Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/182/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200136 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317200136.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Bazcom, a.s., Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 273 97 050, zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: BENE Pharma s.r.o., Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 830 208, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/4/2017 - 99 zo dňa 11.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/4/2017 - 99 zo dňa 11.01.2017 m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . Odporca má voči navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo na vec vo vlastníctve odporcu: lietadlo typu XXX (R. Z.), poznávacia značka K. - W., T. Č. N.-XXX, zapísané v registri lietadiel Slovenskej republiky, a to v prospech navrhovateľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa uplatnenej voči odporcovi na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp.zn. 26 Cb/436/2015 a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa stotožnil so skutočnosťami uvedenými navrhovateľom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a mal za to, že nenariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by mohlo ohroziť prípadný výkon exekúcie. Poukázal na to, že odporca od podania žaloby vo veci samej dňa 05.11.2015 (vedenej pod sp. zn. 26 Cb/436/2015, ktorou si navrhovateľ uplatňuje svoju pohľadávku vo výške cca 7.200.000 eur, ktorú má voči odporcovi), previedol na sesterskú spoločnosť registrácie liekov a k nim prislúchajúce registrované ochranné známky, čím preukázateľne vykonáva úkony, ktorými zmenšuje svoj majetok, a teda ohrozuje prípadný výkon exekúcie. Konajúci súd sa domnieval, že navrhovateľ osvedčil predpoklady na zriadenie záložného práva na lietadlo vo vlastníctve odporcu, ako spôsobilého predmetu záložného práva. Vo vzťahu k výške pohľadávky navrhovateľa súd zohľadnil zásadu primeranosti, teda že nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky veriteľa a cenou majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na vec vo vlastníctve odporcu bolo podľa konajúceho súdu opodstatnené a mal za to, že navrhovateľ osvedčil splnenie podmienok na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky ktorej vyplatenia sa domáha v žalobe v konaní 26 Cb/436/2015) a tiež preukázal nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. 2. Rozhodol tak s poukazom na §§ 343 ods. 1, 2, 326 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V prvom rade namietal, že súd prvej inštancie mu nedoručil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani jeho prílohy. Poukázal na ust. § 331 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP, že súd prvej inštancie bol povinný spolu s uznesením doručiť aj návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo sa tak nestalo, a teda porušil procesné právo odporcu a došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní strán. Poukázal na to, že nemá možnosť argumentovať, keďže túto možnosť mu súd prvej inštancie nesprávnym postupom odňal. Zdôraznil, že konajúci súd mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež uviedol, že vo výroku uznesenia nie je pohľadávka dostatočne špecifikovaná. 4. Ďalej namietal, že odporca nie je a ani v čase vydania napadnutého uznesenia nebol vlastníkom veci, na ktorú sa uznesením zriaďuje záložné právo. V tejto súvislosti poukázal na Kúpnu zmluvu č. HM032016 uzavretú dňa 05.02.2016, podľa ktorej vlastnícke právo k lietadlu dňa 05.02.2016 nadobudla spoločnosť VULM, s.r.o.. Zápis v registri lietadiel nemá, podľa odporcu, vplyv na prevod a nadobudnutie vlastníckeho práva k lietadlu, pretože vlastnícke právo k lietadlu sa nadobúda bez ohľadu na vykonanie zápisu zmeny vlastníka v registri lietadiel. 