Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/30/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201092 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011201092.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Q. F. C., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka R. J. S. (Ď. A. R.), cestovný doklad: T., naposledy s miestom pobytu v Slovenskej republike: Ú. H. W. pre B. E., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou pani Darinou Fraňovou, Okresný súd Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 15.6.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: E.-XXX-XX/PO- Ž.-XXXX zo dňa 5.5.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: E.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 5.5.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: E.-XXX-XX/PO-Ž.-XXXX zo dňa 5.5.2011 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z čisto ekonomických dôvodov a so zámerom zostať na území Slovenskej republiky, zlegalizovať si tu svoj pobyt a naďalej pracovať tak, ako doposiaľ. Odporca ďalej dôvodil, že navrhovateľ uviedol v žiadosti o azyl iné skutočnosti alebo dôvody, ako tie, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ zakladal svoju žiadosť o udelenie azylu na ekonomických dôvodoch a aj svoj odchod z krajiny pôvodu odôvodnil zlou ekonomickou situáciou. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, v krajine pôvodu nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi a ani s nikým iným. Vzhľadom na to, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky až v čase, keď mu už bezprostredne hrozilo vyhostenie z územia Slovenskej republiky, odporca považoval jeho žiadosť tiež za účelovú. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 15.6.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nevenoval náležitú pozornosť politickým dôvodom - tým že požiadal o azyl sa dostal do pozície človeka nesúhlasiaceho s vládnou ideológiou, ktorý je izolovaný a vytláčaný zo spoločenského života. Taktiež vyjadril svoje obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti z náboženských dôvodov, keďže je veriacim. Navrhovateľ v ďalšom citoval ustanovenia Správneho poriadku, týkajúce sa povinnosti správneho orgánu zistiť stav veci a materiálnu pravdu a nakoniec uviedol, že odporca svojím rozhodnutím porušil jeho práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných dohovorov, ktoré odporca pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.7.2011 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ počas konania pred odporcom uvádzal iba ekonomické dôvody svojej žiadosti a výslovne sa vyjadril, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa ničoho neobáva a nič mu tam nehrozí. K námietke, že odporca nevenoval náležitú pozornosť politickým dôvodom, odporca uviedol, že navrhovateľ počas správneho konania neuvádzal žiadne politické dôvody, ktoré by opodstatňovali jeho žiadosť o udelenie azylu. Práve naopak, uviedol, že problémy so štátnou mocou nemal, nikdy nebol členom politickej strany a ani sa politicky neangažoval. Uviedol, že je bez vierovyznania. Tieto námietky sa preto odporcovi javia ako účelové, s cieľom zamedziť vyhosteniu navrhovateľa z územia Slovenskej republiky. V prípade námietky, že navrhovateľ bude ako neúspešný žiadateľ o azyl postihovaný v krajine pôvodu, odporca uviedol, že v tomto smere vykonal dokazovanie zisťovaním informácií o krajine pôvodu, avšak navrhovateľom uvádzané skutočnosti sa nepotvrdili. Zároveň poukázal na ustanovenie § 49 ods. 3 zákona o azyle, ktoré upravuje výmenu údajov s inými štátmi a zakazuje odporcovi poskytovať počas konania o azyle osobné údaje navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu bez jeho súhlasu. V priebehu prípravy pojednávania súd zo správy ÚPZC Medveďov, ako aj zo správy PPZ ÚHCP zistil, že navrhovateľ bol dňa 26.6.2011 z územia Slovenskej republiky vyhostený a jeho súčasný pobyt nie je známy. Z toho dôvodu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 4.10.2011, č. k. 9Saz/30/2011-20 ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku pre konanie pani Darinu Fraňovú, pracovníčku Okresného súdu Bratislava I. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) písomne poučil oboch účastníkov konania o možnosti vec rozhodnúť bez pojednávania v prípade, ak s tým súhlasia a súčasne ich poučil, že v prípade, ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy v tejto veci nevyjadria, súd bude predpokladať, že nemajú námietok (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.). V prípade navrhovateľa bola predmetná výzva doručovaná opatrovníčke pre konanie Darine Fraňovej, ktorá sa k výzve v stanovenej lehote nevyjadrila. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu neuviedol, či súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd preto za použitia vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246 ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. v platnom znení) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: E.-XXX/PO-Ž.