Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201095 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201095.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: L. Áč, nar. XX.XX.XXXX, F. XX, V., zastúpený: Mgr. Ing. Jaroslav Penc, advokát, Nejedlého 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 08.04.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 08.04.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 406,83 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou dňa 16.06.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 08.04.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 1608 zo dňa 12.12.2010, ktorým bol žalobca - naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Bratislava odboru poriadkovej polície - podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, nakoľko podľa odborného posudku služobného klinického psychológa Nemocnice sv. Michala, a.s., Bratislava zo dňa 06.12.2010 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby v policajnom zbore. Žalobca v žalobe uviedol, že v konaní o jeho prepustení sa nestotožnil so závermi psychologického vyšetrenia a žiadal, aby výsledky jeho psychologického vyšetrenia boli bezodkladne posúdené iným nestranným psychológom, alebo aby boli vykonané nové komplexnejšie psychologické vyšetrenia. Podľa žalobcu konanie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vykazuje vecné i formálne nedostatky, ktoré nemajú oporu v zákone a mali za následok nezákonnosť rozhodnutia. Uviedol, že od výzvy na vyjadrenie sa k veci do doručenia napadnutého rozhodnutia neprebehlo ani 48 hodín. Takýto postup považoval žalobca za účelový, bez reálnej možnosti, aby sa žalobca alebo jeho právny zástupca mohli oboznámiť s dovtedajším priebehom konania a s dôkazmi dovtedy v konaní vykonanými a následne predložiť vlastné návrhy na vykonanie dôkazov a pod. Uvedený postup je podľa žalobcu neakceptovateľný a porušujúci základné práva žalobcu i základné zásady konania. Žalobca poukázal nato, že v poslednom roku neboli na neho sťažnosti, denne riešil rad priestupkov a situácií s občanmi bez sťažností. V poslednom období bol trestaný jedenkrát za neustrojenosť a jeden krát za nečinnosť, inak mu boli vytýkané nepodstatné maličkosti, rovnako ako u iných slúžiacich policajtov. Žalobca zvládal i záťažové situácie vo výkone služby, o čom podľa jeho názoru svedčia i záznamy zo služobných zákrokov, významne sa podieľal na odhalení zločincov zaoberajúcich sa trestnou činnosťou v súvislosti s neoprávneným použitím platobných kariet (zadržal ich pri čine) a nepreukázal sa ani jeden prípad, kedy by žalobca nezvládol riadne služobný zákrok alebo inú záťažovú situáciu, vykonal ho nesprávne, nezákonne alebo s použitím neprimeraných prostriedkov. Podľa žalobcu na tieto skutočnosti rozhodujúci správny orgán nevzal zreteľ a situáciu riešil radikálne bez využitia inej alternatívy, napríklad inštitútu dočasného postavenia mimo výkon služby na dobu nevyhnutnú, ktorý je bežne využívaný v podobných situáciách. Počas tejto doby by bolo možné preveriť pravdivosť tvrdení žalobcu a vykonať aj opakované nezávislé odborné posúdenie jeho duševnej spôsobilosti pre výkon služby. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval žalobca skutkový stav za zistený nedostatočne. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného, že služobný orgán v konaní zadovážil do konania všetky jemu známe a dostupné dôkazy a už vôbec nie, že by sa nimi zaoberal alebo ich hodnotil. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného nereagovalo na námietku žalobcu uvedenú v odvolaní o nedostatkoch psychologického skúmania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na svojom právnom názore a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že žalobca bol prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona, pričom dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ bola tá skutočnosť, že podľa záverov odborného posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Podľa žalovaného psychologické vyšetrenie vykonáva klinický psychológ, pričom nadriadený vyšetrovaného policajta nemá možnosť do tohto procesu vstupovať a teda ho ani ovplyvniť. Je povinnosťou každého nadriadeného riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených viesť k služobnej