Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201078 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201078.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor, so sídlom Hattalova 367/15, 029 01 Námestovo, za účasti účastníka konania: T. J., nar. X. X. XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX T., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1739/2015-P zo dňa 27. 8. 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Námestovo č. V 1739/2015-P zo dňa 27. 8. 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi a účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa ust. § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona. V odôvodnení rozhodnutia odporca poukázal na to, že záložná zmluva bola uzatvorená medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o. a záložcom T. J., zastúpený ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci Bratislava na základe priloženej dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení tvorí samostatnú prílohu k návrhu na vklad. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti v špecifikácii uvedenej v odôvodnení rozhodnutia. Podľa názoru odporcu dohoda o splnomocnení nebola na tento účel riadne uzatvorená, a preto z hľadiska ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona splnomocnenec - ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami záložcu pri uzatvorení záložnej zmluvy. Dohodu o splnomocnení považuje odporca za absolútne neplatnú pre rozpor v záujmoch dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 O.s.p.. Odporca uviedol, že je zrejmé, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby výberu zástupcu (splnomocnenca), pretože zo spisu priložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač (formulárová typová zmluva), ktorej obsah dlžník a splnomocniteľ vôbec nemôže ovplyvniť, pričom táto už obsahuje označenie splnomocnenca ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava. Ak veriteľ takto postupoval, a teda možno dôvodne predpokladať, že určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať ako splnomocnenec za dlžníka, pochybil tak základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujmy dlžníka ako splnomocniteľa. To, že splnomocnenca v podstate vyberá dlžníkovi na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dohoda o splnomocnení vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho v tomto prípade právne záležitosti. Možno teda konštatovať, že takéto konanie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/30/2007, 10Sžr/19/2010 a 10Sžr/159/2011. Poukazuje na to, že vzhľadom k tomu, že splnomocnenie medzi dlžníkom T. J. a ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci v zastúpení Petrom Mamojkom, predseda združenia je neurčité, tento nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka. Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru, ktorý sa nikde neuvádza a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka celého nehnuteľného majetku, nepochybne ďaleko väčšej hodnoty, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, ktorá nie je v zmluve vyčíslená. Tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto právna úprava nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru navrhovateľa je zrejmé, že dohoda o splnomocnení ide teda o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ v zastúpení zástupcom dlžníka požadoval, alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Je zrejmé predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o tvrdenie správneho orgánu vo vzťahu k neprípustnosti predmetného plnomocenstva z dôvodu rozporov záujmov podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že rozpor musí reálne existovať. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení. Rozpor záujmov musí reálne existovať a nestačí teda len potenciálna možnosť takéhoto rozporu, na ktorú poukazuje správny orgán vo svojom rozhodnutí. V prípade dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Z tohto dôvodu odporca vydal nezákonné rozhodnutie, navrhovateľ žiada rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Odporca sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril. Účastník konania sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti). Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona). Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len účastník konania). Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje: a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie okresného úradu, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva v katastri. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Okresný úrad, katastrálny odbor je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). V preskúmavanej veci súd zistil, že odporcovi bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpisovaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania T. J. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: DSS Nestor o. z., Zázrivá (pred tým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava). Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva v spoluvlastníctve účastníka konania k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 609001415 zo dňa 11.11.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom T. J. a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania predmetné splnomocnenie podpísal dňa 11.11.2013 (v deň uzatvorenia úverovej zmluvy) a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal dňa 11.11.2013. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, pričom splnomocniteľ T. J. udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnení 1. (bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne s poukazom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného (účastníka konania) bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Správne odporca skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu. Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2.dohody o splnomocnení a následne 3.uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je, že zmluva o úvere sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a zo záložnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a účastníkom konania. Tzn. že v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné. Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za T. J.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.