Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 7C/13/2025 6125380583 28. 11. 2025 JUDr. Danka Lauková ECLI:SK:OSPD:2025:6125380583.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca GARANCIA MOBILITY s.r.o., Gorkého 11702/123, 036 01 Martin, IČO: 55 489 168, žalovaný KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 77,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne z dlžnej sumy 77 eur od 21.9.2024 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.Žalobca žalobou zo dňa 28.8.2025 pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica (upomínacie konanie), domáhal sa proti žalovanému zaplatenia 77,- eur s 8,65% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 77,- eur od 21.9.2024 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.7.2024 došlo na mieste: parkovisko areálu Nemocnice s poliklinikou A., so sídlom B. C. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. XXXX XX, XXX XX G., Slovenská republika (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo odviezť za účelom vykonania jeho opravy do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej poškodenému prenajal náhradné motorové vozidlo H. H., EČ: I.. Nájom náhradného vozidla trval od 19.8.2024 do 27.8.2024, respektíve po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú dobu nemohol poškodený s motorovým vozidlo nijakým spôsobom pre vznik škody disponovať (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022). Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Uvedenú skutočnosť potvrdil v čestnom prehlásení zo dňa 27.8.2024. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil poškodenému faktúru č. 20240333 zo dňa 27.8.2024, splatnú dňa 3.9.2024 na sumu 743,04 eur s DPH za 9 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil na neho svoju pohľadávku voči žalovanému, titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou voči poškodenému, vyplývajúcou z uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024, mu vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 743,04 eur s DPH, ktorej postúpenie mu
oznámil. Žalovaného vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný mu poskytol poistné plnenie vo výške 666,04 eur, pričom v rámci oznámenia mu krátil poistné plnenie o nepriznanú dobu nájmu náhradného vozidla (priznaných len 8 dní), z ktorého však nevyplýva postup ani správnosť a opodstatnenosť určenia tejto sumy, ktorú neoprávnene odpočítal. Žalovaným nepriznanie 1 dňa nájmu náhradného vozidla, respektíve priznanie doby nájmu náhradného vozidla len do ukončenia opravy poškodeného vozidla – vystavenia faktúry za opravu, považuje za svojvoľné konanie, ktoré nemá oporu v zákone, ani v rozsiahlej rozhodovacej praxi súdov. V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022 bolo judikované, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napríklad dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“ V prejednávanej veci ide o dobu do doručenia krycieho listu žalovaným a do doby, kedy sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného. Podľa potvrdenia autoservisu, po doručení krycieho listu dňa 27.8.2024, o 12.00 hod. bolo opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 27.8.2024. Nájom náhradného vozidla bol ukončený dňa 27.8.2024. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil bezdôvodne. Jeho konanie (krátenie poistného plnenia) považuje za svojvoľné a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že mu žalovaný neposkytol poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom jeho pohľadávke, titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy, predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla, vyplývajúcimi z uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Pred podaním žaloby zaslal žalovanému Predžalobnú výzvu zo dňa 30.5.2025, v rámci ktorej žiadal prehodnotiť, okrem iného, aj poistnú udalosť č. 9535971584. Žalovaný neuhradil poistné plnenie v plnej výške. Do omeškania s poskytnutím poistného plnenia sa dostal najneskôr dňa 20.9.2024 podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.. Šetrenie poistnej udalosti skončil podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia dňa 5.9.2024. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/24/2020, č. k. 3Cdob/220/2017, č. k. 14Cob/55/2019, č. k. 13Cob/49/2019, č. k. 9Co/300/2018). Ďalej uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla mu len reparuje stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto vozidlom začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby, bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla, je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukázanie finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok oprávnenému (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako to vyplýva i zo súdnej praxe, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/110/2017, č. k. 11Co/187/2019), boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise.
Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom, pričom podľa súdnej praxe nemal povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napríklad rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 27Cb/39/2012, Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/134/2014, Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/116/2018). Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 309/2020. 3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom č. k. 19Up/994/2025 zo dňa 17.9.2025, proti ktorému podal odpor žalovaný. 4. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že podstata inštitútu postúpenia pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že do už existujúceho záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nastupuje namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). Postúpenie pohľadávky je teda spojené s prevodom subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obo 93/2008, podľa ktorého „postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka.“ Má však za to, že v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024 medzi poškodeným a ním neexistoval žiadny záväzkový vzťah, v rámci ktorého by poškodený ako veriteľ mal voči nemu ako dlžníkovi nárok na vyplatenie poistného plnenia za poisteného škodcu, z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 743,04 eur s DPH. V danom prípade, preto nemôže byť daná ako aktívna vecná legitimácia žalobcu, tak ani jeho pasívna vecná legitimácia. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ďalej na ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Uviedol, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 7Cdo/52/2022 uviedol, že „plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jeho zodpovednosti za škodu, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený, toto plnenie má charakter poistného plnenia. Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči poisťovateľovi.“ Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu škody voči samotnému škodcovi a špecifickým právom poškodeného na výplatu poistného plnenia voči poisťovateľovi škodcu. Má teda za to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., mohlo v danom prípade poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024 vzniknúť zákonné právo na výplatu poistného plnenia, z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 743,04 eur s DPH za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poistenému škodcovi vo výške 743,04 eur, uplatnenie toto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi, preukázanie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi. Má však za to, že v danom prípade nebola splnená ani len úplne prvotná a základná podmienka, ktorou je vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poistenému škodcovi vo výške 743,04 eur. Pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (citované z Števček, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomaškovič a kol., Občiansky zákonníka I., § 1 – 450, Komentár, Praha: C. H. BECK, 2015, s. 1494). Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/92/2018 „ani pojem samotnej škody zákon nevymedzuje. Avšak obsahom pojmu majetková škoda tak, ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce.
Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, v strate, v zmenšení, v znížení, či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu (R III. 1967, R 55/1971). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov, ktoré smerujú k odstráneniu následkov škodovej udalosti alebo aspoň k zmierneniu jej následkov (R 55/1971). Čo sa týka nákladov vynaložených so vznikom škody, ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody. Majetková škoda poškodenému vzniká až vynaložením týchto nákladov.“ V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Hoci teda nárok na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla, ako aj nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti (t. j. v dopravnej nehode), tak ide o nároky rozdielnej povahy a taktiež aj okamih, kedy tieto nároky vznikajú je rozdielny. Pri samotnom poškodení veci (napríklad motorového vozidla ) sa už v okamihu vzniku škodovej udalosti znižuje hodnota veci a tým aj majetkový stav poškodeného. Pri škode na motorovom vozidle, teda škoda spočíva v rozdiele medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a jeho zníženou hodnotou po nehode, pričom nie je podstatné, či si poškodený nechá jeho poškodené vozidlo vôbec opraviť alebo s ním naloží nejakým iným spôsobom, nakoľko škoda mu tu vznikla už v okamihu, kedy sa pri dopravnej nehode znížila hodnota jeho vozidla. Iná je však situácia pri náhrade škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, kde sa škoda samozrejme neprejavuje znížením hodnoty poškodeného vozidla, ale škoda sa tu odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať počas doby opravy jeho poškodené vozidlo. Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je teda nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené motorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom náhradného vozidla. K uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí č. k. 25Cdo/3019/2015, týkajúceho sa výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozlišovania medzi okamihom vzniku samotnej škody na motorovom vozidle a okamihom vzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V súlade s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda, teda pokiaľ dlžník (v prejednávanej veci poškodený D. E.) nezaplatil dlžnú čiastku (t. j. nájomné za užívanie náhradného vozidla) svojmu veriteľovi (t. j. žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla), tak nemohol úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla z titulu zodpovednosti tretej osoby, pretože mu žiadna škoda nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani prípadné súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, teda nie je skutočnou škodou. Škoda by teda poškodenému, v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, vznikla až zaplatením faktúry za prenájom náhradného vozidla. Z jednotlivých listinných dôkazov predložených žalobcom k žalobe je zrejmé, že poškodený ako nájomca v danom prípade faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil, a teda pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024, tak na strane poškodeného neexistovala ani len samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 743,04 eur. V bode I. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024 je uvedené, že poškodený ako postupca má mať voči žalovanému peňažnú pohľadávku, ktorá má spočívať v jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 25.7.2024. Tu však treba poukázať na to, že k zániku (nesplneného) záväzku poškodeného ako nájomcu na úhradu nájomného voči žalobcovi ako prenajímateľovi malo dôjsť až vzájomným započítaním pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024. Už len v zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že poškodený ako nájomca pred podpisom uvedenej zmluvy faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi riadne nezaplatil, a teda poškodený pred jej uzatvorením, nemohol ani len úspešne uplatňovať z titulu zodpovednosti tretej osoby nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 743,04 eur, pretože mu v tejto súvislosti škoda v uvedenej výške nevznikla. Teda poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024 voči nemu (ako ani voči samotnému škodcovi) nemohol mať žiadnu peňažnú pohľadávku, spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 743,04 eur, ako sa to uvádza v bode I. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024. Poškodený tak fakticky pred uzatvorením uvedenej zmluvy, mal len voči žalobcovi nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla z titulu nájomného záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi. K tvrdeniu žalobcu uvedeného v bode 4. žaloby, podľa ktorého mu mal poškodený postúpiť
jeho budúcu pohľadávku voči nemu (žalovanému) titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov, dodal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 4M Cdo 23/2008 výslovne uviedol, že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Z tohto dôvodu mal preto najvyšší súd za to, že skutočnú škodu preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Je teda zrejmé, že škoda musela byť v rozhodnom čase (t. j. v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024) reálna, a nie len hypotetická, s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. Nakoľko pred podpisom uvedenej zmluvy neexistovala ani len samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 743,04 eur, tak nebolo možné v rámci bodu 4. tejto zmluvy medzi žalobcom a poškodeným platne dojednať odplatu za postúpenie vo výške 743,04 eur s DPH, nakoľko škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla pred uzatvorením uvedenej zmluvy vo výške 743,04 eur nebola reálna (t. j. neexistovala), ale bola len hypotetická, s možnosťou jej vzniku v budúcnosti. