Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2549/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210863 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012210863.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6953/2012-1.10 (75/2012- rozkl.) zo dňa 23.08.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia SR sp. zn. 6953/2012-1.10 (75/2012- rozkl.) zo dňa 23.08.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 161,75 €, na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6953/2012-1.10 (75/2012- rozkl.) zo dňa 23.08.2012 , ktorým bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 4079/2010-2.1 zo 09.08.2010, ktorým ministerstvo podľa § 65 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 40 ods. 2 a 3 písm. c/ ZOPK na základe žiadosti Poľovníckeho združenia A. Q. a T. U. povolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého na usmrtenie jedného jedinca v poľovnom revíri A.. Dôvodom zastavenia rozkladového konania bola skutočnosť, že odpadol dôvod na toto konanie, nakoľko rozkladom napadnuté rozhodnutie s ohľadom na dobu, na ktorú bola výnimka povolená, stratilo platnosť uplynutím času. Uvedený právny názor považoval žalobca za nesprávny a upozornil na to, že žalovaný nezastavil konanie o žiadosti žiadateľa, ale len konanie o žalobcovom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25.08.2010, podľa ktorého „...ak správny orgán s fyzickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť...“, tvrdiac, že hoci rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola povolená výnimka s platnosťou do 15.12.2010, nemohlo sa toto rozhodnutie stať vykonateľným vzhľadom na skutočnosť, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania, teda aj žalobcovi. Ak bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené prvostupňové rozhodnutie až po čase, na ktorý bola výnimka povolená, zodpovedal by názoru o odpadnutí dôvodu na ďalšie konanie taký postup, ktorým by sa odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušilo a konanie zastavilo. Žalovaný však nezastavil konanie ako také, ale len rozkladové konanie, čím vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Takýto postup podľa názoru žalobcu nezodpovedá jeho právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ani ustanoveniam Správneho poriadku. Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie o výnimke z podmienok ochrany podľa ZOPK sa začalo na žiadosť žiadateľa, pričom skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí sa výnimka povolila s platnosťou do 15.12.2010, nevypovedá o tom, či žiadateľ o výnimku takto obmedzil svoju žiadosť, alebo že by v predmetnom konaní zobral svoju žiadosť o udelenie výnimky späť. Preto žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že predmet odvolacieho konania odpadol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom súd v obdobnej právnej veci okrem iného skonštatoval, že „...súdny prieskum napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemôže v žiadnom prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinností vyplývajúcich z nezákonného rozhodnutia, pričom dôsledkom uvedeného záveru by bola právna absurdita, že možnosť právnej ochrany porušených práv prostredníctvom konania podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku by závisela (tzn. zanikla) v zásadnej miere na tom, ako rýchlo osoby, ktorým z nezákonného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva vykonať určitú činnosť, toto aj uskutočnili“. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na dobu určitú do 15.12.2010. Uplynutím tejto doby platnosť povolenej výnimky v zmysle § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK pominula, nakoľko rozhodnutie vydané podľa uvedeného zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V konaní o rozklade teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo podľa žalovaného potrebné, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, pretože toto prvostupňové rozhodnutie stratilo platnosť priamo na základe uvedeného ustanovenia zákona a v dobe, keď prebiehalo konanie o rozklade, bolo už neplatné. Minister životného prostredia SR preto podľa žalovaného postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zastavil iba konanie o rozklade a nevydával rozhodnutie o zrušení už neplatného rozhodnutia. Žalovaný ďalej s poukazom na § 89 ods. 2 ZOPK tvrdil, že platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v tomto ustanovení ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky v stanovenej lehote nepožiadal, z čoho je podľa žalovaného zrejmé, že nemal záujem na ďalšom predĺžení výnimky povolenej prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaný ďalej uviedol, že ani po zmene, ktorá nastala v správnom konaní uznaním žalobcu za účastníka konania, nie je možné zo strany žiadateľa dosiahnuť predĺženie platnosti prvostupňového rozhodnutia, pretože ZOPK v ustanovení § 89 ods. 2 písm. a/ podmieňuje predĺženie lehoty rozhodnutia vydaného podľa tohto zákona na dobu určitú súhlasom ostatných účastníkov konania. V situácii, keď je ďalším účastníkom konania žalobca, ktorý nesúhlasil s povolením výnimky na odstrel jedinca medveďa hnedého požadovanej žiadateľom, je preto absolútne vylúčená možnosť predĺženia platnosti prvostupňového rozhodnutia. Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil výnimku do 15.12.2010 a preto neodpadol dôvod na konanie, považoval žalobca za nepodložený a zaujal názor, že v konaní vedenom podľa ZOPK nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods. 12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým dáva súhlas na výkon činností alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa tohto zákona, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činností zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. K tvrdeniam žalobcu o vylúčení z účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že v konaní sa riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 217/2010-190 zo dňa 26.01.2012, ktorým boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov vo veci nepriznania postavenia účastníka konania pre žalobcu. Na základe uvedeného rozsudku žalovaný doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ako jednému z účastníkov konania. Žalobca využil svoje právo účastníka konania a proti prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad. Skutočnosť, že žalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, že odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade považovať za odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu, najmä ak žalobca v podanej žalobe sám konštatuje, že správny orgán mal v danej veci zastaviť správne konanie. Žalovaný poukázal na to, že ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie nebude možné v danej veci rozhodnúť spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto súvislosti pripomenul rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 podľa ktorého „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného, ale ignorujúcu vecnú podstatu daného konania, ktorá spočíva v záujme na ochrane prírody a krajiny. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru žalovaného v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení rozkladového konania vychádza vzhľadom na zistené okolnosti z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu pripojených spisov žalovaného súd zistil, že dňa 25.01.2010 doručilo Poľovnícke združenie A. Q. a T. U. (ďalej len žiadateľ) žalovanému žiadosť o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého a odstrel jedného jedinca v poľovnom revíri žiadateľa. K účasti v správnom konaní o podanej žiadosti žiadateľa sa prihlásil žalobca. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.04.2010 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka predmetného konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 28.06.2010 (právoplatným dňa 01.07.2010) zamietol a rozhodnutie žalovaného vo veci neúčasti žalobcu v konaní potvrdil. Následne Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 4079/2010-2.1 zo dňa 09.08.2010 povolilo žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri A., a to odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2010 posliedkou a postriežkou na lokalite A. voda alebo do XX.XX.XXXX postriežkou na uvedenej lokalite. Správny orgán prvého stupňa určil v zmysle § 82 ods. 12 ZOPK podmienky realizácie rozhodnutia. Na rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť dňom 31.08.2010. Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto i mnoho ďalších rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých rovnako nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka v konaniach o povolenie výnimiek z podmienok ochrany podľa ZOPK. V predmetných konaniach sa Najvyšší súd SR obrátil na Európsky súdny dvor so žiadosťou o rozhodnutie o položených prejudiciálnych otázkach súvisiacich s dopadom čl. 9 Aarhurského dohovoru na právo účasti žalobcu v konaniach o povolenie výnimky podľa ZOPK. Na základe stanoviska Európskeho súdneho dvora a následných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 1S/217/2010-190 zo dňa 26.01.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru krajského súdu doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ministerstva č. 4079/2010-2.1 zo dňa 09.08.2010 a konal s ním ako s účastníkom správneho konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a zamietnuť žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky, resp. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozhodnutím zo dňa 23.08.2012 č. 6953/2012-1.10 (75/2012-rozkl.) minister životného prostredia SR zastavil konania o rozklade žalobcu podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK na tom základe, že dôvod na konanie odpadol. Odôvodnenie tohto rozhodnutia sa prakticky zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Z oznámenia žalovaného súd zistil, že na základe výnimky povolenej preskúmavaným rozhodnutím bol odstrel medveďa hnedého v danej lokalite zrealizovaný. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že o žiadateľovej žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa ZOPK žalovaný rozhodol až po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva žalobcu v predmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, že žiadosti vyhovel. Pre realizáciu výnimky správny orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (najneskôr do 15.12.2010). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie o povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť na deň 31.08.2010. Žiadateľ povolenú výnimku v stanovenom čase zrealizoval a usmrtil jedného jedinca medveďa hnedého podľa podmienok stanovených v predmetnom rozhodnutí. Až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/217/2010-190, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2012, bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 7430/2010-7.2 (66/2010-rozkl.) zo dňa 28.06.2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 4079/2010-2.1 zo dňa 16.04.2010, vo veci účastníctva žalobcu v správnom konaní. Krajský súd vyslovil názor, že žalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Na základe tohto rozsudku boli žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené rozhodnutie o povolení výnimky č. 4079/2010-2.1 zo dňa 09.08.2010, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie medveďa hnedého v danej lokalite. Žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách občianskeho združenia. Keďže povolenú výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite žiadateľ zrealizoval, došlo nepochybne k zásahu do populácie uvedeného chráneného živočíšneho druhu, čomu sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil zabrániť. Krajský súd je toho názoru, že napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania bez meritórneho prejednania námietok žalobcu uplatnených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení výnimky ukracuje žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody. Dôsledkom postupu žalovaného je, že ani po pripustení účastníctva žalobcu v konaní sa správny orgán v žiadnom z vydaných rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentáciou proti povoleniu výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého. Senát krajského súdu dospel k záveru, že práve z dôvodu, že na základe rozhodnutia o výnimke bol usmrtený chránený živočích, má žalobca právo vecné prejednanie a rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa o jeho námietkach proti tvrdenej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Zastavenie konania o rozklade by za danej situácie prakticky vylúčilo žalobcu z možnosti účinne obhajovať práva a oprávnené záujmy, ktoré v správnom konaní reprezentoval a viedlo by k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Usmrtenie chráneného živočícha aj s poukazom na citovaný názor Najvyššieho súdu SR (1Sžp/3/2011) nemôže byť interpretované ako odpadnutie dôvodu pre pokračovanie správneho (rozkladového) konania, pretože takýto výklad by vo svojich dôsledkoch poprel zmysel súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ku ktorému často dochádza až po vykonaní práv a povinností plynúcich z právoplatného rozhodnutia, proti ktorému podal účastník správneho konania žalobu na správny súd. Ani uplynutie doby, počas ktorej sa mala výnimka z podmienok ochrany zrealizovať, nemožno považovať za odpadnutie dôvodu pre pokračovanie v správnom konaní a za naplnenie zákonnej podmienky pre zastavenie konania. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalobcu i s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR a je tej mienky, že pokiaľ prvostupňové rozhodnutie vo veci povolenia výnimky nebolo doručené všetkým účastníkom správneho konania (teda aj žalobcovi), nemohlo sa stať právoplatným a vykonateľným a to ani v časti určenia doby trvania povolenej výnimky. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o povolení výnimky, nemohlo rozhodnutie stratiť platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalobca preto oprávnene spochybňuje záver žalovaného, podľa ktorého v zmysle § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK odpadol dôvod na ďalšie konanie v predmetnej veci. To platí aj napriek faktu, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného o povolení výnimky považoval tak žiadateľ ako aj správny orgán za právoplatné dňom 27.08.2010 a obaja sa oprávnene domnievali, že rozhodnutie o povolení výnimky stratilo uplynutím stanoveného času (najneskôr do 15.12.2010) platnosť a de facto zaniklo. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie o zastavení rozkladového konania v predmetnej veci vychádza z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zrušil napadnutého rozhodnutie ministra životného prostredia SR a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude úlohou žalovaného meritórne rozhodnúť o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení výnimky a vysporiadať sa s námietkami v ňom uvedenými. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov na nákladoch právneho zastúpenia, ktorých celkovú sumu 323,50 € vyčíslenú advokátkou za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 2x 127,16 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,63 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH v sume 26,96 €), krátil o 50% na sumu 161,75 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie polovice vyčíslených trov právneho zastúpenia videl súd v tom, že žalobca podal na tunajší súd niekoľko desiatok žalôb proti obdobným rozhodnutiam žalovaného, ktoré sú obsahovo prakticky identické a rovnako ako rozhodnutia žalovaného sa líšia len v dátumoch a v identifikácii revíru, ktorého sa rozhodnutie o povolení výnimky týkalo. Za týchto okolností by priznanie plnej tarifnej odmeny advokátovi bolo neprimerané povahe a rozsahu právnej pomoci poskytnutej v konaní úspešnému žalobcovi. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.