Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200591 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200591.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána A. B. B., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka K. B.E. Q. (K.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy K., S. D., K., aktuálne s miestom pobytu K. N. XX, C., T. Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 9.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-17-43/PO-Ž-2011 zo dňa 3.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-17-43/PO-Ž-2011 zo dňa 3.2.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu 592,06 eur titulom trov konania, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-17-43/PO-Ž-2011 zo dňa 3.2.2012 odporca podľa ust. § 20 ods. 3 z dôvodu ust. § 13c ods. 2 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. V odôvodnení tohto rozhodnutia odporca opísal doterajší priebeh konania a uviedol, že v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle si od Slovenskej informačne služby (SIS) vyžiadal vyjadrenie , ktoré mu bolo 7.11.2011 doručené pod č. p.: 63/830- V-42-80/2011-S. nakoľko však táto písomnosť podlieha utajeniu v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z., nie je súčasťou spisu, ale je evidované v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Z dôvodu ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle odporca v ďalšom svoje rozhodnutie čo do merita veci neodôvodnil. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 9.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom, že odporca v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že k nepredĺženiu navrhovateľovi poskytnutej doplnkovej ochrany dochádza z dôvodu bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky pričom poznamenal, že si nie je vedomý žiadneho konania, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky. Uviedol, že sa voči takému záveru odporcu nemôže brániť a že v spise sa nenachádza žiadna informácia, ktorá by svedčila v jeho neprospech. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 3.5.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že on nie je pôvodcom informácie - utajovanej skutočnosti a preto nie je oprávnený sprístupňovať jej obsah. Informácia SIS nie je z dôvodu jej charakteru založená v administratívnom spise odporcu. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že s obsahom informácie by sa mohol advokát - zástupca navrhovateľa oboznámiť iba potom, ako by súhlas k tomu udelil jej pôvodca, teda SIS. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. V priebehu pojednávania bolo súdu umožnené oboznámiť sa s obsahom utajovanej písomnosti - vyjadrenia SIS k osobe navrhovateľa č. p.: 63/830-V-42-80/2011-S z 25.10.2011. Zástupca navrhovateľa navrhol súdu do konania pribrať tlmočníka jazyka kurdského z dôvodu, že navrhovateľ chce vypovedať o kontaktoch so slovenskými štátnymi orgánmi, osobitne so SIS. Vzhľadom k stavu konania a k informácii, ktorú súd získal oboznámením sa s obsahom utajovanej písomnosti SIS súd tomuto návrhu nevyhovel. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil - ako to bolo vyššie uvedené na pojednávaní sa iba oboznámil s vyjadrením SIS, ktoré je utajovanou písomnosťou. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-17/ PO-Ž-2011, ako aj s predchádzajúcimi spismi ČAS:MU-154/PO-Ž-2008 a ČAS: MU-72/PO-Ž-2010. Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle ministerstvu do desiatich dní od doručenia žiadosti; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba je oprávnená na účely podania vyjadrenia spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle v odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a/, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a/, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b/ z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/, nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c/ sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. K námietkam, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca v konaní prijal navrhovateľovu žiadosť o predĺženie jemu poskytnutej doplnkovej ochrany, vykonal s navrhovateľom pohovor zameraný k obsahu jeho žiadosti, v zmysle § 19a ods. 7 zákona o azyle vyžiadal od SIS vyjadrenie k osobe navrhovateľa a toto, nakoľko sa jedná o utajovanú skutočnosť, založil do osobitnej evidencie utajovaných skutočností o čom založil do spisu úradný záznam z 9.11.2011, oboznámil tak navrhovateľa ako aj jeho právneho zástupcu s obsahom administratívneho spisu a rozhodnutie vo veci riadne doručil zástupcovi navrhovateľa. Žiadosť právneho zástupcu o jednorázové oboznámenie sa s obsahom utajovanej skutočnosti odporca zaslal jej pôvodcovi - SIS, ktorý štátny orgán však žiadosti nevyhovel. Ako to vyplýva z uvedeného, odporca postupoval v konaní v zmysle zákona o azyle, resp. správneho poriadku v dôsledku čoho sa súd nestotožnil s právnymi závermi navrhovateľa, prezentovanými v tomto smere k postupu odporcu v konaní. Pokiaľ ide o námietku, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho odôvodnenia, ani túto námietku súd neuznal. Ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, odporca nepredĺžil doplnkovú ochranu navrhovateľovi z podľa ust. § 20 ods. 3 z dôvodu ust. § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle. Dôvod nepredĺženia doplnkovej ochrany korešponduje s dôvodom uvedeným v ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle, podľa ktorého sa aj v tomto konkrétnom prípade (aplikácia ust. § 20 ods. 3 z dôvodu ust. § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle) vydané rozhodnutie neodôvodňuje, pričom sa iba uvedie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Ak teda odporca aplikoval citované ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle, nie je možné konštatovať, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci: Súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú, osobitne potom, ako sa oboznámil s obsahom vyjadrenia SIS č. p.: 63/830-V-42-80/2011-S z 25.10.2011, na základe ktorého bolo zjavne vo veci rozhodnuté. Súd po oboznámení sa s predmetným vyjadrením, ktoré jeho pôvodca (SIS) označil ako utajovanú skutočnosť dospel k jednoznačnému záveru, že jeho obsah nie je postačujúcim k záveru, ktorý odporca vyjadril vo výroku napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku jedným z predpokladov zákonnosti a priebehu správneho konania a teda aj rozhodnutia je spoľahlivo zistený stav prejednávanej veci. Spoľahlivo zistený stav veci vo všeobecnosti vedie k vymedzeniu hraníc použitia správnej úvahy, ktorá je následne vyjadrená v enunciáte vydávaného rozhodnutia. I keď v danej veci (vzhľadom výrok rozhodnutia a aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia zákona o azyle) zo zákona (ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle) nie je možné v odôvodnení bližšie uviesť konkrétne dôvody (správnu úvahu) v dôsledku ktorých navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, táto skutočnosť neznamená, žeby zistenie stavu veci nemalo byť zjavné z obsahu spisu. Na tomto mieste však súd poznamenáva, že pokiaľ istá časť spisu je utajovanou skutočnosťou v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, táto časť nemôže byť priamo (fyzicky) integrálnou súčasťou spisu, nakoľko musí byť evidovaná a aj fyzicky uložená ako utajovaná skutočnosť za účelom zabezpečenia jej administratívnej bezpečnosti na inom mieste (§ 6 zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností). Ak teda utajované vyjadrenie SIS v danej veci netvorí priamo (fyzicky) súčasť predmetného azylového spisu, tento fakt neznamená, že by tento spis bol nekompletný alebo neúplný. V prejednávanej veci sa v spise odporcu nachádza úradný záznam o jej existencii, ako aj o mieste jej uloženia, ktorá skutočnosť potvrdzuje jej existenciu ako súčasti administratívneho spisu. Ako to bolo vyššie uvedené, súd sa oboznámil s obsahom písomnosti SIS, ktorá zjavne viedla odporcu k záveru, vyjadrenom vo výroku rozhodnutia. Zodpovednosť za riadne a zákonom predpokladané prejednanie vecí v konaniach podľa zákona o azyle, podobne ako za rozhodnutia vydané v týchto konaniach nesie výlučne odporca a preto iba na základe poznatkov (dôkazov, informácií) ktoré sú mu známe môže vydať relevantné rozhodnutie. Táto zásada platí pochopiteľne pre všetky druhy konaní a rozhodnutí, osobitne však aj pre konania v ktorých získava informácie od iných štátnych orgánov a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o informácie podliehajúce režimu utajenia. S poukazom na prejednávanú vec je zrejmé, že konanie SIS vo veci vyjadrenia v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle podlieha analogicky režimu podľa ust. § 2 ods. 6, 7 zák. č. 46/1993 Z.z. Ani táto skutočnosť však nemôže brániť tomu, aby odporca nemal k dispozícii potrebný - nutný rozsah informácií pre posúdenie konkrétnej veci. Súd opätovne zdôrazňuje, že vo veciach upravených zákonom o azyle koná a rozhoduje výlučne odporca a nie iný orgán štátnej moci. Ako to zistil súd po oboznámení sa