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že pohľadávka poškodeného voči žalobcovi na odplatu za postúpenie vo výške 743,04 eur s DPH podľa bodu 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024, nebola ani započítateľná. Celkovo sa mu javí, že žalobca si inštitút postúpenia pohľadávky nesprávne zamieňa s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe ktorej by mal vstúpiť do všetkých práv a povinností poškodeného. Opätovne uviedol, že postúpenie pohľadávky predstavuje vo všeobecnosti prevod subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Poškodený však pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024 nemal voči nemu (žalovanému) žiadne právo na výplatu poistného plnenia za poisteného škodcu, z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 743,04 eur s DPH (ktoré by bol býval poškodený oprávnený platne postúpiť na žalobcu), nakoľko pred uzatvorením uvedenej zmluvy, teda neboli splnené zákonné podmienky na vznik takéhoto práva poškodeného. Navyše má za to, že vyššie uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca, keď v bode 4. žaloby uviedol, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky poškodeného voči nemu vo výške 743,04 eur s DPH bola až samotná Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že v záujme predísť dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok, uzatvoril s poškodeným spolu s postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok. K momentu uzatvorenia týchto dvoch zmlúv, dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu jeho pohľadávky, z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči nemu na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky. Zákonná úprava § 524 Občianskeho zákonníka, umožňuje postúpiť aj budúcu pohľadávku. Aby sa predišlo dvojitému plneniu, tak účastníci zmluvy o prenájme sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku, vyporiadajú započítaním. Zákon započítanie ako formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra aj odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. Argumentácia žalovaného tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je súladná s ustálenou súdnou praxou. Existencia škody na strane poškodeného je jednoznačne preukázaná postúpením pohľadávky, kde došlo k úhrade nájomného započítaním. Žalovaný sa snaží v súdnom spore zmluvu o postúpení pohľadávky rozfrázovať a následne rozborom jej takto rozčlenených častí, navodiť dojem o jej neplatnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky tvorí jeden celok, upravujúci navzájom prepojené dotknuté vzájomné práva a povinnosti jej účastníkov. Nespochybniteľnou vôľou jeho a poškodeného bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť viacero právnych úkonov. Poukázal na to, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky. Ak by sa pripustil striktný výklad práva, tak by mu poškodený uhradil najskôr peňažnú sumu za nájom náhradného vozidla a on by poškodenému ihneď vrátil v rámci postúpenia tie isté peniaze, tie isté bankovky a mince. Uvedený striktný výklad považuje za nelogický a kontraproduktívny. Sporná otázka, ktorú nastolil žalovaný v podanom odpore, bola už viackrát riešená v súdnych rozhodnutiach, napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/24/2020, č. k. 14Cob/55/2019, č. k. 13Cob/49/2019, č. k. 9Co/300/2018. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odpore rozporuje len aktívnu vecnú legitimáciu (žalobcu) a pasívnu vecnú legitimáciu (žalovaného) z dôvodu neplatnosti postúpenej pohľadávky a neexistencie škody, považuje ostatné ním tvrdené skutočnosti za nesporné. K úrokom z omeškania uviedol, že výklad, v rámci ktorého by nebolo možného zo strany poškodeného, respektíve jeho právneho nástupcu v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by podľa jeho názoru nezodpovedal zmyslu a účelu zák. č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného
poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Žalovaný musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/100/2019, č. k. 2Cob/200/2019. 6. Dňa 15.10.2025 Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil Okresnému súdu Prievidza. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu, nevyjadril. 8. Žalovaný svoju neprítomnosť na nariadenom termíne pojednávania ospravedlnil riadne a včas. Súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 9. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, predniesol žalobu súhlasne s jej písomným odôvodnením a s vyjadrením predloženým postupom podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Faktúrou č. XXXXXXXX, so Zmluvou o nájme náhradného vozidla č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX, s Protokolom o prenájme náhradného vozidla č. XXXXXXXX, s Čestným prehlásením zo dňa 27.8.2024, s Potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 27.8.2024, so Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX, s Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024, s Dotazníkom pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX, s Uplatnením náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 27.8.2024, s Oznámením o poistnom plnení zo dňa 5.9.2024, s výpisom z účtu zo dňa 5.9.2024, s Výzvou na prešetrenie poistných prípadov nájmu náhradného vozidla – Predžalobná výzva zo dňa 30.5.2025. 11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: 12. Dňa 25.7.2024 došlo na mieste: parkovisko areálu Nemocnice s poliklinikou, so sídlom B. C. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle B. L. I., M.: C. poškodeného D. E., nar. XX.X.XXXX, F. X. XXXX XX, G.. 13. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla N. L., M.: A., ktoré bolo poistené u žalovaného, na základe uzavretej Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 14. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 27.8.2024 vyplýva, že poškodené vozidlo B. L. I., M.: C. bolo po Poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX prevzaté do I. I., G. G. N., F. H. XXXX/XX, A., O.: XX XXX XXX, za účelom opravy dňa 19.8.2024. 15. Dňa 19.8.2024 medzi žalobcom ako prenajímateľom a D. E., nar. XX.X.XXXX ako nájomcom bola uzavretá Zmluva o nájme náhradného vozidla č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bol nájom náhradného osobného motorového vozidla H. H., M.: I.. Podľa čl. III. bod 4. zmluvy, nájom trvá odo dňa uzavretia tejto zmluvy do dňa vydania opraveného vozidla autoservisom nájomcovi alebo doručenia krycieho listu/ oznámenia o totálnej škode z poisťovne vinníka autoservisu, podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastane skôr. Podľa čl. III. bod 5. zmluvy, dohodnutá cena nájmu (vrátane DPH) zodpovedá počtu dní trvania nájmu vynásobeného dennou sadzbou nájomného v závislosti od celkovej doby trvania nájmu pre dohodnutú cenovú kategóriu podľa platného cenníka prenajímateľa, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy. Denná sadzba nájomného je účtovaná za každých aj začatých 24 hodín. Nájomné je splatné v lehote 14 dní odo dňa skončenia nájmu. V čl. II. zmluvy, je uvedená výška poplatku za pristavenie a odobratie vozidla 41,67 eur bez DPH. 16. V Protokole o prenájme náhradného vozidla č. XXXXXXXX je uvedené, že prenájom náhradného vozidla H. H., M.: I. trval od 19.8.2024 13.15 hod. do 27.8.2024 14.00 hod..
