Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/218/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201095 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201095.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: K. N., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Q. H., N. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26. augusta 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. augusta 2015 podľa § 73 a § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 7. júla 2015. Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala predovšetkým nedôstojné správanie prvostupňovej posudkovej lekárky MUDr. X. H. a riaditeľky odboru kontroly a sťažností PhDr. X. N.. Druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia Mgr. MUDr. J. v lekárskej správe zo dňa 1. decembra 2015 uviedla: Ide o 57-ročnú posudzovanú, od roku 2008 invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, od roku 2010 zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %. Od 16. 11. 2007 miera poklesu pracovnej schopnosti 45 % na účely úrazovej renty. Posudzovaná v rámci žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu nedodala nové vyšetrenie týkajúce sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia - tepnových uzáverov na horných končatinách. Podľa poslednej kontroly na KPL a KT v Martine 09-10/2014 naďalej pretrváva symptomatológia základného ochorenia, bez progresie. Posudzovaná je na odporučenie KPL a KT sledovaná v psychiatrickej ambulancii, podľa vyjadrenia ošetrujúceho psychiatra ide o zmiešanú poruchu osobnosti s depresiou, ktorá je podľa záverov psychologického vyšetrenia ľahkého stupňa. Je sledovaná niekoľko rokov aj v urologickej ambulancii pre únik moču a v neurologickej ambulancii pre bolesti krčnej chrbtice, v ORL ambulancii vyšetrená pre závraty, hučanie v ušiach a kinetózu. Závery ORL vyšetrenia potvrdzujú tieto ťažkosti v súvislosti s degeneratívnymi zmenami v oblasti krčnej chrbtice. V objektívnom náleze chlad prstov rúk, toho času bez zmien farby a dystrofických zmien kože. V rámci opravného prostriedku doručila vyššie uvedené vyšetrenia - ortopedické, imunoalergologické, ktoré sú posudkovo nevýznamné, ostatné - neurologické, algeziologické vyšetrenie boli brané do úvahy pri predchádzajúcom navýšení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Na základe doložených lekárskych správ možno konštatovať, že aj v súčasnosti je rozhodujúcim zdravotným postihnutím onemocnenie hodnotené ako poruchy cievnej cirkulácie v oblasti horných končatín. Ostatné onemocnenia, uvedené v kapitole iné vedľajšie onemocnenia, sú posudkovo menej závažné, pri samostatnom hodnotení by nedosiahli percentuálnu hodnotu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, preto boli ohodnotené navýšením o 10 %. Posudkový lekár na dnešnom posudzovaní zdravotného stavu nezistil zmenu v zdravotnom stave posudzovanej od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % (I79/Kapitola IX., oddiel B, položka 3.7c). Na pojednávaní zotrvala navrhovateľka na svojom písomne podanom opravnom prostriedku. Poukázala na to ako nevhodne sa správajú prvostupňová posudková lekárka, konkrétne MUDr. H. a jej nadriadená PhDr. N., keď sa bola sťažovať na prvostupňovú posudkovú lekárku. Tieto sa k nej správali ako keby chorá nebola, nevhodne. Dokonca jej oznámili, že má čušať, nakoľko oni jej dávajú dôchodok. Takéto správanie považuje navrhovateľka za nedôstojné. Keby sa k nim správala ona takýmto spôsobom, bola by na ňu zavolaná polícia. Navrhovateľka má záujem zamestnať sa, sama ako samouk sa naučila po anglicky prvých 40 lekcií. Vie pracovať aj s počítačom, každý deň cvičí. Napísala si množstvo životopisov, odoslala ich elektronicky, prostredníctvom úradu práce alebo osobne. Zatiaľ sa k práci však nedostala. Pokiaľ zamestnávateľ pri osobnom rozhovore s ňou zistí, že má zdravotné problémy, hneď ju vyprevadí a nemá záujem, aby u neho zostala pracovať. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na lekársky záver druhostupňovej posudkovej lekárky Mgr. MUDr. J. zo dňa 1. 12. 2015, ako aj na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 26. 8. 2015 potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. O odbornej úrovni druhostupňovej posudkovej lekárky Mgr. MUDr. J. nemá súd dôvod pochybovať. Zdravotné problémy navrhovateľky boli všetky známe pri posudzovaní jej invalidity prvostupňovou aj druhostupňovou posudkovou lekárkou a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery o invalidite navrhovateľky, resp. pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska priznania invalidného dôchodku. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Navrhovateľka v súdnom konaní nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený, alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Navrhovateľka sa v podstate v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne len sťažovala na nedôstojné správanie sa prvostupňovej posudkovej lekárky sociálneho poistenia a jej nadriadenej. V správnom súdnictve je súd oprávnený len preskúmavať napadnuté rozhodnutia odporkyne. Nie je kompetentný rozhodovať o sťažnosti voči správaniu sa posudkových lekárov sociálneho poistenia a ich priamych nadriadených. Takúto právomoc má len ústredie odporkyne - Sociálnej poisťovne. Na základe - vyjadrenia len navrhovateľky môže súd iba konštatovať, že správanie sa prvostupňovej posudkovej lekárky sociálneho poistenia a jej nadriadenej v styku s navrhovateľkou bolo nedôstojné a neprofesionálne. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 26. augusta 2015 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia invalidity navrhovateľky druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia). Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.