Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/388/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206086 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1612206086.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti W.: C., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942, deti rodičov: V.. K. W., bytom A. XXX, t.č. bytom A., Q., XX, zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou PhD., advokátkou, AK Bratislava, Dobrovičova 6, a J.. J. W., bytom A. XXX, zast. AK Neuschlova, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, v jej mene konajúcom Mgr. Zuzanou Neuschlovou, advokátom a konateľom, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia zverením detí do jeho osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, zo dňa 05.06.2012, č.k. 9P 176/2012-15, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 05.06.2012, č.k. 9P 176/2012-15, zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal bezodkladne zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti, keď po oboznámení sa s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj spisovým materiálom dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom, otec v žiadnom smere takúto potrebu neosvedčil a svoje tvrdenia nepodložil relevantnými skutočnosťami, v konaní nebola osvedčená hrozba ujmy na zdraví a duševnom vývoji detí, ktoré sú
t.č. v starostlivosti matky. Nebolo preukázané, že matka závažným spôsobom zanedbáva starostlivosť o maloleté deti, nie sú dôvodné pochybnosti, že by deti v starostlivosti matky utrpeli vážnu ujmu na zdravom duševnom a telesnom vývoji. Len tá skutočnosť, že matka odišla zo spoločnej domácnosti aj s deťmi, nie je podľa názoru súdu prvého stupňa dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom rozsahu. Súd tu videl skôr možnosť úpravy styku rodičov s deťmi, ktoré je tiež možné upraviť predbežným opatrením. Poznamenal, že nariadenie ponechať dieťa v niekoho starostlivosti, alebo odovzdať dieťa niekomu do starostlivosti je dôvodné najmä v prípadoch, keď sa dieťa ocitne bez riadnej starostlivosti, resp. je starostlivosť zo strany toho, u koho sa nachádza, značne zanedbávaná. V danom prípade nie je dôvodnosť takejto potreby osvedčená, z ktorého dôvodu súd návrh otca zamietol. Tým, že otec s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal aj návrh vo veci samej, domáhajúc sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom konštatoval, že vo veci vykoná náležité dokazovanie a vo veci rozhodne. Vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 5, 6, § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol uznesenie prvého stupňa zmeniť v zmysle jeho návrhu. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, keď údajne z jeho návrhu nevyplývala potreba bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom. Mal za to, že zo strany súdu bol skutkový stav ktorý odôvodňoval, a podľa jeho názoru aj odôvodňuje potrebu nariadenia predbežného opatrenia nesprávne vyhodnotený, pretože skutočnosť, že matka aj s maloletými deťmi sa bez akéhokoľvek upozornenia bezprecedentným spôsobom odsťahovala dňa 28.05.2012 zo spoločnej domácnosti, odišla na neznáme miesto, umožňovala mu výlučne sporadicky telefonický kontakt s maloletými deťmi, bez možnosti osobného kontaktu, či pravidelného stretávania sa s deťmi, zakladala a zakladá dôvodnú obavu ohrozenia života, zdravia a zdravého vývinu maloletých detí, a teda aj potrebu dočasného zverenia detí do jeho starostlivosti. Nemenej podstatným faktom
11CoP 388/2012-170
preukazujúcim dôvodnosť dočasného zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti je aj to, že maloletý C. vrámci rozhovoru uviedol, že sa matka neštítila voči nemu použiť aj fyzické tresty. Tým, že matka zobrala deti zo školy v čase, kedy mali pred koncoročným uzatváraním známok je nepochybné, že takéto konanie matky vo vzťahu k plneniu si školských povinností maloletých detí je maximálne nezodpovedné. Až po oboznámení s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podala na Okresný súd Bratislava IV dňa 29.05.2012, pochopil účelovosť jej konania, ktorá nielenže nebola obeťou domáceho násilia, ako sa to snaží prezentovať v návrhu, s cieľom vykresliť ho v negatívnom svetle, ale celý svoj