5. Odporca tiež podotkol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ním nariadené neodkladné opatrenie uznesením č.k. 26 Cb/436/2015 - 411 zo dňa 22.08.2016. Poukázal na to, že toto uznesenie je vykonateľné v zmysle § 332 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie tak nesprávne neprihliadal na neodkladné opatrenie s poukázaním na to, že nenadobudlo právoplatnosť. 6. Ďalej odporca uviedol, že sporná pohľadávka navrhovateľa je zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach, ktoré bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej dňa 04.07.2012. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.1994 sp. zn. 2Obo/312/1994, podľa ktorého ak je nárok navrhovateľa zabezpečený záložným právom obvykle nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa jeho názoru zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti predstavuje dostatočné zabezpečenie pohľadávky. Podotkol, že pohľadávka navrhovateľa je sporná a v prípade, ak by bola priznaná z titulu bezdôvodného obohatenia, na čo navrhovateľ poukazoval v súvislosti s procesnou obranou odporcu založenou okrem iného na absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere, išlo by o sumu nižšiu ako uplatnená suma 130 mil. CZK. Tvrdenia navrhovateľa o nedostatočnom zabezpečení spornej pohľadávky záložným právom na nehnuteľný majetok odporcu sú účelové a nesprávne. 7. Odporca tiež zdôraznil, že navrhovateľ neosvedčil, že je daná dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Nestačí uviesť prevody niektorých častí majetku, resp. že sa pripravuje takýto prevod. Relevantné je to, že odporca má majetok, ktorého hodnota postačuje na prípadné uspokojenie pohľadávky. Vo výlučnom vlastníctve odporcu je záloh zaťažený záložným právom zriadeným na zabezpečenie spornej pohľadávky a spoluvlastnícke podiely na ďalších nehnuteľnostiach v kat. úz. T., K.: U. Z., K.: U. - J..Č.. T. evidovaných na LV č. XXXX. 8. Odporca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/93/2016 - 314, v ktorom súd uviedol, že vzhľadom na zabezpečenie pohľadávky záložným právom k nehnuteľným veciam a vlastnou zmenkou, navrhovateľ neosvedčil, že bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia by nebol prípadný výkon rozhodnutia ohrozený. A ďalej na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/154/2016-274 v právnej veci žalobcu CREDIS INVEST ALFA, s.r.o. proti odporcovi VULM, s.r.o., v ktorom tiež súd poukázal na zabezpečenie pohľadávky záložným právom. 9. Podľa názoru odporcu navrhovateľ neosvedčil danosť uplatneného nároku. Odporca pohľadávku vo výške 130 mil. CZK popiera v celom rozsahu a namieta absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere. Ak je predmetná zmluva absolútne neplatný právny úkon, potom na základe neplatnej zmluvy nemohol medzi MSD a odporcom vzniknúť úverový vzťah a platí, že odporca nie je povinný úver splatiť a neplatná je aj dohoda o zmluvných úrokoch ako aj úrokoch z omeškania. V tejto súvislosti uviedol, že na súde prvej inštancie sa vedie konanie pod sp. zn. 25 Cb/405/2015, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, resp. aby ho zrušil. 10. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. V prvom rade spochybnil námietku, že odporcovi nebol doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tento argument odporcu považoval za špekulatívny, pričom uviedol, že aj keby mu návrh doručený nebol, nezakladala by táto skutočnosť v žiadnom prípade porušenie práva odporcu na spravodlivý proces. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje detailný popis všetkých rozhodných skutočností súvisiacich s nariadením zabezpečovacím opatrením, v návrhu navrhovateľ neuvádza žiadne nové skutkové ani právne tvrdenia, ktoré by odporcovi neboli známe. Jedinou novou listinou, ktorú navrhovateľ k návrhu priložil, je výpis z registra lietadiel, pričom ide o listinu verejne dostupnú. K námietke nedostatočnej špecifikácie pohľadávky v napadnutom uznesení uviedol, že odporca je stranou predmetného sporu, preto nemôže mať najmenšiu pochybnosť, o akú pohľadávku ide. 11. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že po začatí konania o registrácii záložného práva do Registra lietadiel SR podala spoločnosť VULM, s.r.o. na Dopravný úrad SR žiadosť o prepis lietadla z odporcu, a to na základe k žiadosti priloženej kópie kúpnej zmluvy údajne uzatvorenej medzi odporcom ako predávajúcim a VULM, s.r.o. ako kupujúcim, na ktorej je ako dátum jej podpisu uvedený 05.02.2016. V kúpnej zmluve chýba údaj o kúpnej cene a nakoľko je stanovenie kúpnej ceny jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy ako zmluvného typu v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, spôsobuje absencia informácie o cene absolútnu neplatnosť takejto kúpnej zmluvy. Ďalej mal za to, že predmetná zmluva bola podpísaná až po vydaní napadnutého uznesenia a je antidatovaná za účelom špekulatívneho spochybnenia platného zriadenia záložného práva. Poukázal na to, že spoločnosť VULM, s.r.o. podala žiadosť o zápis zmeny majiteľa do Registra lietadiel až 23.01.2017, takmer rok po účinnosti kúpnej zmluvy. Taktiež spoločnosť VULM, s.r.o. ako navrhovateľ prepisu lietadla na Dopravnom úrade SR nebol schopný k žiadosti o zmenu zápisu vlastníka lietadla dodať príslušný poistný certifikát k lietadlu (nahradil ho iba čestným vyhlásením datovaným 22.01.2017), čo je pravdepodobne spôsobené tým, že oprávnenou osobou z príslušného poistenia lietadla nebol v predmetnom čase VULM, s.r.o., ale odporca ako skutočný vlastník lietadla. Plná moc udelená zo strany spoločnosti VULM, s.r.o. spoločnosti Tatra JET, s.r.o. ako prevádzkovateľovi lietadla na zastupovanie pri úkonoch vo vzťahu k lietadlu, ktorá bola zo strany spoločnosť VULM, s.r.o. priložená k žiadosti o zmenu zápisu vlastníka lietadla v Registri lietadiel SR je síce datovaná k 15.03.2016, avšak ako vyplýva z notárskej doložky na jej druhej strane, reálne bola podpísaná až dňa 20.01.2017. Ak aj lietadlo bolo na základe kúpnej zmluvy prevedené, stalo sa tak až po zriadení záložného práva. Navrhol, aby odvolací súd od odporcu vyžiadal originál kúpnej zmluvy a následne zabezpečil odborné alebo znalecké určenie veku originálu. 12. V súvislosti s neodkladným opatrením nariadeným uznesením súdu prvej inštancie č.k. 26 Cb/436/2015 - 411 zo dňa 22.08.2016 uviedol, že existencia neodkladného opatrenia nepredstavuje prekážku nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/366/2016 - 92 zo dňa 07.11.2016, ktorým súd uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva odporcu zriadeného k nehnuteľnostiam. Toto uznesenie bolo vydané na základe návrhu odporcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.10.2016, ktorý odporca podal na súd po zahájení výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zo strany navrhovateľa. Uznesenie bolo neskôr potvrdené tiež uznesením Krajského súdu Bratislava č.k.: 3Cob/9/2017-260 zo dňa 27.01.2017. 13. Ďalej namietal, že odporca v odvolaní a v celom konaní o vymoženie pohľadávky navrhovateľa spochybňuje dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tvrdením, že pohľadávka navrhovateľa je podľa jeho slov dostatočne zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, avšak zároveň odporca blokuje výkon záložného práva k nehnuteľnostiam neodkladným opatrením vydaným na základe jeho návrhu, v ktorom spochybňuje platnosť záložného práva a oprávnenie navrhovateľa záložné právo vykonať. Predmetné záložné právo nie je možné v žiadnom prípade považovať za dostatočné zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa v situácii, kedy jeho platnosť spochybňuje v inom konaní samotný odporca. 14. Spochybnil tiež znalecký posudok, ktorým odporca preukazoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva. Podľa jeho názoru nehnuteľnosti nie sú majetkom, ktorý by dostatočne zabezpečoval pohľadávku navrhovateľa. Tiež uviedol, že v poznámkach k účtovnej závierke spoločnosti odporcu za rok 2015 odporca účtuje o predmetnej pohľadávke navrhovateľa ako o „krátkodobej pôžičke“, t.j. odporca na jednej strane v súdnych konaniach tvrdí, že pohľadávka navrhovateľa zo Zmluvy o úvere nepredstavuje úverovú pohľadávku, ale pohľadávku z bezdôvodného obohatenia, na druhej strane však o tejto pohľadávke účtuje ako o „krátkodobej pôžičke“. Správnosť a pravdivosť účtovnej závierky odporcu za rok 2015 bola pritom potvrdená nezávislým audítorom. Rovnako je predmetná pohľadávka vedená aj v účtovných závierkach za roky 2013 a 2014 (viď strana 27 poznámok k obom účtovným závierkam). Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že ani samotný odporca nepovažuje zmluvu o úvere za neplatnú. Navyše v žiadnom zo svojich doterajších podaní odporca neuvádza, že peňažné plnenie zodpovedajúce úveru zo zmluvy o úvere nebolo zo strany MSD odporcovi nikdy poskytnuté. Podľa jeho názoru danosť nároku osvedčil. 15. K vyjadreniu navrhovateľa doručil odporca súdu repliku, v ktorej nesúhlasil s názorom, že nebol daný dôvod, aby mal doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. To, že návrh podľa tvrdení navrhovateľa nemá obsahovať žiadne nové skutočnosti, o ktorých by odporca nemal vedomosť, a rovnako navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že návrh neobsahoval, až na jeden dokument žiadnu listinu, ktorá by nebola odporcovi známa nezbavuje, povinnosť súdu prvej inštancie tento návrh doručiť. 16. Ďalej sa vyjadril k argumentácii navrhovateľa ohľadom kúpnej zmluvy. Údaj o kúpnej cene je zabielený, pričom toto nie je možné považovať za absenciu náležitosti kúpnej zmluvy. Navrhovateľ tvrdenia o antidatovaní kúpnej zmluvy, podľa neho nepreukázal. Odporca poukázal na to, že na základe kúpnej zmluvy bola vystavená dňa 05.02.2016 a zaúčtovaná faktúra číslo (variabilný symbol): XXXXXXXXX. V spoločnosti VULM s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola Daňovým úradom Bratislava, kde zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.05.2016 vyplýva, že daňovému úradu boli predložené okrem iného aj prijaté faktúry č.: FP50160001 - FP50160014, Kúpna zmluva č. HM032016 zo dňa 05.02.2016 a Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu prevodu č. HM032016. Tieto dôkazy jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalobcu o tom, že kúpna zmluva mala byť podpísaná až po vydaní uznesenia. Ďalej poukázal na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23 Cb/138/2016, v rámci ktorého sa navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti (odporovateľnosti) podľa ust. § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov okrem iného aj kúpnej zmluvy, pričom je zrejmé, že neúčinnou zmluvou môže byť iba platná zmluva. Za irelevantné vo vzťahu k odvolaniu považoval tvrdenie navrhovateľa o tom, že bolo nariadené neodkladné opatrenie zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. Pohľadávka navrhovateľa je naďalej zabezpečená záložným právom zaťažujúcim nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. Rovnako nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom znaleckého posudku, ako ani závery o všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností, ktorá má byť niekoľkonásobne nižšia ako všeobecná hodnota uvedená v predmetnom znaleckom posudku. Ďalej opätovne zdôraznil, že zmluvu o úvere považuje za absolútne neplatný právny úkon, čoho sa domáha aj v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25 Cb/405/2015. Na záver podotkol, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný, lebo nie je majiteľom pohľadávky, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené záložné právo napadnutým uznesením. 17. V podaní doručenom súdu dňa 10.05.2015 doplnil, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 2R/1/2017 uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30.03.2017 povolil reštrukturalizáciu dlžníka: BENE Pharma s.r.o.. V zmysle ust. § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) začatie reštrukturalizačného konania má účinky, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Povolením reštrukturalizácie naďalej zostávajú zachované účinky, ktoré nastali začatím reštrukturalizačného konania, tzn. aj účinky uvedené v ust. § 114 ods. 1 písm. b) ZKR s tou zmenou, že prerušené už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa zastavujú. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že ak nie je možné na majetok odporcu začať exekučné konanie, nemôže byť daná ani obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Navrhovateľ k uvedenej argumentácii odporcu uviedol, že predložené listiny nepreukazujú kedy a či vôbec bola kúpna zmluva uzavretá. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní Daňového úradu Bratislava je zrejmé, že veľké časti textu z nej boli odporcom vymazané. Ďalej zápisnica odkazuje na faktúry č. FP50160001- FP50160014, pričom odporcom predložená faktúra má odlišné číslo, a to 111600089. Z uvedeného podľa neho teda skôr vyplýva, že Daňový úrad Bratislava v rámci predmetnej kontroly faktúru neposudzoval, nakoľko táto nebola v predmetnom čase ešte vystavená. Podľa navrhovateľa nie je relevantnou ani skutočnosť, že Zápisnica odkazuje na dokument označený ako „Kúpna zmluva č. HM032016 zo dňa 05.02.2016“, t.j. dokument, ktorý sa označením zhoduje s kúpnou zmluvou na prevod lietadla. Spomenutie takejto zmluvy v zápisnici bez vymedzenia predmetu kúpy, ktorý mal byť na jej základe prevedený, v žiadnom prípade nedokazuje, že skutočne ide o kúpnu zmluvu, ktorou malo byť prevedené lietadlo. Zdôraznil, že odporca mohol všetky pochybnosti o antidatovaní kúpnej zmluvy vyvrátiť predložením jej originálu. Navrhovateľ videl vnútorný rozpor v argumentácii odporcu, keď na jednej strane tvrdil, že vlastníkom lietadla nie je a na druhej strane tvrdí, že povolenie jeho reštrukturalizácie má zabraňovať zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Ohľadom námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že na základe postúpenia pohľadávky sa novým veriteľom stala spoločnosť Bazcom, a.s., pričom o návrhu na pripustenie zmeny žalobcu rozhodne odvolací súd. 19. Odporca v podaní doručenom súdu dňa 21.06.2017 opätovne uvádzal, že kúpna zmluva uzavretá pred vydaním napadnutého uznesenia a zápis vlastníctva lietadla v Registri lietadiel SR má len deklaratórne účinky. Poukázal na to, že z obsahu osvedčovacej doložky určite nevyplýva záver, že predmetná plná moc bola reálne podpísaná až 20.01.2017. Z jej obsahu vyplýva len to, že dňa 20.01.2017 vykonal notársky koncipient poverený notárom legalizáciu podpisu Z.. N. U., ktorý sa v čase legalizácie na listine už nachádzal. Tiež uviedol, že neexistuje žiaden dôvod, aby predkladal originál kúpnej zmluvy. Ďalej zotrval na svojich námietkach uvedených v predchádzajúcich podaniach. 20. K tomuto podaniu žalovaného sa vyjadril navrhovateľ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.10.2017. Z jeho pohľadu je vydanie predmetného zabezpečovacieho opatrenia nevyhnutné, nakoľko odporca od začiatku konania o žalobe systematicky prevádza všetok svoj relevantný majetok a podnikateľskú činnosť na účelovo založenú spoločnosť VULM s.r.o.. Mal za to, že ak odvolací súd napadnuté uznesenie zruší, vytvorí tak nebezpečný precedens a akýsi „návod“ na obchádzanie zabezpečovacích opatrení vydaných v budúcnosti vo vzťahu k akýmkoľvek hnuteľným veciam. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu, vyjadreniami navrhovateľa a odporcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 22. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 24. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 25. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 26. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 27. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 28. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. 29. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. 30. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: - zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, - spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, - zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, - existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 31. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. 32. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 33. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. 34. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 35. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany navrhovateľa. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva odporcu, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne. 36. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že nedoručenie návrhu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia spolu s uznesením, ktorým sa vyhovelo návrhu, nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces v konaní pred súdom prvej inštancie. Takáto námietka by mohla byť relevantná vo vzťahu ku štádiu odvolacieho konania, kedy by odvolací súd neposkytol odporcovi možnosť vyjadriť sa k návrhu. V konaní na súde prvej inštancie nedošlo ku žiadnej vade, ktorá by mala za následok znemožnenie realizácie procesných práv odporcu. Počas odvolacieho konania bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odporcovi zaslaný, čím bol naplnený postup v zmysle § 331 ods. 1 CSP. 37. Odvolací súd nesúhlasil s námietku odporcu, že nie je dostatočne špecifikovaná pohľadávka vo výroku napadnutého uznesenia. Vo výroku napadnutého uznesenia konajúci súd uviedol, že záložné právo zriaďuje v prospech navrhovateľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky odporcu uplatnenej žalobou vedenou na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26 Cb/436/2015. Táto pohľadávka je tak jednoznačne identifikovaná, pričom v prípade právoplatného skončenia uvedeného konania bude výška pohľadávky s konečnou platnosťou ustálená a právnym dôvodom bude rozhodnutie súdu vo veci samej. 38. Odvolací súd sa zaoberal aj argumentáciou odporcu, že vzhľadom na povolenie reštrukturalizácie odporcu, nemožno viesť exekúciu na jeho majetok, a teda nie je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Obavu z toho, že exekúcia bude ohrozená, v zmysle § 343 ods. 1 CSP treba chápať v tom zmysle, že v prípade, ak by nedošlo k zriadeniu záložného práva zabezpečovacím opatrením, vymoženie pohľadávky priznanej súdnym rozhodnutím, by bolo znemožnené. Počas reštrukturalizácie dochádza k postupnému uspokojovaniu veriteľov dlžníka v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu, ktorý upravuje rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, pričom pre zabezpečeného veriteľa sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina. Preto zabezpečenie pohľadávky má význam nielen vo vzťahu k exekúcii ako nútenému výkonu rozhodnutiu, ale vo vzťahu k špecifickej forme uspokojenia veriteľov dlžníka v režime reštrukturalizácie. Odvolací súd má za to, že účel zabezpečovacieho opatrenia ako inštitútu, ktorý má napomôcť k dosiahnutiu uspokojenia pohľadávok, ktorých vymožiteľnosť je ohrozená nepoctivými krokmi dlžníka smerujúcimi k zbaveniu sa majetku, je celkom zrejmý. Úprava konkurzného konania je výrazom snahy zákonodarcu zabezpečiť rovnosť vlastníckeho práva k pohľadávkam všetkých veriteľov insolventného dlžníka, ktorí všetci majú nárok na rovnaký zákonný obsah a ochranu ich pohľadávok, naproti tomu exekúcia je individuálnym uspokojovaním pohľadávky veriteľa bez ohľadu na uspokojenie pohľadávok iných veriteľov. V zásade však cieľom oboch konaní je dosiahnutie uspokojenie veriteľa z majetku dlžníka, pričom k úspešnému vymoženiu pohľadávky môže dôjsť len za predpokladu existencie určitého majetku dlžníka. 39. Odvolací súd podotýka, že uznesením sp. zn. 1 Cob/24/2017 zo dňa 16.03.2017 Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/436/2015 <http:// merit.slv.cz/26Cb/436/2015> - 411 zo dňa 22.08.2016 v časti, ktorou sa vyhovelo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V súčasnosti o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo doposiaľ rozhodnuté, a preto akékoľvek poukazovanie na uvedené neodkladné opatrenie stratilo relevanciu. Navyše súdu nič nebráni tomu, aby na zabezpečenie tej istej pohľadávky nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k určitému majetku odporcu a zároveň na iný jeho majetok zriadil záložné právo zabezpečovacím opatrením, pokiaľ je daná obava, že skôr zabezpečený majetok nebude postačovať na uspokojenie pohľadávky. 40. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ neosvedčil danosť uplatneného nároku, nakoľko odporca pohľadávku vo výške 130 mil. CZK popiera v celom rozsahu a namieta absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere, odvolací súd poukazuje na § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. To znamená, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak sa návrh na jeho nariadenie podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky, a to aj v intenciách § 343 ods. 3 CSP. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na cit. ust. ako aj z dôvodu, aby v praxi nedošlo k zneužívaniu tohto inštitútu. 41. Odvolací súd nepovažoval pre posúdenie veci za rozhodujúce ohodnotenie nehnuteľností, ktoré zabezpečujú pohľadávku navrhovateľa na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej dňa 04.07.2012 medzi MSD ako záložným veriteľom a odporcom ako záložcom. Takéto zabezpečenie nemožno považovať za dostatočné v situácii, keď odporca spochybňuje platnosť záložnej zmluvy a v súvislosti s ktorou bola uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/366/2016 - 92 zo dňa 07.11.2016 uložená navrhovateľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia rozhodnutia vo veci samej vo viacerých konaniach prebiehajúcich medzi stranami sporu. 42. Čo sa týka námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie odvolací súd dodáva, že odporca neuviedol konkrétne dôvody odôvodňujúce takýto záver. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že uznesením č.k. 26 Cb/4/2017 - 297 zo dňa 29.05.2017 bola pripustená zmena na strane navrhovateľa a na miesto spoločnosti CREDIS INVEST ALFA, s.r.o. vstúpila spoločnosť Bazcom, a.s., a to vzhľadom na uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 20.01.2017, ktorou bola z pôvodného navrhovateľa na spoločnosť Bazcom, a.s. postúpená peňažná pohľadávka uplatnená v konaní vo veci samej. 43. Dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je podľa navrhovateľa skutočnosť, že odporca (VULM SK s.r.o.) postupne systematicky prevádza na sesterskú spoločnosť VULM všetok svoj cenný majetok a je zjavné, že jediný spoločník a konateľ žalovaného pripravuje spoločnosť VULM, ako de facto právneho nástupcu odporcu, na prevzatie všetkých cenných aktív odporcu, čím sa chce vyhnúť povinnosti uspokojiť svojich veriteľov, medzi nimi aj navrhovateľa. Nenariadením zabezpečovacieho opatrenia by mohol byť ohrozený prípadný výkon exekúcie. Tieto skutočnosti navrhovateľ osvedčil. 44. Odporca v odvolaní však namietal závažnú skutočnosť a to, že nie je a ani v čase vydania napadnutého uznesenia nebol vlastníkom veci, na ktorú sa uznesením zriaďuje záložné právo. V tejto súvislosti poukázal na Kúpnu zmluvu č. HM032016 uzavretú dňa 05.02.2016, podľa ktorej vlastnícke právo k lietadlu dňa 05.02.2016 nadobudla spoločnosť VULM, s.r.o.. 45. Z dikcie § 343 ods. 1, 2, 3 CSP vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách len dlžníka. 46. Odporca predaj lietadla preukazoval Kúpnou zmluvou č. HM032016 zo dňa 05.02.2016 ako aj Zápisnicou o daňovej kontrole zo dňa 18.05.2016, z ktorej vyplýva, že daňovému úradu boli predložené okrem iného aj prijaté faktúry č.: FP50160001 - FP50160014, Kúpna zmluva č. HM032016 zo dňa 05.02.2016 a Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu prevodu č. HM032016. Podľa odvolacieho súdu tým, že v Zápisnici je uvedené, že daňovému úradu boli predložené Kúpna zmluva č. HM032016 zo dňa 05.02.2016 a Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu prevodu č. HM032016, odporca preukázal, že zmluva nebola antidatovaná. Tieto dôkazy teda jednoznačne vyvracajú tvrdenia navrhovateľa o tom, že kúpna zmluva mala byť podpísaná až po vydaní uznesenia ako aj názor navrhovateľa, že spomenutie takejto zmluvy v zápisnici bez vymedzenia predmetu kúpy, ktorý mal byť na jej základe prevedený, v žiadnom prípade nedokazuje, že skutočne ide o kúpnu zmluvu, ktorou malo byť prevedené lietadlo. Tieto dôkazy preukazujú, že kúpna zmluva č. HMO32016 nebola podpísaná až po vydaní uznesenia súdom, a teda aj to, že v čase vydanie zabezpečovacieho opatrenia odporca nebol a nie je vlastníkom lietadla typu XXX (R. Z.), poznávacia M. K. - W., výrobné číslo N.