s obsahom utajovaného vyjadrenie SIS k osobe navrhovateľa, jeho obsah nebol dostatočným k tomu, aby odporca za dodržania podmienky dostatočného zistenia stavu veci dospel k názoru, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Pretože rozsah informácií, ktoré mal odporca pri rozhodovaní vo veci poskytnutia doplnkovej ochrany k dispozícii nebol dostatočný k tomu, aby vyslovil že navrhovateľ je nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil opätovne odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať vo veci vykonať dokazovanie s cieľom zistiť, či navrhovateľ spĺňa alebo nespĺňa predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Pokiaľ budú súčasťou dokazovania informácie, poznatky či iné správy získané od iných štátnych orgánov, bude jeho povinnosťou vyžadovať od týchto štátnych orgánov, aby tieto ich stanoviská svojím obsahom dávali odporcovi dostatočnú masu informácií k tomu, aby odporca mohol kvalifikovane a s plnou znalosťou stavu veci posúdiť existenciu či neexistenciu predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany a teda aby sa vo veci vydané rozhodnutie opieralo o náležite a dostatočne zistený stav veci. Pokiaľ by predmetné informácie režimu utajenia podľa zák. č. 215/2004 Z.z., bude pochopiteľne zákonnou povinnosťou odporcu vykonávať také opatrenia, ktoré mu citovaný zákon o ochrane utajovaných skutočností ukladá. S poukazom na znenie ust. § 25Or O.s.p. je odporca pri novom prejedaní veci viazaný právnym názorom súdu. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania - jeho právneho zastúpenia si uplatnil s poukazom na vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške spolu 753,80eur za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní) v nasledovnej skladbe: - 3 úkony právnej služby: 381,48 eur; - režijný paušál: 22,89 eur; - cestovné náklady za cestu autom na pojednávanie: 122,12 eur; - náhrada za stratu času cesty na pojednávanie: 101,68 eur; - DPH: 125,63 eur. K vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia priložil relevantné doklady vo fotokópiách. Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 592,06 eur v zmysle citovanej vyhlášky, tiež za použitia zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a opatrenia č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v skladbe: - za dva úkony právnej služby ( podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní) á 127,16 eur + režijný paušál á 7,63 eur = 134,79 eur x 2 = 269,58 eur; - cestovné náklady (účasť na pojednávaní): 122,12 eur; - náhrada za stratu času (cesta na pojednávanie a späť): 12,71 eur x 8 polhodín = 101,68 eur. Spolu: 269,58 + 122,12 eur + 101,68 eur = 493,38 eur + 98,68 (DPH 20%) = 592,06 eur. Ako to je zrejmé z vyššie uvedeného, súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia. Ako to vyplýva zo samotného charakteru tohto úkonu jeho obsahom je oboznámiť sa s obsahom konania v ktorom sa má právne zastúpenie realizovať (oboznámiť sa s príslušnými písomnosťami, vykonať podľa potreby osobný pohovor - prejednanie veci s osobou, v prospech ktorej sa má zastupovanie uskutočniť, prípadne vykonať iné úkony smerujúce k prevzatiu zastúpenia). V prejednávanej veci zástupca navrhovateľa prevzal zastupovanie navrhovateľa v jeho azylovej veci dňa 9.12.2011, teda v priebehu azylového konania pred odporcom, pričom navrhovateľ svojho zástupcu splnomocnil tak na jeho zastupovanie v konaní pred odporcom, ako aj v konaní v ktorom sa bude preskúmavať odporcom vydané rozhodnutie (konanie pred súdom), ktorá skutočnosť je zjavná z časových údajov, ako aj z informácie zástupcu navrhovateľa z 11.4.2012 (č. l. 14 súdneho spisu) . Odporca vydal napadnuté rozhodnutie 3.2.2011, opravný prostriedok voči nemu bol podaný na pošte 11.4.2012. Nakoľko zástupca navrhovateľa prevzal zastupovanie navrhovateľa (tak v konaní pred odporcom, ako aj v prípadnom konaní pred súdom) v čase, keď odporca vo veci nevydal napadnuté rozhodnutie, podľa názoru súdu nie je možné akceptovať úkon „prevzatie a príprava právneho zastúpenia“ ako samostatný úkon právnej služby v konaní pred súdom. Pretože zástupca navrhovateľa v podanom vyúčtovaní neoznačil peňažný ústav a číslo svojho účtu na ktorý sa má náhrada trov zastúpenia poukázať, súd stanovil odporcovi na splnenie jeho povinnosti nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania lehotu 30 dní, ktorá je podľa názoru súdu dostatočnou k zisteniu chýbajúcich údajov. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.) Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).