Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/138/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201778 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201778.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: L. G. R., bytom J. D. XX, X., zastúpeného pani JUDr. Radoslavou Hoglovou, advokátkou so sídlom: Zátureckého 6, Bratislava, proti odporcovi: Starostovi mestskej časti Bratislava - Vajnory so sídlom Roľnícka 109, Bratislava, IČO: 00 304 565, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SALLEM PARTNERS s.r.o. so sídlom: Grösslingova 45, Bratislava, za účasti: L. Z. R., X. J. XX, X., zastúpenej: pani JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou so sídlom: Žilinská ul. č. 20, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 2.1.2012 proti rozhodnutiu odporcu Číslo: 1059/8375/2011/PR zo dňa 11.12.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Číslo: 1059/8375/2011/PR zo dňa 11.12.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), e), ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava súdny poplatok za konanie vo výške 35 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Číslo: 1059/8375/2011/PR zo dňa 11.12.2011 odporca podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v platnom znení a v zmysle ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v platnom znení, vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi zakázal odnášať z domácnosti v rodinnom dome na J. XX P. X. a ničiť alebo poškodzovať všetky hnuteľné veci, ktoré tvoria zariadenie domácnosti, najmä nábytok, elektrospotrebiče, ceniny, umelecké diela. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu L. Z. R. zo dňa 5.9.2011, doplneného podaním zo dňa 31.10.2011, výsluchov účastníkov konania a svedka, ako aj na základe rozsiahlej fotodokumentácie a videodokumentácie, mal odporca za preukázané, že v prípade účastníkov správneho konania dochádzalo k zásahom do pokojného stavu tým, že navrhovateľ poškodzoval, ničil a odnášal zariadenie domácnosti nachádzajúcej sa na J. D.. Č.. XX P. X.. Taktiež uviedol, že pri rozhodovaní prihliadol na priznanie navrhovateľa na ústnom pojednávaní konanom dňa 19.9.2011, na ktorom uviedol, že má v pláne vysťahovať všetky svoje veci z rodinného domu. V závere svojho rozhodnutia odporca uviedol, že pri rozhodovaní o vydaní predbežného opatrenia skúmal len skutkové, nie právne otázky, preto neskúmal otázku vlastníctva poškodzovaných, ničených, resp. odnášaných hnuteľných vecí a elektrospotrebičov. V prípade, že je v tejto otázke medzi účastníkmi konania spor, odporca ich odkázal na príslušný súd. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 2.1.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávne a neúplne zistenom skutkovom stave veci a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpelo vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie odporcu vo veci. Navrhovateľ mal na mysli nedoručenie doplnenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia a doplnených dôkazov odporcom, v dôsledku čoho sa k nim navrhovateľ nemohol vyjadriť, a teda si nemohol účinne brániť svoje práva. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že rodinný dom na J. D. Č.. XX je rozdelený na tri samostatné bytové jednotky, pričom v jednej z nich býva T. R. (syn zúčastnenej osoby), v druhej býva L. Z. R. (zúčastnená osoba), pričom do marca 2011 tam s ňou býval aj K. R. (manžel zúčastnenej osoby) a v tretej bytovej jednotke býval navrhovateľ so svojou rodinou, a to až do leta 2011, kedy sa spolu so svojou rodinou rozhodol odsťahovať. Navrhovateľ je presvedčený, že z domu nevynášal žiadne veci, ktoré patrili zúčastnenej osobe a ktoré by táto mala v užívaní, resp. ktoré by mali v užívaní ďalší obyvatelia rodinného domu žijúci v ďalších bytových jednotkách, ale len veci, ktoré sa nachádzali v bytovej jednotke, v ktorej žil navrhovateľ so svojou rodinou a na podnet svojho otca (K. R.) veci, ktoré patrili jemu. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že k zrejmému zásahu do pokojného stavu nemohlo dôjsť. Navrhovateľ taktiež namieta, že odporca pri rozhodovaní nezohľadnil silno narušené medziľudské vzťahy medzi účastníkmi správneho konania, a tiež, že v rozhodnutí nekonkretizoval dôkazy, na základe ktorých má za preukázané, že navrhovateľ poškodzoval a ničil zariadenie domu. