Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 9Sžsk/33/2019 2017200375 29. 04. 2020 JUDr. Viera Nevedelová ECLI:SK:NSSR:2020:2017200375.2
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: F.. M. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX K., X. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka so sídlom 917 014 Trnava, Kapitulská 5, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 24182-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky (žalovanej) proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 47Sa/2/2017-92 zo dňa 25.10.2018, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018. odôvodnenie: Odôvodnenie 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 24182-3/2017-BA zo dňa 04.10.2017, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. 75858-19/2016-TT z 24.11.2016 o tom, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28.02.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010. 2. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 47Sa/2/2017-92 zo dňa 25.10.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť pre nedostatočne zistený skutkový stav, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ako aj pre podstatné porušene ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správnych orgánov so žalobkyňou, tieto nemohli dostatočne vyhodnotiť, prípadne preveriť skutočnosti, či žalobkyňa v relevantnom období vykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v príslušnom odbore na základe licencie L1A a či poberala z tejto činnosti príjmy z podnikania (§ 6 zákona o dani z príjmov) podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu SZČO. Krajský súd sa priklonil k teleologickému výkladu ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) bod 2, § 5, § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov.
4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Trvala na tom, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých poistení a v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia na vykonávane činnosti dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zdôraznila tiež, že zákon o sociálnom poistení jej neukladá povinnosť pri posudzovaní vzniku, trvania resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby skúmať z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019 (ďalej aj „rozhodnutie veľkého senátu“). V uvedenom uznesení veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne: Odpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Odpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.. Odpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. 6. Senát 9S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého senátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa rovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho dňa 24.09.2019 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/94/2018 zo dňa 23.09.2019 postúpil túto právnu vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 466 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.
7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet. 8. Nakoľko právna vec vedená pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená veľkému senátu správneho kolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako je vec žalobkyne (vedená pod sp. zn. 9Sžsk/33/2019) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovanej, kasačný súd pristúpil k procesnému postupu podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP a konanie v danej právnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobkyne. 9. Podľa § 100 ods. 3 SSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.