Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/83/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105203713 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105203713.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Jana Vlčková, v právnej veci navrhovateľa: U.. S. P., E.. XX.XX.XXXX, Z. I. K. Bratislave, K. Q.. Č.. XX, zastúpený: Ing. František Laufík, CSc., bytom v Bratislave, Kríkova ul. č. 16, proti odporcom: X/ Slovenská X., Y. A. Z.Ô. S. X., B. Q.. Č.. XX, I., X/ Slovenská X., Y. S. U.E. S., U.: XX 826 847, K. Q.. Č.. XX, I., o náhradu škody vo výške 96.674,99 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. novembra 2009, č. k. 15C 46/2005-161, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sumu 2.912.430,64,- Sk (96.674,99 eur). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 2, § 15a ods. 1, § 15c ods. 1, 2 písm. c), § 15c ods. 2 písm. g), § 15d ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., § 1 ods. 1, § 2, § 47b ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., § 70 ods. 3, § 71 ods. 5, § 72 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb., § 9 ods. 1, 2 zák. č. 278/1993 Z. z., § 1 ods.1 veta prvá, § 2, § 3, § 4 ods. 1, § 10, § 18 ods. 1, § 20, § 22 ods. 1, 3 zák. č. 58/1969 Zb. a vecne tým, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal základné podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.10.1988, č. k. 16Cb 103/96-46 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.01.1999, č. k. 16Cb 103/1996-55 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.04.2001, č. k. 24Cb 912/1993-57, ktorými bola spoločnosti Q., Š.. Z.. v likvidácii uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.912.430,64,- Sk, a keďže k výmazu štátneho podniku došlo uznesením Okresného súdu Bratislava I ku dňu 07.06.2004, stav predĺženia dlžníka spôsobila S. X., ktorá bezodplatným prevodom nehnuteľnosti patriacej dlžníkovi previedla na seba, čím sa bezdôvodne obohatila a navrhovateľovi spôsobila škodu vo výške žalovanej istiny. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že mal v konaní za preukázané, že zakladateľom Q., Š.. Z.. bolo A. Z. W. K.U. S., ktoré ho rozhodnutím zo dňa 20.07.1994 pod č.:6441/1994-420 ku dňu 31.07.1994 zrušil a nariadil jeho likvidáciu s tým, že vymenovaný likvidátor zabezpečil likvidáciu štátneho podniku tak, že majetok štátu, ktorý mal Q., Š..Z.. v správe, bezodplatne previedol na inú štátnu rozpočtovú organizáciu a za tým účelom, v čase likvidácie bol daný súhlas A. pre S. W. Z. E. A. S. dňa 23.01.1996 pod č.: XXX- XX/Mich. a A. Z. S. dňa 08.01.1996 pod č.: XX/XXXX-XXX a 09.05.1996 pod č.: XXX/XXXX-XXX na bezodplatný prevod majetku štátu na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX K. D.. Ú.. L.. Na základe týchto súhlasov bola uzavretá zmluva o prevode správy majetku štátu dňa 05.03.1997 medzi Q., Š..Z.. K. P. (ktorého zriaďovateľom bolo A. Z. S.) a S. U. S., ktorého účtovná hodnota bola 4.064.533,-Sk. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že týmto úkonom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď bol porušený zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v ustanoveniach § 3, § 5, § 6, § 15a ods. l, § 15c ods.2 písm. g), §15d ods. l, kedy odporca 1/ nezákonným použitím svojej kompetencie podľa § 47b ods. l zák. č. 92/1991 Zb. v rozpore s § 3 zák. č. 111/1990 Zb. zasiahol do činnosti dlžníka spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom a dlžníkovi odňal majetok v rozpore s § 6 zák. č. 111/1990 Zb. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že v zmysle zákonných ustanovení, ktoré vo svojom rozhodnutí citoval (zákon č. 111/1990 Zb. a zákon č. 92/1991 Zb., účinné v čase prevodu správy majetku štátu), likvidátor postupoval v súlade s §47b ods. l zák. č. 92/1991 Zb., keď až po udelení súhlasu A. pre S. W. Z. E. A. S. po prerokovaní so zriaďovateľom (A. Z. S. zo dňa 08.011996 a zo dňa 09.05.1996) bola uzavretá zmluva 05.03.1997 o prevode správy majetku štátu. Súd prvého stupňa dôvodil ďalej tým, že išlo o prevod správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami a nie o prevod majetku štátu na iný subjekt (majetok stále ostal vo vlastníctve štátu). Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že zmluva zo dňa 05.03.1997, ktorou došlo k prevodu majetku štátu bezodplatne, je platným právnym úkonom, obsahujúcim všetky náležitosti definované v ust. § 9 zák. č. 278/1993 Z. z., pričom postup likvidátora bol realizovaný zákonným spôsobom (§15d ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. v spojení s ust. § 47b zák. č. 92/1991 Zb.) s tým, že pri prevode majetku sa vlastník, ktorým bola Slovenská X. (majetok v správe Q., Š.. Z.. K. likvid) rozhodol previesť správu majetku, nie prevod majetku štátu, bezodplatne. Uviedol, že platnosť prevodu správy majetku štátu zmluvou zo dňa 05.03.1997 potvrdila aj správa E. D. Ú. S. X. zo dňa 10.07.1997 ako i uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava II zo dňa 04.05.2005, ČVS:ORP- 315/OEK-B2-2004-SM, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie obchodnej spoločnosti W., S.. S. X.. F.. (právny predchodca navrhovateľa) na likvidátora U.. M. B.. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že tým, že spoločnosť W., S.. S. X..F.. po vstupe Q., Š..Z.. do likvidácie, si svoju pohľadávku neprihlásila priamo u likvidátora resp. u tejto spoločnosti, nepostupovala v súlade s ustanovením § 15c ods.2 písm. a) zák. č. 111/1990 Zb. a preto jej nárok zo zákona zanikol. Tvrdenie, resp. obranu navrhovateľa, že v čase likvidácie Q., Š..Z.. v likvidácii prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 16Cb 103/96 (návrh podaný 03.05.1995) a že právny predchodca navrhovateľa (W., S.. S. X..F..) sa svojho nároku domáhal i prostredníctvom A. Z.X. S. listom zo dňa 18.01.1999, z čoho vyplýva, že tak Q., Š..Z.. v likvidácii ako i odporca 1/ vedeli o existencii tejto pohľadávky, vyhodnotil súd prvého stupňa ako tvrdenie účelové, nemajúce oporu v zákone, nakoľko ustanovenie § 15c ods. 2 písm. a) zák. č. 111/1990 Zb. jednoznačne definuje, že všetci veritelia a iné osoby a orgány, ktoré sú vstupom podniku do likvidácie dotknuté, prihlásia svoje pohľadávky v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 90 dní od vstupu podniku do likvidácie, inak tieto práva zanikajú, pričom Q., Š..Z.. vstúpil do likvidácie dňa 25.08.1994 a za likvidátora bol vymenovaný U.. M. B.. Zamietnutie návrhu navrhovateľa odôvodnil súd prvého stupňa ďalej nesplnením zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keďže protiprávne konanie alebo opomenutie ako prvá podmienka tejto zodpovednosti v konaní splnená nebola, keďže zmluva zo dňa 05.03.1997 bola uzavretá v súlade so zákonom pri splnení zákonných podmienok k jej uzavretiu, t.j. po vyjadrení zakladateľa A. Z. S. a so súhlasom A. pre S. W. Z. E. A. S.. Uviedol, že v konaní nebola splnená ani druhá podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa §18 zák. č. 58/1969 Zb., ktorou je vznik - existencia škody. Škoda a jej výška bola ustálená rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava III a Krajského súdu v Bratislave v sume 2.912.430,64,-Sk a spoločnosť W., S.. S. X..F.. sa jej zaplatenia domáhala v exekučnom konaní, ktoré bolo zastavené a nakoľko po vstupe Q., Š.. Z. do likvidácie, si obchodná spoločnosť W., S.. S. X..F.. svoju pohľadávku do likvidačného konania neprihlásila, jej nárok zo zákona zanikol, t. j. nebola splnená ani druhá podmienka zodpovednosti štátu navrhovateľom, t.j., že v čase podania návrhu škoda existovala, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal využitie všetkých zákonných možností na uspokojenie svojej pohľadávky a napriek ich využitiu, bolo jeho úsilie bezúspešné. Súd prvého stupňa mal ďalej za to, že v konaní nebolo preukázané splnenie ani tretej podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa §18 zák. č. 58/1969 Zb., t. j. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ktorá musí byť jednoznačne preukázaná s tým, že podmienky zodpovednosti štátu musia byť splnené súčasne, pričom s poukazom na závery prvej podmienky, že k porušeniu právnej povinnosti nedošlo a pri druhej podmienke, že škoda neexistuje, bolo bezvýznamné skúmať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a dospel tak k záveru, že nakoľko spoločnosť W., S.. S. X..F.. nevyužila všetky zákonné možnosti na odvrátenie škody, keď svoju pohľadávku neprihlásila do likvidačného konania, nemôže náhradu za vzniknutú škodu prenášať na štát. K otázke premlčania navrhovateľom uplatneného nároku súd prvého stupňa uviedol, že námietku premlčania vznesenú odporcom 1/ posúdil ako nedôvodnú, keďže odporca 1/ nepreukázal, že W., S.. S. X..F.. sa o prevode dozvedela v roku 1997 a zo žiadnej listiny toto tvrdenie ani nevyplývalo a vychádzal z tvrdenia zástupcu navrhovateľa, ktorý uviedol, že sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel až po zistení, že Q., Š..Z.. v likvidácii je vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (výmaz ku dňu 08.06.2004 a návrh na súd bol podaný dňa 08.02.2005). Súd prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 1/ uviedol, že je tu daná jeho zodpovednosť ako zakladateľa Q., Š..Z.. a štátneho orgánu, ktorý na zmluve o prevode správy majetku štátu ako zriaďovateľ participoval, avšak s poukazom na všetky skutočnosti uvedené v napadnutom rozsudku mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a preto návrh zamietol. Za neopodstatnenú vyhodnotil súd prvého stupňa aj námietku odporcu 1/, namietajúceho svoju pasívnu legitimáciu v konaní poukazom na výpis P. K. Č.. XXXX zo dňa 30.03.2009, kat. územie L., v ktorom je ako vlastník nehnuteľností vedená S. - U. K. I., vzhľadom na charakter sporu a jeho právnu kvalifikáciu lex specialis. Pri hodnotení vykonaného dokazovania sa prvostupňový súd zaoberal i s postavením likvidátora Q., Š..Z.. K. P., U.. M. B., keďže zmluvu o prevode správy majetku štátu zo dňa 05.03.1997 zabezpečoval a za Q., Š..Z.. K. likvid, aj ratifikoval. Poukázal na skutočnosť, že uvedený likvidátor bol do funkcie vymenovaný rozhodnutím A. Z. S. zo dňa 20.07.1994 pod č.: XXXX/ XXXX-XXX a nakoľko nešlo o štátnozamestnanecký vzťah, v rámci ktorého by v prípade preukázania porušenia zákonných povinností mohol odporca 1/ podľa § 19 zák. č. 58/1969 Zb. voči likvidátorovi uplatniť regresnú náhradu a v konečnom dôsledku pochybenie likvidátora pri správe cudzieho majetku nebolo zistené ani v rámci prejednania trestného oznámenia podaného spoločnosťou W., S.. S. X..F.., ktoré bolo odmietnuté. Zamietnutie návrhu voči odporcovi 2/ odôvodnil súd prvého stupňa nedostatkom jeho vecnej pasívnej legitimácie v spore, keďže podľa § 25 zák. č. 58/1969 Zb. za škodu týmto zákonom definovanú, zodpovedá Slovenská republika v mene ktorej vystupuje ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1, pričom Slovenská U. S., zriadená zákonom č. 46/1993 Z. z. ako štátny orgán, nie je podľa § 3 a § 21 zák. č. 575/2001 Z. z. ústredným štátnym orgánom a preto Slovenskú republiku zastupovať nemôže. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom odporcov 1/ a 2/ v konaní, avšak vzhľadom na to, že si právo na náhradu trov neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu prvého stupňa boli porušené všetky ustanovenia § 221 O.s.p. v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Navrhovateľ uviedol, že v konaní došlo k porušeniu ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. tým, že prvostupňový súd rozhodol bez návrhu, nakoľko rozhodol o vlastných návrhoch, ktoré žiadna zo sporových strán nepodala tým, že návrh petitu na posúdenie predbežnej otázky na určenie, že obe organizácie, ktoré boli účastníkmi zmluvy o prevode majetku štátu zo dňa 05.03.1997 sú rozpočtové organizácie (Slovenská U. S. W. Unigal, Š.. Z..), nepodal žiaden zo zástupcov odporcov. Navrhovateľ ďalej namietol, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci, ktorá do jeho právomoci nepatrí, čím porušil ust. § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p. tým, že v konaní vykonával funkciu splnomocneného právneho zástupcu odporcu, čím prekročil svoju právomoc. V dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že súd rozhodol vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, keďže v čase vstupu dlžníka do likvidácie rozsudky, ktorými mu bola priznaná uplatnená pohľadávka neexistovali, keďže existovali len faktúry, ktorými bola pohľadávka voči dlžníkovi preukázaná a namietol, že pokiaľ malo vstupom dlžníka do likvidácie niečo zaniknúť, nemohla to byť pohľadávka tvorená plneniami priznanými až uvedenými rozsudkami, keďže tieto v čase vstupu dlžníka do likvidácie neexistovali, t. j. nemôže zaniknúť niečo, čo neexistuje. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), keďže nezistil porušenie právnej povinnosti likvidátorom tým, že nezverejnil v obchodnom vestníku oznámenie o vstupe podniku do likvidácie s výzvou, aby všetci veritelia podniku, iné osoby a orgány, ktoré sú týmto vstupom dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky alebo iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 90 dní od vstupu podniku do likvidácie, inak zanikajú. Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa, že konanie likvidátora označil za zákonné, keďže uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava II zo dňa 04.05.2005, ČVS:ORP- 315/OEK-B2-2004-SM bolo trestné oznámenie voči nemu odmietnuté z dôvodu, že uvedené uznesenie je nelegálny dôkaz a nie je verejnou listinou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že v priebehu celého konania nemal možnosť vyjadriť sa k žiadnemu tvrdeniu, ktoré konajúci súd označil za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, keďže o právnom posúdení a o skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa dozvedel až po doručení napadnutého rozsudku. Namietol aj právny záver súdu prvého stupňa odôvodňujúci zamietnutie návrhu voči odporcovi 2/ nedostatkom jeho vecnej pasívnej legitimácie s tým, že podľa názoru navrhovateľa, odporca 2/ neexistuje, jediným odporcom je Slovenská republika. Zároveň namietol, že v konaní bola súdom prvého stupňa porušené jeho právo na rovnosť účastníkov v konaní pred súdom, keď mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom a k tvrdeniam odporcov 1/ a 2/. Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, keďže súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav veci. Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a preto navrhol prvostupňový rozsudok potvrdiť podľa § 219 O.s.p. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Podľa § 1 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len štátny orgán“). Podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorá je daná vtedy, ak sú súčasne splnené tri základné podmienky a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú činnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci sa nepreukázal nesprávny úradný postup štátu (orgánov štátu), ako jednej z podmienok zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb., ktorý mal spočívať v tom, že štátny podnik Q. K. likvid nemal uzavrieť dňa 05.3.1997 zmluvu o bezodplatnom prevode nehnuteľnosti a administratívnej budovy vedených na P. K. Č.. XXXX a nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. na S. U. S. (odporca 2/), keďže z likvidačného zostatku nebolo možné majetok vyňať a likvidovaná spoločnosť o pohľadávke právneho predchodcu navrhovateľa (W., S.. S. X.. F..) vedomosť mala, nakoľko s ním viedla súdny spor. Súd prvého stupňa zamietnutím návrhu navrhovateľa ako neopodstatneného z dôvodu, že tu nie je daná zodpovednosť štátu - odporcov 1/ a 2/ podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., vzhľadom na nepreukázanie zákonných predpokladov objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. predovšetkým podmienky nesprávneho úradného postupu štátu resp. jeho orgánov plniacich si svoje úlohy v rámci výkonu štátnej moci v priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť bezodplatným prevodom majetku v hodnote 15.000.000,- Sk (keďže v prípade odplatného prevodu by mohla byť pohľadávka navrhovateľa z majetku štátneho podniku uspokojená), ako aj pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ako majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch, za daného skutkového stavu rozhodol vecne správne a odvolací súd sa plne s jeho právnym záverom stotožnil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a nakoľko napadnutý rozsudok spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že až z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa dozvedel o tom, ako súd jeho nárok uplatnený v konaní právne posúdil, keďže odôvodnenie rozsudku musí obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Je potrebné uviesť, že účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy o ktoré oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal za preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí neodôvodní, jeho rozsudok tak zostáva nepreskúmateľný. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odôvodnenie zamietajúceho rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu bolo základné právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu jednoznačne zachované a preto je námietka navrhovateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. zmätočnosti napadnutého rozsudku neopodstatnená. O odňatie možnosti pred súdom konať ide aj vtedy, ak postup súdu znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv. O odňatie možnosti konať pred súdom ide vždy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť doplniť, či doplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky ako i vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, t. j. právne a skutkovo argumentovať prejednávanú vec. V posudzovanej veci o takýto prípad nejde, keďže ako z obsahu spisu vyplýva, navrhovateľovi bol daný na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa absolútne dostatočný priestor na vykonanie jeho procesných práv. Pochybenie súdu prvého stupňa nebolo zistené ani v rozhodnutí o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko však odporcom 1/ a 2/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.