Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/55/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200524 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200524.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: L. Z., M. XX, t.č. I. dolina, M. č. XX, zastúpený JUDr. Blažejom Balážom, advokátom, Odborárov 12, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 430/2011-560 zo dňa 14.01.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 430/2011-560 zo dňa 14.01.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 389,67 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.02.2011 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 430/2011-560 zo dňa 14.01.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 600/1874-R/10 zo dňa 29.10.2010, ktorým bolo žalobcovi uložené vrátiť podporu na dotačný titul vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti v celkovej sume 15.506,51 eur z dôsledku porušenia čl. 14 bod 2 Nariadenia Rady a porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 písm. n/ zák. č. 523/2004 Z.z. v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Žalobca uvádza, že dôvody podania žaloby sú tie, že zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci; v neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného; v nesprávnom použití hmotnoprávnej normy a v neposlednom rade aj v nedostatočne neobjektívnom zistení skutkového stavu veci. Žalobca vytýka nepresnosť a nejasnosť formulácii vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia tak žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, keď do výrokovej časti dali pasáže, ktoré sú v rozpore s § 47 Správneho poriadku. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je veta, že „povinnosť vrátiť uvedenú nenáležitú platbu sa ukladá v dôsledku porušenia ust. čl. 14 bod 2 Nariadenia Rady“ bez bližšieho označenia akú Radu mal prvostupňový správny orgán na pamäti, čo robí výrok rozhodnutia nejasným, neurčitým a nezrozumiteľným. Ďalej uvádza, že vo výrokovej časti sa žalobcovi ukladá povinnosť na platenie penále vo výške 0,1% zo sumy 15.506,51 eur na základe ust. § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z., pričom toto ustanovenie neobsahuje žiadnu penalizačnú povinnosť za porušenie § 31 písm. n/. Pokiaľ sa žalovaný stotožnil so stanoviskom prvostupňového správneho orgánu vo veci uloženia sankcie na základe § 31 ods. 4 s použitím § 37 ods. 7 a neexistujúceho § 31 písm. n/, k tomu dodáva žalobca, že žalovaný sa nemohol stotožniť s takýmto stanoviskom prvostupňového správneho orgánu. Uloženie sankcie 0,1% zdôvodňujú oba správne orgány porušením finančnej disciplíny žalobcu v zmysle § 31 písm. n/ zák. č. 523/2004 Z.z. V odvolaní žalobca túto nesprávnosť namietal, no žalovaný sa s jeho námietkou nevysporiadal a napriek zjavnej neexistencie uvedeného ustanovenia potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v plnom rozsahu. Žalobca má za to, že § 31 zák. č. 523/2004 Z.z. má 16 odsekov a tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán mali uviesť vo výroku, ktorý z týchto odsekov mali na mysli. Žalobca poukazuje na § 47 ods. 2 Správneho poriadku a uvádza, že výroková časť rozhodnutia musí byť jasná, určitá a nesmú na jej základe vzniknúť pochybnosti čo svojim výrokom chcel konajúci orgán vyjadriť. Žalobca uvádza, že výroková časť napadnutého rozhodnutia žalovaného trpí zásadnými procesnými vadami. Žalobca namieta aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a poukazuje na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na prvostupňové správne rozhodnutie s tým, že použil v rozhodnutí stanoviská, ktoré zaslal prvostupňový správny orgán žalovanému a skonštatoval, že sú jednoznačne správne. Žalobca má za to, že s týmito stanoviskami sa nemôže stotožniť, pretože pokiaľ žalovaný skonštatoval a vytýkal nepresnosti a nejasnosti formulácie vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a tieto boli odstránené listom - upovedomením prvostupňového orgánu zo dňa 24.11.2010, potom podľa názoru žalobcu, tak závažné nepresnosti a nedostatky mohol napraviť iba opravným rozhodnutím a nie listom, ktorý sa nemôže stať právoplatným a vykonateľným. Žalobca vytýka rozhodnutiu žalovaného, že sa plne stotožnil aj k vysvetlením prvostupňového správneho orgánu, spôsobu prejednania protokolu z kontroly, pričom ale už zo samotného odôvodnenie je zrejmé, že akási fiktívna kontrola sa konala u p. C. - druha žalobcu, z toho protokolu aj vychádzal, no so žalobcom takýto protokol nebol spísaný, nebol prejednaný a v čase kontroly mu nebola daná možnosť sa k nemu zákonným spôsobom vyjadriť. Pričom práve tento protokol je použitý ako hlavný dôkaz proti žalobcovi. Z toho vyplýva, že konanie prvostupňového správneho orgánu nebolo objektívne, a že účelovo nebol zistený skutočný stav veci. Žalobca poukazuje na to, že v čase kedy bola poskytnutá dotácia žil s p. P. C., ako druh a družka, a spolu hospodárili na farme „Penzión Raj pod Skalnistou lúkou“ v okrese Spišská Nová Ves. Obaja farmárčili na spoločnej farme o čom svedčí aj register fariem, z ktorého vyplýva, že p. P. C. na tejto farme farmárčil od 29.04.2005 do 21.02.2007. Žalobca sa k nemu pridal, keď sa k nemu prisťahoval od 05.05.2006 do 21.02.2007. Potom čo sa rozišli na tých istých pozemkoch pokračoval vo farmárčení už iba p. P. C.. Žalobca uvádza, že treba v tejto situácii vychádzať zo Zákona o rodine a Občianskeho zákonníka, z Listinu základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru, ktoré upravujú ochranu rodinného života. Žalobca má za to, že voči nemu bol zvolený diskriminačný prístup a o to viac, že kým on vyšiel zo spomínaného rodinného života tak, že by mal štátu odviesť 15.506,51 eur aj so sankciami, potom druhý člen rodinného zväzku nie len, že takúto povinnosť nemá ale ešte od štátu dostal ďalšiu dotáciu na pokračovanie v podnikateľskej činnosti. Žalobca uvádza, že žalovaný porušil § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom a ich spôsobu zistenia. Žalobca doteraz dostatočným spôsobom preukázal, že podmienky boli splnené, pretože vyrovnávací príspevok sa nevracia, ak fyzická osoba ukončila poľnohospodársku činnosť a jej povinnosti prevzala iná osoba. Žalobca uvádza, že p. P. C. mal farmu od 31.08.2005 a ako farmár býval na trvalej adrese Mlynky č. 77 a dňa 15.02.2006 zmenil obchodný názov firmy na „Penzión Raj pod Skalnistou lúkou“, aby mohli spoločne hospodáriť. Žalobca sa k p. P. C. nasťahoval ako druh 01.02.2005 na adresu M. č. XX a vytvorili spolu s p. P. C. rodinné spoločenstvo - domácnosť. Žalobca získal živnostenský list a spolu s p. C. podnikali ako farmári na uvedenej farme a spolu hospodárili, o čom svedčí aj výpis z účtu, keď dotácie, ktoré prichádzali na meno žalobcu tieto postupoval na účet p. C. a tieto on následne použil na spoločné financovanie potrieb farmy. V predmetnom podnikaní pokračuje p. C. aj po rozchode so žalobcom. Podľa názoru žalobcu v danom prípade s poukazom na uvedené skutočnosti nie je možné konštatovať, čo aj fyzicky bolo preukázané, že nedošlo ku klasickému ukončeniu podnikania jednou cudzou osobou s potrebou prevádzania práva začatie podnikania úplne inou cudzou osobou ale o pokračovanie v podnikaní v jednou dovtedy spolupracujúcich a rodinné spoločenstvo vytvárajúcich osôb. Žalobca nepochádza z regiónu, kde sa prevádzkovala farma odkiaľ pochádza a tam býval p. C. a teda žalobca nepozná ani ľudí ani chotár, kde pozemky spolu užívali. Všetky tieto potrebné úkony ohľadne hospodárenia na farme zabezpečoval p. C., ktorý zároveň rokoval aj s oboma správnymi orgánmi. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada, aby súd žalobu zamietol, pretože čo sa týka nepresnosti vo výrokovej časti rozhodnutia, ktoré mu žalobca vytýka žalovaný uvádza: že prvostupňový správny orgán listom pod názvom Upovedomenie č. 600/1874-R/2010, t.j. k predmetnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým v zmysle § 47 ods. 6 vykonal opravu zrejmej chyby vo výrokovej časti rozhodnutia, ku ktorému došlo pri písaní citovaného rozhodnutia. Takúto opravu prvostupňový správny orgán urobil zákonným spôsobom. K námietke žalobcu týkajúcej sa vyúčtovaných penále prvostupňovým správnym orgánom žalobcovi žalovaný poukázal na to, že táto povinnosť je daná na základe § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z., pričom toto ustanovenie neobsahuje žiadnu penalizačnú povinnosť za porušenie § 31 písm. n/ a ďalej, že pri uložení sankcie vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia sa odvolá na § 37 ods. 7 zák. č. 523/2004 Z.z. Žalovaný uvádza, že v § 31 zák. č. 523/2004 Z.z.: „ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup, vrátane sankcie, ako pri porušení finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b/“. Porušenie podmienok za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, je dané § 31 ods. 1 písm. n/. S § 31 ods. 1 písm. b/ súvisí ods. 4: „za porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b/ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu“. Vzhľadom na to žalovaný tvrdí, že vyrubené penále je v súlade s uvedenými paragrafmi zák. č. 523/2004 Z.z. Žalovaný zaujíma stanovisko k námietke žalobcu a to v časti týkajúcej sa výroku rozhodnutia a poukazuje na ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku a uvádza, že podľa jeho právneho názoru výroková časť napadnutého rozhodnutia je jasná a zrozumiteľná, pretože rozhodnutie obsahuje náležitosti uvedené v zákone. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa konania žalovaného ohľadne, že sa stotožňuje so stanoviskami prvostupňového správneho orgánu, ktoré opísal na strane 8 a 9 napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že tieto stanoviská sú jednoznačne správne, žalovaný zastáva názor, že v správnom konaní postupoval výlučne podľa Správneho poriadku a v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku vlastnými úvahami pri hodnotení dôkazov, resp. skutočností dospel k rovnakému právnemu názoru ako prvostupňový správny orgán. Žalovaný k námietke žalobu týkajúcej sa nejasnosti zadefinovania podpory v napadnutom prvostupňovom správnom rozhodnutí uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia na strane 3 sa uvádza, že žiadateľke bola za rok 2006 na základe rozhodnutia č. 500/1656/8354/2008 zo dňa 27.11.2006 vyplatená podpora na dotačný titul vyrovnávajúci príspevok v znevýhodnených oblastiach (ďalej iba LFA) vo výške 231.237,06 Sk z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZP) z programu Plán rozvoja vidieka SR 2004 - 2006 a spolufinancovanie ŠR a za rok 2007 na základe rozhodnutia č. 500/1681/16812/2007 zo dňa 14.12.2007 vyplatená podpora vo výške 235.912,23 Sk z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a z programu Plán rozvoja vidieka SR 2007-2013 a spolufinancovanie ŠR, v celkovej výške 467.149,29 Sk. Žalovaný k námietke žalobcu ohľadne toho, že vykonával jednoduchú poľnohospodársku činnosť spolu so svojim druhom P. C. uvádza, že žalovaný sa plne stotožnil aj s vysvetlením prvostupňového správneho orgánu k spôsobu prejednávania protokolu z kontroly, pričom ale zo samotného odôvodnenia je zrejmé, že akási fiktívna kontrola sa konala u p. C. - druha žalobcu, z tohto protokolu prvostupňový správny orgán aj vychádzal, no so žalobcom takýto protokol nebol spísaný, nebol prejednaný a v čase kontroly ani mu nebola daná možnosť sa k nemu zákonným spôsobom vyjadriť. Žalovaný uvádza, že podľa § 12a ods. 2 zák. č. 219/1991 Z.z. samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene a na vlastný účet a zodpovednosť. Žalobca si podal žiadosť na priamu platbu na plochu v roku 2006 a 2007 ako samostatne hospodáriaci roľník. V