KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina14. 12. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/64/2016 z 14. 12. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 14. decembra 2016, sp. zn. 25Sa/64/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200771.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/64/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200771
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200771.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej
veci navrhovateľky: PaedDr. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom G., I. XXXX/XX, právne
zast. Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom, so sídlom v G., L. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. apríla 2016 podľa § 70 Zákona o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok
zo dňa 19. februára 2016.

Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala
nepriznanie invalidného dôchodku.

Opravný prostriedok navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 8. apríla 2016 bol odporkyni
doručený dňa 1. júna 2016. Z tohto dôvodu súd v predmetnom konaní postupoval v súlade s ust. § 492
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (teda podľa O.s.p.).

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporkyne navrhuje
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko ho považuje od počiatku za nepreskúmateľné. Ďalej
uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Dlhodobo nepriaznivým stavom je taký stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov aktuálnej vedy
trvať dlhšie ako 1 rok. V prípade navrhovateľky je táto prvá podmienka splnená, pretože je pracovne
neschopná od 17.02.2015 a má za to, že žiaden z doktorov, ktorí vydávajú potvrdenia o tom, že jej
choroba trvá, by si nedovolili vo vzťahu k Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni konštatovať
takéto porušenie. Druhou podmienkou, aby bol poistenec uznaný za invalidného, je, že sa porovnávajú
telesné, duševné a zmyslové schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom s
uvedenými schopnosťami zdravej osoby. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom boli
tieto schopnosti navrhovateľky posudzované a taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom posudzujúci lekári
v tomto konaní postupovali, keď z mnohých lekárskych vyjadrení napr. MUDr. J. ako aj zo stanoviska
MUDr. Y. vyplýva, že pre navrhovateľku nie je vhodná sedavá práca, napriek tomu posudkový lekár



odporučil navrhovateľke robotu sedavú. Doterajšia veda - medicína nedospela k vyriešeniu otázky,
akým spôsobom sa preukazuje bolesť, ktorou navrhovateľka trpí. Nedokáže to ukázať ani magnetická
rezonancia ani vykonané CT. S poukazom na profesijný život navrhovateľky poukázal jej právny
zástupca na to, že táto nie je osobou, ktorá by si vymýšľala, resp. chcela nahradiť svoj príjem čiastočným
invalidným dôchodkom, práve naopak za týmto účelom súdu predložili životopis, ako aj vysvedčenia
o absolvovaní vysokoškolského štúdia a následných kurzov. Navrhovateľka je osobou, ktorá nie je
fluktuantom, na úrade práce nebola evidovaná takmer nikdy, v nepomerne krátkom období oproti tomu
ako vykonávala svoju pracovnú činnosť. Má odrobených 33 rokov a v žiadnom prípade sa nevyhýba
svojim pracovným povinnostiam. Práve priznanie invalidného dôchodku by v jej prípade mohlo pomôcť
aspoň tomu, aby sa mohla zamestnať na čiastočný pracovný pomer, pretože rehabilitácia a vyšetrenia,
ktoré neustále podstupuje vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav, jej neumožňujú sa zamestnať na trvalý
pracovný pomer a žiaden zo zamestnávateľov by jej návštevy vyšetrení netoleroval v rozsahu, v ktorom
to ona potrebuje absolvovať. Právny zástupca navrhovateľky súdu predložil najnovšie odborné lekárske
nálezy zo dňa 16.02.2016 a 16.11.2016 vystavený MUDr. J., neurologické vyšetrenie zo dňa 27.09.2016
vystavené MUDr. P. neurológom so záverom: LIS bilat. precip. 1.dx. s irit. radik. syn. S1 1.dx. diskog.
etiol. pri MR verifik. HEDI L5/S1, chronický polytopný VAS, CB syndróm dx. bez evidentnej radikulopatie.
Zároveň súdu predložil hierarchiu procedúr, ktoré navrhovateľka absolvovala. Záverom uviedol, že
navrhovateľka je objednaná na 10. januára 2017 do ambulancie chronickej bolesti na odporúčanie MUDr.
N. J. neurológa.

Navrhovateľka sa na pojednávanie pridržiavala vyjadrení svojho právneho zástupcu a poukázala na
lekárske správy, ktoré súdu predložili.

Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie o veci zo dňa 12. septembra 2016 a zároveň
na podrobné vyhodnotenie zdravotného posúdenia navrhovateľky vypracované posudkovou lekárkou
sociálneho poistenia ústredia MUDr. P. za prítomnosti prísediaceho odborného lekára neurológa MUDr.
C. zo dňa 6. septembra 2016. Na základe týchto skutočností navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie
odporkyne potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie
invalidity na základe opravného prostriedku navrhovateľky z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

Druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. P. za prítomnosti prísediaceho
odborného lekára neurológa MUDr. C. vypracovala lekársku správu dňa 6. septembra 2016, v ktorej
uviedla: Posudzovaná je 54-ročná vysokoškolsky vzdelaná žena, naposledy pracovala ako referentka.
Sústavne liečená a sledovaná pre udávané bolesti celej chrbtice s iritáciou koreňových bolestí pri klinicky
normálnom neurologickom náleze - bez zánikových prejavov. Z dôvodu subjektívne dokumentovaných
ťažkostí bola podrobne vyšetrená v reumatologickej ambulancii, laboratórny skríning ako aj kompletné
reumatologické vyšetrenie vylučuje reumatologické (či systémové) ochorenie. Pretrváva porušená
dynamika chrbtice s prejavmi svalového dráždenia, ale bez prejavov koreňového dráždenia. Podľa
vyjadrenia neurochirurga ide o tzv. pseudoradikulárne dráždenie a na základe zhodnotenia klinického
nálezu a popisu zobrazovacích techník nedoporučuje operačné riešenie, len konzervatívne. Ochorenie
chrbtice u posudzovanej je dominantným ochorením aj čo sa týka subjektívnych ťažkostí a je
rozhodujúcim zdravotným postihnutím s hodnotením vo vyššie dokumentovanej položke a písmene,
a to v hornej hranici referenčného rozpätia. Posudzovaná bola totiž dnes vyšetrená odborníkom
pre neurológiu, ktorý potvrdil predchádzajúce neurologické nálezy a udáva, že sa nejedná o
zánikový koreňový syndróm, ale o poruchu dynamiky krčnej a lumbálnej chrbtice. Zaradenie vo
vyššie dokumentovanej kapitole a položke je správne. O trvalé a ťažké poškodenie chrbtice sa
jednoznačne nejedná. Psychiatrické vyšetrenie doteraz napriek doporučeniu niektorých odborníkov
nemala vykonané. Navýšenie z titulu iných chorôb neprichádza do úvahy, nakoľko sa nejedná o závažné
ochorenia. Posudok posudkovej lekárky pri SPP Liptovský Mikuláš považujeme naďalej za správny a



nemeníme ho. Posudzovaná s prejednaním vyslovila spokojnosť a pravdepodobne na svojom opravnom
prostriedku nebude trvať. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (M51/Kap. XV.,
odd. E, pol. 3.b).

O odbornej úrovni druhostupňovej posudkovej lekárky MUDr. P. nemá súd dôvod pochybovať.
Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je
dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky,
resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Navrhovateľka v súdnom konaní predložila novšie lekárske správy (zo dňa 16.02. a 16.11.2016),
ktoré neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli
zistené v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti,
ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali
inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky ako bol v čase rozhodovania odporkyne
ustálený, alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Súd však poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa
v čase rozhodovania vychádzala zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky a posúdenia invalidity
navrhovateľky posudkovými lekármi do marca 2016. Aj v tomto preskúmavacom konaní postupovala
posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. P. z podkladov do 6. septembra 2016. Z tohto dôvodu
najnovšie odborné lekárske nálezy zo dňa 16.02. a 16.11.2016 vystavené MUDr. J. môžu byť podkladom
pre nové posúdenie invalidity navrhovateľky na základe novej žiadosti, ktorej budú súčasťou. Rovnako
súd poukazuje na to, že navrhovateľka je objednaná na vyšetrenie do ambulancie chronickej bolesti na
deň 10. januára 2017.

Pokiaľ sa týka názoru právneho zástupcu navrhovateľky, že doterajšia veda medicíny nedospela k
vyriešeniu otázky, akým spôsobom sa preukazuje bolesť, súd uvádza, že každá bolesť musí byť
popísaná a verifikovaná odbornými lekárskymi nálezmi. V opačnom prípade by došlo k tomu, že
každá účastníkom uvádzaná bolesť by mohla byť podkladom pre uznanie invalidity, čo je neprípustné
a v rozpore so zmyslom pojmu invalidity v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Rovnako návrh na
doplnenie dokazovania oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky od roku 2010
súdom, kedy utrpela prvú dopravnú nehodu a následky znáša dodnes a v marci 2010 (mala nehodu -
zrážku s lyžiarom na svahu), súd uvádza, že SÚD nemá medicínske znalosti a zároveň konštatuje, že
pokiaľ by navrhovateľka takýmito dôsledkami dodnes trpela, boli by súčasťou jej aktuálnej zdravotnej
dokumentácie aj v súčasnosti. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 8.
apríla 2016 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto
napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu
schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v
čase rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia jej invalidity druhostupňovou posudkovou
lekárkou sociálneho poistenia).

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Záverom súd opakovane uvádza, že v predmetnom konaní postupoval v súlade s ust. §
492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (teda podľa O.s.p.). Až nové konanie odporkyne začaté na základe
novej žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok bude podliehať právnemu režimu Správneho súdneho
poriadku (zákona č. 162/2015 Z.z.), po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.



V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)