postup si dôkladne a premyslene naplánovala, a to s jediným cieľom - narušiť dovtedy výborné vzájomné vzťahy medzi ním a maloletými deťmi. Nechápal a nechápe správanie matky, ktorá podľa jeho názoru bezdôvodne poškodzuje predovšetkým záujem maloletých detí, ktoré boli a sú z celej situácie zmätené a vystresované, a ktoré bezdôvodne vytrhla z ich stabilného rodinného prostredia bez ohľadu na ich názor. Matka si je veľmi dobre vedomá toho, že maloletý C. a N. sú pre neho životnou prioritou, vždy sa im s láskou venoval, matka obe deti používa na riešenie jej interpersonálneho konfliktu s ním. Ďalším potvrdením účelovosti a cieleného správania sa matky je predkladanie správ PhDr. K. F., s ktorou má dlhoročný priateľský vzťah. S poukazom na vzniknutú situáciu, správanie matky, ktoré ho odmieta akceptovať ako rovnocenného rodiča, zneužíva rodičovské práva a bráni mu v kontakte s deťmi, ako aj v kontexte prejavenej vôle maloletého C. byť s ním, mal za to, že v danom prípade by nezverením detí do jeho dočasnej starostlivosti ako otca vznikla maloletým deťom ujma, nakoľko tak ako maloletý C., tak aj maloletá N. majú právo na to, aby dostali príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania otca, uviedla, že otec mnohé skutočnosti mierne povedané skresľuje, jeho miera manipulácie s psychikou oboch detí je natoľko výrazná, že vážnym spôsobom zasahuje do zdravia oboch detí, v dôsledku čoho bude zrejme nevyhnutné až
obmedzenie styku otca s deťmi. Absurdné je pokiaľ v odvolaní uvádza, že má vážne obavy zo skutočnosti, že mu bude brániť v kontakte s deťmi, keď on po skončení práceneschopnosti detí hneď v prvý deň C. zo školy vybral, a viac jej ho neodovzdal. Maloletý C. nechodil do školy, hoci do jej skočenia boli viac ako tri týždne. Pokiaľ ide o psychický stav maloletého C., tento podľa jej názoru bude vyžadovať dlhodobú odbornú intervenciu, a to najmä pokiaľ sa potvrdí diagnóza Mgr. S., u ktorej otec vyhľadal psychologickú pomoc o aspergerovom syndróme. Túto skutočnosť otec vôbec nerešpektuje, dieťa ešte viac zaťažuje negatívnymi emóciami, na ktoré maloletý nie je pripravený. Ona napriek všetkým uvedeným okolnostiam deti do sporov nezaťahuje, preto k otcovi majú stále dobrý vzťah.
Podaním zo dňa 03.08.2012 otec doplnil svoje odvolanie, žiadal o urýchlené rozhodnutie vo veci v zmysle jeho návrhu. Uviedol, že aktuálna situácia je taká, že maloletý C. je od 11.06.2012 v jeho osobnej starostlivosti, maloletá N. v osobnej starostlivosti matky. Počas spoločných sedení, ktoré absolvovali u psychológa PhDr. S. sa dohodli na strávení spoločnej rodinnej dovolenky od 10.07. do 20.07.2012 v C.. Aj počas uvedenej dovolenky došlo k incidentu, na základe ktorého sa maloletá N. rozhodla tráviť zvyšok
dovolenky s ním a maloletým C.. V súvislosti s prežívaním vzniknutej situácie maloletým C. založil do spisu správu z psychologického vyšetrenia maloletého C. zo dňa 26.07.2012, ktorú na jeho požiadanie vypracovala PhDr. Q. V., poradenský psychológ a psychoterapeut pre deti a dospelých. Ako vyplýva zo správy, vyšetrenie maloletého C. bolo zrealizované po návrate zo spoločnej rodinnej dovolenky bez jeho prítomnosti, pričom zo správy vyplýva, že v súčasnosti je pre maloletého C. preferentným vzťahom vzťah otca, na ktorého je nafixovaný, ktorého považuje pre seba za najbližšieho človeka, ktorý má o neho skutočný záujem, jedná s ním priateľsky, berie jeho názory a želania vážne, dôveruje mu, často sa spolu smejú a majú dobrú náladu. Vytrhnutie maloletého C. z väzby s otcom, a z prostredia, ktoré pre neho prezentuje primárny zdroj bezpečia je
z psychologického hľadiska veľmi rizikovým faktorom, pričom podľa názoru PhDr. V. bez znaleckého dokazovania, vrámci ktorého bude možné aj detailne
11CoP 388/2012-171
oddiagnostikovať osobnosti rodičov a maloletej N. tak, aby aranžmá úpravy ich práv do budúcnosti čo najviac zodpovedalo najmä ich potrebám, bude ťažko možné v tomto prípade rozhodnúť. Z tohto dôvodu by z psychologického hľadiska najmenej riskantné bolo ponechať maloletého C. v starostlivosti otca s tým, že tento využije dobu do definitívneho rozhodnutia k tomu, aby urobil všetko preto, aby sa vzťah maloletého k matke upravil, čím sa zároveň otestuje aj otcova rodičovská kompetencia.
