Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/72/2025 8825202222 25. 08. 2026 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2026:8825202222.4
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., t.č. H. XXXX/X, XXX XX I. J. F., 2/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., t.č. H. XXXX/ X, XXX XX I. J. F., obaja žalovaní zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA – JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 80.000 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovaným vo výške 80.000,00 eur spolu s príslušenstvom, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/72/2025, a to na nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., C. I. J. F., a to parcela registra „C“ parc .č. XX, s výmerou 43 m2, druh pozemku záhrada, parcela registra „C“ parc. č. XX/X, s výmerou 907 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ parc.č. XX/X, s výmerou 186 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a stavba – rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ parc.č. XX/X a náhrady trov konania. 2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca osvedčuje existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovaným vlastnými priznaniami žalovaných, kde poukázal, že žalovaní v protižalobe zo dňa 10.02.2026 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/50/2025 výslovne uviedli: „Bol to práve žalobca, ktorý splácal celú splátku úveru aj všetky platby za predmetný dom. Počas celého obdobia splácal úver (aj prvý, aj druhý) žalobca.. Žalovaní 1/ a 2/ neplatili splátky úveru s vedomím, že žalobca je vlastník domu, oni sú len formálne uvedení ako vlastníci.“ Žalovaní zároveň opísali nedostatok vlastných príjmov, označili sa za bankových dlžníkov a spojili budúci prevod domu s pokračujúcim splácaním žalobcom. Tieto vlastné procesné tvrdenia osvedčujú základ pohľadávky bez toho, aby v tejto fáze bolo potrebné vykonať úplné meritórne dokazovanie, ďalej predloženými bankovými a poistnými dokladmi, ku ktorým uviedol, že export z účtu žalobcu v F. L. zachytáva 76 prevodov na účet žalovaného v 2. rade za obdobie od 19.10.2018 do 24.06.2025 v celkovej sume 37.966,88 eur. Pri prevodoch z roku 2025 sú uvedené označenia súvisiace s domom. Staršie neoznačené platby budú v konaní spárované s účtom žalovaného a úverovými účtami; na účely zabezpečovacieho opatrenia však ich pravidelnosť a spojenie s vlastnými priznaniami žalovaných dostatočne osvedčujú, že nárok nie je zjavne bezúspešný. Filtrovaný export ďalej preukazuje osem platieb poistného do 30.06.2025 v celkovej sume 1.196,84 eur. Variabilný symbol 9160135112 zodpovedá poistnej zmluve UNIQA č. 9160135112, poistníkovi K. F. a domu na adrese C. XXX/XX, D.. Platba zo dňa 22.01.2026 vo výške 168,35 eur sa predkladá iba ako potvrdenie pokračujúcej platobnej praxe, nie ako súčasť žalovanej istiny. Ďalej, dlhodobým zhodnocovaním nehnuteľnosti, ku
ktorému žalobca uviedol aj ďalší rozsah financovania a zhodnotenia domu a pozemkov: okná, dvere, kotol, zabezpečenie vody v dome, päť drobných skladových stavieb, zámková dlažba celého dvora, ohrada, vstupná brána a zasklenie terasy. Tieto položky sa teraz nepredkladajú ako samostatne ocenené sumy, ale dokresľujú rozsah dlhodobého majetkového prospechu žalovaných. Žalovaní pritom sami tvrdia, že dom a jeho platby financoval žalobca. V poslednom rade vzťah plnení k očakávanému majetkovému usporiadaniu, N187/2024 a vlastné tvrdenia žalovaných osvedčujú, že žalobca nebol bežným nájomcom ani osobou bez majetkového vzťahu k domu. Žalovaní sami uviedli, že ich vlastníctvo malo byť iba formálne a že budúci prevod akceptovali práve v súvislosti s platením žalobcu. Preto nemožno v tejto fáze považovať nárok za zjavne bezdôvodný alebo za prostý súčet nákladov bežného bývania. Podľa názoru žalobcu, konkrétnu obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená preukazuje výslovne oznámený zámer žalovaných predať dom, žalovaný v 2. rade v e-maile zo dňa 10.08.2025 uviedol, že žalovaní nemajú prostriedky na splácanie domu a budú musieť riešiť jeho predaj. Následne žalovaní listom zo dňa 26.08.2025 oznámili, že ponuku domu zverejnia do 10.09.2025, a vyzvali žalobcu, aby sa do 26.09.2025 odsťahoval a uvoľnil dom na účely predaja. Žalobca nemá vedomosť o tom, že žalovaní tento zámer neskôr výslovne a písomne odvolali. Riziko preto nie je založené na všeobecnej možnosti vlastníka predať majetok, ale na konkrétnom písomnom oznámení predaja a na pokračujúcom spore o odstránenie budúceho prevodu podľa N187/2024. Poukázal na kroky žalobcov smerujúce k uvoľneniu nehnuteľnosti k čomu uviedol, že listom zo dňa 06.10.2025 žalovaní deklarovali odstúpenie od zmluvy o výpožičke, požadovali odovzdanie nehnuteľnosti do 15 dní a avizovali žalobu o vypratanie. V spojení s predchádzajúcim oznámením predaja má za to, že tieto kroky objektívne smerovali k získaniu voľnej dispozície s domom. Potrebu ochrany bývania následne potvrdilo právoplatné neodkladné opatrenie v konaní 5C/50/2025. Poukázal na tvrdený nedostatok prostriedkov a absenciu preukázaného náhradného majetku, žalovaní sami uviedli, že nemajú prostriedky na splácanie domu. Žalobcovi nie je známy iný majetok žalovaných, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky 80 000 eur s príslušenstvom. Dom sa preto javí ako ich rozhodujúca postihnuteľná majetková hodnota. Žalobca uviedol, že staršie záložné právo banky znižuje voľnú hodnotu domu, a to podľa výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného 16.07.2026, s údajmi platnými k 15.07.2026 o 18:00 hod., je pri žalovaných zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., V-1240/2017 z 26. 