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 19.10.2012 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne, a preto navrhuje tunajšiemu súdu, aby ho v celom rozsahu potvrdil. Odporca mal za to, že dostatočne zistil skutočný stav veci, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a v napadnutom rozhodnutí označil dôkazy (fotografie a videodokumentácia), na základe ktorých dospel k záveru, že v prípade účastníkov správneho konania dochádza k zásahu do pokojného stavu. Pri rozhodovaní taktiež zohľadnil skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi správneho konania sú silno narušené, čo v konečnom dôsledku bolo hlavným dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia. Odporca ďalej poukázal na rozporné tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa odnášania vecí z rodinného domu na J. D.. Pokiaľ ide o nedoručenie doplnenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľovi, odporca je presvedčený o tom, že svojim konaním neporušil navrhovateľove práva, nakoľko doplňujúcim podaním bol len zúžený pôvodný návrh, ktorým sa zúčastnená osoba domáhala úplneho zákazu vstupu navrhovateľa na pozemok. Naviac, navrhovateľ mal počas správneho konania možnosť nahliadať do spisu vedeného v predmetnom správnom konaní. Odporca taktiež vyjadril názor, že opakovaným predvolávaním účastníkov správneho konania alebo zasielaním každého dôkazu ostatným účastníkom na vyjadrenie, by bol zmarený účel konania podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ktorým je rýchla a účinná ochrana proti zrejmému zásahu do pokojného stavu. Zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2012 uviedla, že napadnuté rozhodnutie odporcu považuje za správne, pričom má za to, že odporca pri rozhodovaní vychádzal z presného a spoľahlivo zisteného stavu veci. Preto navrhla súdu, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Vo svojom podaní odmieta navrhovateľove tvrdenie, že predmetný rodinný dom je rozdelený na tri bytové jednotky. Jedná sa totiž o rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov Z. R. a K. R.. Ďalej uviedla, že trvá na tom, že navrhovateľ vynášal z domu veci, ktoré mu nepatrili. Taktiež poškodzoval veci, ktoré patrili zúčastnenej osobe (najmä dvere, elektrické káble, telekomunikačné káble a pod.). Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že z domu odnášal veci na podnet manžela zúčastnenej osoby (L. K. R.), zúčastnená osoba uviedla, že manželia ku dnešnému dňu nemali rozdelené BSM a do dnešného dňa ani nebolo požiadané o jeho rozdelenie. Navyše pán K. R. je podľa vyjadrenia zúčastnenej osoby vo veľmi zlom zdravotnom stave a v súčasnosti na súde prebieha konanie o určenie opatrovníka, nakoľko je v podstate nespôsobilý na právne úkony. Vzhľadom na túto skutočnosť zúčastnená osoba spochybňuje navrhovateľove tvrdenie, že vynášal veci z domu na podnet pána K. R.. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., ) na pojednávaní za účasti odporcu, zúčastnenej osoby a v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, ktorej bolo doručené predvolanie dňa 22.1.2013 a ktorá svoju neúčasť ospravedlnila dňa 12.2.2013 z dôvodu hospitalizácie jej dieťaťa, ku ktorej došlo 11.2.2013, pričom požiadala súd, aby pojednávanie odročil. Súd požiadavke o odročenie pojednávania nevyhovel z dôvodu § 250g ods. 2 O.s.p., pričom súčasne s poukazom na ust. § 119 ods. 1 O.s.p. tento dôvod nevyhodnotil ako dôležitý. Okrem skutočnosti, že zástupkyňa navrhovateľa tento dôvod nedokladovala, súd k záveru, že nejde o dôležitý dôvod odročenia dospel na základe skutočnosti, že zástupkyňa navrhovateľa neprezentovala, žeby ako matka hospitalizovaného dieťaťa toto dieťa počas celého času jeho hospitalizácie sprevádzala, pričom k hospitalizácii malo dôjsť už 11.2.2013 (v pondelok) - pojednávanie sa uskutočnilo 13.2.2013 (v stredu). Súd po prejednaní podaného návrhu dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ e/, ods. 2 O.s.p.) a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Na pojednávaní konanom dňa 13.2.2013 právna zástupkyňa zúčastnenej osoby uviedla, že navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.: 42C/131/2011 zaviazaný k náhrade škody viac ako 4 000,- Eur z dôvodu poškodzovania cudzej veci - dvoch motorových vozidiel. Tiež dodala, že rodinný dom nebol nikdy rozdelený na samostatné bytové jednotky a že dvaja synovia pani R. (zúčastnenej osoby) užívali časť domu so svojimi rodinami. Súd vo veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom spisu odporcu, zaslaného súdu. Jeho obsahom je: 1/ Návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 5.9.2011, ktorý podala pani Z. R. (zúčastnená osoba), v ktorom opísala konanie navrhovateľa, pričom uviedla, že navrhovateľ odcudzuje spoločný majetok, ktorý bol zakúpený za jej peniaze a peniaze jej manžela, resp. za peniaze jej manžela (K. R.). Pritom vymenovala konkrétne hnuteľné veci, ktoré podľa jej vyhlásenia kúpil jej manžel. 