Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/188/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1007201037 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1007201037.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: A.. M. C., rodená C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Q. XXXX/XX, mal. M. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. C., nar. XX.X.XXXX, obe bytom K., Q. XXXX/XX, zastúpené v konaní matkou A.. M. C., (dedičia po pôvodnom žalobcovi: A.. Z. C., naposledy bytom Q. XXXX/XX, K., zomr. dňa XX.XX.XXXX), proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2007 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) č. I/XXX/ XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Senec č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Kov zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola podľa § 44 ods. 4 v nadväznosti na § 42 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) žalobcovi vyrubená daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 vo výške X.XXX.XXX,- Sk. Daň bola žalobcovi určená podľa pomôcok postupom podľa § 42 a § 29 zákona o správe daní a to z dôvodu, že žalobca podľa názoru žalovaného nepodal v zákonnej lehote priznanie dani z príjmov fyzických osôb za rok 2004 ani v dodatočnej lehote určenej správcom dane. Žalobca v žalobe tvrdil, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2004 podal Daňovému úradu Bratislava III v priebehu roku 2005 a vyčíslenú daň aj zaplatil. Napriek tomu bol Daňovým úradom Senec vyzvaný k podaniu dodatočného daňového priznania a napokon aj zaviazaný k splneniu daňovej povinnosti, o ktorej uvedený správca dane rozhodol na základe vlastných podkladov bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom, pričom získané podklady aj nesprávne právne vyhodnotil. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie má s ohľadom na výšku vyrubenej dane krajne nepriaznivý dopad nielen na jeho majetkovú sféru, ale aj na jeho bezúhonnosť, pretože nezaplatením splatnej dane je vystavený riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin neodvedenia dane. Žalobca argumentoval, že počas celého správneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, tvrdil a naďalej tvrdí, že daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2004 na riadne vyplnenom predpísanom tlačive odoslal poštou svojmu predchádzajúcemu miestne príslušnému správcovi dane - Daňovému úradu Bratislava III, čo preukazuje jednak rovnopisom predmetného daňového priznania a podacím lístkom Slovenskej pošty, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podal na poštovú prepravu doporučene podanie na adresu tohto správcu dane a pre odoslanie daňového priznania urobil všetko čo bolo možné od neho rozumne očakávať. Žalobca tvrdil, že v predmetnom daňovom priznaní si vypočítal daň na úhradu, ktorú aj poukázal v prospech účtu správcu dane. Uviedol, že pripísanie zaplatenej sumy na účet správcu dane si overil pri jednej z osobných návštev daňového úradu. Z uvedených dôvodov nebolo žalobcovi známe, čo viedlo správcu dane k výzvam adresovaným žalobcovi v roku 2006 na dodatočné splnenie daňovej povinnosti za predmetné zdaňovacie obdobie, keďže žalobca si túto povinnosť splnil dávno predtým a vypočítanú daň zaplatil, aj keď s oneskorením, ktoré bolo spôsobené objektívnymi dôvodmi (práceneschopnosťou žalobcu a jeho hospitalizáciou). Niesol aj následky spojené s omeškaním so splnením daňovej povinnosti, keď uhradil pokutu uloženú mu rozhodnutím správcu dane zo dňa 01.02.2007 za včasné nepodanie daňového priznania. Žalobca tvrdil, že správca dane namiesto toho, aby sa zaoberal riadne podaným daňovým priznaním žalobcu za rok 2004 odoslaným na poštovú prepravu pre adresáta Daňový úrad Bratislava III a na základe výsledkov prípadnej daňovej kontroly u žalobcu riešil možné nedostatky podaného priznania k dani z príjmov fyzických osôb, postupoval nezákonne podľa § 42 zákona o správe daní a určil žalobcovi novú daňovú povinnosť podľa pomôcok napriek tomu, že zákonné podmienky pre takýto postup neboli splnené. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že podací lístok Slovenskej pošty, ktorým žalobca dokazuje podanie daňového priznania Daňovému úradu Bratislava III, správca dane overoval na podacej pošte, ktorá sa vyjadrila, že podacie číslo uvedené na lístku nie je podacím číslom pošty Bratislava 25. To podľa žalovaného spochybňuje kópiu podacieho lístka, podľa ktorého bola zásielka podaná práve na tejto pošte. Žalovaný mal za to, že v konečnom dôsledku žalobca, ktorý má originál podacieho lístka, mal zásielku reklamovať na pošte, čo podľa obsahu jeho podaní nevykonal. Podľa názoru žalovaného nie je vecou daňových orgánov reklamovať zásielky podané daňovým subjektom. Skutočnosť, že daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie už bolo v minulosti podané, žalobca prvý krát uviedol až pri prerokovaní protokolu s tým, že dôkazy doloží k odvolaniu proti platobnému výmeru. Vyplnené daňové priznanie podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade nie je dôkazom o tom, že daňové priznanie bolo doručené správcovi dane. Poukázal na to, že žalobca doteraz presnú sumu platby ani dátum úhrady nikde neuviedol a v evidencii platieb žalobcu v rokoch 2005 a 2006 sa nenachádza žiadna platba. Podľa názoru žalovaného sa teda nezakladá na pravde tvrdenie žalobcu, že priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie v roku 2004 podal v priebehu roku 2005 a vyčíslenú daň aj zaplatil. Žalovaný poukázal tiež na to, že správca dane by nezaťažoval žalobcu výzvami, keby mal jeho daňové priznanie k dispozícii. Správca dane podľa žalovaného postupoval v súlade so zákonom, keď určil daň podľa pomôcok. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V priebehu konania žalobca dňa 12.04.2008 zomrel. Vzhľadom na to, že predmetom konania bolo rozhodnutie zakladajúce peňažnú povinnosť žalobcu voči štátu (majetková vec), hodlal súd pokračovať v konaní s dedičmi žalobcu po skončení konania o dedičstve. Keďže podľa oznámenia dedičského súdu bolo rozhodnutie v prejednávanej veci nevyhnutné pri určení výšky pasív dedičstva, pokračoval súd v konaní s dedičmi žalobcu pred skončením konania o dedičstve (§ 207 ods. 3 O.s.p.). Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v konaní v súlade so zákonom. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 19.06.2013. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že listom zo dňa 15.12.2006 vyzval Daňový úrad Senec žalobcu k podaniu daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 a to z dôvodu, že podľa záznamov správcu dane ku dňu 31.03.2005 žalobca daňové priznanie nepodal. Správca dane zároveň poučil žalobcu, že v prípade nesplnenia uvedenej povinnosti správca dane podľa § 42 zákona o správe daní určí daňovú povinnosť podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. Upozornil ho zároveň, že za nesplnenie povinnosti podať daňové priznanie bude žalobcovi uložená pokuta podľa § 35 zákona o správe daní. Poštová zásielka s uvedenou výzvou bola po dvoch neúspešných pokusoch o doručenie žalobcovi v mieste jeho bydliska uložená na pošte dňa 19.12.2006. Rozhodnutím zo dňa 01.02.2007 uložil Daňový úrad Senec žalobcovi podľa § 35 ods. 5 písm. a/ zákona o správe daní pokutu vo výške XX.XXX,- Sk za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2004, ktorú žalobca zaplatil. Dňa 06.02.2007 bol žalobcovi doručený protokol o určení dane podľa pomôcok s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Na výzvu reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 16.02.2007, v ktorom uviedol, že výzvy správcu dane k podaniu daňového priznania a k dostaveniu sa na daňový úrad si neprevzal, nakoľko bol v tom čase hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku, ktorá sa skončila až 26.01.2007. Keďže sa podľa žalobcu jednalo o závažnú somatickú a psychickú indispozíciu, nebol žalobca spôsobilý venovať sa takým závažným problémom, ako je porušenie povinností vyplývajúcich z daňovo-právnych predpisov. K vyjadreniu pripojil žalobca správu ošetrujúceho lekára o priebehu liečby, podľa ktorej bol žalobca v čase od 25.10.2006 do 02.12.2006 uznaný ako práceneschopný v ambulantnej liečebnej starostlivosti a v termíne od 10.01.2007 do 08.02.2007 bol opakovane uznaný za práceneschopného a nachádzal sa v hospitalizačnej starostlivosti. Dňa 09.03.2007 bol daňový protokol prerokovaný so žalobcom na ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca uviedol, že s protokolom nesúhlasí a má za to, že daňové priznanie za rok 2004 predložil Daňovému úradu Bratislava III a daň z príjmov fyzických osôb za rok 2004 aj zaplatil. Uviedol, že tieto skutočnosti preukáže v odvolaní proti platobnému výmeru. Žalobca namietal, že nebolo možné vykonať daňovú kontrolu z materiálov, ktoré by predložil on sám, pričom podľa jeho názoru je výška dorubenej dane nesprávna. Z protokolu o určení dane podľa pomôcok vyplýva, že na základe žiadosti Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, preveril správca dane prevod listinných akcií spoločnosti BM Group, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská 8/A, pričom z dokladov získaných od policajných orgánov a od Daňového úradu Bratislava III zistil, že žalobca dňa 11.09.2003 ako výlučný akcionár spoločnosti AB Financial Service, a.s., Viktorínova 2, Bratislava uzatvoril zmluvu o kúpe akcií s kupujúcim BM Group, s.r.o., ktorej predmetom bol predaj XX.XXX kusov listinných akcií na meno v menovitej hodnote 1 akcie XXXX,- Sk (neskôr bol zmenený počet akcií na 5 ks v menovitej hodnote X.XXXX.XXX,- Sk za kus). Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predávané akcie vo výške XXX. mil. Sk, pričom dodatkami č. 1, 2, 3, 4 a 5 bola stanovená končená cena vo výške XX.XXX.XXX,- Sk. Uvedená finančná čiastka bola žalobcovi vyplatená v roku 2003 (XX.XXX.XXX,- Sk) a v roku 2004 (XX.XXX.XXX,-Sk). Príjem z predaných akcií v hodnote XX. mil. Sk v zdaňovacom období roku 2004 bol správcom dane vzatý za základ dane, z ktorého bola po znížení základu dane podľa § 11 ods. 3 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov určená daňová povinnosť v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk. Platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Kov zo dňa XX.XX.XXXX Daňový úrad Senec podľa § 44 ods. 4 zákona o správe daní vyrubil žalobcovi daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2004 v sume X.XXX.XXX,-Sk, určenú na základe § 42 zákona o správe daní. Proti platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom zotrval na svojich dovtedajších tvrdeniach, pričom k podaniu pripojil fotokópiu podacieho lístku Slovenskej pošty potvrdeného poštou Bratislava 25, podľa ktorého dňom 01.04.2005 podal žalobca na poštovú prepravu zásielku adresovanú Daňovému úradu Bratislava III pod podacím číslom XXXXXXXX. Správca dane požiadal o súčinnosť poštový úrad, ktorý oznámil, že na pošte Bratislava 25 nebola podaná zásielka s podacím číslom 19702256, pričom takéto podacie číslo podľa vyjadrenia pošty nepatrí do rozsahu používania čísiel. Rozhodnutím zo dňa 12.06.2001 č. I/XXX/ XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r Daňové riaditeľstvo SR zamietlo odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru zo dňa 12.03.2007. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ods. 6 ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 48 ods. 4 cit. zák. ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov a na zákonný rámec preskúmania rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok pripadlo súdu predovšetkým posúdiť, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane, najmä v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o tom, že daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 podal daňovému úradu Bratislava III v roku 2005 a v tomto roku aj vyčíslenú daň aj zaplatil. V prípade, že by sa preukázalo podanie daňového priznania za predmetné zdaňovacie obdobie a zdanenie vyššie uvedeného príjmu z predaja cenných papierov, nemohlo by napadnuté rozhodnutie vyrubujúce daň z toho istého príjmu pred zákonom obstáť. Súd je toho názoru, že orgány daňovej správy vykonali dostatočné šetrenia na preukázanie žalobcových tvrdení, keď dopytom na príslušnej pošte, kde mal žalobca podľa vlastného vyjadrenia podať daňové priznanie na poštovú prepravu Daňovému úradu Bratislava III, zistili, že žiadna zásielka pod podacím číslom uvedeným na podacom lístku v predmetný deň na príslušnej pošte podaná nebola. Daňový úrad Bratislava III daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 neeviduje a v zozname daňových platieb od žalobcu sa žiadna platba za roky 2005 a 2006 nenachádza. Z uvedených dôvodov bol záver žalovaného i správcu dane, že žalobca za predmetné zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb a ani nepoukázal na splnenie daňovej povinnosti akúkoľvek platbu, z dôkazného hľadiska dostatočne podložený a opodstatnený. Zákonný bol i postup správcu dane, ktorý po tom, čo získal dôkazy o príjme žalobcu z predaja cenných papierov v roku 2004, vyzval žalobcu na podanie daňového priznania a uložil mu pokutu za nesplnenie tejto povinnosti v zákonom stanovenej lehote do 31.03.2005. Výzva na podanie daňového priznania zo dňa 15.12.2006 bola žalobcovi doručená do miesta trvalého bydliska tzv. náhradným spôsobom (§ 17 ods. 3 zákona o správe daní) a to 15. deň odo dňa uloženia zásielky s výzvou na pošte dňa 19.12.2006. Žalobca nepreukázal, že by sa v čase doručovania výzvy na podanie daňového priznania v mieste bydliska nezdržiaval, pričom podľa predložených dokladov bol hospitalizovaný až dňa 11.01.2007. Vzhľadom na to, že žalobca na výzvu v stanovenej lehote nereagoval a nesplnil si svoju zákonnú povinnosť podať daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie ani v dodatočnej lehote stanovenej správcom dane, postupoval správca dane v súlade so zákonom, keď na základe doložených príjmov žalobcu z predaja cenných papierov určil daň podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii a to predovšetkým dokladov z policajných orgánov a z Daňového úradu Bratislava III. Súd považuje za potrebné upozorniť na to, že žalobca sa osobne zúčastnil prerokovania protokolu o určení dane podľa pomôcok na ústnom pojednávaní a mal možnosť predniesť všetky svoje výhrady a námietky voči navrhovanej daňovej povinnosti a najmä predložiť doklady majúce vplyv na základ dane, jej výšku či na inú podstatnú okolnosť pre určenie daňovej povinnosti. Žalobca pri prerokovaní protokolu ani v konaní o odvolaní proti platobnému výmeru správcu dane a nakoniec ani v konaní pred súdom nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zákonnosť postupu daňových orgánov v súvislosti so zdanením vyššie uvedeného príjmu z predaja cenných papierov akýmkoľvek spôsobom spochybňovali. Súd je toho názoru, že správca dane postupoval v súčinnosti so žalobcom a vytvoril mu dostatočný priestor pre riadne uplatnenie jeho práv vyplývajúcich z právnych predpisov. Žiaden dôkaz o nezákonnosti postupu a rozhodnutí daňových orgánov však v predmetnej veci predložený nebol. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania z povahy veci nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.