Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/29/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200899 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Q. B. T., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka T.D. K. O. (Ď. B. „.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom A. B. XX, C. Š. C., T., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr. Teréziou Kudla, advokátkou so sídlom Hradská 20, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 16.4.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-576-36/PO-Ž-2012 zo dňa 25.3.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-576-36/PO-Ž-2012 zo dňa 25.3.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-576-36/PO-Ž-2012 zo dňa 25.3.2013 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Opísal v ňom zistený stav veci a na základe jeho vyhodnotenia dospel k záveru, že osoba navrhovateľa je z pohľadu azylového zákona nedôveryhodnou. Tento svoj názor náležite odôvodnil predovšetkým poukázaním na neznalosť základných faktov týkajúcich sa strany BDK (Bundu Dia Kongo), členstvo ktorej navrhovateľ prezentoval a dokazoval. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 26.4.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (že odporca bral do úvahy iba skutočnosti ktoré nie sú v prospech navrhovateľa, že informácie založené v spise pochádzajú z nedôveryhodných zdrojov) ako aj jej nesprávne právne posúdenie. V ďalšom namietal neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.6.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a opätovne poukázal na preukázanie nedôveryhodnosti navrhovateľa v konaní a na nenaplnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany. K otázke humanitného azylu skonštatoval, že na jeho udelenie niet právneho nároku, že jeho udelenie závisí výlučne od správnej úvahy a preto jeho neudelenie nie je potrebné v rozhodnutí z týchto dôvodov ani odôvodňovať. Súčasne súd informoval, že navrhovateľ 6.5.2013 bez oznámenia dôvodu opustil Pobytový tábor v Rohovciach, jeho pobyt nie je známy a preto bol 13.5.2013 vyradený z evidencia žiadateľov o azyl. V priebehu pojednávania súd zistil, že pobyt navrhovateľa nie je známy ani jeho právnej zástupkyni. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, za prítomnosti zástupkyne navrhovateľa a odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-576/PO-Ž-2012. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Podľa ods. 3 pís. e) citovaného ustanovenia ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Vo všeobecnosti odporcu pri posudzovaní podanej žiadosti o azyl vychádza primárne z obsahu podanej žiadosti, z dôkazov predložených žiadateľom o azyl, ako aj z informácií o krajine pôvodu žiadateľa, ktoré sú zamerané na prezentované dôvody žiadosti, ako aj na situáciu v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Súd dospel k názoru, že odporca pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany postupoval pri zistení stavu veci v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj v súlade s ust. § 19a zákona o azyle. Navrhovateľa riadne poučil o jeho právach a povinnostiach ako žiadateľa o azyl, za prítomnosti tlmočníka ho podrobne a opakovane vypočul k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Do spisu založil navrhovateľom predložené listiny (dôkazy), vyhľadal a do spisu založil správy o KDR, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané tak na konkrétne okolnosti, uvádzané navrhovateľom, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Pokiaľ ide o konkrétnu námietku nedôveryhodnosti zdrojov v spise založených informácií: Toto tvrdenie navrhovateľa nie je opodstatnené. Ako to vyplýva zo správ, vyhľadaných odporcom a obsiahnutých v komplexoch informácií, ich zdrojmi boli napr. Misia EÚ v KDR - EUPOL, Amnesty International, Stabilizačná misia OSN v KDR, OMCT & FIDH (Svetová organizácia proti mučeniu), Radio Okapi - Kinshasa, Bezpečnostná rada OSN, Írske dokumentačné stredisko pre utečencov, operatívna príručka Hraničnej agentúry Spojeného kráľovstva pre KDR, Úrad OSN pre koordináciu humanitných záležitostí, Ministerstvo zahraničných vecí USA, Veľvyslanectvo USA v KDR a mnohé obdobné oficiálne zdroje. Súd poznamenáva, že dôveryhodnosť zdrojov informácií, ktoré odporca vyhľadal a do spisu založil nie je možné spochybniť, pričom tieto informácie boli vyhľadané ako reakcia odporcu na preukázanie (či vyvrátenie) informácií, ktoré navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom prezentoval na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o konkrétnu námietku, že odporca bral do úvahy iba skutočnosti ktoré nie sú v prospech navrhovateľa: Ani toto tvrdenie navrhovateľa nie je dôvodné. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa. Teda tak so skutočnosťami, svedčiacimi v jeho prospech (napr. s predloženým dôkazom - predvolaním navrhovateľa na inšpekciu súdnej polície, ním predloženým cestovným dokladom), ako aj so skutočnosťami, ktoré svedčia v neprospech navrhovateľa (napr. navrhovateľom preloženým členským preukazom strany BDK, jeho znalosťami týkajúcimi sa tejto strany). Ak odporca na základe riadne a dostatočne zisteného stavu veci vyhodnotil zistený stav tak, že osobu navrhovateľa považoval za nedôveryhodnú, takýto jeho logický záver nie je možné spochybniť iba všeobecným konštatovaním, že k nemu došlo iba na základe akceptácie skutočností, svedčiacich v neprospech navrhovateľa. K námietke neudelenia azylu z humanitných dôvodov: Súd zhodne s vyjadrením odporcu k podanému návrhu konštatuje, že na udelenie azylu postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle niet právneho nároku. Jeho udelenie závisí výlučne od správnej úvahy odporcu. Preto ak odporca v konaní (v ktorom žiadateľ o azyl z humanitných dôvodov výslovne nepožiadal) neodôvodňoval jeho neudelenie, nedopustil sa žiadneho porušenia ani azylového zákona a ani zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní. Naviac súd poznamenáva, že azyl postupom podľa § 9 zákona o azyle je možné udeliť iba vtedy, ak sa v konaní keď sa v konaní nezistia dôvody jeho udelenia podľa § 8 zákona o azyle. Ak teda navrhovateľ podaným opravným prostriedkom namieta neudelenie azylu z humanitných dôvodov, v podstate tým potvrdzuje, že dôvody udelenia azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle skutočne zistené neboli. K námietke nesprávneho posúdenia veci: Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdí, že jeho obavy z prenasledovania sú dôvodné. Vo všeobecnosti pri negatívnom posúdení podanej žiadosti o azyl môžu nastať dve situácie. Prvou je stav, kedy sa dôvody podanej žiadosti nepreukážu (žiadateľ neunesie dôkazné bremeno), alebo ak prezentované skutočnosti nespĺňajú predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Druhou je stav, kedy žiadateľ o azyl síce prezentuje dôvody svojej žiadosti a tieto (prípadne) aj preukazuje, avšak vzhľadom na negatívne vyhodnotenie jeho osoby z pohľadu dôveryhodnosti nie je možné uveriť prezentovaným dôvodom či skutočnostiam. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v prípade navrhovateľa nastala druhá, vyššie uvedená alternatíva. Navrhovateľ tvrdil, že sa dôvodom jeho odchodu z KDR bola obava z prenasledovania, ktorého dôvod mal tkvieť v jeho straníckej príslušnosti k strane BDK. Odporca vykonal dokazovanie na overenie, či navrhovateľom predložený stranícky preukaz je pravým. Ako to vyplynulo z tohto dokazovania, výsledky ktorého odporca podrobne opísal a aj odôvodnil, tento preukaz nie je možné považovať za pravý. Následne odporca tiež výsluchom navrhovateľa zisťoval jeho znalosti o politickej strane ktorej členom mal byť - jej názvu, cieľoch, symboloch, spôsobe prijímania nových členov. Aj v tomto smere sa nepreukázalo, žeby navrhovateľ bol jej členom. Ak by ním skutočne bol, vedel by (bez akejkoľvek pochybnosti) uviesť napr. jej skutočný názov, symbol, ciele. Ak teda na základe takto získaných informácií, resp. dôkazu (predložený členský preukaz) od navrhovateľa, ktoré boli konfrontované s informáciami, získanými odporcom odporca dospel k záveru, že navrhovateľ nie je dôveryhodnou osobou, jeho vyhodnotenie je dôvodné, logické a správne. V dôsledku toho nemožno navrhovateľovi veriť, že ním prezentovaný príbeh (dôvody žiadosti o azyl) sa skutočne stal, ktorá skutočnosť spôsobuje, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Odporca správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľom predložené predvolanie na políciu nesvedčí o tom, žeby toto predvolanie, ktorého pravosť nenamietol, súviselo s navrhovateľovou (akoukoľvek) politickou činnosťou. Naviac navrhovateľ nijakým spôsobom nenamietal v podanom návrhu zistenia odporcu, iba konštatoval, že svoju žiadosť o azyl považuje za dôvodnú. Nad rámec uvedeného súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ak by navrhovateľ aj teoreticky mal akékoľvek problémy v dôsledku ktorých by sa domnieval, že je v ohrození a ktoré by ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu, tým že z KDR vycestoval na Ukrajinu, (kde sa mal zdržiavať jeden rok) si svoje problémy vyriešil Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Navrhovateľovi nebol nikdy uložený trest smrti (a ani iný trest), teda mu logicky nehrozí ani jeho výkon. Pokiaľ ide o formu vážneho bezprávia, predpokladanú zákonom o azyle (mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest), navrhovateľ nebol objektom takéhoto zaobchádzania. V tejto súvislosti je potrebné tiež podotknúť, že vzhľadom na nedôveryhodnosť navrhovateľa nemožno uveriť, že v minulosti vôbec bol zadržaný políciou. Odporca vykonal riadne dokazovanie aj na otázku bezpečnosti návratov príslušníkov KDR a podobne aj na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v spojitosti s medzinárodným či vnútroštátnym ozbrojeným konfliktom. Ani v tomto smere nebola potvrdená hrozba vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, na základe ktorého posúdil navrhovateľovu žiadosť o azyl, pretože zdroje informácií o krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajú z dôveryhodných zdrojov a pretože v konaní dôvodne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, ktorá skutočnosť spôsobuje nenaplnenie predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, pričom objektívne nebola v konaní zistená existencia vážneho bezprávia súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ nemá pravdepodobne skutočný záujem na azyle, pretože nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu. Z Pobytového tábora Rohovce odišiel tri dni po podaní návrhu na súd, ktorá skutočnosť môže nepriamo svedčiť o tom, že odporca vec správne posúdil. Takéto jeho počínanie teda nesie zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.