07 2017. Banka má poradie podľa skoršieho zápisu. Ak by bol dom predaný alebo by banka pristúpila k výkonu záložného práva, prípadný zvyšok hodnoty by mohol byť prevedený alebo spotrebovaný skôr, než žalobca získa vykonateľný rozsudok. Na LV sú zapísané poznámky o konaní sp.zn. 5C/50/2025 a o neodkladnom opatrení chrániacom bývanie žalobcu. Tieto zápisy však neobsahujú zákaz nakladania a nezabezpečujú peňažnú pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. K súbehu napádania budúceho prevodu a odmietania peňažného vysporiadania uviedol, že žalovaní v konaní sp.zn. 5C/50/2025 napádajú právny vzťah smerujúci k budúcemu prevodu domu a v tomto konaní navrhujú zamietnuť peňažný nárok. Ak by zároveň s nehnuteľnosťami naložili bez zachovania hodnoty pre prípadný výkon rozhodnutia, žalobca by mohol stratiť vecný aj peňažný výsledok dlhodobého financovania. Žalobca návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia považuje za primeraný. V podanom návrhu uviedol, že nezamlčuje, že v konaní sp.zn. 5C/50/2025 vedenom a tunajšom súde nebolo vyhovené návrhu na neodkladné opatrenie v časti zákazu nakladania. Podľa jeho názoru ale tento návrh nemá totožný petit ani účel nakoľko predchádzajúci návrh smeroval k zákazu dispozície v spore o užívanie domu a právny vzťah z N187/2024. Tento návrh smeruje k zabezpečeniu konkrétnej peňažnej pohľadávky uplatnenej v samostatnom konaní 5C/72/2025, pričom záložné právo je iným a užšie zameraným nástrojom než zákaz nakladania. Má za to, že pohľadávku teraz osvedčujú aj podrobné procesné tvrdenia žalovaných a predložené bankové a poistné doklady. Nejde preto o obchádzanie skoršieho rozhodnutia, ale o použitie zákonom určeného nástroja na ochranu iného peňažného nároku. K návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súdu predložil v návrhu vymedzené dôkazné návrhy. Žalobca má za to, že peňažná pohľadávka je hodnoverne osvedčená vlastnými tvrdeniami žalovaných, bankovými prevodmi a poistnými platbami. Obava z ohrozenia exekúcie je konkrétna: žalovaní písomne oznámili predaj, požadovali uvoľnenie domu, uvádzali nedostatok prostriedkov a ich rozhodujúci majetok je zaťažený skorším záložným právom banky. Existujúca ochrana bývania peňažný nárok nezabezpečuje. Zriadenie sudcovského záložného práva zachová poradie banky, nepredurčí výsledok sporu a nebude neprimeraným zásahom do vlastníctva žalovaných. Iba zabezpečí, aby prípadný úspešný rozsudok nezostal bez reálneho hospodárskeho významu. Žalobca preto žiadal, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol bezodkladne podľa predložených listinných dôkazov. 3. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres I. J. F., obec D., katastrálne územie D. vyplýva, že vlastníkmi parcely registra „C“ parc .č. 43, s výmerou 43 m2, druh pozemku záhrada, parcely registra „C“ parc.
č. XX/X, s výmerou 907 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ parc.č. XX/X, s výmerou 186 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a stavby – rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele registra „C“ parc.č. XX/X sú žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/1. Na týchto nehnuteľnostiach je v časti „C“ „Ťarchy“ pri spoluvlastníkoch vyznačená ťarcha a to záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, V-1240/2017 z 26.07.2017. Súčasne je v liste vlastníctva v časti B pri spoluvlastníkoch vyznačená poznámka o začatí súdneho konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp.zn. 5C/50/2025 vo veci žaloby o nariadenie neodkladného opatrenia – ochrana práva bývania a zákaz nakladania s nehnuteľnosťami a poznámka o vydaní neodkladného opatrenia – a to povinnosť vlastníkov strpieť žalobcovo bývanie a užívanie nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/50/2025 zo dňa 17.10.2025, s právoplatnosťou dňa 08.11.2025. 4. K predmetnému podaniu žalobca pripojil listinu „Výzva na úhradu výdavkov spojených s užívaním domu zo dňa 28.07.2025“, ktorá bola adresovaná žalobcovi žalovanými, s tým, že žalovaní žiadajú o úhradu výdavkov spojených s užívaním domu na základe Zmluvy o výpožičke, ktorá sa nachádza v Zmluve č. N187/2024, ktorú uzatvorili dňa 31.07.2024. Platby spojené s užívaním domu obsahujú inkaso a splátku hypotéky v Slovenskej sporiteľni. Žalovaní požiadali žalobcu, aby zaslal oneskorenú platbu za obdobie 06/2025 do 31.07.2025 vo výške 516,17 eur a aby nasledujúce platby zasielal do 10. dňa v mesiaci, s tým že o výške platieb ho bude informovať. 5. Žalobca k podanému návrhu pripojil snímku obrazovky označenú ako „Email K. F. zo dňa 10.08.2025 – oznámenie, že bude riešený predaj domu“, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 2. rade zaslal žalobcovi email, z obsahu ktorého vyplýva, že od žalobcu žiadal peniaze za dom v D. za dva mesiace, uviedol, že so žalovanou v 1. rade nemajú prostriedky na to, aby dom splácali a preto budú musieť riešiť predaj domu. Dotazoval žalobcu s tým, či má záujem platiť za dom v ktorom býva alebo či je nutné riešiť predaj domu. 6. Žalobca k podanému návrhu pripojil aj listinu „E. K. F. a E. F. zo dňa 26.08.2025 – oznámenie predaja domu a výzva na odsťahovanie, ktorým žalovaný v 2- rade žalobcovi oznámil, že tento neuhradil výdavky spojené s užívaním domu v D., v ktorom býva za júl 2025 vo výške 552,59 eur (splátka SLSP + inkaso + internet) a za august 2025 vo výške 516,70 eur (splátka SLSP + inkaso) a uviedol, že so žalovanou v 1. rade budú nútení pristúpiť k predaju domu. Uviedol, že situácia ich mrzí a dom nikdy predávať nechceli. V dome nebývajú a nevyužívajú ho, býva v ňom žalobca a je logické aby uhrádzal náklady. Uviedli, že ponuku domu zverejnia do 10. septembra 2025 a žalobcu požiadali, aby sa do 26.09.2025 odsťahoval a dom uvoľnil pre potreby predaja. 