Dňa 06.08.2012 založila do spisu matka vyjadrenie Slovenského výboru pre UNICEF k aktuálnej situácii riešenia vo veci starostlivosti maloletých detí. V uvedenom vyjadrení sa konštatuje, že otec maloletých detí napriek súhlasu s rodičovskou dohodou uzavretou v ambulantnom krízovom stredisku pri Slovenskom výbore UNICEF dňa 24.07.2012 o odovzdaní maloletého C. do starostlivosti matky na základe predbežného opatrenia o zverení detí do starostlivosti matky sa podľa informácie matky na miesto určené v dohode nedostavil, syna C. nepriviedol. Rovnako tak ani na ďalšie stretnutie v UNICEFE, ktorého termín spoločne s oboma rodičmi stanovili na 01.08.2012, ako pokračovanie riešenia celej veci sa opäť nedostavil, ani dôvod neprítomnosti neobjasnil. Z uvedeného usúdili, že nemá viac záujem s nimi spolupracovať a ich snaha pomôcť pri riešení situácie maloletých detí zostala nenaplnená, hoci paradoxne to bol práve otec, ktorý ich požiadal o spoluprácu. Pri orientačnom psychologickom vyšetrení maloletého C. pozorovali isté rozpory v jeho správaní vo verbálnej rovine, matku hodnotí vysoko negatívne, kriticky a odmietavo, pričom s otcom sa jednoznačne identifikuje, avšak pri podrobnejšom rozbore konštatovali, že verbálna produkcia maloletého C. je temer úplnou kópiu otcových vyjadrení o matke detí, tak obsahovo ako aj formálne zjavne odpozorovaných zo vzájomných verbálnych konfliktov rodičov a hádok rodičov. Z projektívnych metód však usúdili, že matka je pre maloletého Tomáša vysoko ambivalentnou vzťahovou osobou, má ju rád rovnako ako aj maloletú sestru, obe pre neho predstavujú istý druh kontaktu so svetom, ktorý potrebuje k svojmu vývinu. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti ide o dlhodobú krízovú situáciu v rodine, C. sa uchyľuje k otcovmu svetu, ktorý predstavuje pre neho nateraz istotu. Vzhľadom na uvedené sa priklonili k potrebe dôkladného psychologického vyšetrenia detí, najmä maloletého Tomáša, rovnako
ako i k dlhodobejšej psychoterapii rodičov, aby získali porozumenie a náhľad na celú situáciu. Doterajšie vyrovnávanie si vzájomných účtov prostredníctvom detí sa im javí ako nezrelé, nezodpovedné a kruté.
Podaním z 16.08.2012 otec informoval o nových závažných skutočnostiach v rodine po návrate z dovolenky, postoj detí, ktoré odmietali ísť k matke a najmä situáciu deň 16.08.2012, kedy došlo k odovzdaniu maloletého C. matke s pripojením odovzdávacieho záznamu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení treba uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú
prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj vtom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným, alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V konaniach starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia má slúžiť k ochrane práv detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Aj, keď pri nariaďovaní predbežného opatrenia všeobecne sa dokazovanie nevykonáva, z návrhu, priložených dokladov, či obsahu spisu musí byť zrejmé také ohrozenie života, či zdravia dieťaťa, ktoré vyžaduje okamžitý zásah súdu.
