Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/549/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208205718 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1208205718.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdy Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : P. A., W. O. J. X, XXXX I., P. H., E. Č. H., zast. JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, Na Priekope 174/13, Žilina, P.O. Box 6, Žilina proti odporcom: 1./ Peris, a.s., Prievozská 32, Bratislava, IČO: 36745332, zast. JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokátom, M. R. Štefánika 1, Pezinok, 2./ Asset Real, a.s., Prievozská 32, Bratislava, IČO: 36745022, zast. Mgr. Máriou Kodajovou, advokátkou, Pečnianska 6, Bratislava, 3./ DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 00168017, zast. JUDr. Janou Vojáčkovou, advokátkou, Ovručská 9, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 45C/58/2008-829 zo dňa 15.júna 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 390,63 € k rukám JUDr. Ing. Jána Felšöciho, advokáta v Pezinku, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 3/ náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 2.449,60 € k rukám JUDr. Jany Vojáčkovej, advokátky v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o nahradenie prejavu vôle sporných strán smerujúci k uzavretiu kúpnych zmlúv zastavil z dôvodu spätvzatia návrhu v zmysle § 96 O.s.p. Vo zvyšnej časti súd návrh na určenie vlastníckeho práva zamietol. Zároveň prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania v sume 904,83 €, odporcovi 2/ náhradu trov konania v sume 33,19 € a odporcovi 3/ náhradu trov konania v sume 787,67 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 126 Občianskeho zákonníka § 4, § 5, § 6, § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, keď uviedol, že z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 11.6. 1948 bol konfiškovaný spoluvlastnícky podiel T.. X. N. a jeho manželky P. N., H.. D., u každého vo veľkosti 1 -ina, spolu v 1 -ici. Na základe tohto rozhodnutia bol aj zapísaný ako spoluvlastník tejto nehnuteľnosti v pozemkovej knihe Československý štát - Obvodný národný výbor II v Bratislave a to v podiele 1 -ica. Rozhodnutím zo dňa 20.1. 1975 bol vyvlastnený spoluvlastnícky podiel P. H. v 1/8 -ine a D. D. v 1/8-ine z parc.č. XXXXX. Zápis v evidencii nehnuteľností v tom čase nemal konštitutívny charakter a teda na nadobudnutie vlastníckeho práva štátom k vyvlastnenej nehnuteľnosti nebol potrebný zápis do evidencie nehnuteľností. Rozhodnutia neboli doručované navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi, nakoľko títo neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, keďže tieto konania sa netýkali jeho spoluvlastníckeho podielu. Na základe týchto rozhodnutí sa stal vlastníkom parc.č. XXXXX štát. Ak spoluvlastnícky podiel navrhovateľa prevzal štát v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, na základe niektorého z dôvodov uvedených v reštitučných predpisoch alebo aj bez právneho dôvodu, mohol si navrhovateľ v príslušnej lehote uplatniť reštitučný nárok. Navrhovateľ si však tento nárok v stanovenej lehote neuplatnil a to z dôvodu, že nemal k dispozícii všetky podklady. Svojho nároku sa teda domáhal v občianskoprávnom konaní žalobou o určenie vlastníctva. Prvostupňový súd mal za to, že v tomto prípade platí zásada, že oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 bez právneho dôvodu za podmienok uvedených v reštitučných predpisoch, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. ani vlastníckou žalobou (napr. rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.9. 