žiadosti na rok 2006 a 2007 deklaroval poľnohospodársku pôdu vo výmere 52,53 ha na 15 kultúrnych dieloch nachádzajúcich sa v lokalite Dobšiná a 1 kultúrny diel v lokalite Slovenský raj, na ktoré mu bola v týchto rokoch poskytnutá podpora. Žalobca v roku 2008 nepredložil žiadosť o priamu platbu. P. C. si v tých istých rokoch podal žiadosť o priame platby ako samostatne hospodáriaci roľník a v žiadosti na rok 2006 a 2007 deklaroval poľnohospodársku pôdu vo výmere 20,58 ha na 5 kultúrnych dieloch nachádzajúcich sa v lokalite Slovenský raj a 1 kultúrny diel v lokalite Dobšiná, na ktoré mu bola v tých rokoch poskytnutá podpora. P. C. v roku 2008 požiadal o priame platby, v ktorých deklaroval aj pozemky, ktorých užívanie v roku 2007 žalobca ukončil a ukončenie neoznámil na príslušný RP PPA. Z uvedených skutočností vyplýva, že každý hospodáril na pôde samostatne a žiadateľom bola vyplatená podpora na účet uvedený v žiadosti. Prevody z účtu na účet nie sú predmetom skúmania, pretože samotný prevod nedokazuje za akým účelom boli uvedené prostriedky použité. Žalovaný uvádza, že žalobca porušil podmienky, ktoré mu vyplývali zo Žiadosti o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami na rok 2006. V danom prípade zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože prvostupňový správny orgán požiadal žiadateľku o zaslanie relevantných dokladov, či došlo k prevodu celého podniku alebo jeho časti na inú osobu počas obdobia, v ktorom platí záväzok ako podmienka na poskytnutie pomoci a nadobúdateľ zvyšok daného obdobia tento záväzok prevzal, čím by žiadateľ preukázal neporušenie záväzku uvedeného v čl. 14 bod 2 Nariadenia Rady č. 1257/1999. Oba menované subjekty nepotvrdili vedomosť o existencii dokladu o prevode záväzku na p. C.. Prvostupňový správny orgán zaslal dňa 13.08.2010 vo veci výzvy na uplatnenie práva účastníka správneho konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a túto možnosť žiadateľ mal. Predmetná výzva bola doručená žiadateľovi 18.08.2010, na ktorú žiadateľ nijakým spôsobom nereagoval. Z dokladov, ktoré založil žalobca k odvolaniu žalovaný konštatoval, že tieto nepreukazujú spoločnú poľnohospodársku činnosť žalobcu a p. C.. Žalovaný preskúmal ako dôkaz aj zápis v KNM o ktorom žalobca tvrdí, že je dokladom o pokračovaní spoločného podnikania p. C. v ich spoločnom podnikaní, skúmal, či v zázname z kontroly vykonanej zo strany prvostupňového správneho orgánu dňa 11.12.2008 u p. P. C. menovaný potvrdil, že žiadateľ v zmysle právnych predpisov previedol práva a povinnosti z podnikania na neho, čo p. C. potvrdil aj zamestnancovi RP PPA v Trnave a to je uvedené v zápisnici z KNM, ako to tvrdil žalobca. Žalovaný zistil, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pretože v predmetnej zápisnice bolo zistené, že žiadateľ ukončil užívanie pozemkov v roku 2007 a ukončenie neoznámil na RP PPA v Poprade. Všetky pozemky užíva p. P. C.. V správe z KNM sa nenachádzajú žiadne relevantné listinné doklady ani vyjadrenie (žalobcu) žiadateľa, ktoré by preukázateľne potvrdili, že žiadateľ odstúpil práva užívania p. P. C., ktorý ich prevzal. Žalovaný v tejto veci zistil, že p. C. vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 19.10.2010 potvrdil, že nepreberá žiadne povinnosti žiadateľa. Vzhľadom na vykonané rozsiahle dokazovanie prvostupňového správneho orgánu ak aj žalovaného nie je možné konštatovať, že by zo strany žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nebol riadne zistený skutkový stav veci. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu bolo v predmetnej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.10.2010 č. 600/1874-R/10 ako aj rozhodnutie žalovaného č. 430/2011-560 zo dňa 14.01.2011. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca požiadal dňa 24.04.2006 Žiadosťou o priame platby na plochu na rok 2006 o poskytnutie platby na plochu 52,53 ha. Súčasťou žiadosti je aj deklarácia poľnohospodárskych podmienok v roku 2006. Dňa 24.04.2006 požiadal žalobca Žiadosťou o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti a oblasti s environmentálnymi obmedzeniami na rok 2006 o poskytnutie finančných prostriedkov. Dňa 27.11.2006 bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 500/1656/8354/2006 pre žiadateľa: L. Z., sídlo M. XX, kde mu bola poskytnutá podpora na jednotnú platbu na plochu vo výške 127.927,92 Sk a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti vo výške 231.237,06 Sk. Tieto platby boli poukázané žalobcovi dňa 14.12.2006 na účet uvedený v žiadosti. Dňa 03.05.2007 podal žalobca Jednotnú žiadosť na rok 2007 na jednotnú platbu na plochu vo výmere 52,53 ha a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti podľa špecifikácie D-4. Súčasťou uvedeného dokladu je aj špecifikácia k žiadosti na vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti na rok 2007 zo dňa 03.05.2007. Dňa 14.12.2007 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 500/1681/16812/2007, ktorým žiadateľovi: L. Z., sídlo M. XX bola schválená podpora na vyrovnávajúci príspevok na znevýhodnené oblasti vo výške 235.912,23 Sk. Táto platba bola žalobcovi poukázaná na účet dňa 20.12.2007. Dňa 14.07.2009 adresoval prvostupňový správny orgán žalobcovi výzvu na zaplatenie uvedeného príspevku na základe rozhodnutia zo dňa 27.11.2006 a rozhodnutia zo dňa 14.12.2007. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca listom, ktorý obdržal prvostupňový správny orgán dňa 31.07.2009, ako aj podanie žalobcu doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.01.2010. Dňa 10.03.2010 doručoval prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania vo veci vrátenia nenáležitej platby, ktoré oznámenie obdržal žalobca dňa 26.03.2010. Dňa 30.03.2010 zaslal žalobca vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci vrátenia nenáležitej platby. Súčasťou tohto vyjadrenia je aj rozhodnutie obce M. zo dňa 30.12.2007 o zrušení registrácie osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka zo dňa 18.04.2007, dňom 01.01.2008. Dňa 14.04.2010 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 1000/256-R/10, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť podporu na dotačný titul - vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti (nenáležitá platba) v celkovej sume 15.506,51 eur. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo uvedené, že povinnosť vrátiť uvedenú nenáležitú platbu sa ukladá v dôsledku porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 písm. n/ zák. č. 523/2004 Z.z.. Nenáležitú platbu v sume 15.506,51 eur je účastník konania povinný uhradiť na účty platobnej agentúry v členení 6.140,53 eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (prostriedky EÚ), X.XXX,XX eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (prostriedky EÚ) a X.XXX,XX eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (prostriedky SR) v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Na základe čl. 73 ods. 3 nariadenia Komisie č. 796/2004 v spojení s § 31 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účastník konania je povinný zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušenie finančnej disciplíny za každý, aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny, ktorý uplynie medzi dňom oznámenia poľnohospodárovi, že má čiastku vrátiť a dňom splatenia dlhu, alebo odpočtu, najviac do výšky tejto sumy. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré obdržal prvostupňový správny orgán dňa 05.05.2010. Prvostupňový správny orgán dňa 27.05.2010 predložil žalovanému odvolanie voči rozhodnutiu č. XXXX/XXX-R/XX spolu s predkladacou správou. Dňa 15.07.2010 vydal žalovaný rozhodnutie č. XXXX/XXXX-XXX, ktorým odvolaniu vyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.04.2010 zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dňa 16.08.2010 obdržal žalobca výzvu prvostupňového správneho orgánu na uplatnenie práva účastníka správneho konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Dňa 31.08.2010 doručoval prvostupňový správny orgán p. P. C. žiadosť týkajúcu sa zisťovania skutočnosti uvádzaných žalobcom, že medzi nim a žalobcom bola ústna dohoda o prenechaní pôdy za účelom ďalšieho obhospodarovania, čo potvrdil aj zamestnancovi platobnej agentúry Trnava. Pán C. však z dôvodu osobných dôvodov odmietol podpísať zmluvu o prevode záväzku. Prvostupňový správny orgán žiadal od pána C. stanovisko ku skutočnosti uvádzanej žalobcom ohľadom prevzatia jeho záväzku za účelom ďalšieho obhospodarovania pôdy zaradenej do znevýhodnených oblastí. Pán P. C. doručil dňa 21.10.2010 prvostupňovému správnemu orgánu písomné stanovisko k prevzatiu záväzkov a uviedol: že prehlasuje, že neprevzal práva a povinnosti po žalobcovi, ktorý obhospodaroval pôdu v kat. úz. Mlynky. Dňa 25.10.2010 prvostupňový správny orgán doručoval žalobcovi správu z kontroly na mieste. Zo správy z kontroly na mieste podľa čl. 28 NK (ES) č. 796/2004 bolo zisťované u žiadateľa p. P. C. užívanie pozemkov a dôvod kontroly bol uvedený: L.-X ročný záväzok z prílohy časť D poznámky kontrolóra je uvedené, že žalobca ukončil užívanie v roku 2007. Ukončenie užívania nenahlásil RP PPA Poprad, všetky pozemky užíva P. C.. Túto informáciu poskytol kontrolórom pán P. C.. Na základe týchto skutočností dňa 23.03.2009 boli spísané správy o zistenej nezrovnalosti č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX z ktorej vyplývajú nezrovnalosti týkajúce sa žalobcu. Dňa 29.10.201 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 600/1874-R/10, ktorým žiadal vrátiť od žalobcu nenáležitú platbu v sume 15 506,51 eur v dôsledku porušenia ust. čl. 14 bod 2 nariadenia Rady 1257/99 a porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 písm. n/ zák. č. 523/2004 Z.z. Dňa 16.01.2010 obdržal prvostupňový správny orgán odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. XXX/XXXX- R/XXX. Dňa 24.11.2010 vydal prvostupňový správny orgán upovedomenie o uložení povinnosti vrátiť podporu na dotačný vyrovnávací príspevok za znevýhodnené oblasti v celkovej sume 15.506,51 eur, ktorým upravil výrok rozhodnutia č. 600/1874-R/10 zo dňa 24.11.2010. Prvostupňový správny orgán predložil žalovanému dňa 14.12.2012 odvolanie voči svojmu rozhodnutiu súčasťou, ktorého bola je aj predkladacia správa. Dňa 14.01.2011 vydal žalovaný rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie žiadateľa zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX/XXXX- R/XXXX zo dňa 29.10.2010 potvrdil. Ďalej vo výroku uviedol, že rozhodnutím č. XXX/XXXX-R/XXXX zo dňa 29.10.2010 Poľnohospodárska platobná agentúra so sídlom Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava uložila žiadateľke povinnosť vrátiť podporu, ktorá jej bola poskytnutá na dotačný titul vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach vo výške 15.506,51 eur (ďalej len nenáležitá platba). PPA povinnosť vrátiť nenáležitú platbu uložila v dôsledku porušenia ust. čl. 14 bod 2 Nariadenia Rady č. 1257/99 a porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 písm. n/ zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nenáležitú platbu vo výške 15.506,51 eur je žiadateľka povinná uhradiť na účty PPA v členení: 6 XXX,XX eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (prostriedky EÚ-N.); 6 XXX,XX eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX (prostriedky EÚ-N.) a X XXX,XX eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (prostriedky SR) v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, kedy sa rozhodnutie stáva právoplatným. Na základe čl. 73 ods. 3 nariadenia Komisie č. 796/2004 v spojení s § 31 ods. 7 zák. č. 523/2004 Z.z o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátení sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b/. Žiadateľka v zmysle § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. je povinná odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť sankciu (penále) vo výške 0,1% zo sumy XX.XXX,XX eur teda zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu (nenáležitej platby). Žalobca v žalobe uvádza, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má nepresnosti a nejasnosti formulácie vo výrokovej časti rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s § 47 Správneho poriadku. Tiež poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán neuviedol vo výroku na základe akého nariadenia Rady bolo použité ustanovenie čl. 14 bodu 2, týmto sa výrok prvostupňového správneho orgánu stála nejasným, neurčitým a nezrozumiteľným. Obdobne je to aj v časti výroku rozhodnutia kde bol uvedené ustanovenie čl. 73 ods. 3 Komisie. Takéto závažné nepresnosti a nedostatky výroku nemohli byť napravené Upovedomením zo dňa 24.11.2010, ale iba opravným rozhodnutím, pretože list sa nemôže stať právoplatným ani vykonateľným. Podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opravy a upovedomí o tom účastníka konania. V danom prípade je potrebné konštatovať, že uvedené nejasnosti týkajúce sa označenie právneho predpisu na základe, ktorého bolo vydané prvostupňové rozhodnutie sa vady tohto rozhodnutia odstraňujú listom - Upovedomením zo dňa 24.11.2010, ktorý žiadateľka prevzala dňa 01.12.2010. Takýmto spôsobom odstránená vada vyplýva priamo z ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne použitia ust. § 31 ods. 4 vo výrokovej časti rozhodnutia mu týmto bolo uložené zaplatiť penále, pričom § 31 písm. n/ zák. č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého došlo k porušeniu finančnej disciplíny žiadnu penalizačnú povinnosť neobsahuje. Podľa § 31 ods. 7 zák. č. 523/2004 Z.z., subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa ods. 1 písm. a/ až n/ je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaká sankcia ako pri porušení finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. a/. Podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zák. č. 523/2004 Z.z., porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podľa § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z., za porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b/, c/ a d/ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu; ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b/, c/ a d/ alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b/, c/, a d/ alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1písm. b/,c/ a d/ zistí pri výkone kontroly a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav do dňa skončenia kontroly odstráni, správne konanie sa nezačne. Podľa čl. 14 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999, vyrovnávacie príspevky sa poskytujú za hektár plochy obrobenej poľnohospodármi, ktorí: - obrábajú minimálne stanovenú plochu pôdy, - sa zaviažu vykonávať svoje poľnohospodárske činnosti v menej priaznivej oblasti aspoň päť rokov od prvej platby vyrovnávacieho príspevku a - používajú zvyčajne dobré poľnohospodárske postupy zlučiteľné s potrebou chrániť životné prostredie a zachovávať vidiek, zvlášť prostredníctvom udržateľného hospodárenia. Z uvedenou námietkou žalobcu súd nesúhlasí, pretože citované ustanovenia zák. č. 523/2004 Z.z. ako aj čl. 14 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 1257/99 pojednávanú o porušení finančnej disciplíny z dôvodu porušenia podmienok, za ktorý boli verejné prostriedky poskytnuté a o následnom postihu vyplývajúce z tohto porušenia. K tejto časti žaloby súd uvádza, že žalovaný sa riadne vysporiadal s námietkou uvedenou v žalobe ako aj v odvolaní a žalovaný riadne zdôvodnil použité ustanovenia § 31 zák. č. 523/2004 Z.z. Podľa § 12a ods. 2 zák. č. 219/1991 Zb., samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. V