-XXXX z obsahu ktorého zistil, že v čase, keď navrhovateľovi bezprostredne hrozilo vyhostenie z územia Slovenskej republiky (rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu zo dňa 1.3.2011), tento požiadal vyhlásením zo dňa 24.3.2011 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z ekonomických dôvodov. Tento dôvod potvrdil v celom rozsahu aj počas vstupného pohovoru, ktorý sa u odporcu uskutočnil dňa 26.4.2011. Navrhovateľ na pohovore uviedol, že je bez vierovyznania, nikdy nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nebol vo Vietname trestne stíhaný a že v krajine svojho pôvodu nemal žiadne problémy so štátnou mocou či tretími osobami. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa navrhovateľ neobával ničoho, nakoľko mu tam nič nehrozí. Pred odchodom z krajiny pôvodu tam, okrem ekonomických problémov, nemal žiadne iné problémy. V spise odporcu sa nachádzajú všeobecné informácie o Vietname. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Ustanovenie § 13b zákona o azyl rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nevenoval pozornosť jej politickým dôvodom - tým, že požiadal o azyl sa dostal do pozície človeka nesúhlasiaceho s vládnou ideológiou, ktorý je izolovaný a vytláčaný zo spoločenského života: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ tak vo vyhlásení, ktorým požiadal o azyl, ako aj v priebehu prvostupňového azylového konania neuviedol žiaden iný dôvod svojho odchodu z Vietnamu, resp. svojej žiadosti o azyl ako ten, že z Vietnamu odišiel a o azyl žiada z ekonomických dôvodov. Dôvod žiadosti o azyl musí existovať (okrem prípadu žiadosti na mieste) v čase odchodu žiadateľa a o azyl z krajiny jeho pôvodu, teda dôvodom žiadosti o azyl nemôže byť samotná skutočnosť podania žiadosti o azyl. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani tento dôvod podaného opravného prostriedku nie je dôvodný. Odporca pri vyhodnotení navrhovateľovej žiadosti o azyl správne vychádzal z obsahu navrhovateľom prezentovaného dôvodu žiadosti. Pokiaľ teda navrhovateľ uviedol, že Vietnam opustil z ekonomických dôvodov, odporca správne vyhodnotil jeho žiadosť z pohľadu výlučne takto prezentovaného dôvodu žiadosti o azyl. Súd poznamenáva, že nie je úlohou odporcu za žiadateľa domýšľať si prípadne aj iné dôvody jeho žiadosti o azyl a to ani v prípade, ak by prípadne existovali. K námietke, že odporca svojim rozhodnutím porušil práva navrhovateľa vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných dohovorov: Táto námietka nie je dôvodná. Účelom zákona o azyle je upraviť konanie o azyle (§ 1 písm. a) zákona o azyle), teda v zmysle zákona o azyle posúdiť potrebu či opodstatnenosť poskytnutia medzinárodnej ochrany pred prenasledovaním. Ak teda odporca posúdil navrhovateľovu žiadosť o azyl v zmysle citovaného zákona a s poukazom na navrhovateľom prezentovaný dôvod podanej žiadosti o azyl, neporušil a ani porušiť nemohol práva navrhovateľa vyplývajúce z uvedených právnych aktov. K námietke, že navrhovateľ má obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti z náboženských dôvodov, keďže je veriacim: Súd ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú, naviac za účelovú. Z obsahu prvostupňového správneho spisu ČAS: E.-XXX/PO-Ž.-XXXX totiž jasne vyplýva, že navrhovateľ je bez vierovyznania. Navrhovateľ túto skutočnosť uviedol na vstupnom pohovore na Migračnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu odporca v prejednávanej veci rozhodol správne. Navrhovateľ ako jediný dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol ekonomické dôvody, ako aj snahou o legalizáciu svojho pobytu na Slovensku, ktoré jednoznačne nie je možné zaradiť medzi dôvody § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta, resp. osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle) a podobne nepožiadal o azyl z dôvodu hrozby vážneho bezprávia (§ 13a, § 2 písm. f/ zákona o azyle). Predpokladom zamietnutia navrhovateľovej žiadosti o azyl podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona je skutočnosť, že o azyl bolo požiadané z iných dôvodov, ako sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ak teda navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodov vyššie uvedených, zamietnutie jeho žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je na mieste. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože dôvod žiadosti o azyl musí existovať v čase odchodu žiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu, pretože navrhovateľ v žiadosti o udelenie azylu neuviedol, že má obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov, a konečne pretože ekonomický dôvod žiadosti o azyl nie je dôvodom, ktorý je možné subsumovať pod niektorý z dôvodov §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že vzhľadom na okolnosti podania žiadosti o azyl navrhovateľom, ktoré sú zrejmé z obsahu spisu a chronologického usporiadania udalostí, ktoré podaniu žiadosti o azyl predchádzali, a z obsahu dokumentov, založených v správnom spise je dôvodné domnievať sa, že podanie takejto žiadosti bolo zo strany navrhovateľa účelové s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziacu hrozbu vyhostenia navrhovateľa z územia Slovenskej republiky. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).