disciplíne, oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušenia služobných povinností. Vydaniu personálneho rozkazu, ktorým bolo rozhodnuté o prepustení zo služobného pomeru, predchádzala žiadosť nadriadeného (riaditeľa KR PZ v Bratislave) o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia. Z obsahu predmetnej žiadosti okrem iného vyplýva, že žalobca v kolektíve VI. čaty PMJ nie je obľúbený, policajti s ním odmietajú vykonávať hliadkovú službu a to najmä pre jeho správanie, ktoré sa prejavuje najmä v jeho nezodpovednosti k plneniu služobných úloh, nespoľahlivosti, ľahkovážnosti, ktorá miestami hraničí s nezáujmom o výkon služby policajta. Od novembra 2009 bol žalobca 5- krát disciplinárne riešený veliteľom PMJ, z toho 2-krát znížením platu o 15% na dobu 3 mesiacov, jeden krát o 10% na dobu jedného mesiaca a 2- krát písomným pokarhaním. Žalovaný poukázal nato, že na preskúmanie obsahu odborného posudku vydaného klinickým psychológom nie sú oprávnení ani iný psychológovia a to nielen rezortní psychológovia žalovaného, ale ani akýkoľvek iní psychológovia pôsobiaci mimo rezortu žalovaného. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou, že v konaní žalobca poukazoval na dôkazy svedčiace v jeho prospech, pričom žalovaný sa nimi nezaoberal. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bol záver odborného klinického psychológa o žalobcovej duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, preto ostatné námietky boli právne irelevantné. Žalovaný k námietke žalobcu, že v rámci odvolacieho konania mu nebolo umožnené nahliadať do spisu súvisiaceho s jeho prepustením zo služobného pomeru, žalovaný uviedol, že dňa 25.03.2011 bolo žalobcovmu právnemu zástupcovi umožnené využitie práva vyplývajúce z § 237 ods. 2 zákona, tento nahliadol do spisového materiálu a dňa 31.03.2011 podal na poštovú prepravu doplnenie podaného odvolania. K námietke žalobcu, že žalovaný nezvažoval iný, alternatívny trest (jeho preradenie na iné pracovisko), žalovaný uviedol, že vzhľadom na dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bola táto alternatíva nemožná. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a preto súd podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03.09.2010 veliteľ pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Bratislava, odbor poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, požiadal v zmysle čl. 9 ods. 3 Nariadenia MV SR č. 103/2005 o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu v Nemocnici sv. Michala, psychologicko-odbornej ambulancii v Bratislave. Zo správy P.. W. B., P.., klinického psychológa - primára oddelenia psychologickej ambulancie v Nemocnici sv. Michala, a.s., Bratislava súd zistil, že u žalobcu bolo vykonané kontrolné psychologické vyšetrenie, ktoré absolvoval dňa 19.10.2010 a doplňujúce dňa 06.12.2010, pričom konfrontáciou všetkých zistených výsledkov klinický psychológ konštatoval, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Ďalej je v posudku konštatované, že u žalobcu ide najmä o nedostatočnú integrovanosť a organizovanosť osobnosti, čo sa prejavuje veľmi nízkou úrovňou koncentrácie pozornosti, reakčného času, následne nízkymi pamäťovými schopnosťami, zníženou výkonnosťou v časovom strese, nízkou emocionálnou sebareguláciou, so sklonom k náladovosti, s nižšou pružnosťou brzdového systému, ktorého úlohou je udržiavanie vnútornej rovnováhy. Uvedené charakteristiky sťažujú danému jedincovi prispôsobivosť a zvyšujú pohotovosť maladaptívnym (poruchovým) prejavom správania. Dňa 17.12.2010 bol žalobca oboznámený s návrhom na prepustenie so služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona z dôvodu, že na základe psychologického vyšetrenia nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Dňa 20.12.2010 bol so žalobcom spísaný úradný záznam, v ktorom žalobca namieta opovrhnutie zo strany jeho priameho nadriadeného kpt.. veliteľa VI. čaty PMJ KRPZ v Bratislave. Zároveň žiadal, aby boli výsledky jeho psychologického vyšetrenia posúdené iným a nestranným psychológom alebo vykonané nové komplexnejšie psychologické vyšetrenia. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že klinická psychologička mu v priebehu desaťminútového rozhovoru určila diagnózu rovnajúcu sa schizofrénii, pričom podotkol, že túto psychologičku nikdy pred tým nevidel a nepozná ju. K týmto námietkam sa dňa 20.12.2010 vyjadril písomne veliteľ odboru poriadkovej polície PMJ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave tak, že námietky žalobcu uvedené v úradnom zázname považoval za jeho subjektívne pocity, ktoré nie sú ničím podložené. K vykonaniu psychologického vyšetrenia uviedol veliteľ, že bolo vykonané v súlade s nariadením MV SR č. 103/2005, pričom správnosť výsledkov, postup a závery kontrolného psychologického vyšetrenia, nie je kompetentný posúdiť. Dňa 21.12.2010 vydal riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave personálny rozkaz č. 1608, ktorým žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona prepustil zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že podľa odborného posudku služobného klinického psychológa zo dňa 06.12.2010 nie je spôsobilý duševne na výkon štátnej služby. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 08.04.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje nesúhlas s námietkou žalobcu ako odvolateľa, keď považuje postup nadriadeného v predmetnom konaní za tendenčný a zaujatý. Poukazuje sa na § 14 ods. 1 písm. d/ a ods. 5 zákona, podľa ktorého policajt musí byť duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a túto podmienku musí spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Nespĺňanie tejto podmienky je dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona. K požiadavke žalobcu o opätovné kontrolné psychologické vyšetrenie sa v rozhodnutí uvádza, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol spochybnený postup alebo záver služobného klinického psychológa a ktorý by mal oporu v právnej úprave. Posudok z vyšetrenia vykonaného služobným klinickým psychológom je administratívno-správnym aktom, ktorý nepodlieha z dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom. Záver o duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby je podložený výsledkami jednotlivých vyšetrení, ktoré žalobca absolvoval dňa 19.10.2010 a dňa 06.12.2010. Žalobcov návrh na vykonanie nového kontrolného znaleckého dokazovania považoval žalovaný za nenáležitý, nemajúci oporu v žiadnych dôkazoch, pričom pramenil len zo žalobcovej subjektívnej nespokojnosti o záveroch jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona z dôvodu, že podľa odborného posudku služobného klinického psychológa zo dňa 06.12.2010 žalobca nie je spôsobilý duševne na výkon štátnej služby. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa boli v uvedenom konaní povinní zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zabezpečiť, aby obsah rozhodnutia bol v súlade so skutočným stavom veci. Konanie, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie, je jediným celkom od jeho začatia až po právoplatné ukončenie. V zmysle tejto zásady je umožnené prijať alebo vykonať dôkaz, ktorý je podkladom pre rozhodnutie, ktorémukoľvek správnemu orgánu konajúcemu vo veci, bez ohľadu na funkčnú príslušnosť. Niet pochýb o tom, že z dikcie ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona vyplýva povinnosť orgánu s personálnou pôsobnosťou voči príslušníkovi PZ konať a rozhodnúť o jeho prepustení v prípade, že podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Záver o duševnej nespôsobilosti policajta na výkon služby je závažným zásahom minimálne do jeho ďalšieho pracovného uplatnenia. Je preto nevyhnutné, aby bol takýto záver spoľahlivo zistený a dostatočne podložený. V danom prípade súd nemohol nepostrehnúť, že predmetnému posudku služobného klinického psychológa, ktorý bol prakticky jediným podkladom rozhodnutia o ďalšom zotrvaní žalobcu v služobnom pomere, nepredchádzal žiaden signál naznačujúci dôvodné pochybnosti o žalobcovej duševnej spôsobilosti vykonávať štátnu službu v policajnom zbore. Z administratívneho spisu nevyplýva (poukázal na to i žalobca), že by v nejakom prípade žalobca služobný zákrok (príp. inú záťažovú situáciu) nezvládol riadne, vykonal nesprávne, nezákonne, alebo s použitím neprimeraných prostriedkov. Otázky tiež vzbudzuje priebeh klinického vyšetrenia, ako ho opísal žalobca, konkrétne to, že k vysloveným záverom klinická psychologička dospela v priebehu len desaťminútového rozhovoru. K tejto výhrade žalovaný nezaujal vôbec stanovisko. Žalovaný tiež uspokojivo nevysvetlil, prečo považoval predmetný posudok služobného klinického psychológa zo dňa 06.12.2010 pre rozhodnutie vo veci za dostatočný, napriek jeho spochybneniu zo strany žalobcu a prečo nevyhovel žalobcovej žiadosti, aby boli výsledky jeho psychologického vyšetrenia posúdené nestranným psychológom, alebo aby boli vykonané nové komplexnejšie psychologické vyšetrenia. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že na preskúmanie obsahu odborného posudku vydaného klinickým psychológom nie sú oprávnení iní psychológovia. Na tom nič nemení skutočnosť, že odborné psychologické vyšetrenie príslušníka PZ môže vykonať len služobný (rezortný) psychológ. Odborný psychologický posudok teda nie je nespochybniteľný, nemenný a bezvýhradne záväzný, ale je dôkazom, ktorý podlieha hodnoteniu zo strany služobného orgánu z hľadiska jeho presvedčivosti a pravdivosti. Preskúmanie psychologického posudku iným rezortným psychológom za určitých okolností nie je podľa názoru súdu vylúčené. Vzhľadom na závažnosť konania a jeho následkov pre žalobcu a jeho služobný pomer policajta bol žalovaný povinný striktne postupovať v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, pričom na tento účel bol povinný obstarať pre rozhodnutie potrebné podklady. Za daných okolností mal žalovaný podľa názoru nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, v ktorom sa psychológ mohol zaoberať i správnosťou postupu i záverov pôvodného psychologického vyšetrenia, ktoré viedli k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru. Posudok psychológa, na základe ktorého služobný orgán vo veci rozhodol, nemožno považovať z hľadiska skutkového za dostatočný podklad pre rozhodnutie. Ostatné námietky žalobcu neboli pre konanie a rozhodnutie súdu natoľko významné, aby sa k nim bolo potrebné podrobnejšie vyjadrovať z hľadiska zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o výhradu žalobcu, že žalovaný nezvažoval iný, alternatívny trest, napr. jeho preradenie na iné pracovisko, túto nepovažoval súd za opodstatnenú. Prepustenie zo služobného pomeru sa právne neposudzuje ako trest (sankcia). Ustanovenie § 192 ods. 1 zákona je kogentným ustanovením nedávajúcim oprávnenému orgánu na výber, či príslušníka PZ prepustí zo služobného pomeru alebo nie, pokiaľ nastanú okolnosti predpokladané týmto zákonným ustanovením. I keď súd nepreskúmaval dôvody, ktoré viedli riaditeľa KRPZ v Bratislave k podaniu žiadosti o klinické psychologické vyšetrovania, k tomuto poznamenáva, že pokiaľ z obsahu administratívneho okrem iného vyplýva, že žalobca nebol v kolektíve VI. čaty PMJ obľúbený a policajti s ním odmietali vykonávať hliadkovú službu, pričom dôvodom bolo žalobcovo správanie, nezodpovednosť k plneniu služobných úloh, nespoľahlivosť, ľahkovážnosť hraničiaca s nezáujmom o výkon služby policajta a tiež že od novembra 2009 bol žalobca 5- krát disciplinárne riešený, javil sa opodstatneným nie návrh na psychologické vyšetrenie, ale postup podľa § 27 a nasl. zákona. Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov a posudzujú sa v ňom najmä znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3 a spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby, teda práve to, na čo bolo poukazované v žiadosti o psychologické vyšetrenie žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba bola dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 08.04.2011 ako nezákonné s poukazom na § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (03.01.2011) v sume 115,90 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (07.06.2011) v sume 115,90 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 €, - Účasť na pojednávaní (30.05.2012) v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €. Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu v sume 2 x 12,71 €, (v deň pojednávania dňa 30.05.2012). Súd priznal žalovanému náhradu len takých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie jeho práva na súde. V zmysle uvedeného súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkony v zastupovaní pred žalovaným a za porady so žalobcom zo dňa 10.05.2011, 13.06.2011 a 28.05.2012. Nakoľko právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 406,83 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, č. účtu: 0630329935/0900. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.