17. V Čestnom prehlásení zo dňa 27.8.2024 D. E., nar. XX.X.XXXX prehlásil, že od žalobcu mal zapožičané náhradné vozidlo H. H., M.: I. od 19.8.2024 do 27.8.2024, t. j. v trvaní 9 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po Poistnej udalosti č. 9572697983 zo dňa 25.7.2024 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. 18. V Potvrdení o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 27.8.2024, uviedol I., G. G. N., F. H. XXXX/XX, A., O.: XX XXX XXX, že po doručení krycieho listu dňa 27.8.2024 o 12.00 hod. bolo opravené vozidlo B. L. I., M.: C., bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 27.8.2024. 19. V Dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX D. E., nar. XX.X.XXXX, okrem iného uviedol, že vozidlo do servisu odovzdal dňa 19.8.2024 a z opravy ho vyzdvihol dňa 27.8.2024. 20. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 27.8.2024, splatnou dňa 3.9.2024 žalobca fakturoval D. E., nar. XX.X.XXXX sumu 743,04 eur (619,20 eur bez DPH a 123,84 eur DPH): prenájom motorového vozidla H. H., M.: I. od 19.8.2024 do 27.8.2024: 9 dní krát 64,17 eur, 20% DPH, t. j. 577,53 eur bez DPH a 693,04 eur s DPH, pristavenie vozidla: 1 krát 41,67 eur, 20% DPH, t. j. 41,67 eur bez DPH a 50,- eur s DPH. 21. Dňa 27.8.2024 medzi žalobcom ako postupníkom a D. E., nar. XX.X.XXXX ako postupcom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky č. 20240333. Podľa čl. II. zmluvy, postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (ďalej len „poisťovňa“), ako likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom N. L., EČ:A. vo výške 743,04 eur s DPH, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 25.7.2024 na vozidle B. L. I., EČ: C.. Postupca touto zmluvou v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupuje Garancii mobility pohľadávku uvedenú v bode 1 tohto článku zmluvy a Garancia mobility sa zaväzuje uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 tohto článku zmluvy. Postupca súčasne postupuje s postúpenou pohľadávkou na Garanciu mobility všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Zmluvné strany sa dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu informovať postupca a to tak, že Garancia mobility v mene postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky poisťovni. Postupcom podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky tvorí prílohu tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 tohto článku zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 743,04 eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 20240333, vystavenej Garanciou mobility ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla H. H., M.: I.. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom Garancia mobility si bude pohľadávku podľa bodu 1 tohto článku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 22. V Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2024 adresovanom žalovanému, je uvedené, že D. E., nar. XX.X.XXXX ako postupca mu oznamuje v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, že dňa 27.8.2024 postúpil svoju pohľadávku voči nemu, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 743,04 eur s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na spoločnosť GARANCIA MOBILITY s.r.o., IČO: 55 489 168, so sídlom Gorkého 11702/123, 036 01 Martin. Žalovaného žiadal, aby uvedenú sumu poukázal na označený účet. 23. Podaním označeným ako Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 27.8.2024 žalobca vyzval žalovaného, aby mu uhradil pohľadávku 743,04 eur s DPH. Uviedol, že v postavení postupníka má v zmysle § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. priamy nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi z titulu vzniku škody, že právny základ uplatneného nároku vyplýva z § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že poškodený postupca mal prenajaté vozidlo v nevyhnutne potrebnej dobe počas opravy poškodeného motorového vozidla, že výška uplatňovaného nájomného za prenajaté motorové vozidlo je preukázateľne skutočnou škodou, že cena nájmu je obvyklá na trhu s prenájmom náhradných vozidiel v danej lokalite. 24. V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 5.9.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 5.9.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu predkladá výpočet výšky plnenia, že vyjadrenie
likvidátora k osobitostiam likvidácie je nasledovné: „náhradné vozidlo priznané do vystavenia faktúry za opravu motorového vozidla dňa 27.8.2024, Autogrand, a.s., FA 024 511 781, t. j. 8 dní“, že poistné plnenie mu poukazuje v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov na označený účet vo výške 666,04 eur. V prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení je uvedený výpočet výšky plnenia: faktúra za prenájom náhradného vozidla P. XXXXXXXX: 743,04 eur, neprimerané náklady na náhradné vozidlo: Mínus 77,- eur, poistné plnenie: 666,04 eur. 25. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že na účet žalobcu poukázal dňa 5.9.2024 sumu 666,04 eur. 26. Vo výzve na prešetrenie poistných prípadov nájmu náhradného vozidla – Predžalobná výzva zo dňa 30.5.2025, žalobca oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu v účtovníctve viaceré pohľadávky z titulu krátenia poistných plnení, vyplývajúcich z nájmu náhradného vozidla pri poistných udalostiach, vrátane predmetnej poistnej udalosti. V rámci krátenia poistných plnení, respektíve posúdenia dĺžky nájmu náhradného vozidla len do vystavenia faktúry za opravu poškodeného vozidla zo strany servisu, považoval za účelové konanie s úmyslom krátiť poistné plnenie. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022 s tým, že je v ňom judikované, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného. 27. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 28. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 29. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 30. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy vznikla, a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 32. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať, ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať. 34. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 35. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 36. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 37. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelne, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 38. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 39. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 40. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 41. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. 42. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 43. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne. 44. Žalobca podanou žalobou predmetom konania proti žalovanému urobil nárok o zaplatenie 77,- eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla po dobu opravy vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, ktorá suma spočíva v rozdiele sumy 743,04 eur, uvedenej vo faktúre č. XXXXXXXX a žalovaným poskytnutého poistného plnenia 666,04 eur. 45. V konaní bolo preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že dňa 25.7.2024 došlo B. C. k dopravnej nehode a v jej dôsledku ku škode na motorovom vozidle B. L. I., M.: C. poškodeného D. E.. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného. Motorové vozidlo poškodeného bolo za účelom opravy prevzaté do autoservisu dňa 19.8.2024 a po doručení krycieho listu mu odovzdané dňa 27.8.2024. Za účelom zabezpečenia svojich potrieb poškodený ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom dňa 19.8.2024 Zmluvu o nájme náhradného vozidla č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla v období od 19.8.2024. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného motorového vozidla dňa 27.8.2024 vystavil žalobca (prenajímateľ) poškodenému (nájomca) faktúru č. 20240333 na sumu 743,04 eur za 9 dní jeho užívania, vrátane poplatku za pristavenie vozidla. Poškodený ako postupca uzavrel dňa 27.8.2024 so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX, v ktorej je uvedené, že postupca má vo vzťahu k poisťovni (žalovanému) peňažnú pohľadávku vo výške 743,04 eur z titulu jeho nároku podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z., a že ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou na vozidle poškodeného. Touto zmluvou postupca odplatne postúpil svoju pohľadávku vo vzťahu k žalovanému v sume 743,04 eur spolu s príslušenstvom žalobcovi, ktorý sa zaviazal uhradiť postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky v sume 743,04 eur. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že vzájomné nároky (na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) si započítajú, a žalobca si bude postúpenú pohľadávku vo vzťahu k žalovanému vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie pohľadávky poškodený (postupca) písomne oznámil žalovanému v podaní zo dňa 27.8.2024. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 666,04 eur, pričom v oznámení o poistnom plnení zo dňa 5.9.2024 oznámil i dôvody kráteného poistného plnenia. 46. Súd po právnej stránke nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 20240333 zo dňa 27.8.2024) na náhradu škody vo výške 77,- eur posúdil podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a ustanovenia § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočná škoda – nájomné za nájom náhradného motorového vozidla, vznikla poškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného) tým, že po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, užíval na základe Zmluvy o nájme náhradného vozidla č. XXXXXXXX prenajaté náhradné motorové vozidlo. 47. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v upomínacom konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Ďalej tvrdil, že nárok na náhradu škody v súvislosti s nájmom náhradného vozidla je nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené vozidlo a škoda poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za nájom náhradného vozidla, teda pokiaľ poškodený nájomné nezaplatil svojmu veriteľovi (žalobcovi ako prenajímateľovi), nemohol si úspešne uplatniť nárok na náhradu škody voči nemu (žalovanému) v súvislosti s nájmom náhradného vozidla, pretože mu žiadna škoda nevznikla. Poškodený ako nájomca náhradného vozidla nikdy nezaplatil prenajímateľovi fakturovanú sumu (faktúrou č. XXXXXXXX) za nájom, a teda v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX na strane poškodeného neexistovala žiadna škoda v súvislosti s týmto nájmom náhradného vozidla. Názor, že v súvislosti s nájmom bolo možné postúpiť aj budúcu pohľadávku na náhradu škody, nie je správny. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tejto skutočnosti (teda k tomu, že poškodený nezaplatil faktúru za nájom náhradného vozidla žalobcovi) nemohla byť v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX medzi poškodeným a žalobcom ani platne dojednaná odplata za postúpenie pohľadávky v sume 743,04 eur, nakoľko samotná škoda v súvislosti s nájmom náhradného vozidla v rozhodnom čase, t. j. v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX, neexistovala. Žalovaný tvrdil, že pohľadávka poškodeného vo vzťahu k žalobcovi na odplatu za postúpenie, tak nebola ani započítateľná. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v spojení so zásadou náhrady škody vyjadrenej v ustanovení § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, namietal, že na to, aby poškodenému voči nemu ako poisťovateľovi vôbec vznikol nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktorý by bolo následne možné zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť na iný subjekt, je potrebné, aby zo strany poškodeného došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, t. j. je potrebné, aby v majetkovej sfére poškodeného došlo k vzniku skutočnej (reálnej) ujmy v súvislosti s nájmom náhradného vozidla, teda k zmenšeniu majetkového stavu poškodeného. Žalovaný považoval postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu za neplatné. 48. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu (žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. 49. K tvrdeniu žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v dôsledku neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX, uzatvorenej medzi poškodeným (nájomca náhradného motorového vozidla a postupca) a žalobcom (prenajímateľ náhradného motorového vozidla a postupník) súd uvádza, že z právneho vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom) vznikla pohľadávka na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu poisteného u žalovaného a z právneho vzťahu medzi poškodeným (dlžníkom a nájomcom) a žalobcom (veriteľom a prenajímateľom) vznikla pohľadávka žalobcu na nájomnom za prenajatie náhradného motorového vozidla poškodenému. Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k žalobcovi postavenie dlžníka (na základe Zmluvy o nájme náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 19.8.2024) nebránila tomu, aby poškodený na zmluvnom základe previedol svoju pohľadávku vo vzťahu k žalovanému na žalobcu postupom podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX zo dňa 27.8.2024, uzatvorenej
medzi poškodeným (postupcom) a žalobcom (postupníkom) boli upravené navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti subjektov tejto zmluvy, pričom vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, a to odplatne postúpiť pohľadávku poškodeného vo vzťahu k žalovanému so súčasným započítaním žalobcom fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bolo teda odplatné. Poškodený mal vo vzťahu k žalobcovi záväzok titulom úhrady nájomného a zároveň pohľadávku titulom odplaty za postúpenie pohľadávky na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému. Žalobca mal vo vzťahu k poškodenému pohľadávku na nájomnom a zároveň záväzok zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky na náhradu škody. Zmluvné strany sa dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomných nárokov. To, že postupca záväzok z nájomného priamo nesplnil (nezaplatil fakturované nájomné v hotovosti alebo bezhotovostne), ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. S poukazom na uvedené, sa súd nemohol stotožniť s názorom žalovaného, podľa ktorého by škoda dlžníkovi (poškodenému) vznikla iba vtedy, ak by svojmu veriteľovi (žalobcovi) dlžnú čiastku na nájomnom zaplatil, nakoľko započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku dlžníka a pohľadávky veriteľa a dochádza k nemu bez toho, aby si navzájom dlžník s veriteľom poskytovali vzájomné plnenia, teda, že by reálne jeden druhému niečo platili, či už v hotovosti alebo bezhotovostne. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil veriteľovi (žalobcovi), keďže účinky započítania sú rovnaké ako aj v prípade plnenia. Žalovaný potom nedôvodne namieta, že došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V dôsledku uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX, je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, nakoľko touto zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného vo vzťahu k žalovanému na žalobcu a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Uvedená pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok škodovej udalosti. Stret vozidiel pri škodovej udalosti bol skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku vzniku škody, spočívajúcej v nákladoch za používanie náhradného motorového vozidla. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky (je možné aj postúpenie takejto pohľadávky), nakoľko jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré boli obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpená pohľadávka bola vyjadrená určito, bez pochybností bola identifikovateľná. To, že postúpenou pohľadávkou došlo zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom náhradného motorového vozidla a žalobcom ako jeho prenajímateľom, nemá vplyv na závere, že postúpenie pohľadávky bolo platné. Uzatvorenou Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX, došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k započítaniu vyfakturovaného nájomného za náhradné motorové vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo žiadny právny predpis nevylučuje. 50. S poukazom na uvedené, postúpenie pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom je platné, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX vyplýva predmet postúpenia žalobcovi (pohľadávka 743,04 eur vo vzťahu k žalovanému), ktoré bolo odplatné za sumu 743,04 eur, ktorá suma zároveň zodpovedá nájomnému, ktoré žalobca vyfakturoval poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla. Nájomné bolo poškodenému vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX, vystavenou žalobcom ako prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Ako to už bolo uvedené, v Zmluve o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky (nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo) započítavajú. Neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným započítaním, ktorý predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, respektíve jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Uvedeným sa nahradí komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného. Poškodený (postupca) na základe uzatvorenej zmluvy so žalobcom ako postupníkom platne v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka previedol na neho nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného motorového vozidla. V konaní tak bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené, ktorý následne poskytol postupníkovi čiastočné plnenie.