2003, sp.zn. 31 Cdo 1222/2001, PR 12/2003, ktorý je možné aplikovať aj na tento konkrétny prípad). Toto rozhodnutie vychádza z toho, že z povahy zákona o pôde ako zákona špeciálneho vyplýva, že nároky ním upravené nie je možné riešiť inak, ako podľa jeho ustanovení podľa všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a špeciálnom (lex specialis derogat generali). Ak stanovuje zákon o pôde určité podmienky a postup pre uplatnenie nároku, nemožno ten istý nárok uplatňovať podľa iného predpisu, hoci tento predpis stanovil niektoré podmienky odlišne. To znamená, že hľadať riešenie vo všeobecnom právnom predpise, či už žalobou na vydanie veci alebo žalobou na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, možno iba vtedy, ak chýba špeciálna úprava v špeciálnom zákone. Touto špeciálnou úpravou je v predmetnej veci zákon č. 229/91 Zb. Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v období od 25. 2.1948 do 1.1. 1990 bez právneho dôvodu za podmienok uvedených v reštitučných predpisoch, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. ak mohla žiadať vydanie veci podľa § 6 ods. 1 písm. p) Zák. o pôde. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu bolo, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal riadne a zákonné nadobudnutie svojho spoluvlastníckeho práva, resp. nevyvrátil tvrdenia odporcov o zadržaní a konfiškácii majetku jeho poručiteľa. Svoj návrh opieral iba o jediný listinný dôkaz a to Uznesenie o dedičstve v znení jeho opravných uznesení. Rozhodnutie štátneho notárstva tak bolo vydané na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu, toto rozhodnutie neosvedčuje vlastníctvo, ale len deklaruje to, čo bolo v dedičskom konaní predložené. Štátny notár neoveroval podklady predložené k dedičskému konaniu, čomu nasvedčuje aj neurčitý obsah dedičského rozhodnutia, ktoré bolo niekoľkokrát opravované. Toto rozhodnutie len potvrdzuje, že navrhovateľ je dedičom po poručiteľovi. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že odporcovia nadobudli svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam riadnym a legitímnym spôsobom, pričom tieto skutočnosti neboli v konaní spochybnené preukázaním opaku. Podľa zápisnice o zaistení majetku z 10.01.1948 vyplýva, že uvedené pozemky boli právnemu predchodcovi navrhovateľa zaistené zjavne kvôli neuhradeniu jeho dlhov (prílohou je výkaz dlžôb, ktoré boli zapísané ako ťarchy aj PKV) a podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 30.9. 2009 boli následne skonfiškované v prospech štátu. Rozhodnutie o konfiškácii sa v archívoch nenachádza, avšak podľa uznesenia Ľudového súdu v Bratislave - mesto zo dňa 18.8.1960 boli pozemky vo vložke XXXX vyvlastnené tam uvedeným rozhodnutím, za čo mal poručiteľ navrhovateľa dostať náhradu, ktorá sa započítala s jeho dlžobou. Dokladmi založenými v spise bolo teda preukázané, že všetky nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu ako konfiškát, štát s nimi nakladal aj po smrti poručiteľa, pričom žiadnym relevantným dôkazom tieto skutočnosti spochybnené neboli. Záverom prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ svojim nekonaním zmeškal všetky lehoty na uplatnenie svojich nárokov tak podľa zákona č. 87/1991 Zb o mimosúdnych rehabilitáciách ako aj podľa zák.č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Neuplatnením si svojho prípadného práva v prekluzívnych lehotách (do 1.10.1991 alebo do 30.06.1993) mu toto právo zákona zaniklo. Toto konanie nemôže byť v žiadnom prípade náhradou ani za zjavné neuplatnenie práva v zmysle reštitučných zákonov č. 87/1991 Zb. a 229/1991 Zb. Uznesenie o dedičstve vrátane opravných uznesení správa katastra opakovane odmietala zapísať ako nespôsobilé na zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a prvostupňový súd teda v zmysle vyššie uvedeného nevykonával dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa - výsluchom svedka G.. N., ktorý vypracovával geometrické plány, ani vykonanie dokazovania oboznamovaním listín - LV Č.. XXX, XXXX Y. XXXX zo správy katastra nehnuteľností ako i oboznamovanie sa s obsahom spisu sp. zn. 25Cb 