2/ Zápisnica z ústneho pojednávania u odporcu z 19.9.2011. 3/ Doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 31.10.2011. 4/ Originál napadnutého rozhodnutia odporcu bez dokladov o jeho doručení účastníkom konania. 5/ Originál podaného opravného prostriedku. 6/ Písomnosti ORPR Bratislava III a Okresnej prokuratúry Bratislava III z obdobia 13.12.2010 - 3.9.2011, týkajúce sa trestných oznámení pani Z. R., pána K. R., L. T. R., resp. trestného konania pána G. R. (navrhovateľa); 7/ CD nosič, na ktorom je fotodokumentácia zachytávajúca poškodenie rôznych hnuteľných vecí na rodinnom dome (najmä automobil, dvere) a videozáznamy, na ktorých je zachytený odvoz sedačky a konflikt medzi filmovanými osobami. Podľa ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.: Jedným z predpokladov preskúmania napadnutého rozhodnutia, vydaného správnym orgánom je overenie včasnosti podania opravného prostriedku. Overenie tejto skutočnosti je možné jedine na základe dokladu o doručení (oznámení) rozhodnutia účastníkovi konania (§ 51, § 24 a nasl. správneho poriadku) ktorý opravný prostriedok podal. Odporca doručil konajúcemu súdu 28.9.2012 podaný opravný prostriedok spolu s administratívnym spisom vzťahujúcim sa na vec č.: PR/1059/2011, PR/404/2012. Okrem iných písomností sa v ňom nachádza aj originál napadnutého rozhodnutia, avšak bez akéhokoľvek dokladu či záznamu o jeho doručení účastníkom administratívneho konania, teda aj navrhovateľovi. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že súd nemohol overiť včasnosť podania návrhu - opravného prostriedku navrhovateľa voči napadnutému rozhodnutiu odporcu. I keď vyššie uvedená skutočnosť spôsobuje faktickú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, súd bez toho aby posudzoval správnosť právneho posúdenia veci preskúmal napadnuté rozhodnutia aj z pohľadu navrhovateľom vznesených námietok voči nemu. Konal tak z dôvodu, aby sa odporca v ďalšom konaní vyvaroval zrejmých procesných pochybení, ktorých sa dopustil (ako to bude následne uvedené) v konaní aktuálnom. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Súd uznal túto námietku ako dôvodnú. Ako to je zjavné z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca pri jeho vydaní vychádzal z podnetov podaných pani. Z.. R., z obsahu vykonaného pojednávania a z obrazových záznamov, ktoré mal k dispozícii. Predmetom - dôvodom návrhu na vydanie opatrenia podľa § 5 OZ bolo označené ničenie zariadenia domu na J. XX v Bratislave - Vajnoroch (v ďalšom iba rodinný dom) navrhovateľom, ako aj odnášanie rôznych vecí, jednak spoločných a jednak zakúpených manželom p. Z. R. a z jeho peňazí - tak isto navrhovateľom. Na ústnom pojednávaní konanom pred odporcom 19.9.2011 pani Z.. R. iba zotrvala na podanom podnete. Odporca v súvislosti s označeným konaním navrhovateľa nezisťoval žiadne okolnosti označeného ničenia zariadenia rodinného domu (kedy a za akých okolností k nemu malo dôjsť), podobne ako nezisťoval okolnosti vlastníctva vecí, ktoré mal navrhovateľ z domu vynášať. A to i napriek skutočnosti, že sama pani Z.. R. v podanom návrhu na začatie konania uviedla, že veci mal zakúpiť jej manžel (L. K. R.) zo svojich peňazí. I keď nespadá do právomoci odporcu v konaní podľa § 5 OZ riešiť, resp. rozhodovať právne otázky, predsa len pre vydania rozhodnutia vo veci podaného návrhu pani Z.. R. mal mať minimálne poznatky o stave veci, teda mal k dispozícii informácie o tom, vo vlastníctve koho boli veci, ktoré mal navrhovateľ z domu vynášať. V opačnom prípade by totižto teoreticky mohol nastať stav, kedy by vydaným rozhodnutia mohol byť nastolený ev. protiprávny stav, čo by bolo v zrejmom rozpore s účelom postupu podľa § 5 OZ. Na objasnenie tejto skutočnosti nevykonal odporca žiadne dokazovanie, naviac ani vzhľadom k výpovedi navrhovateľa, ktorú urobil na pojednávaní 19.9.2011. Podobne nebolo vykonané žiadne dokazovanie vo vzťahu k označenému ničeniu zariadenia rodinného domu - opätovne ani vzhľadom k výpovedi navrhovateľa, ktorú urobil na pojednávaní 19.9.2011. Odhliadnuc od výpovede svedka - L. K. R. (ktorý iba stručne potvrdil výpoveď navrhovateľa) možno konštatovať, že v konaní o nariadenie opatrenia išlo o tvrdenie (pani Z. R.) proti tvrdeniu (navrhovateľa). Odporca i napriek tomu vo veci rozhodol bez náležitého zistenia stavu veci (viď vyššie uvedené odôvodnenie), pričom naviac nevykonal ani účastníkmi konania navrhnuté doplnenie dokazovania označenými svedkami. Takýto postup odporcu súd vyhodnotil ako nedostatočné zistenie stavu veci. K námietke že procesným postupom odporcu bolo navrhovateľovi zabránené účinne brániť si svoje práva: Aj táto námietka je podľa názoru súdu dôvodná. Je skutočnosťou, že pani Z. R. po vykonanom pojednávaní 19.9.2011 doručila odporcovi doplnenie svojej žiadosti o vydanie opatrenia podľa § 5 OZ, pričom odporca o tejto skutočnosti navrhovateľa (bez ohľadu na obsah doplnenia) neinformoval. Tak isto je zrejmé, že počas pojednávania konaného 19.9.2011 pred odporcom sa v spise nenachádzal žiaden dôkazný materiál v akejkoľvek podobe. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu sa však o. i. odvoláva aj na „rozsiahlu fotodokumentáciu a videodokumnetáciu“ (bez bližšieho opisu), pričom so spisu nie je zrejmé, kto ju do spisu založil a kedy sa tak stalo. I keď každý z účastníkov konania má právo v priebehu správneho konania nahliadať do príslušného administratívneho spisu, toto právo účastníka konania nemôže byť nahradené povinnosťou správneho orgánu - odporcu, ktorú mu ukladá ust. vyššie citovaného § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny postup odporcu mal byť teda taký, že v čase, kedy odporca hodlal vo veci meritórne rozhodnúť mal všetkých účastníkov konania, teda aj navrhovateľa, upovedomiť o tomto svojom zámere s tým, že majú právo v správnym orgánom vymedzenej lehote vyjadriť sa k jeho podkladom ako aj k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Tým, že odporca nepostupoval v konaní zmysle ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku odňal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k dôkazom, založeným do spisu a teda v konečnom dôsledku mu odňal právo brániť sa, resp. uplatniť si svoje právo na rovnosť účastníka v konaní. Tento postup odporcu súd kvalifikoval ako vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pretože odporca predložil súdu nekompletný administratívny spis, pričom naviac v konaní nedostatočným spôsobom zistil stav veci a v konaní sa dopustil vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu za dodržania príslušných ustanovení správneho poriadku vec opätovne prejednať rozhodnúť v jej merite. Pokiaľ ide o náležité zistenie stavu veci bude jeho úlohou podrobne vypočuť účastníkov konania na otázky, súvisiace s obsahom návrhu na vydanie navrhovaného opatrenia a podľa potreby výsluchom svedkov, resp. inými dôkaznými prostriedkami zistiť skutočný stav veci. Teda predovšetkým spoľahlivo zistiť, či konaním navrhovateľa došlo k zásahu do predošlého pokojného stavu - v tomto smere sa ako nevyhnutným javí rámcové preukázanie vlastníctva vecí, ktoré mal navrhovateľ z rodinného domu vynášať, ako aj objasnenie okolností, týkajúcich sa označeného ničenia zariadenia rodinného domu. V rámci uvedeného bude tiež potrebné vyhodnotiť skutočný stav obývania predmetného rodinného domu (teda koľko a akých rodín v ňom bývalo). Až na základe takto zisteného stavu veci bude možné vo veci meritórne rozhodnúť. Nakoľko od podania návrhu na vydanie rozhodnutia podľa § 5 OZ uplynul určitý časový priestor, bude úlohou odporcu posúdiť zistený stav veci vo väzbe k dátumu vydania nového rozhodnutia vo veci samej. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol síce v konaní úspešný, avšak v konaní pred súdom s i neuplatnil právo na náhradu trov konania a preto mu sú toto právo nepriznal. Odporca bol v konaní neúspešný a teda ani jemu nepriznal právo na náhradu trov konania. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie pred súdom rozhodol súd s poukazom na Položku 10, písm. e) Prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (poplatkový zákon). Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto s poukazom na ust. § 2 ods. 4, veta druhá poplatkového zákona nie je poplatníkom. Preto povinnosť zaplatiť súdny poplatok prešla na odporcu. I keď je tento obcou, v danej veci vydané (napadnuté) rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci verejného a spoločensky prospešného záujmu vo všeobecnom význame týchto pojmov, teda sa na odporcu nevzťahuje jeho oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2, písm. b) poplatkového zákona. Preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti výroku o zrušení napadnutého rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výrokom rozsudku, týkajúcim sa trov konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).