V danej veci pokiaľ súd prvého stupňa návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, vychádzal zo skutočnosti, že starostlivosť o deti riadne zabezpečuje matka detí, pričom skutočnosť, že sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej
11CoP 388/2012-172
domácnosti, nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia v otcom navrhovanom rozsahu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Malacky zo 14.06.2012, č.k. 9P 188/2012-29 boli deti predbežným opatrením dočasne do skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zverené do osobnej starostlivosti matky, najmä z dôvodu pretrvávania vzájomných nezhôd medzi rodičmi v miere ohrozujúcej zdravý vývoj detí. Vzhľadom na podozrenie domáceho násilia otca na matke detí, ktoré podozrenia podporili listinné dôkazy v spise, mal súd za nevyhnutné dočasne s ohľadom na práva a záujem maloletých detí, ich vývojové a citové potreby, ako aj stabilitu výchovného prostredia zveriť ich do starostlivosti matke.
Od rozhodnutia súdov o oboch návrhoch rodičov, obaja rodičia do spisu produkujú dôkazy, ktorými preukazujú situáciu, ktorá sa priebežne vyvíja, produkované dôkazy sú však tak rozporné, že bez náležitého dokazovania nie je možné k nim zaujať stanovisko. Uvedená skutočnosť vyplýva ako zo správy z psychologického vyšetrenia PhDr. V. z 26.07.2012, úradných záznamov na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, či vyjadrenia k aktuálnej situácii Slovenským výborom pre UNICEF v Bratislave. Na margo súčasnej do značnej miery vyhrotenej situácie v rodine, odvolaciemu súdu nedá neuviesť, že za túto sú jednoznačne zodpovední obaja rodičia, ktorí deti zatiahli do ich vzájomných konfliktov vyplývajúcich z ich nefunkčného manželského vzťahu, čím deti jednoznačne trpia. Prežívanie takejto situácie určite deti poznačí na ich psychike, a pokiaľ budú rodičia v správaní prezentovanom v ich vyjadreniach pokračovať, existuje vážne riziko ohrozenia života a zdravia detí. Svojim konaním tak rodičia jednoznačne porušujú svoje základné rodičovské práva a povinnosti vyjadrené v ust. § 28 ods. 1, 2 Zák. o rodine, a ich konanie môže viesť aj k uloženiu niektorého z výchovných opatrení uvedených v ust. § 37 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine. Rovnako zarážajúce na správaní rodičov je, že napriek snahe viacerých do veci zainteresovaných odborníkov, či už PhDr. V., PhDr. S., či pracovníkov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, rodičia neprehodnotili svoje postoje, správanie, a možno len súhlasiť so záverom správy PhDr. S., že doterajšie vyrovnávanie si vzájomných účtov prostredníctvom detí je nezrelé,
nezodpovedné a kruté. Za súčasnej situácie podľa názoru odvolacieho súdu uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je vecne správne. Je na rodičoch, aby bez súdneho rozhodnutia opätovne vyhodnotili predovšetkým záujem ich maloletých detí a dohodli sa na starostlivosti o deti do rozhodnutia vo veci samej, pretože aj ich postoje a správanie súd bude vyhodnocovať v rozhodnutí vo veci samej, v rámci ktorého rozhodnutia bude hodnotiť aj osobnostné predpoklady toho ktorého rodiča na riadnu výchovu a starostlivosť o deti. Výsledky dokazovania tak preukážu aj pravdivosť tvrdení jedného, či druhého rodiča, čo však nič nezmení na skutočnosti, že pokiaľ rodičia dôsledne neprehodnotia svoje správanie, dôjde k nenapravidelným škodám na psychickom zdraví ich maloletých detí.
Uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.