Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/51/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202006 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011202006.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána X. U. G. L., alias X. L. G. L., narodeného 10.9.1978, štátneho príslušníka B. Y. H. (B.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Y. P., Č. P., F. Y. P., B., aktuálne s miestom pobytu F. S. P. Ú. P. Q. X. H. H., zastúpeného pani JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.12.2011 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-604-46/PO-Ž-2010 zo dňa 11.11.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-604-46/PO-Ž-2010 zo dňa 11.11.2011 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-604-46/PO-Ž-2010 zo dňa 11.11.2011 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Opísal v ňom zistený stav veci a ďalej uviedol, že pokiaľ ide o prvý dôvod jeho žiadosti o azyl, prezentovaný v konaní ČAS: MU-842/PO-Ž-2009 (že jeho priateľka - moslimka konvertovala na kresťanskú vieru v dôsledku čoho mal problémy s jej rodinou) o tomto rozhodol právoplatne Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 5Saz/28/2010 nebol dôvodom pre udelenie azylu preto, lebo egyptské úrady nepožiadal o ochranu, pričom využil možnosť ochrany interným presídlením sa. Poukázal na skutočnosť, že v aktuálnom konaní úplne zmenil dôvody svojej žiadosti o azyl keď uviedol, že od 25.7.2008 bol 6 mesiacov zaistený preto, lebo bol zainteresovaný na konvertovaní jeho kamarátov. Odporca uviedol, že ako to vyplynulo z navrhovateľom predloženého dokladu, trest za jeho účasť na konvertovaní kamarátov už vykonal a teda nemal dôvod k odchodu z Egypta. Osobitne poukázal na nehodnovernosť navrhovateľa, ktorej dôvody aj špecifikoval. K tretiemu dôvodu žiadosti o azyl (existencia zatykača na jeho osobu) uviedol, že v priebehu konania nepredložil o jeho skutočnej existencii žiaden dôkaz, pričom súčasne poukázal na rozpor jeho údajného obsahu s predchádzajúcimi obsahmi pohovorov, vykonaných s navrhovateľom. Osobitne poukázal na skutočnosť, že v čase vydania údajného zatykača, ktorý odporcovi nikdy nepredložil, mal byť navrhovateľ vo väzení. V ďalšom poukázal na ďalšie rozpory v navrhovateľových výpovediach. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.12.2011, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Stručne uviedol - zopakoval dôvody svojej aktuálnej žiadosti o azyl a konštatoval, že v Egypte bol prenasledovaný a to v dôsledku jeho pomoci pri konvertovaní iných ľudí, čo je v rozpore so základnými ľudskými právami. Namietal konštatovanie odporcu, že v aktuálnom konaní prezentoval úplne iné dôvody svojej žiadosti o azyl - tie charakterizoval iba ako doplnenie novými dôvodmi. Namietol tiež vyhodnotenie svojej osoby ako nedôveryhodnej. Voči výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany namietal, že v krajine pôvodu je stále hľadaný a v prípade návratu mu hrozí neľudské zaobchádzanie, pričom tiež poukázal na všeobecne nepriaznivú aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Egypte. Následne založil navrhovateľ do súdneho spisu dokumenty s ich prekladmi, ktoré mu boli zaslané z Egypta: - potvrdenie Koptského ortodoxného arcibiskupstva Maghagha a Áaduah z 24.3.2012 (podľa ktorého X. U. G. je veriacim tohto náboženského spoločenstva, ktorý trpel neprávom a bol prenasledovaný zo strany moslimov); - rozsudok z 15.9.2010 podľa ktorého bol X. L. G. L. odsúdený na 3 roky práce a pokutu 15 000 libier za porušenie čl. 160 a 161 trestného zákonníka, ku ktorému došlo 26.4.2008. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 13.2.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho dôvodoch a osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v aktuálnom konaní uvádzal odlišné dôvody žiadosti o azyl v porovnaní s konaním predchádzajúcim, ako aj na zistenú nehodnovernosť navrhovateľa a to s poukazom na konkrétne dôvody takéhoto svojho vyhodnotenia osoby navrhovateľa. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka arabského (15.8.2012), resp. 21.11.2012 na základe súhlasu zástupkyne navrhovateľa bez prítomnosti tlmočníka a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Na pojednávaní konanom 15.8.2012 navrhovateľ uviedol, že sa volá“ X. U. G. L., (H.. X.M. L. G. L.), nar. 10.9.1987, bytom okres P., E. O. C. F. - P.“ že rozsudok, ktorý konajúcemu súdu predložil je rozsudkom o ktorom hovoril pred odporcom. Pokračoval, že po prepustení z väzenia (6 mesiacov a 11 dní) odišiel domov na dva dni, potom za ním prišiel muž menom Abdulah, ktorý ho odviedol do mesta Beni Mazar, pričom býval u tohto muža. Uviedol, že meno a priezvisko, ktoré uviedol na pojednávaní je to isté, ako je uvedené na identifikačnej karte ako aj na rozsudku. Na dopyt súdu prítomný tlmočník uviedol, že na predloženom rozsudku je uvedené číslo prípadu: 210457 z roku 2010. Nakoľko takéto číslo nebolo uvedené na navrhovateľom predloženom preklade rozsudku, pričom vzniklo podozrenie o nepresnosti prekladov navrhovateľom založených listín, súd pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia prekladov listín, ktoré navrhovateľ v priebehu celého konania predložil jedným a tým istým prekladateľom, aby bola zaručená jednotnosť prekladov a to prekladateľom, zapísaným v zozname prekladateľov. Z vykonaných prekladov prekladateľa, ktorý bol totožný s tlmočníkom na pojednávaní súd zistil: 1/ „Diplom stredných škôl obchodno-technických“: - vystavený na meno X. L. G. L., A.. Q. H. XXXX v okrese Al-Minya; - syna L. G. L., vystavený v októbri 2003. 2/ Identifikačná karta navrhovateľa: - na P. X. L. G. L.; - bytom Z. C. P. P. - Y.-P., - 1978; - národné číslo: 2XXXXXXXXXXXXX; - 09/2003; - držiteľ obchodbného diplomu; - vierovyznanie: kresťanské. 3/ Rodný list: - meno: X.; - nar. 10.9.1978 v Y.-P. P.; - otec: L. G. L.; - matka: H. P. X.; - národné číslo: XXXXXXXXXXXXX2; - vydaný: 18.5.?006. 4/ Potvrdenie kostola Mar-Girgis v Maghaghah z 24.3.2012: - vydané na meno: X. L. G., syn otca: 5/ Rukou písané potvrdenie súdu: vydané 31.8.2011 na základe žiadosti X. L. G. o prípade č. 6470 z roku 2008 priestupkového odvolacieho súdu v Maghahah a evidovaného pod č. 10256 z roku 2008; - obvinený: X. L. G.; - článok 161 trestného zákona: hanobenie islamského náboženstva, presviedčanie iných zanechať islamskú vieru a vykonávanie kresťanskej misijnej činnosti. 6/ Rozsudok priestupkového súdu v Maghaghah z 15.9.2010 č. 210457 z roku 2010: - obvinený: X. L. G. L.; - skutok: z 26.4.2008 za porušenie článkov 160, 161 trestného zákonníka, v neprítomnosti; - trest: tri roky väzenia s prácou + zaplatenie pokuty 15 000 egypských libier. 7/ Zápis z 25.4.2008 policajného oddelenia v Maghaghah: - obvinený X. L. G. vypovedal k obvineniu z toho, že svojich dvoch susedov obrátil na kresťanstvo, čo obvinený poprel, ako aj z toho že títo susedia zmizli. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-604/PO-Ž-2010, ako aj so spismi predchádzajúcimi: ČAS: MU-573/PO-Ž-2009 a MU-842/PO-Ž-2009. Zo spisu ČAS: MU-573/PO-Ž-2009 súd zistil, že navrhovateľ ako Shoinda Jaihith, nar. 10.9.1978 po prvý raz požiadal o azyl vyhlásením z 22.9.2009 z dôvodu obavy o život, pretože je kresťan, doma sa chcel oženiť s moslimkou a jej rodina ho preto v roku 2008 zbila a vyhrážala sa mu zabitím. Z Egypta vycestoval 10.9.2009. počas vstupného pohovoru uviedol, že sa volá G. X. U., nar. 10.9.1978 (rozdielnosť v mene a priezvisku vysvetlil zlým tlmočením), syn otca Jaiyeda a matky H. P., že občiansky preukaz mu zobral prevádzač, že nikdy nebol trestne stíhaný. Uviedol, že od roku 2005 mal ľúbostný vzťah s dievčaťom, ktoré konvertovalo na kresťanskú vieru. Z tohto dôvodu bol koncom roku 2008 fyzicky napadnutý jej rodinou a tiež si našiel list údajne napísaný jej bratom, že je mŕtvy človek. Následne mu jeho známy poradil, aby odišiel a že keď bude v bezpečí, pošle za ním aj dievčinu. Istý čas býval u uja Abdulláha v meste Bini Mazar. Koncom roku 2008 si navrhovateľ vybavil cestovný pas, až do odchodu z Egypta (1.9.2009) býval u tety v Káhire. Uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný, že nebol členom žiadnej politickej strany, že iný dôvod žiadosti o azyl nemá a že k tomu čo vypovedal nemá čo by dodal. Rozhodnutím zo dňa 30.11.2009 bolo toto konanie zastavené z dôvodu § 19 ods. 1, písm. f/ zákona o azyle. Zo spisu odporcu ČAS: MU-842/PO-Ž-2009 súd zistil, že po vrátení navrhovateľa z Rakúska v rámci Dublinského nariadenia bol s navrhovateľom (ako X. U. G.) vykonaný 12.1.2010 pohovor v priebehu ktorého sa odvolal na obsah pohovoru, uskutočneného v konaní ČAS: MU-573/PO-Ž-2009. Na rozdiel od predchádzajúceho pohovoru (v konaní ČAS: MU-573/PO-Ž-2009) uviedol, že u tety v Káhire býval asi 10 dní (rozpor nevysvetlil), že jeho priateľka sa volala V. N. Y.-W., že na kresťanskú vieru. Niektoré jeho časti podrobnejšie rozviedol. Uviedol, že iný ako prezentovaný dôvod svojej žiadosti o azyl nemá a že všetko čo vypovedal bola pravda. Vo februári 2010 založil do spisu odporcu svoju identifikačnú kartu, rodný list a školský maturitný diplom, v ktorých bolo prekladateľom uvedené ako meno a priezvisko osoby X. U. G. L.. (Odvtedy používa meno „L. - poznámka súdu.) Odporca rozhodnutím z 12.3.2010 navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu, voči ktorému navrhovateľ podal opravný prostriedok. O tomto Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k.: 5Saz/28/2010-19 z 22.6.2010 rozhodol tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil. Zo spisu ČAS: MU-604/PO-Ž-2010 súd zistil, že navrhovateľ po jeho opätovnom vrátení z Rakúska 9.11.2010 požiadal o azyl z náboženských dôvodov. V priebehu vstupného pohovoru, konaného 18.11.2010 sa pridržal predtým uvádzaných skutočností a o. i. uviedol, že počas jeho pobytu na Slovensku bol na neho egyptskou štátnou bezpečnosťou vydaný zatykač, čo mu jeho sestra oznámil pred desiatimi dňami (t. j. 8.11.2010). V ďalšom uviedol sa od sestry súčasne dozvedel o zatknutí svojho brata, o fyzickom útoku na jeho ďalšiu sestru a príbuzných zo strany rodiny navrhovateľovej priateľky. Súčasne navrhovateľ uviedol novú skutočnosť, ktorá mala nastať pred jeho odchodom z Egyptu - že bol od 25.7.2008 šesť mesiacov zaistený vo väzenskom tábore názov ktorého nevedel uviesť z dôvodu pomoci pri konvertovaní jeho moslimských kamarátov na kresťanskú vieru k čomu došlo niekedy v júni. Po 25 dňoch prišli agenti štátnej bezpečnosti a zobrali ho na policajnú stanicu a odtiaľ do väzenského tábora. Títo agenti tiež chceli vedieť, kde sa jeho kamaráti, ktorí konvertovali, nachádzajú. Po 6 mesiacoch a 11 dňoch (teda koncom januára 2009 - poznámka súdu)bol z väzenia prepustený, kde podpísal nejaké