51. Poskytnuté poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý bol preukázaný. 52. Občiansky zákonník určuje rozsah škody v ustanovení § 442, pričom nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971). Škoda sa definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý bol bez škodovej udalosti. V konaní bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na nájom náhradného motorového vozidla v trvaní 9 dní. K zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 25.7.2024. Objektívnosť potreby použitia náhradného motorového vozidla a akceptáciu postúpenia pohľadávky žalobcovi vyjadril žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov vyfakturovaných žalobcom poškodenému preplatil priamo žalobcovi, pričom v podaní zo dňa 5.9.2024, označenom ako Oznámenie o poistnom plnení uviedol žalobcovi aj dôvod, pre ktorý mu poskytol krátené poistné plnenie (teda nie v sume, v akej žalobca ako prenajímateľ vyfakturoval poškodenému nájomné za používanie náhradného motorového vozidla počas opravy jeho poškodeného vozidla). Týmto dôvodom však nebola námietka neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX J. K. XX.X.XXXX. 53. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 5.9.2024, ako to už bolo uvedené, je vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie: náhradné vozidlo priznané do vystavenia faktúry za opravu motorového vozidla dňa 26.8.2024, Autogrand, a.s., faktúra 024511781, t. j. 8 dní. 54. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III ÚS 602/2022: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané závisí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“ 55. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z I. I., G. G. N., F. H. XXXX/XX, A., O.: XX XXX XXX vyplýva, že po doručení krycieho listu dňa 27.8.2024, o 12.00 hod. bolo opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi (poškodenému), a to dňa 27.8.2024. 56. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného, súd považuje za nedôvodné. 57. Za obdobie, keď bolo motorové vozidlo poškodeného v oprave, je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Samotné vystavenie faktúry za opravu poškodeného vozidla, nemá za následok ukončenie obmedzenia poškodeného spočívajúceho v tom, že nemôže užívať vlastné motorové vozidlo. Toto je ukončené až faktickým odovzdaním opraveného vozidla. Dňa 26.8.2024 (8. deň trvania nájmu) žalovaný ešte ani nevydal krycí list, ktorým by garantoval úhradu faktúry za opravu motorového vozidla poškodeného. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti vynaložených nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia, je potrebné zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Doba nájmu náhradného motorového vozidla bola ukončená dňa 27.8.2024. Dĺžka doby nájmu (od 19.8.2024 do 27.8.2024) pokrýva dobu, počas ktorej bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku trvania jeho opravy, a ani vydanie krycieho listu žalovaným. Doba trvania nájmu náhradného motorového vozidla nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Jeho obmedzenie pominulo až doručením krycieho listu žalovaným a reálnym odovzdaním opraveného motorového vozidla dňa 27.8.2024, teda momentom, kedy s ním mohol disponovať. 58. S poukazom na uvedené, je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 25.7.2024) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za nájom
náhradného motorového vozidla až do vystavenia krycieho listu dňa 27.8.2024 a následného odovzdania opraveného motorového vozidla, daná. 59. Pokiaľ si žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na doplatenie náhrady škody (krátenie poistného plnenia) vo výške 77,- eur, z titulu poistnej udalosti (účelne vynaložené náklady na nájom náhradného motorového vozidla), súd mu ako opodstatnenému vyhovel. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom (existencia tvrdenej povinnosti na jeho strane). Pokiaľ ide o poplatok za pristavenie a odobratie vozidla, žalovaný ho nenamietal. Suma 77,- eur spočíva v rozdiele sumy 743,04 eur, uvedenej vo faktúre č. XXXXXXXX a žalovaným poskytnutého poistného plnenia 666,04 eur. 60. Tunajší súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach č. k. 8Cdo/54/2025, č. k. 4Cdo/126/2025, rozhodnutia Krajského súdu Žilina č. k. 6Co/110/2025, č. k. 8Co/24/2020, č. k. 9Co/300/2018. 61. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v upomínacom konaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obdo 93/2008. K tomuto rozhodnutiu súd udáva, že predmetom konania bolo určenie odporovateľnosti právnych úkonov v rámci konkurzných konaní, pričom v tomto smere súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní č. 5Obdo/84/2020, ktorý bol použiteľný aj v prejednávanej veci, keď najvyšší súd dospel k názoru že „... aj keď právny úkon započítania predstavuje ekvivalentný úkon (vzájomné pohľadávky zanikajú v rozsahu v akom sa kryjú), to však neznamená, že by na takýto právny úkon súd (ako v posudzovanej veci) mal nazerať iba ako na úkon, v dôsledku ktorého došlo k zmene štruktúry aktív a pasív, ale aj ako na úkon, v dôsledku ktorého došlo k zhoršeniu vymáhateľnosti pohľadávky veriteľov (dlžníkov majetok sa znížil o započítanú pohľadávku). Inak povedané, v dôsledku vzájomného započítania pohľadávky dlžníka a veriteľa nedošlo k transformácii majetku (napr. pohľadávka sa zmení na peňažné prostriedky), došlo iba k zníženiu majetku za súčasného zníženia záväzkov.