7. K predmetnému podaniu žalobca pripojil aj listinu „Odstúpenie od zmluvy o výpožičke“ zo dňa 06.10.2025, podľa ktorej žalovaní ako požičiavatelia odstúpili podľa § 662 ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy o výpožičke zo dňa 31.07.2024 so žalovaným a jeho manželkou. Dôvodom sú omeškané platby spojené s užívaním rodinného domu, a to energie od 7/2025 a splátka hypotekárneho úveru v SLSP od 7/2025. Ak nehnuteľnosť neodovzdá, žalovaní hrozia vyprataním súdnou cestou a žiadaním náhrady škody. 8. Zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/50/2025, na ktorý žalobca v podanom návrhu opakovane poukazuje súd zistil, že ide o spor medzi totožnými sporovými stranami v rovnakom procesnom postavení. Z obsahu spisu súd zistil, že vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že má právo bezodplatne užívať dom a pozemky na základe Zmluvy o výpožičke z 31.07.2024 až do prevodu podľa Notárskej zápisnice N187/2024. Žalovaní sú povinní zdržať sa zásahov do tohto práva. Žalobca sa v tomto konaní návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd do skončenia konania vo veci samej zakázal nakladať žalovaným s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. D. a uložil im povinnosť strpieť užívania a zdržať sa zásahov do užívania predmetných nehnuteľností, zároveň doručenia uznesenia príslušnému katastrálnemu odboru na vyznačenie poznámky. Uznesením č.k. 5C/50/2025 - 57 zo dňa 17.10.2025 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným uložil povinnosť strpieť žalobcovo bývanie a užívanie rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XX/X, súpisné číslo XXX, parciel reg. „C“ parc. č. XX o výmere 321 m2, druh pozemku: záhrada, parc. reg. „C“ s parc. č. XX/X o výmere 907 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ s parc. č. XX/X o výmere 186 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. D. a zdržať sa akéhokoľvek rušenia tohto práva, najmä výmeny zámkov, bránenia vstupu, odpojenia alebo obmedzovania energií, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V časti zákazu nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. D. žalovanými súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd mal za to, že žalobca v predmetnom konaní osvedčil zmluvný vzťah so žalovanými z titulu Zmluvy o budúcej darovacej zmluve spísanej formou notárskej zápisnice dňa 31.07.2024, pričom predmetom budúcej darovacej zmluvy je bezodplatný prevod nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX k.ú. D. z bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných ako budúcich darujúcich do podielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky ako budúcich obdarovaných pre každého v podiele 1/2. Zároveň žalobca v konaní osvedčil zmluvný vzťah so žalovanými z titulu Zmluvy o výpožičke uzavretej v rámci totožnej notárskej zápisnice dňa 31.07.2024, podľa ktorej žalovaní ako budúci darujúci a požičiavatelia a žalobca a jeho manželka ako budúci obdarovaní a vypožičiavatelia, predmetom ktorej je bezodplatné vypožičanie nehnuteľností na LV č. XXXX v prospech obdarovaných ako vypožičiavateľov v čase do uzavretia darovacej zmluvy. Zamietnutie v časti zákazu nakladania s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami odôvodnil tým, že žalobca v danom prípade nepreukázal (neosvedčil) skutočnosť, ktorú tvrdí, že žalovaní majú skutočne tendenciu s označenými nehnuteľnosťami nakladať. V tejto súvislosti nepostačovalo tvrdenie žalobcu, že zo strany žalovaného zazneli hrozby exekúciou alebo predajom domu „so ziskom 50/50“ medzi žalobcu a jeho manželku. Taktiež nepostačovali iba všeobecné vyjadrenia žalovaných v rámci výziev žalobcovi na úhradu platieb v súvislosti s nehnuteľnosťou, že budú musieť „riešiť predaj domu“, pokiaľ žalovaný nebude uhrádzať platby v súvislosti s bývaním a splátky úveru, nakoľko nemajú peniaze na splátky hypotéky. Muselo by sa jednať o faktické úkony zo strany žalovaných, priamo smerujúce k predaju, nepostačujú iba všeobecné vyjadrenia obdobného charakteru, naviac spojené s opisom následku, ktorý by nastal v prípade, že nedôjde k vyššie uvedeným úhradám. Z vyjadrení žalovaných tak, ako ich opisuje žalobca, prípadne vyplývajú z pripojených spisov tunajšieho súdu vyplýva iba to, že žalovaní svojimi vyjadreniami prejavujú úmysel dosiahnuť predchádzajúci stav, aby žalobca opätovne realizoval platby, ako tomu bolo doposiaľ. Súčasne súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že ďalším dôvodom nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre absenciu bezprostredne hroziacej ujmy je aj skutočnosť, že aktuálne je na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. D. vyznačená poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní na tunajšom súde vo veci sp.zn. 5C/50/2025. Tak mal súd za to, že žalobca neosvedčil konkrétne skutočnosti, z ktorých by mohla vyplývať obava, že žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania prevedú sporné nehnuteľnosti na iný subjekt. Uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/46/2025 - 171 zo dňa 16.12.2025. 9. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 11. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je ustanovením zákona, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. 18. „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAČOVIČ, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310). 19. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. 20. Dokazovanie má v tomto konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný. 21. Základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčená existencia peňažnej pohľadávky, ktorej ma byť poskytnutá ochrana vo forme jej zabezpečenia zriadením záložného práva a reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nevyhnutnou podmienkou na nariadenie neodkladného a rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia je hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V prípade zabezpečovacieho opatrenia aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby zriadenia záložného práva na konkrétny majetok žalovaného, teda reálnosť obavy z ohrozenia exekúcie (§ 326 ods. 1 CSP v spojení § 344 CSP). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, môže navrhovateľ preukazovať opísaním relevantných krokov odporcu, ktoré umožňujú prijatie záveru, že tieto obavy sú opodstatnené (porovnaj napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 549/2024 zo 7. novembra 2024). 22. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a bezprostredné. Keďže právo na súdnu ochranu majú obe strany súdneho konania, musí súd prihliadať aj na to, aby nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedošlo k zásahu do práv druhej strany sporu nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že podľa C.s.p. na to, aby súd na návrh strany sporu mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musí byť (i) hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému a (ii) musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry k predbežným opatreniam podľa predchádzajúcej právnej úpravy v O.s.p. je tiež možné uvažovať o tretej (nepísanej) podmienke spočívajúcej v primeranosti zásahu do práv žalovaného vo väzbe na nárok žalobcu, ktorému sa opatrením poskytuje ochrana (porovnaj napríklad Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 15Co/150/2023 z 24. 01. 2024). 23. Súd sa preto zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom sa v prvom rade zaoberal otázkou samotného osvedčenia existencie peňažnej
pohľadávky v rozsahu žalobcom uplatneného nároku, ako jedného z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. K osvedčeniu existencie peňažnej pohľadávky, ktorej ma byť poskytnutá ochrana vo forme jej zabezpečenia zriadením záložného práva a k podmienke primeranosti zásahu do práv žalovaných vo vzťahu k nároku žalobcu (zásada proporcionality): 24. V podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca k hodnovernému osvedčeniu pohľadávky uviedol, že túto má za hodnoverne osvedčenú na podklade vlastných tvrdení žalovaných a to najmä v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/50/2025, bankovými prevodmi, dlhodobým zhodnocovaním nehnuteľností a poistnými platbami. Žalobca k podanému návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pripojil Výpis z účtu, ktorý má preukazovať 76 prevodov na účet žalovaného v 2. rade za obdobie od 19.10.2018 do 24.06.2025 v celkovej sume 37.966,88 eur. Podanou žalobou vo veci samej sa žalobca od žalovaných domáha zaplatenia 80.000,00 eur s príslušenstvom pričom v žalobe k výške pohľadávky opakovane uviedol že ide o „konzervatívny súčet plnení“, „bezdôvodné obohatenie minimálne 80.000 eur“, „výška nároku 80.000 eur je skôr opatrným odhadom, pričom reálne plnenia boli vyššie“ . Vzhľadom na uvedené peňažná pohľadávka žalobcu nie je špecifikovaná tak, aby ju bolo možné identifikovať v žalovanom rozsahu, že tento peňažný nárok v žalovanom rozsahu trvá a je tak osvedčená jeho dôvodnosť. Súd nespochybňuje, že skúmanie výšky uplatneného nároku a určenie rozsahu jeho dôvodnosti bude predmetom konania vo veci samej, avšak sám žalobca takýmto vymedzením svojho nároku „odhadom do určitej výšky“ znemožňuje súdu vykonať transparentne a objektívne test proporcionality. 25. Pri takto vymedzenom nároku podľa názoru súdu nie je možné objektívne zistiť, či by uložením zákazu dispozície nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných nad nevyhnutnú mieru, teda či zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaných nie je zjave disproporčné a neprimerané. Súd netvrdí, že na takéto posúdenie musí mať vždy k dispozícii presné hodnoty ako na strane uplatneného peňažného nároku tak na strane majetku, ktorým má byť nárok zabezpečený, dokonca vo väčšine prípadov nie je k dispozícii hodnota majetku, na ktorom sa má zriadiť sudcovské záložné právo. Pokiaľ však sú neurčité premenné na oboch stranách tejto rovnice, pričom už samotná pohľadávka žalobcu nie je žalobcom dostatočne určito vymedzená, nemožno spoľahlivo zistiť primeranosť rozsahu prípadne zriadeného záložného práva. V tomto prípade nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že žalovanými už bola uplatnená pohľadávka v tomto konaní v celom rozsahu spochybnená, hoci iba uvedené nemusí byť bez ďalšieho primárne významnou skutočnosťou. Za daných okolností je však potrebné zdôrazniť, že žalovaní akýkoľvek nárok žalobcu spochybňujú, namietajú aj právny dôvod vzniku tohto nároku, rovnako spochybňujú rozsahu tvrdeného nároku, pričom vzniesli aj námietku premlčania voči tomuto nároku, skúmanie ktorých skutočností bude predmetom konania vo veci samej. 26. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob 36/2017 z 3. apríla 2017:, „Odvolací súd dodáva, že výška pohľadávky bola spochybnená žalovaným z dôvodu vád diela ako aj z dôvodu započítania pohľadávok, čo bude predmetom konania vo veci samej, čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia.“ 27. Judikatúra súdov totiž v konkrétnych prípadoch pripúšťa ako dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj skutočnosť spočívajúcu v neistom rozsahu uplatňovanej pohľadávky. Za týchto okolností súdy vymedzili, že ak je predbežné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky v uplatnenom rozsahu sporné, teda jej existencia nebola osvedčená hodnoverne. Uvedená osvedčená výška uplatňovanej pohľadávky má potom nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva ( porovnaj napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 741/2017 z 20. decembra 2017). 28. Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 21Cob 92/2018 z 29. 10. 2018: „V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.“
29. Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Cob/21/2023 z 13. apríla 2023: „Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že aj predbežné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky v uplatnenom rozsahu je sporné, a teda jej existencia nebola osvedčená hodnoverne. Uvedená osvedčená výška uplatňovanej pohľadávky má potom nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva.“ 30. Pokiaľ teda peňažná pohľadávka žalobcu nie je špecifikovaná tak, aby ju bolo možné identifikovať v žalovanom rozsahu a že tento peňažný nárok v žalovanom rozsahu trvá, uvedené sa zákonite musí prejaviť v nemožnosti jednoznačne konštatovať splnenie nevyhnutnej podmienky spočívajúcej v primeranosti zásahu do práv žalovaných vo väzbe na nárok žalobcu, ktorému sa opatrením poskytuje ochrana (zásada proporcionality). Uvedené sa však dotýka aj podmienky nariadenia zabezpečovacieho nariadenia spočívajúcej v hodnovernosti osvedčenia existencie peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovaným resp. osvedčenia jej existencie v žalovanom rozsahu. 31. Žalobca totiž nepredložil dôkazy, ktoré by hodnoverne preukazovali existenciu a špecifikovali výšku jeho pohľadávky vo vzťahu k žalovaným v žalovanom rozsahu, dokonca sám uvádza, že sa jedná o „opatrný odhad“. 32. Z doterajších vyjadrení strán sporu, najmä vyjadrenia žalovaných k žalobe vyplýva, že jednak považujú nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie za premlčaný, nakoľko má ísť o platby žalobcu za 12 rokov, zároveň však namietajú aj vznik bezdôvodného obohatenia a absolútne popierajú správnosť tvrdení žalobcu o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalobca vykonával platby dobrovoľne, čím realizoval vlastný zámer. Spornou tak medzi stranami nie je len výška uplatňovaného nároku, ale aj samotný právny základ (dôvod) vzniku tohto nároku, čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou predmetom skúmania v súdnom konaní vo veci samej. 33. Uvedené skutočnosti a tvrdenia strán sporu budú predmetom ďalšieho dokazovania, avšak v danom štádiu konania sa javí, že žalobca ani neosvedčil existenciu pohľadávky v žalovanom rozsahu. 34. Osvedčená výška uplatňovanej pohľadávky má totiž nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva (vyššie cit. 6Cob/21/2023). 35. Súdu nie je zrejmé, prečo by mal poskytnúť predbežnú ochranu žalobcovmu nároku, ktorý aktuálne nevie ani sám žalobca dostatočne presne vyčísliť. Návrh musí umožniť dostatočne identifikovať nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko bez uvedeného nie je možné posúdiť primeranosť medzi výškou pohľadávky a hodnotou majetku, na ktorý sa má zriadiť záložné právo. Samotné uvedenie približnej výšky alebo odhadu preto nepostačuje, ak z návrhu nemožno dostatočne určiť rozsah a dôvod pohľadávky. 36. V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné. 37. Základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčená existencia peňažnej pohľadávky, ktorej má byť poskytnutá ochrana vo forme jej zabezpečenia zriadením záložného práva, a reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nevyhnutnou podmienkou na nariadenie neodkladného a rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia je hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, v prípade zabezpečovacieho opatrenia aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby zriadenia záložného práva na konkrétny majetok žalovaného, teda reálnosť obavy z ohrozenia exekúcie [§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení § 344 CSP]. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, môže navrhovateľ preukazovať opísaním relevantných krokov odporcu, ktoré umožňujú prijatie záveru, že tieto obavy sú opodstatnené. (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 286/2025 zo dňa 10.06.2025). 38. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je
dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Existencia pohľadávky by zároveň mala byť predbežne hodnoverne osvedčená (resp. by mala byť hodnoverne osvedčená aspoň jej časť proporcionálna vo vzťahu k hodnote majetku, na ktorom má byť podľa návrhu zriadené záložné právo). 39. Vyššie uvedené skutočnosti v súhrne vytvárajú pochybnosti o trvaní respektíve existencii žalobcovej pohľadávky v žalovanej výške. V súvislosti so skúmaním existencie pohľadávky ako predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia porovnaj v základných súvislostiach napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/119/2019 z 03.10.2019. 40. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávky, prichádza do úvahy iba mimoriadne (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Cob/182/2017 z 26.10.2017). K otázke preukázania dôvodnej obavy, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená: 41. Aj v prípade, že by súd žalobcovu pohľadávku považoval za osvedčenú a tento základný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by v danom prípade považoval za splnený, návrhu žalobcu na nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyhovieť. Zo strany žalobcu musí byť totiž splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. 42. Je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť (porovnaj napríklad Uznesenie Krajského súdu Košiciach sp.zn. 2Cob/73/2017 z 31. 5. 2017). 43. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oprel existenciu obavy budúceho zmarenia exekúcie o skutočnosť, že konkrétnu obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená preukazuje výslovne oznámený zámer žalovaných predať dom, kde žalovaný v 2. rade v e-maile zo dňa 10.08.2025 uviedol, že žalovaní nemajú prostriedky na splácanie domu a budú musieť riešiť jeho predaj. Následne uviedol, že žalovaní listom zo dňa 26.08.2025 oznámili, že ponuku domu zverejnia do 10.09.2025, a vyzvali žalobcu, aby sa do 26.09.2025 odsťahoval a uvoľnil dom na účely predaja. Žalobca nemá vedomosť o tom, že žalovaní tento zámer neskôr výslovne a písomne odvolali. Má za to, že riziko preto nie je založené na všeobecnej možnosti vlastníka predať majetok, ale na konkrétnom písomnom oznámení predaja a na pokračujúcom spore o odstránenie budúceho prevodu. Poukázal na kroky žalobcov smerujúce k uvoľneniu nehnuteľnosti k čomu uviedol, že listom zo dňa 06.10.2025 žalovaní deklarovali odstúpenie od zmluvy o výpožičke, požadovali odovzdanie nehnuteľnosti do 15 dní a avizovali žalobu o vypratanie. V spojení s predchádzajúcim oznámením predaja má za to, že tieto kroky objektívne smerovali k získaniu voľnej dispozície s domom. 44. Osvedčenie obavy ohrozenia exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu osoby, voči ktorej návrh smeruje, a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u navrhovateľa vzbudiť dôvodné obavy z ohrozenia exekúcie. Len samotnú subjektívnu obavu navrhovateľa bez osvedčenia konkrétnych skutočností vyvolávajúcich túto obavu (najmä postupov a správania sa osoby, voči ktorej návrh smeruje) nie je možné považovať za splnenie
podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je ohrozenie exekúcie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/8/2024 zo dňa 28.02.2024). 45. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať osoba, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (vtedy povinný), relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť navrhovateľ ako oprávnený uspokojiť. Obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči protistrane. Obavu z ohrozenia exekúcie možno osvedčiť tým, že protistrana realizuje alebo hrozí realizáciou úkonov s kvantitatívnym dopadom na jej exekvovateľný majetok (zmenšenie jej majetku), ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom na jej majetok (napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti tohto majetku) (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/73/2024 zo dňa 20.06.2024). 46. Súd má za to, že za osvedčenie obavy ohrozenia exekúcie je potrebné považovať vo vzťahu ku konaniu osoby, voči ktorej návrh smeruje napríklad skutočnosť, že táto osoba prostredníctvom realitnej kancelárie alebo obdobným inzerovaním ponúka nehnuteľnosti na predaj a žalobca zároveň k návrhu pripojí inzerát ako dôkaz (osvedčenie) svojho tvrdenia o reálnej možnosti dispozície s vecou, ktorou by mohla byť exekúcia ohrozená. 47. Nielen faktickým predajom majetku, ale aj zamýšľaním jeho predaja (napr. inzerovaním) môže byť ohrozená prípadná exekúcia pri uspokojovaní peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ak osoba, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neuvedie (napr. v odvolaní) existenciu iného majetku spôsobilého na úhradu prípadnej peňažnej pohľadávky navrhovateľa (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/63/2024). 48. Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez jeho preukázania, nemôže byť vyvodené a nahradené súdom len z hypotetických úvah o možnom nakladaní s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaných (vlastníkom vedeného v katastri nehnuteľnosti) a z obáv žalobcu o možnom ohrození exekúcie. Táto obava by v posudzovanom prípade musela vychádzať z konkrétneho konania žalovaných, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi (napr. listom vlastníctva k nehnuteľnostiam, s vyznačenou plombou, ktorá by deklarovala budúcu zmenu vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj nehnuteľností, prípadne fotodokumentáciu, ktorá by preukazovala demoláciu, alebo iné zásahy do podstaty nehnuteľnosti a pod.) alebo z konkrétnych iných skutočností a situácie, z ktorých by plynula existencia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. V opačnom prípade nemožno do vlastníckeho práva žalovaných zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je zabezpečovacie opatrenie. 49. Súd tak zdôrazňuje, že v danom prípade nie je preukázaná (osvedčená) skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že žalovaní majú v súčasnosti skutočne tendenciu s označenými nehnuteľnosťami nakladať. V podanom návrhu žalobca uviedol a poukázal na výslovne oznámený zámer žalovaných predať dom emailom zo dňa 10.08.2025 a oznámenie listom zo dňa 26.08.2025, že ponuku na predaj domu žalovaní zverejnia do 10.09.2025. V podanom návrhu však žalobca tento tvrdený zámer žalovaných nepreukázal, k návrhu nepredložil žiaden inzerát alebo ponuku, ktorá by preukazovala, že žalovaný od dátumov avizovaných v emailoch a listoch žalobcovi pristúpili k akémukoľvek reálnemu kroku smerujúcemu k nakladaniu s nehnuteľnosťou. Ak by aj tieto úkony žalovaných mal súd považovať za úkony osvedčujúce ohrozenie budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu, nie je možné opomenúť, že medzičasom po realizácií týchto úkonov, bola žalobcovi v predmetnej nehnuteľnosti neodkladným opatrením uložené právo bývania a užívania a žalovaným uložená povinnosť strpieť žalobcovo bývanie a užívanie nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/50/2025, pričom po nariadení neodkladného opatrenia už k žiadnym podobným vyjadreniam žalovaných nedošlo (respektíve to žalobca nepreukázal). O vyslovených zámerov žalovaných už doposiaľ uplynul rok resp. od posledného vyjadrenia (6.10.2025) prinajmenšom desať mesiacov, pričom k žiadnemu konaniu žalovaných ani k vysloveniu zámerov odpredať predmetnú nehnuteľnosť zo strany žalovaných od uvedenej doby doposiaľ nedošlo. Žalobca tak neosvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí.
50. Podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia sú ustanovené kumulatívne a okrem osvedčenia existencie pohľadávky veriteľa, žalobca bol povinný osvedčiť aj dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, pričom postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Súd musí tiež starostlivo zvážiť, či je právo ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). (porovnaj Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Cob/21/2023 z 13. apríla 2023). U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery“ (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, pod č. R 20/1998 51. Naviac je potrebné zdôrazniť, že ani nepostačuje tvrdenie žalobcu, že zo strany žalovaného zazneli hrozby predajom domu alebo zverejnením ponuky na jeho predaj. Súčasne by nepostačovali iba všeobecné vyjadrenia žalovaných v rámci výziev žalobcovi na úhradu platieb v súvislosti s nehnuteľnosťou, že budú musieť „riešiť predaj domu“, pokiaľ žalovaný nebude uhrádzať platby v súvislosti s bývaním a splátky úveru, nakoľko nemajú peniaze na splátky hypotéky. Muselo by sa jednať o skutočné prejavenie úmyslu zo strany žalovaných, priamo smerujúce k predaju, nepostačujú iba všeobecné vyjadrenia obdobného charakteru, naviac spojené s opisom následku, ktorý by nastal v prípade, že nedôjde k vyššie uvedeným úhradám. Z vyjadrení žalovaných tak, ako ich opisuje žalobca, prípadne vyplývajú z pripojených spisov tunajšieho súdu vyplýva iba to, že žalovaní svojimi vyjadreniami prejavujú úmysel dosiahnuť predchádzajúci stav, aby žalobca opätovne realizoval platby, ako tomu bolo doposiaľ. 52. Z uvedeného plynie ďalšia nie nepodstatná skutočnosť, a to že zabrániť hrozbám žalovaných bolo v možnostiach a dispozícii žalobcu – uhrádzaním platieb a splátok hypotéky. V tomto smere nie je podstatné sa zaoberať otázkou, či tak bol povinný žalobca činiť, nakoľko to bude pravdepodobne otázkou prieskumu vo veci samej, avšak pre účely hodnotenia úmyslu žalovaných alebo ich zámeru odpredať označené nehnuteľnosti, je toto konštatovanie dostatočne významné. 53. V tejto súvislosti možno ťažko interpretovať ako obavu z ohrozenia exekúcie budúcej pohľadávky žalobcu, keď v súvislosti s výzvami žalovaných vo veci sp.zn. 5C/50/2025 sám tvrdil, že strany žalovaného v 2. rade zazneli hrozby exekúciou alebo predajom domu „so ziskom 50/50“ medzi žalobcu a jeho manželku. 54. Za najviac relevantný úkon na strane žalovaných pre odôvodnenie návrhu žalobcu možno považovať predložené odstúpenie od zmluvy zo 6.10.2025, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaní žiadali žalobcu o vypratanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. D.. Priamo z obsahu predmetnej listiny však nevyplýva, že tak učinili za účelom predaja nehnuteľnosti (zámerom mohol byť napríklad aj jej prenájom a podobne). V predmetnej listine žalovaní takúto vôľu neprejavili, z jej obsahu nevyplýva. Čo je však významnejšie, uvedený úkon bol realizovaný dňa 6.10.2025, teda ešte pre nariadením neodkladného opatrenia tunajším súdom v konaní pod sp.zn. 5C/50/2025 o povinnosti žalovaných strpieť žalobcovo bývanie a užívanie nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania, o čom súd rozhodol dňa 17.10.2025. Po rozhodnutí súdu už žiadne obdobné snahy žalovaných preukázané neboli, z čoho plynie, že ak aj ich zámer bol akýkoľvek, od tohto upustili. 55. Ďalšou a možno najvýznamnejšou skutočnosťou, ktorá absolútne vylučuje obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, ktoré by malo spočívať v zámere žalovaných predať označené nehnuteľnosti, je ich vyjadrenie vo veci sp.zn. 5C/50/2025 z 24.11.2025 ako aj faktické konanie žalovaných, kedy po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bolo zriadené dočasné právo žalobcu bývať a užívať označenú nehnuteľnosť, títo proti súdnemu rozhodnutiu zo 17.10.2025 nepodali odvolanie. Zároveň žalovaní výslovne v podaní z 24.11.2025 uvádzajú, že nemajú výhrady, aby žalobca nehnuteľnosti užíval a najradšej by boli, ak by žalobca od nich prijal tieto nehnuteľnosti darom. Z uvedeného logicky vyplýva, že ak by úmyslom žalovaných bolo predať sporné nehnuteľnosti, určite by nesúhlasili so zriadením práva žalobcu predmetné nehnuteľnosti užívať, ktorá skutočnosť by im jednoznačne akýkoľvek predaj
minimálne sťažila a v spojení s vyznačením uvedeného práva žalobcu (a povinnosti žalovaných) a zároveň poznámky spornosti na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. D., pravdepodobne úplne zmarila a vylúčila. 56. Pokiaľ teda žalobca ako dôvod ohrozenia budúcej exekúcie uvádza minulé konanie žalovaných, faktické či právne, ktoré je možné považovať za prejavenie úmyslu odpredať označené nehnuteľnosti, vzhľadom uplynutie približne roka od týchto prejavov a ďalších skutočností, ktoré medzičasom od týchto prejavov nastali (nariadenie neodkladného opatrenia súdom, vyznačenie poznámok na liste vlastníctva, nepodania odvolania žalovanými a ich vlastné vyjadrenia v súvisiacom spore, predloženie návrhu darovacej zmluvy označených nehnuteľností), tomuto konaniu žalovaných chýba charakter reálnosti a bezprostrednosti ako nevyhnutných predpokladov nebezpečenstva ohrozenia budúceho rozhodnutia. 57. Ďalej je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, ktorá už bola naznačená vyššie, že obava z predaja predmetných nehnuteľností je relativizovaná aj faktickým aktuálnym stavom na liste vlastníctva č.XXXX k.ú. D.. Ak by sa aj žalovaní pokúšali predať uvedené nehnuteľnosti, je zrejmé, že by im uvedený zámer podstatne sťažilo vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na tunajšom súde vo veci sp.zn. 5C/50/2025 a tiež vyššie spomínaná poznámka o vydaní neodkladného opatrenia – a to povinnosť vlastníkov strpieť žalobcovo bývanie a užívanie nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/50/2025 zo dňa 17.10.2025, s právoplatnosťou dňa 08.11.2025. 58. Preto, ak v danom prípade žalobca neosvedčil ohrozenie exekúcie jeho budúcej pohľadávky tým, že by žalovaní relevantne prejavili úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť alebo zaťažiť, neosvedčil jednu zo základných podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. 