31/2006, keď takéto dokazovanie považoval v konaní za nadbytočné a nehospodárne a preto tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešným odporcom priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Trovy konania odporcu 1/ tvoria trovy konania v sume 66,19 € súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia 33,19 € (predtým 1.000,- Sk) a návrh na zrušenie predbežného opatrenia 33 € a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 838,64 €. Pri určovaní výpočtového základu pre výpočet odmeny advokáta vychádzal z Vyhl. 655/2004 Z.z., §11 a § 14 a tarifnú odmenu vypočítal vo výške 1/13 výpočtového základu. Právnemu zástupcovi odporcu 1/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia (1x 55,49 € + 7,21 € paušál - príprava a prevzatie zastúpenia 19.03. 2010; 1x 55,49 € + 7,21 €) písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 05.10. 2010; 1x 57 € + 7,41 € paušál - účasť na pojednávaní dňa 22.06.2011 + náhrada za stratu času podľa §17 ods. 1 Vyhl. v sume 49,40 € (4 začaté polhodiny, každá v sume 12,35 €) + náhrada cestovných výdavkov vo vzdialenosti Pezinok -Bratislava a späť vo výške 11,86 € (základná náhrada vo výške 7,32 € (0,193x40 km) a náhrada za spotrebované pohonné hmoty 4,54 € (pri spotrebe 7,11 x 40 km x 1,6 € za 1 l pohon.hmôt : 100) + DPH- 25,13 € (PZ navrhovateľa je od 01.06. 2011 platiteľ DPH); 1x 57 € + 7,41 € paušál - účasť na pojednávaní dňa 05.12.2011 + náhrada cestovných výdavkov vo vzdialenosti Pezinok - Bratislava a späť vo výške 11,86 € (základná náhrada vo výške 7,32 € (0,193x40 km) a náhrada za spotrebované pohonné hmoty 4,54 € (pri spotrebe 7,11 x 40 km x 1,6 € za 1 l pohon.hmôt : 100) + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhl. v sume 49,40 € (4 začaté polhodiny, každá v sume 12,35 € ) + DPH- 25,13 €; 1 x 14,67 € + 7,63 € paušál - účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12.3. 2012 + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhl. v sume 50,84 € (4 začaté polhodiny, každá v sume 12,71 €) + náhrada cestovných výdavkov vo vzdialenosti Pezinok-Bratislava a späť vo výške 11,86 € (základná náhrada vo výške 7,32 € (0,193x40 km) a náhrada za spotrebované pohonné hmoty 4,54 € (pri spotrebe 7,11 x 40 km x 1,6 € za 1 l pohon. hmôt : 100) + DPH 17,- €; 1 x 58,69 € + 7,63 € paušál - účasť na pojednávaní dňa 28.05.2012 + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhl. v sume 50,84 € (4 začaté polhodiny, každá v sume 12,71 € ) + náhrada cestovných výdavkov vo vzdialenosti Pezinok-Bratislava a späť vo výške 11,86 € (základná náhrada vo výške 7,32 € (0,193x40 km) a náhrada za spotrebované pohonné hmoty 4,54 € (pri spotrebe 7,11 x 40 km x 1,6 € za 1 l pohon.hmôt : 100) + DPH -25,80 €; 1 x 58,69 € + 7,63 € paušál -účasť na pojednávaní dňa 15.06.2012 + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhl. v sume 50,84 € (4 začaté polhodiny, každá v sume 12,71 €) + náhrada cestovných výdavkov vo vzdialenosti Pezinok-Bratislava a späť vo výške 11,86 € (základná náhrada vo výške 7,32 € (0,193x40 km) a náhrada za spotrebované pohonné hmoty 4,54 € (pri spotrebe 7,11 x 40 km x 1,6 € za 1 l pohon.hmôt : 100) + DPH 25,80 €. Trovy odporcu 2/ pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 33,19 € (predtým 1.000,-Sk), trovy právneho zastúpenia si odporca 2/ v stanovenej lehote nevyčíslil. Trovy konania odporcu 3/ sú trovy právneho zastúpenia odporcu vo výške 787,67 €. Pri určovaní výpočtového základu pre výpočet odmeny advokáta vychádzal z Vyhl. 655/2004 Z.z., §10, §11 a § 14 a tarifnú odmenu vypočítal vo výške 1/13 výpočtového základu. Právnej zástupkyni odporcu 3/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia 1 x 48,63 € + 6,31 € paušál- prevzatie a príprava zastúpenia (rok 2008); 1x 55,49 € + 7,21 € - písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.01. 