Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/188/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200982 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010200982.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Petra Pospecha v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6011/2010 zo dňa 11.03.2010, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.05.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6011/2010 zo dňa 11.03.2010, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. Spr. XXXX/XXXX zo dňa 15.02.2010 o nesprístupnení informácií požadovaných podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len ,,zák. č. 211/2000 Z.z.“). Žalobca žalobou vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného s odôvodnením, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. nerozlišuje medzi skončenými a prebiehajúcimi súdnymi konaniami, alebo právoplatnými a neprávoplatnými rozhodnutiami. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nežiadal o vykonanie lustrácie, ale o sprístupnenie rozsudku, ktorý však neoznačil spisovou značkou, ale menom navrhovateľa a predmetom konania. Takto vymedzený predmet žiadosti však nesmeruje k ,,lustrácii“, pričom otázka technických postupov predchádzajúcich vybaveniu žiadosti o informácie je z pohľadu zák. č. 211/200 Z.z. nepodstatná. Ďalej žalobca namietal, že by žiadal úradné osvedčenie, nakoľko v žiadosti žiadal iba vyhotovenie anonymizovanej fotokópie rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie žalovaného č. Spr. 6011/2010 zo dňa 11.03.2010 zrušiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe nestotožnil s tvrdením žalobcu s odôvodnením, že obmedzeniu sprístupnenia podliehajú informácie o rozhodovacej činnosti súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní, okrem výsledkov rozhodovania (napríklad rozsudok, uznesenie). Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutia proti ktorým bolo podané odvolanie sú neprávoplatné a v takom prípade ide len o priebeh súdneho konania. V súvislosti s uvedeným poukázal na Inštrukciu 21/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2005 č. 665/2005-53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a pre prípad úspechu v spore si náhradu trov konania neuplatnil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len ,,OSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, na pojednávaní konanom dňa 07.06.2011 a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 OSP potrebné zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska dôvodov vymedzených v žalobe v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že podaním zo dňa 08.02.2010, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.02.2010, sa žalobca domáhal v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. sprístupnenia informácie, a to ,,rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci žaloby sudcu F. M., ktorou sa domáhal finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nerovnakou výškou platov sudcov všeobecných súdov a Špeciálneho súdu“. Okresný súd Bratislava I rozhodnutím č. Spr. 6010/2010 zo dňa 15.02.2010 predmetnú žiadosť o poskytnutie informácie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že úkonu povinnej osoby smerom k žalobcovi (žiadateľovi informácie) odkázať na verejnú informáciu bráni skutočnosť ohľadom neuvedenia spisovej značky údajného súdneho konania zo strany žalobcu (žiadateľa). Zo žiadosti žalobcu nie je zrejmé, či má k bližšie neidentifikovateľnému súdnemu konaniu s účastníkom a predmetom sporu vyššie uvedeným priamy vzťah, keďže neaplikuje ustanovenie § 44 ods. 1 OSP ako účastník konania alebo naopak nemá priamy vzťah k bližšie neidentifikovateľnému súdnemu konaniu, keďže neaplikuje ustanovenie § 44 ods. 2 OSP i bez preukázania naliehavého právneho záujmu a nedožaduje sa nahliadnutia do súdneho spisu. Podaním zo dňa 22.02.2010, doručeným prvostupňovému správnemu orgánu osobne dňa 24.02.2010, sa žalobca v zákonom stanovenej lehote proti uvedenému rozhodnutiu odvolal s tým, že sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu (povinnej osoby). Správny orgán bol podľa žalobcu povinný podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. sprístupniť mu požadované informácie, pričom poukázal na to, že technický postup správneho orgánu je pre žalobcu z hľadiska zák. č. 211/2000 Z.z. nepodstatný a neuvedenie spisovej značky konania nie je prekážkou vybavenia žiadosti. Žalobca zdôraznil, že nežiada o ,,vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov“, ale žiada poskytnúť iba obyčajnú, úradne neosvedčenú kópiu rozsudku. Žalovaný rozhodnutím č. Spr. 6011/2010 zo dňa 11.03.2010 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. Spr. 6010/2010 zo dňa 15.02.2010 potvrdil. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa obsahu odvolania žalobcu možno žiadosť a odvolanie žalobcu posúdiť tak, že spadajú pod režim zák. č. 211/2000 Z.z.. Podľa žalovaného zo sprístupnenia na základe zák. č. 211/2000 Z.z. sú vylúčené napríklad informácie o prebiehajúcom (neukončenom) súdnom konaní alebo informácie zo súdneho spisu, ktoré môžu byť sprístupnené len účastníkom konania. Iné osoby môžu do spisu nazerať len so súhlasom zákonného sudcu (predsedu senátu), a ak sú na to vážne dôvody - naliehavý právny záujem. Súd z l.č. 26 administratívneho spisu - ,,Vyhľadávanie spisov - Živé spisy“ zo dňa 11.03.2010 zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa pod sp. zn. 7C 133/2009 vedie právoplatne neskončené konanie vo veci navrhovateľa: O.. F. M. proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy SR). Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (§ 26 ods. 5 Ústavy SR). Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. (Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám) povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. (Lehoty na vybavenie žiadosti) žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 <javascript:%20fZzSRInternal('14074',%20'7676850',%20'7676850',%20'37654', %20'37655',%20'0')> a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a) <javascript:%20fZzSRInternal('14074',%20'7676850', %20'7676850',%20'5136955',%20'5136955',%20'0')>, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 <javascript:%20fZzSRInternal('14074', %20'7676851',%20'7676851',%20'37668',%20'37678',%20'0')>. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne - filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samú esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. V predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zák. č. 211/2000 Z.z., je spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona na zverejnenie ,,rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci žaloby sudcu Ondreja Gáboríka, ktorou sa domáhal finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nerovnakou výškou platov sudcov všeobecných súdov a Špeciálneho súdu“. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zák. č. 211/2000 Z.z. v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom súd sa zaoberal obmedzením na prístup k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z., ktoré je v predmetnej veci sporné. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok). Rozhodovacou činnosťou súdu je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia súdu v konkrétnej právnej veci. Za uvedené procesné úkony alebo procesné rozhodnutia možno považovať napríklad ustanovenie tlmočníka, znalca, opatrovníka, rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorých spoločným znakom je, že nejde o rozhodnutia konečné, ale po ich vydaní konanie pred súdom pokračuje. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania - porada senátu), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod.. Na druhej strane však samotné pojednávanie vo veci samej je verejné (okrem výnimiek stanovených zákonom) ako aj vyhlásenie rozsudku. S prihliadnutím na skutočnosť, že pojednávanie súdu vo veci samej ako aj vyhlásenie rozsudku je verejné, nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Z logického a systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že pojmom „informácie o rozhodnutí“ sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci samej a nie čiastkové procesné rozhodnutia vydané v priebehu procesu, ktorých vydaním sa konanie nekončí, ale práve naopak, pokračuje ďalej. Súd poukazuje na to, že žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V predmetnej právnej veci nezverejnenie rozsudku vrátane odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku by predstavovalo negatívny zásah do práva žalobcu na informácie, pretože by nezodpovedalo zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z., a teda nie je vylúčené zo sprístupnenia v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z.. Z citovaných ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že zo zákonom stanovenej povinnosti sprístupniť požadované informácie sú vylúčené informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu vrátane rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktorými sú napríklad informácie o postupe vyšetrovania, o jednotlivých úkonoch v trestnom konaní a pod.. O trestnom konaní informujú tieto orgány podľa § 6 TP, podľa ktorého sa verejnosť o trestnom konaní informuje poskytovaním informácií oznamovacím prostriedkom, pričom je však možné utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pri informovaní musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva a tiež na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Podľa názoru súdu pojem „informácia o rozhodnutí“ neobsahuje len informáciu o výroku rozhodnutia, ale umožňuje pod neho zahrnúť aj informáciu o celom obsahu rozhodnutia (napr. aj o obsahu odôvodnenia), z čoho možno vyvodiť, že možno sprístupniť aj celý text rozhodnutia, resp. jeho kópiu, za predpokladu súčasného splnenia podmienky stanovenej v § 12 zákona t.j., že z takéhoto rozhodnutia budú vylúčené zákonom chránené informácie. Súd sa stotožňuje s názorom, že z obsahu ustanovenia § 158 ods. 2 a § 160 ods. 2 OSP nevyplýva zákaz „sprístupnenia“ rozsudku a uznesenia iným osobám ako v ňom vymedzeným, pretože toto ustanovenie len upravuje okruh osôb, ktorým sa predmetné uznesenie musí z procesnoprávnych dôvodov doručiť. Pretože OSP ako osobitný predpis neobsahuje výslovný zákaz sprístupniť uznesenie aj iným osobám, je dôvodné konštatovať, že takéto uznesenie (aj jeho obsah) možno za dodržania zákonom stanovených podmienok sprístupniť aj tretím osobám (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžo 184/2008). Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žiadosti o poskytnutie informácie neuviedol spisovú značku predmetnej právnej veci, v ktorej žiadal o kópiu rozsudku. Napriek neúplnej žiadosti o poskytnutie informácie sa však žalovanému podarilo lustráciou v registri spisov vyhľadať predmetnú právnu vec, a to konkrétne medzi tzv. ,,Živými spismi“ (l.č. 26 administratívneho spisu). Žiadosti žalobcu zodpovedajúce konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 133/2009 v právnej veci navrhovateľa: JUDr. F. M. proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o určenie, že odmeňovanie žalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedená právna vec vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7C 133/2009 nebola ku dňu rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, t.j. ku dňu 15.02.2010 právoplatne skončená. V danej právnej veci Okresný súd Bratislava I eviduje len neprávoplatný rozsudok č.k. 7C 133/2009-49 zo dňa 01.02.2010. Podľa Inštrukcie 21/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2005 č. 665/2005-53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete súdnym rozhodnutím sa rozumie právoplatný rozsudok alebo uznesenie súdu, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené teda požadovaná informácia - kópia právoplatného rozsudku síce v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. nepodlieha obmedzeniu sprístupnenia informácie, avšak v predmetnej právnej veci v čase podania žiadosti a rozhodovania o nej neexistovala a teda žiadosti nemohlo byť vyhovené. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci nevzhliadol dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.