59. Z predložených listinných dôkazov nemal súd žalobcom tvrdené skutočnosti za dostatočne osvedčené. Uvedené listinné dôkazy, ktoré sú obsahom súdneho spisu ako aj súdneho spisu sp.zn. 5C/50/2025, na ktoré žalobca v podanom návrhu opakovane poukazoval súd nemá za jednoznačne preukázané osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu ako ani existenciu obavy budúceho zmarenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné podložiť preukázaním takých úkonov žalovaných na základe ktorých by bolo zrejmé, že žalovaní majú za cieľ ohroziť exekúciu alebo iných skutočností, ktoré by jednoznačne podporovali obavu žalobcu ohľadom budúceho výkonu rozhodnutia. Žalobca takéto konanie žalovaných ani dostatočne relevantné skutočnosti nepreukázal. 60. Pokiaľ teda nebol preukázaný (svedčený) úmysel žalovaných zmenšovať svoj majetok, sú bez významu aj ďalšie skutočnosti, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, a to v súvislosti s tým, že nemajú dostatok iného majetku, či nemajú dostatočné príjmy, kde vychádzal z tvrdení žalovaných. 61. Nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, pod č. R 20/1998). 62. Relevantná judikatúra súdov zdôrazňuje, že ani samotné vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby automaticky neodôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na jej nehnuteľnosti. Rovnako takýmto dôvodom nie je ani samotná pluralita veriteľov vo vzťahu k osobe, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ musí aj za taký okolností hodnoverne osvedčiť existenciu a trvanie peňažnej pohľadávky, reálnu obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená, napríklad konkrétnymi krokmi dlžníka smerujúcimi k zmenšeniu alebo scudzeniu majetku, primeranosť zásahu do vlastníckych práv dlžníka. 63. Reštrukturalizačné ani konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam smerujúce) nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo ohroziť exekúciu pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnej situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom je ochrana záujmov veriteľov (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15CoZm/2/2022).
64. Len pluralita veriteľov vo vzťahu k osobe, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bez ďalšieho nezakladá objektívnu obavu z ohrozenia exekúcie. Nie je to tak ani za situácie, ak sú na liste vlastníctva vyznačené viaceré plomby brániace zápisu exekučného záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku navrhovateľa (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/133/2024 zo dňa 09.09.2024). 65. Naviac však žalobca uvedené odvodzuje od skutočnosti, že žalovaní v protižalobe z 10.2.2026 (sp.zn.5C/50/2025) opísali nedostatok vlastných príjmov a označili sa za bankových dlžníkov. Žalovaní však v uvedenom podaní uvádzajú, že nemali dostatočný príjem na to, aby splácali úverové splátky každý mesiac v čase, keď im vznikol úverový vzťah. Vôbec sa nevyjadrujú k svojim aktuálnym majetkovým pomerom. Uvedené tvrdenia žalovaných ako aj ďalšie ich tvrdenia v protižalobe nemožno interpretovať spôsobom, ako to v návrhu realizuje žalobca, a to o ich aktuálnej nemajetnosti. 66. Taktiež ani existencia záložného práva iného veriteľa na predmetnom liste vlastníctva, nie je sama o sebe za daných okolností a v danom prípade dôvodom, aby súd zriadil sudcovské záložné právo v prospech žalobcu. Záložné právo v prospech Slovenskej sporitelne, a.s., je evidované na liste vlastníctva už od roku 2017. Nebolo v konaní osvedčené, že by v neskoršom období a už vôbec nie po začatí súdnych sporov medzi stranami sporu dochádzalo k neprimeranému alebo vôbec akémukoľvek zaťažovaniu či snahe alebo úmyslu žalovaných o zaťaženie označených nehnuteľností právami tretích osôb. 67. Odôvodnenú obavu z ohrozenia exekúcie môže vzbudiť aj skutočnosť, že osoba, voči ktorej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje, zriaďuje na svojom nehnuteľnom majetku záložné práva v prospech tretích subjektov v nezistiteľnej výške zabezpečenej istiny, čím znižuje jeho reálnu hodnotu (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. Cob/42/2023) 68. Súd v tejto súvislosti výslovne zdôrazňuje, že nemožno judikatúru súdov ohľadne nariaďovania zabezpečovacích opatrení, ktorá je spätá najmä s obchodnými spoločnosťami a obchodnými záväzkami, nekriticky aplikovať na vzťahy medzi fyzickými osobami. Vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi, prevody majetku a konkurzy tvoria zložitý právny systém, v ktorom sa prelínajú záujmy spoločníkov, veriteľov a štátu a na uvedené reaguje aj judikatúra súdov, mnohokrát vo vzťahu k veľmi špecifickým prípadom, ktoré nemožno bez ďalšieho aplikovať na vzťahy medzi fyzickými osobami, naviac aj vzťahy osobné a rodinné, ako je tomu v danom prípade. Súd dôsledne a komplexne v tejto veci posudzoval vzťah medzi stranami sporu, vrátane súvisiaceho konania a okolností plynúcich a zistených zo súdnych konaní a v nadväznosti na uvedené aj interpretoval ich vyjadrenia. Každý takýto prípad je potrebné posudzovať individuálne a nezjednodušovať rozhodnutie a jeho odôvodnenie iba na konštatovanie doktrinálnych a judikatúrnych záverov bez zohľadnenia zistených osobitostí prejednávaného prípadu. 69. Nakoľko v danom štádiu konania žalobca neosvedčil ani existenciu peňažnej pohľadávky, ani obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súdu neostávalo iné ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. 70. Súd na záver zdôrazňuje, že vychádzal z posúdenia aktuálneho stavu plynúceho z tohto konania a súvisiaceho konania sp.zn. 5C/50/2025, čo však nevylučuje možnosť, že v budúcnosti nastanú také okolnosti na strane žalovaných, ktoré vyvolajú potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie. 71. Ako vyplýva z § 354 Civilného sporového poriadku, na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 72. O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia bude v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 354 Civilného sporového poriadku rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).