papiere. Odporca rozhodnutím z 31.12.2010 navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu § 12 ods. 2 písm. c/, d/ zákona o azyle. O podanom opravnom prostriedku rozhodol tunajší súd rozsudkom z z 11.5.2011 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Počas priebehu ďalšieho pohovoru navrhovateľ uviedol, že zatykač bol na neho vydaný 25.8.2008. navrhovateľ nevedel vysvetliť rozpor v počte ľudí, ktorí mali napadnúť jeho rodinu (za konvertovanie jeho kamarátov). Následne navrhovateľ založil do spisu: zápisnicu z polície v Maghagha z 25.4.2008, osvedčenie prokuratúry Maghagha Al Koleyah z 31.8.2011(obidva dokumenty napísané rukou na linajkovom papiere). V spise sa nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na postavenie kresťanov v Egypte, na postihy za konvertovanie z islamu na kresťanstvo, na prípady neštátneho násilia v týchto súvislostiach a na obsah čl. 160 a 161 trestného zákonníka, identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/, b/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, týkajúcej sa vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, pričom vyhodnotenie osoby zo strany odporcu ako osoby nedôveryhodnej je dôvodné a logické a súd sa s ním stotožňuje. Odporca v jednotlivých bodoch tejto časti odôvodnenia svojho rozhodnutia (str. 6., 7.) vychádzal z porovnania jednotlivých častí výpovedí navrhovateľa, resp. z ním predložených dokladov - písomností. Súd poznamenáva, že nejde o zanedbateľné údaje či inak nepodstatné rozdiely. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca sa ho mal na rozdiely v jeho výpovediach dopytovať a rozpory tak odstrániť. Odhliadnuc od skutočnosti, že odporca tak urobil (viď zápisnica z 18.11.2010 v ktorej navrhovateľ na dopyt odporcu týkajúci sa rozporov vo výpovediach uviedol iba to, že sa rozhodol hovoriť pravdu, resp. viď zápisnicu zo 16.8.2011) podľa názoru súdu odporca musí vychádzať z obsahu výpovede či výpovedí žiadateľa o azyl (navrhovateľa), ktorý bol riadne poučený o. i. aj o povinnosti vypovedať pravdivo o všetkých skutočnostiach, vzťahujúcich sa na jeho žiadosť o azyl. V súvislosti s odporcom namietanou dôveryhodnosťou súd poukazuje aj na nasledovné skutočnosti: a/ V konaní ČAS: MU-573/PO-Ž-2009 navrhovateľ ako svoje meno uviedol IBRAHIM Shanouda Jaiyed“, v konaní ČAS: MU-842/PO-Ž-2009 „G. X. U.“, po predložení ID karty a rodného listu (vydané na meno Shnouda U. G. L.), začal vystupovať ako“ X. U. G. L.“ - viď napr. odvolanie navrhovateľa zo 6.5.2010 voči rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-842-20/PO-Ž-2009 z 12.3.2010, konanie ČAS: MU-604/PO-Ž-2010, včítane návrhu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania), pričom podľa prekladov vykonaných v aktuálnom súdnom konaní sú dokumety vystavené na meno „X. L. G. L.“. Na súdnom pojednávaní 15.8.2012 ako svoje meno uviedol „X. U. G. L., resp. X. L. G. L., pričom toto tlmočenie mena a priezviska vykonal tlmočník, ktorý prekladal vyššie označené preklady. Z uvedeného vyplýva, že sám navrhovateľ počas všetkých azylových konaní uvádzal rôzne modifikácie svojho mena a priezviska. Súd tiež poznamenáva, že navrhovateľ po prvom azylovom konaní úplne zmenil aj svoj podpis. b/ Navrhovateľ v prvom ako aj v druhom azylovom konaní uvádzal, že tak ako cestovný pas aj jeho identifikačnú kartu mu zobral prevádzač. Následne však túto ID kartu odporcovi predložil, pričom nešlo o kartu novú, pretože bola vydaná v roku 2003. c/ Navrhovateľ pôvodne udával, že sa u svojej tety v Káhire zdržiaval cca 8 mesiacov (od novembra 2008 do svojho odchodu z