrické vyšetrenia s konštatovaním mentálnej subnormy s adaptačnou poruchou a poruchou spánku, bez poruchy nálady. Od 18.3.2015 do 21.4.2015 bola hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni za účelom preliečenia, nastavenia na liečbu a diagnostického doriešenia pre mentálnu subnormu s adaptačnými poruchami. Pri prijatí bola orientovaná, psychomotorické tempo bolo pokojné, odpovede adekvátne, nálada euthýmna, afektivita stabilná, vnímanie intaktné, myslenie obsahovo chudobné, simplexné, bez vyexplorovaných bludných obsahov, nízka frustračná tolerancia, intelekt orientačne subnormný, katamn. narušené adaptačné schopnosti, nízka tolerancia na záťaž, nízka výkonnosť. Počas pobytu na režim otvoreného oddelenia plne adaptovaná, bez náznakov porúch správania, bez tenzie, emočne stabilná, po priepustkách bez dekompenzácie stavu. Posledné psychologické vyšetrenie potvrdilo osobnosť simplexnú, emočne a sociálne nezrelú, ľahko ovplyvniteľnú s tendenciou k submisivite a úroveň rozumových schopností v hraničnom pásme. Uvedené postihnutie vyhodnotila ako stredne ťažkú poruchu osobnosti. Pred predložením veci súdu skúmal zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. Q. M., ktorý po zohľadnení psychologického vyšetrenia, psychiatrických vyšetrení a prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľky v Psychiatrickej liečebni Sučany od 18.3.2015 do 21.4.2015 (navrhovateľka sa na posúdenie zdravotného stavu dňa 13.10.2015 ani dňa 3.12.2015 nedostavila) dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú poruchy osobnosti a poruchy správania, ktorému podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, Kapitola V, položka 5 písmeno a zodpovedá 30 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Keďže navrhovateľka sa opätovne na posúdenie zdravotného stavu nedostavila, posudok bol vypracovaný z dostupnej posudkovej spisovej dokumentácie. MUDr. M.alej v posudku uviedol, že navrhovateľka bola od 18.3. do 21.4.2015 hospitalizovaná v Psychiatrickej liečebni Sučany za účelom preliečenia, nastavenia na liečbu a diagnostického doriešenia. Pri posúdení MPSVZČ vychádza z prepúšťacej správy z uvedenej hospitalizácie a z vyšetrenia psychiatra zo dňa 22.4.2015, preto nevidí dôvod znaleckého dokazovania. Navrhovateľka sa vo svojom odvolaní opiera o vyšetrenie psychiatria zo dňa 22.4.2015, ktorý odporúčal umiestnenie v domove sociálnych služieb, klientka nesamostatná, vyžadujúca si dohľad inej osoby. Uvedené tvrdenie psychiatra je v rozpore so záverom z hospitalizácie z Psychiatrickej liečebne Sučany, odkiaľ bola navrhovateľka prepustená dňa 21.4.2015, t.j. jeden deň pred vyšetrením ambulatným psychiatrom. V prepúšťacej správe sa uvádza, že navrhovateľka počas pobytu na režim otvoreného oddelenia plne adaptovaná, bez náznakov porúch správania, bez tenzie, emočne stabilná, v liečbe spolupracuje, a po realizovaných probatórnych priepustkách bez dekompenzácie stavu. Psychologickým vyšetrením počas hospitalizácie zistený stredne ťažký kognitívny deficit v oblasti pamäťových schopností, osobnosť je simplexná, emočne sociálne nezrelá, ľahko ovplyvniteľná, úroveň rozumových schopností pacientky v hraničnom pásme. Nejedná sa o ťažké narušenie osobnosti. Vzhľadom k uvedenému nálezu je MPSVZČ hodnotená na hornej hranici daného rozpätia, t.j. 30 %. Posudkoví lekári zhodne odmietli námietky navrhovateľky, že jej zdravotný stav má za následok invaliditu. Závery posudkových lekárov, podľa ktorých navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, zodpovedajú obsahu spisov a neodporujú záverom logického myslenia. Medzi závermi uvedených posudkov posudkových lekárov súd nezistil žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvody pochybovať. Všetky uvádzané zdravotné problémy navrhovateľky posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Posudkoví lekári prihliadli i na ďalšie zdravotné postihnutie navrhovateľky, a to hypertenziu I - II WHO, poruchu metabolizmu tukov a chronickú žilovú nedostatočnosť a týmito sa zaoberali. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. V priebehu konania navrhovateľka nedoložila žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré by diagnosticky hodnotili jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu nezávisle od seba dvoma posudkovými lekármi v označených lekárskych správach zo dňa 10.6.2015 a 3.12.2015, teda nespochybnila ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Uvádzané zdravotné problémy navrhovateľky posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery. Krajský súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za objektívne a dostatočne zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako 30 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený okrem iného zdravotným hľadiskom, t.j. invaliditou poistenca, a túto zákonom stanovenú podmienku navrhovateľka v súčasnosti nespĺňa. Ďalej treba uviesť, že súdy v konaní podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. zisťujú, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky a odstránenie prípadných pochybností krajský súd nezistil. Vychádzajúc z uvedeného, neboli zistené pochybnosti, o ktoré dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a súd dospel k záveru, že riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Námietku navrhovateľky, že malo by nariadené znalecké dokazovanie, súd nepovažoval za podloženú. Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže (aj keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania v prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov. Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené žiadne rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov súd nemal dôvod pochybovať. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jej zdravotného stavu oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári. K námietkam navrhovateľky krajský súd poznamenáva, že preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu je povinnosťou navrhovateľky, nie odporkyne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov s prihliadnutím na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Požiadavka navrhovateľky, aby súd po preskúmaní dôvodov jej opravného prostriedku ustanovil znalca, ktorý by komplexne posúdil jej duševnú chorobu z hľadiska možnosti uplatniť sa na trhu práce, nemá žiadnu oporu v zákone. Navrhovateľka netrpí duševnou chorobou, jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú poruchy osobnosti a poruchy správania. Aj z prepúšťacej správy z hospitalizácie navrhovateľky v Psychiatrickej liečebni v Sučanoch vyplýva diagnostický záver mentálna subnorma s adaptačnými poruchami (F70.1, čo podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb predstavuje ľahkú duševnú zaostalosť, signifikantnú poruchu správania vyžadujúcu pozornosť alebo liečenie). Diagnostický záver vyplývajúci zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22.4.2015 je zhodný s diagnostickým záverom, ktorý psychiatrička MUDr. Z. H. uviedla aj v psychiatrickom náleze zo dňa 18.9.2013, rovnako je tomu tak aj pokiaľ ide o objektívne zistenie psychiatra. Z lekárskej správy vypracovanej posudkovou lekárkou sociálneho poistenia MUDr. V. S. zo dňa 10.6.2015 vyplýva, že od 13.11.2014 trvá starostlivosť o blízku osobu, navrhovateľka opatruje svoju matku. V prípade, že by navrhovateľka trpela duševnou chorobou, ako to tvrdí vo svojom opravnom prostriedku, podľa názoru súdu táto skutočnosť by jej bránila v trvalej starostlivosti o blízku osobu, svoju matku. Prečo ambulantná psychiatrička doporučila umiestnenie navrhovateľky v domove sociálnych služieb, z jej nálezu vystaveného dňa 22.4.2015 nevyplýva a takisto tam nie je uvedené, prečo si má vyžadovať dohľad inej osoby, keď sama psychiatrička konštatovala, že stav navrhovateľky je ustálený, bola kľudná, vyrovnaná bez rušivých prejavov v správaní. Naviac umiestnenie v domove sociálnych služieb nie je podmienené invaliditou ale nepriaznivou sociálnou situáciou a stupňom odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % oproti zdravej fyzickej osobe je nepostačujúca pre priznanie nároku na invalidný dôchodok a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 250q ods. 2 O.s.p. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto jej právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, a preto súd o trovách konaniach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.