danom prípade z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť o priame platby na plochu v roku 2006 a 2007 ako samostatne hospodáriaci roľník podal žalobca. V žiadosti deklaroval v roku 2006 a 2007 poľnohospodársku pôdu vo výmere 52,53 ha na 15-tich kultúrnych dieloch nachádzajúcich sa v lokalite V. a jeden kultúrny diel v lokalite Slovenský Raj (KD č. 4902/1) na ktoré bola poskytnutá žalobcovi podpora a žalobca v roku 2008 nepredložil príslušnému prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o priamu platbu. Taktiež je potrebné konštatovať, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ukončil ku dňu 01.01.2008 činnosť ako samostatne hospodáriaci roľník. Toto ukončenie však neoznámil na príslušný prvostupňový správny orgán. Z administratívneho spisu ako z jednotnej žiadosti na rok 2007 vyplýva, že žiadateľka mala stanovené určité podmienky, ktoré však nesplnila a to: 1/nehospodárila na pôde po dobu 5 rokov od prvej platby vyrovnávacieho príspevku, 2/ v prípade prevodu podniku túto skutočnosť neoznámila do 10 dní od prevodu na prvostupňový správny orgán a nepredložila predmetné doklady. Žalobca nehospodáril na minimálne stanovenej výmere zaradenej v niektorej kategórii LFA aspoň 5 rokov od prvej platby vyrovnávacieho príspevku, čím porušil čl. 14 bod. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999. Tiež je potrebné uviesť, že žalobca nesplnil podmienky čl. 44 nariadenia Komisie ES č. XXXX/XXXX a nepreukázal, že celý podnik príjemcu platby alebo jeho časť bola prevedená na inú osobu v období počas ktorého trvá daný záväzok ako podmienka pre poskytnutie sérií pomoci. Táto osoba môže previesť záväzok na zvyšok obdobia, ak sa záväzok neprevezme príjemca uhradí poskytnutú pomoc. V danom prípade žalobca počas celého konania, pred oboma správnymi orgánmi ani k žalobe však nedoložil doklad o tom, že by došlo k splneniu čl. 44 nariadenia Komisie ES č. XXXX/XXXX. Žalobca v žalobe uvádza, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom a k spôsobu zistenia. Zo spisu vyplýva, že rozhodnutie vydané oboma správnymi orgánmi bolo vydané v súlade s Správnym poriadkom a to § 32 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku na základe riadne zisteného skutkového stavu. Je potrebné konštatovať, že prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi list zo dňa 13.08.2010 na uplatnenie práva účastníka správneho konania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný listom zo dňa 15.12.2010 vyzval žalobcu na uplatnenie práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca však v oboch prípadoch svoje právo nevyužil, pretože na tieto výzvy žiadnym spôsobom nereagoval. Je potrebné však uviesť, že žalovaný vo výrokovej časti rozhodnutia pochybil, keďže nevydal rozhodnutie v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Súd konštatuje, že zo strany žalovaného došlo k vydaniu zmätočného rozhodnutia, pretože vo výroku rozhodnutia zopakoval znenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Takto uvedené ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný nedodržal, pretože vo výrokovej časti rozhodnutia zopakoval celé znenie výroku prvostupňového správneho orgánu čo je v rozpore s citovaným § 59 ods. 2 Správneho poriadku, preto je takýto výrok zmätočný, preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správny orgán je viazaný právnym názorom súd. V novom konaní bude musieť žalovaný vydať rozhodnutie v súlade s § 59 Správneho poriadku v naznačenom smere. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú čiastku 389,67 eur a to dva krát 123,- eur (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby) a dva krát paušál á 7,21 eur a účasť na pojednávaní dňa 18.9.2012 a jeden úkon á 127,16 eur a jeden krát paušál 7,63 eur. Trovy konania vyúčtoval žalobca v súlade s § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.