Egypta - do 1.9.2009), následne v druhom konaní uviedol že u nej býval iba cca 10 dní a v aktuálnom konaní uviedol obdobie jedného až dvoch mesiacov. d/ Navrhovateľ v druhom azylovom konaní uviedol, že cestovný pas i vybavil v novembri 2008, pričom v aktuálnom konaní uviedol, že od 25.7.2008 mal byť uväznený 6 mesiacov a 11 dní, teda pas by si musel vybaviť počas svojho uväznenia. e/ V predchádzajúcich dvoch azylových konaniach uviedol, že jeho priateľka konvertovala za jeho pomoci koncom roka 2008, v druhom konaní uviedol obdobie august - september 2009, pričom v aktuálnom konaní uviedol obdobie február - marec 2009, resp. aj august - september 2009. f/ Navrhovateľ uviedol, že niekedy v období jún-júl 2008 pomohol svojim priateľom konvertovať na kresťanskú vieru, pričom za tento svoj čin mal byť od 25.7.2008 uväznený na 6 mesiacov a 11 dní (teda do cca 4.2.2009). Podľa zápisnice z polície z 25.4.2008 (viď vyššie bod. 7. obsahu preložených dokumentov) však k tomuto činu malo dôjsť pred 25.4.2008. g/ Podľa rozsudku z 15.9.2010 (viď vyššie bod 6. obsahu preložených dokumentov) malo k tomuto skutku dôjsť 26.4.2008, pričom odsúdenému (navrhovateľovi) mal byť uložený trest odňatia slobody na tri roky väzenia s prácou a na finančnú pokutu. (prípad č. 210457 z roku 2010). h/ Podľa rukou písaného potvrdenia z 31.8.2011 (viď vyššie bod 5. obsahu preložených dokumentov) mal byť navrhovateľ odsúdený na 6 mesiacov väzenia s prácou - prípad č. 6470 z roku 2008. K bodom ad. g/, h/: Ako to uviedol navrhovateľ k jeho uväzneniu malo dôjsť v dôsledku jeho pomoci ku konvertovaniu jeho priateľov v období jún - júl 2008, teda predložené dokumenty sa nemôžu vzťahovať na tento skutok. i/ Navrhovateľ o. i. uviedol, že jeho priateľke pomohol ku konvertovaniu ku ktorému malo dôjsť koncom roku 2008, teda v čase, keď (ako to aktuálne uvádza) bol vo väzení (od júla 2008 do februára 2009). j/ Navrhovateľ ako dátum jeho napadnutia rodinou jeho priateľky označil: - „koniec roka 2008“, - neskôr „marec 2009 alebo február 2009. k/ Najpodstatnejší rozpor vo výpovediach navrhovateľa však spočíva v tom, že počas prvých dvoch azylových konaní ako dôvod odchodu z Egypta uvádzal problém súvisiaci s konvertovaním jeho priateľky, pričom v aktuálnom konaní aj problémy s konvertovaním jeho dvoch priateľov a jeho uväznenie (aj týranie a mučenie) s tým súvisiace. Ako ďalší dôvod prezentoval aj náboženské prenasledovanie. Ak by sa skutočne udiali udalosti súvisiace s konvertovaním navrhovateľových priateľov - osobitne aj uväznenie navrhovateľa s tým súvisiace, nepochybne by navrhovateľ tento priamy zásah do jeho slobody (a s tým opísané mučenie) prezentoval od jeho prvého vstupu do azylovej procedúry. Ak tak navrhovateľ neurobil opakovane, logickým je vysvetlenie, že tento dôvod nie je pravdivým. Aj v dôsledku toho odporca správne vyhodnotil osobu navrhovateľa a ním predložené dôkazy ako nehodnoverné. Pritom vysvetlenie navrhovateľa, že sa rozhodol tento dôvod prezentovať až potom, ako mala byť jeho rodina napadnutá nemá opodstatnenie. Ak totižto navrhovateľ skutočne utiekol z krajiny svojho pôvodu pred hrozbou smrti alebo mučenia a vyhľadal na Slovensku ochranu, jednoznačne by uviedol tento dôvod, dokonca ako primárny. Naviac súc riadne a opakovane poučený o povinnosti uviesť všetky dôvody svojej žiadosti o azyl. Navrhovateľovo tvrdenie uvedené v návrhu, že v aktuálnom konaní iba doplnil predtým uvedený dôvod nie je z dôvodov vyššie uvedených možné akceptovať a toto tvrdenie je zjavne účelové. Nad rámec vznesených námietok súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj z pohľadu správneho posúdenia zisteného stavu veci: K výroku o neudelení azylu: Predpoklady udelenia azylu sú uvedené v ust. § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o prvý dôvod (problémy súvisiace s navrhovateľovou priateľkou): O tomto dôvode rozhodol právoplatne Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.: 5Saz/28/2010-19 z 22.6.2010 a teda de facto ide o vec rozhodnutú. Tento súd správne konštatoval, že v tomto prípade neboli naplnené predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, pričom naviac sa navrhovateľ neobrátil o pomoc na štátne orgány Egypta a využil možnosť interného presídlenia sa. Súd v tomto prípade odkazuje na citovaný rozsudok, pričom sa tiež stotožňuje s dôvodmi, ktoré k tomuto dôvodu žiadosti o azyl prezentoval odporca v napadnutom rozhodnutí. Naviac súd poukazuje tiež na preukázanú nedôveryhodnosť navrhovateľa, ktorá skutočnosť je postačujúcou k vydaniu negatívneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o druhý dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl (prezentované problémy súvisiace s konvertovaním navrhovateľových priateľov): Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, odporca správne a dôvodne vyhodnotil osobu navrhovateľa, resp. aj ním predložené dôkazy ako nedôveryhodné. Ak teda nemožno uveriť ani tomuto príbehu, dôsledkom toho je nepreukázanie naplnenia dôvodov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o tretí dôvod (vydanie zatykača): Navrhovateľ tento nikdy odporcovi nepredložil. Ako to správne konštatoval odporca, zatykač mal byť vydaný v čase, keď mal byť navrhovateľ vo väzení, teda aj tento dôvod odhliadnuc od jeho nepreukázania je zjavne nehodnoverný a to aj v kontexte celkového vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako aj vyhodnotenia zisteného stavu veci. Pokiaľ ide o navrhovateľom naznačené prenasledovanie ako kresťana v Egypte: Ani tento dôvod nie je dôvodom k udeleniu azylu. Navrhovateľ sám nemal z dôvodu svojho vierovyznania žiadne problémy, pričom iba odkaz na všeobecnú situáciu v krajine jeho pôvodu nemôže byť dôvodom k udeleniu azylu. Absentuje tu totižto prvok opodstatnenosti jeho prípadných obáv. K výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ nebol v Egypte odsúdený k trestu smrti, teda nie je v jeho prípade naplnený predpoklad vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 1. zákona o azyle. Navrhovateľ bol dôvodne vyhodnotený ako osoba nedôveryhodná v zmysle zákona o azyle a preto niet dôvodu predpokladať, že by sa v prípade návratu sta objektom mučenia či neľudského zaobchádzania, naviac ak so založených správ nevyplýva, že ba sa egyptskí navrátilci pri svojich návratoch stretávali so zlým zaobchádzaním. Teda ani dôvod § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle nie je v prípade navrhovateľa splnený, podobne ako ani bod 3., pretože i napriek prebiehajúcim spoločenským zmenám v Egypte v tejto krajine niet vnútroštátneho či medzinárodného ozbrojeného konfliktu. Pretože odporca pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl dôsledne postupoval v zmysle ust. § 19a zákona o azyle, pričom dôvodne osobu navrhovateľa (a v podstate aj ním predložené písomnosti) vyhodnotil ako nedôveryhodnú, pretože naviac nebolo preukázané naplnenie predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle a ani splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu ako správné a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania a prekladu listín rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).