Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/151/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899211 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899211.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: J. L., bytom P.. N.. C. Č.. XXXX/XX, L. X., zast. advokátkou JUDr. Helenou Kontrovou, Semerovo č. 414, proti žalovaným: 1/ R. K., bytom I.. D. Č.. XXXX/X, J., 2/ R. M., bytom B. Č.. XXXX/XX, J., zast. advokátom JUDr. Tomášom Vaňom, Nám. SNP č. 23, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 9. decembra 2010 č. k. 5C 320/08- 272, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti závetu poručiteľky C. E., zomrelej dňa XX. X. XXXX, žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky trovy konania vo výške 857,25 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že počas života poručiteľky nikto nespochybňoval jej duševný stav, nikto nepodal návrh na jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a jej zdravotný stav a konanie nikto za jej života nenamietal. Stalo sa tak až po jej smrti, keď išlo o dedenie jej majetku. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že poručiteľka bola vážne chorá, jej zdravotný stav v dôsledku duševnej poruchy bol taký, že nebola spôsobilá vykonávať akýkoľvek právny úkon slobodne, vážne a zrozumiteľne. Napriek tomu súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, poukázal na ust. § 3 Obč. zák. a uviedol, že napriek zdravotnému stavu poručiteľky, napriek jej ochoreniu, právny úkon - závet bol spísaný v súlade s jej želaním, jej vôľou, keď išla zanechať svoj majetok osobám, ktoré jej boli veľmi blízke, s ktorými žila skoro ako v rodine a ktoré sa o ňu roky starali. Podľa názoru súdu prvého stupňa závet nie je neplatný ani s poukazom na ust. § 476b, § 116 a § 117 Obč. zák., keď osoby, ktoré závet podpísali ako svedkovia, nie je možné považovať vo vzťahu k žalovaným za osoby blízke v zmysle citovaných zákonných ustanovení. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. O povinnosti žalobkyne zaplatiť na účet súdu trovy konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že svedkami spísania závetu boli osoby blízke závetným dedičom, keď svedok J. O. je švagor žalovanej 1/ a zať žalovaného 2/ a svedok I. M. je strýkom žalovanej 1/ a švagor žalovaného 2/. Mala za to, že obaja svedkovia sú blízkymi osobami podľa ust. § 116 a § 117 Obč. zák. a preto nemohli byť svedkami úkonu pri spisovaní závetu poručiteľkou. Poukázala na zdravotný stav poručiteľky pred jej smrťou, ktorý vylučoval, aby vedela posúdiť svoje konanie. Podľa znaleckého posudku u poručiteľky v čase spísania závetu dňa 20. 7. 2001 boli prítomné také zmeny psychických funkcií, ktoré ju robili nespôsobilou k vykonaniu právneho aktu ako je závet slobodne, s náležitým posúdením dôsledkov svojho konania. Uviedla, že nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Napriek jednoznačnému záveru znalkyne súd prvého stupňa nezobral do úvahy tvrdenia žalobkyne, že v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. je takýto právny úkon absolútne neplatný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý rozhodoval v súlade s dobrými mravmi, nemá v ničom oporu, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa vkladných knižiek poručiteľky, čo sami žalovaní uznali, vyberali vysoké čiastky už v čase, keď nebola poručiteľka spôsobilá posudzovať svoje správanie. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. je neplatný právny úkon tej dospelej fyzickej osoby, ktorá koná v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, i keď nie je súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť na právne úkony nie je súdnym rozhodnutím obmedzená. Záver o neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. predpokladá, že jeho subjekt buď nedokáže posúdiť následky svojho úkonu, alebo svoje konanie ovládnuť, prípadne oboje. Pod duševnou poruchou podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. sa rozumie i prechodná duševná porucha (jednorazový stav opitosti, drogového opojenia, hypnózy a pod.) vylučujúci u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania (rozumová - intelektuálna schopnosť) alebo svoje konanie ovládnuť (určovacia schopnosť). V prvom rade treba uviesť, že v konaní bolo nesporné, že poručiteľka nebola súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť na právne úkony nebola súdnym rozhodnutím obmedzená. V prejednávanej veci rozhodnutie nezáviselo na tom, či poručiteľka v čase spísania predmetnej listiny bola spôsobilá na právne úkony. Túto otázku súd prvého stupňa nemohol riešiť ani prejudiciálne, keďže fyzickú osobu možno pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, resp. obmedziť túto jej spôsobilosť iba v konaní podľa § 186 a nasl. O.s.p. V prejednávanej veci bolo treba zistiť, či poručiteľka nebola v momente spísania závetu a postihnutá takou duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila neschopnou. Zo spisu vyplýva, že poručiteľka bola od roku 2000 dispenzarizovaná v neurologickej ambulancii pre diagnózu Alzheimerovej demencie a znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vo svojom znaleckom posudku vyslovila záver, že " u poručiteľky v čase spísania závetu dňa 20. 7. 2001 boli prítomné také zmeny psychických funkcií, ktoré ju robili nespôsobilou k vykonaniu právneho aktu ako je závet slobodne, s náležitým posúdením dôsledkov svojho konania". Napriek tomuto záveru súd prvého stupňa žalobu zamietol a skonštatoval, že závet bol spísaný v súlade so želaním poručiteľky. Takýto záver súdu prvého stupňa nemá však oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nemohol nevziať do úvahy závery znaleckého posudku, v ktorom bolo jednoznačne konštatované, že poručiteľka nebola spôsobilá vykonávať akýkoľvek právny úkon slobodne, vážne a zrozumiteľne a žalobu zamietnuť s poukázaním na ust. § 3 Obč. zák.. K tomu treba uviesť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, teda subjektívne občianske práva a povinnosti z absolútne neplatného právneho úkonu, nevzniknú. Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona (ex lege), a nie na základe chovania účastníkov občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t. j. absolútna neplatnosť právneho úkonu, odvrátený ani s poukazom na princíp dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že I. M. je švagrom žalovaného 2/ a J. O. je švagrom žalovanej 1/, pričom tieto osoby ako svedkovia podpísali závet. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí síce skonštatoval, že tieto osoby vo vzťahu k žalovaným nie je možné považovať za osoby blízke v zmysle § 116 Obč. zák., ale svoje rozhodnutie ďalej neodôvodnil. Táto časť rozsudku je preto z nedostatku riadneho odôvodnenia nepreskúmateľná. Odvolací súd však uvádza, že v ust. § 116 Obč. zák. je vymedzený okruh osôb a to priamo, ako i nepriamo tým, že za blízku osobu treba považovať i ďalšieho príbuzného (napr. strýka, synovca, bratranca), alebo inú osobu v obdobnom pomere (napr. švagra, druha). Nie je preto zrejmé, na základe akých skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že svedkov, ktorí sú švagrami žalovaných, nie je možné považovať za osoby blízke. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude treba opätovne ako predbežnú otázku posúdiť spôsobilosť poručiteľky na spísanie závetu vzhľadom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorý bol v prejednávanej veci vypracovaný a ustáliť, či je predmetný právny úkon postihnutý neplatnosťou v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák.. Taktiež bude potrebné posúdiť platnosť závetu i z hľadiska spôsobilosti svedkov na svedecký úkon a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.