“ Teda najvyšší súd dospel k názoru, že započítaním pohľadávok dochádza k zníženiu majetku, konkrétne v tejto veci k zníženiu majetku poškodeného, ktorý svoju pohľadávku postúpil na základe uzatvorenej zmluvy, v ktorej bolo realizované aj započítanie vzájomných pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom, teda došlo k vzniku škody a poškodený nebol žiadnym spôsobom obmedzený, aby takúto pohľadávku postúpil na žalobcu (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/60/2025). 62. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v upomínacom konaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 25Cdo/3019/2015. V tejto časti procesnej obrany žalovaného, súd poukazuje na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/111/2017, podľa ktorých pre posúdenie nutnosti a účelnosti nákladov na zapožičanie motorového vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné motorové vozidlo po dobu jeho opravy. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo, je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou – dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený ako právny predchodca žalobcu (porovnaj aj rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok č. k. 8Cb/41/2018, Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/328/2015). 63. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v upomínacom konaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/52/2022. V tejto súvislosti súd opakovane udáva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na nájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že nevrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Tento záver nie je v rozpore s § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.. Zákonodarca v tomto ustanovení vymedzil rozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie nároku voči poisťovateľovi. Žiadnym logickým argumentačným výkladom nie je možné dospieť k záveru, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne poškodený, a že predmetne ustanovenie vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla. Uvedené nevyplýva ani zo všeobecných záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 7Cdo/52/2022 vyslovených vo vzťahu k potrebe uplatniť si a preukázať nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/3/2025.
64. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v upomínacom konaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4M Cdo 23/2008 vo vzťahu k pojmu skutočná škoda. V tejto súvislosti súd udáva, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu nie je možné v tejto veci aplikovať, berúc do úvahy iný skutkový stav a uplatňovaný nárok, keď predmetom uvedeného konania bola predovšetkým interpretácia pojmu ušlý zisk a určenie výšky priznanej náhrady škody, do ktorej bola zahrnutá škoda, a to aj za budúce obdobie presahujúce dobu rozhodovania súdu vo veci, keď najvyšší súd ustálil názor (okrem iného), že jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu je vznik škody, pričom je nevyhnutné, aby tento predpoklad bol splnený najneskôr v dobe, kedy súd o nároku na náhradu škody rozhoduje. V prejednávanej veci však nárok, ktorý žalobca uplatnil v žalobe – škoda vyplývajúca z nájmu náhradného motorového vozidla vznikla, existovala už v čase podania žaloby a aj v čase rozhodovania súdu, berúc do úvahy okolnosť, že započítanie je jednou z foriem plnenia dlhu (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/60/2025). 65. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 66. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 67. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 68. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo (§ 524 ods. 2, § 121 ods. 3 Obč. zák.), súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 517 v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Šetrenie bolo ukončené dňa 5.9.2024 a žalobca bol povinný do 15 dní poskytnúť poistné plnenie v plnej výške (do 20.9.2024), čo neurobil, preto sa nasledujúcim dňom dostal do omeškania a od tohto dňa mu patria úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 21.9.2024, a keďže k tomuto dňu bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd aj v časti uplatňovaného úroku z omeškania ako dôvodnému vyhovel. 69. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 70. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. 71. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 72. O výške náhrady trov konania, rozhodne po právoplatnosti uznesenia súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.