-XXX. Odvolací súd poukazuje i na to, že nemôže v tomto štádiu konania viesť rozsiahle dokazovanie, avšak osvedčované skutočnosti sa súdu musia javiť, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, ako nanajvýš pravdepodobné. Odporca predloženými dôkazmi oslabil osvedčenia navrhovateľa o potrebe dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia do takej miery, že vznikli vážne pochybností o potrebe takejto úpravy. Civilný sporový priadok neumožňuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie inej strane t.j. tretej osobe. Nariadené zabezpečovacie opatrenie na majetok, ktorý nie je vo vlastníctve odporcu, by bolo nevykonateľné a nedosiahol by sa účel, ktorý sa vydaním zabezpečovacieho opatrenia sleduje. 47. Odvolací súd k tvrdeniu navrhovateľa, že predmetná zmluva bola podpísaná až po vydaní napadnutého uznesenia a je antidatovaná za účelom špekulatívneho spochybnenia platného zriadenia záložného práva a spoločnosť VULM, s.r.o. podala žiadosť o zápis zmeny majiteľa do Registra lietadiel až 23.01.2017, t.j. takmer rok po účinnosti kúpnej zmluvy, dodáva, že vlastnícke právo k lietadlu nevzniká registráciou vlastníka v Registri lietadiel SR. Register lietadiel je v zmysle § 25 zák. 143/1998 Z.z. evidenciou lietadiel, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike alebo fyzických osôb, ktoré majú štátne občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt v Slovenskej republike, resp. ktoré prevádzkujú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike alebo fyzické osoby, ktoré majú štátne občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt v Slovenskej republike, pričom do registra lietadiel sa zapisujú okrem iného údaje o vlastníkovi lietadla. Zápis v registri lietadiel nemá vplyv na prevod a nadobudnutie vlastníckeho práva k lietadlu, pretože vlastnícke právo k lietadlu sa nadobúda bez ohľadu na vykonanie zápisu zmeny vlastníka v registri lietadiel. Lietadlo je hnuteľnou vecou, pričom režim nadobúdania vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v obchodnoprávnych vzťahoch z kúpnych zmlúv je upravený v ust. § 443 - 445 Obchodného zákonníka. 48. Pokiaľ ide o tvrdenie, že navrhovateľ sa v konaní vedenom pod sp.zn. 23 Cb/138/2016 domáha určenia neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, čím potvrdil jej platnosť, odvolací súd uvádza, že antidatovanie zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Preto ani námietka navrhovateľa ohľadom jej antidatovania nesmeruje k spochybneniu jej platnosti, ale len dátumu nadobudnutia účinnosti prevodu vlastníckeho práva. Pritom podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu aj v prípade, že by navrhovateľ mal za to, že kúpna zmluva je neplatná, nepotvrdzuje uznanie jej platnosti zo strany navrhovateľa, ale len realizáciu jeho práva domáhať sa súdnej ochrany svojho práva dostupnými prostriedkami priznanými právnym poriadkom. K návrhu navrhovateľa, aby odvolací súd od odporcu vyžiadal originál kúpnej zmluvy a následne zabezpečil odborné alebo znalecké určenie veku originálu, odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto konaní sa dokazovanie nevykonáva, súd iba hodnotí mieru hodnovernosti osvedčenie potreby zabezpečovacieho opatrenia. 49. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil predpoklady na nariadenie záložného práva na predmetné lietadlo. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 51. O trovách prvostupňového i odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol odporca v prvostupňovom konaní ako aj v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 52. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).