2010; 1x 13,87 € + 7,21 € paušál - účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 18.01. 2010; 1x 55,49 € + 7,21 € paušál - vyjadrenie k zmene petitu z 19.3. 2010; 1x 13,87 € + 7,21 € paušál - účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 22.03. 2010; 1x 55,49 € + 7,21 € paušál - vyjadrenie k žalobe z 11.10. 2010; 1 x 57 €+ 7,41 € paušál - účasť na pojednávaní dňa 22.06. 2011; 1 x 57 €+ 7,41 € paušál - písomné vyjadrenie zo dňa 27.09. 2011; 1x 14,25 € + 7,41 € - účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 03.10. 2011; 1 x 57 € + 7,41 € paušál - účasť na pojednávaní dňa 05.12. 2011; 1x 58,69 € + 7, 63 € paušál - písomné vyjadrenie z 08.03. 2012; 1x 14,67 € + 7,63 € paušál účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 12.03. 2012; 3x 58,69 € + 3 x 7, 63 € paušál - účasť na pojednávaniach v dňoch 28.05. 2012, a 15.06. 2012 ( nad 2 hodiny) . Rozsudok a to zamietajúci výrok odvolaním zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Súd prvého stupňa založil svoj rozsudok na nesprávnom právnom posúdení, keď tvrdí, že oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 bez právneho dôvodu, za podmienok uvedených v reštitučných predpisoch, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva. Tento názor je v absolútnom rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý od roku 2004 zotrváva na názore, podľa ktorého ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou, opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Lex specialis neruší platnosť lex generalis len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je zistené, že ustanovenie lex specialis na daný prípad nedopadá a preto ho nemôže ani uplatniť. Aplikácia ustanovenia lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárne. Navrhovateľ nikdy nestratil spoluvlastnícky podiel k spornej PK parc. Č.. XXXXX, keďže štát sa stal vlastníkom PK Č.. XXXXX len v 1/2, ktorý podiel zodpovedá rozhodnutiu o konfiškácii. Navrhovateľ preukázal, že na právneho predchodcu sa nevzťahovali právne predpisy, na základe ktorých sa v rozhodnom období konfiškoval majetok. Žiadne rozhodnutie o konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľa neexistuje a ani existovať nemohlo. Pri rozhodnutia o dedičstve súd prvého stupňa nerešpektuje ust. § 134 O.s.p. Navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti smrťou poručiteľa a verejná listina potvrdzuje jeho právo k nehnuteľnosti, i keď nie je zapísané na liste vlastníctva. Ak súd považuje za riadny a legálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, tvrdenie právnej zástupkyne odporcu 1/ nie je postup správny, pretože listinný dôkaz, administratívna dohoda o prevode Správy národného majetku podľa § 15 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb. poukazuje, že išlo o prevod správy a nie o prevod vlastníctva národného majetku. O tom ako sa stal majetok národným majetkom, nie je v napadnutom rozsudku zmienka. Odporcovia nikdy nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani ich právny predchodca toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol a teda ho ani platne nemohol preniesť. Navrhovateľ síce nedisponuje žiadnym rozhodnutím o vyvlastnení pre Termostav, n.p., Bratislava, ale z uznesenia Ľudového súdu v Bratislave - Mesto z 18.8.1960, na ktoré poukazuje okresný súd, jednoznačne vyplýva, že sa prikazuje náhrada za vyvlastnenie parc. Č.. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX. Predmetom sporu je ale parc. Č.. XXXXX a o tejto parcele v rozhodnutí nie je zmienka. Tvrdenie prvostupňového súdu je protirečivé. Ak boli nehnuteľnosti skonfiškované, nemohli byť vyvlastnené a naopak. Prvostupňový súd opomína sa vysporiadať s rozhodnutím pozemkového úradu zo dňa 19.9.1995, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že sa nepodarilo získať žiadny doklad o prechode vlastníckeho práva na štát. Navrhovateľovi nikdy neboli doručené rozhodnutia orgánu verejnej moci, dôsledkom ktorých by bol prechod jeho spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach vedených v F. Q.. Č.. XXXX. O tom, že žiadne nehnuteľnosti neboli skonfiškované, svedčí rozhodnutie ČD 283/63 z 3.7.1963, podľa ktorého mala byť vyvlastnená nepatrná časť parcely Č.. XXXXX, F.I.. Č.. XXXXX, F.. Č.. XXXXX. Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a osvedčil právoplatnými verejnými listinami svoj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, ktorý nadobudol titulom dedičstva. Naopak, odporcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o prechode spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa na štát konfiškáciou, vyvlastnením alebo iným spôsobom. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 30.11.2012 navrhovateľ založil do spisu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Co 53/2011-436, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 7 C 163/2008-388 v skutkovo i právne identickej veci navrhovateľa a podaním zo dňa 20.12.2012 kópiu výpisu z pozemkovej knihy na PK parc. Č.. XXXXX z 5.9.1988 a výpisu PK Q.. Č.. XXXX z 22.9.2008, ktoré dôkazy preukazujú jeho vlastníctvo k spornej parcele a vyvracajú nepotvrdené závery súdu prvého stupňa o konfiškácii jeho majetku. Odporca 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny a žiada ho potvrdiť. Ku konfiškácii dochádzalo priamo zo zákona dňom účinnosti dekrétu prezidenta republiky, t.j. ku dňu 1.3.1945. K zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné vydať individuálne správne rozhodnutie o tom, že sú splnené podmienky konfiškácie, čo v danom prípade nastalo v roku 1948. Uvedené nepochybne vyplýva z pozemnoknižnej vložky Č.. XXXX, z ktorej je nepochybné, že Československý štát sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností konfiškáciou, t.j. priamo zo zákona. Rozhodnutie správnych orgánov o konfiškácii sa zverejňovali vyvesením na úradnej tabuli rozhodujúceho orgánu a nedoručovalo sa účastníkom. V prípade, ak navrhovateľ tvrdí, že nastali vady v rámci konfiškácie, resp. že ku konfiškácie vôbec nedošlo, dôkazná povinnosť zaťažuje navrhovateľa, teda navrhovateľ by musel v konaní preukázať, že nikdy nedošlo ku konfiškácii, príp. procesný postup vykazuje nedostatky. Odporcu táto povinnosť nezaťažuje, nakoľko tento osvedčil existenciu konfiškácie podľa príslušnej pozemnoknižnej vložky a ďalších listín, z ktorých skutočnosť vyplýva. Navrhovateľ žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal opak. Konfiškácia ako každý iný titul bola v čase legitímnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam a je dodnes uznávaný titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Nakoľko reštitučné zákonodarstvo umožňovalo len zmierniť napáchané krivdy navrátením majetku pôvodným vlastníkom. V roku 1957, t.j. v roku úmrtia otca navrhovateľa už boli nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nemohli byť predmetom dedičského konania. Štát od roku 1948 vykonával svoje vlastnícke právo ako riadny vlastník, pričom v konaní nebolo preukázané, že by táto vedomosť, resp. vôľa mohla byť niečím spochybnená až do roku 2008. Do toho času navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neprerušil plynutie tejto lehoty podaním oznámenia, príp. iného podania, v ktorom by sa domáhal uplatňovania svojich práv voči štátu. Štát sa sa oprávneným subjektom vydržania a to od 1.1.1992. Je potrebné ustáliť, že pokiaľ sa súd aj nestotožní so skutočnosťou, že právny predchodca Drudopu, t.j. štát, sa stal vlastníkom na základe konfiškácie, sú splnené podmienky na to, aby štát nadobudol predmetnú nehnuteľnosť vydržaním a to dňa 1.1.1992 podľa § 868 a § 870. Odporca pri predmetnej nehnuteľnosti drží a užíva ako vlastník od roku 2003 a teda do roku 2008, kedy bola podaná žaloba s právnym predchodcom, od novely č. 509/1991 spolu 17 rokov nepretržitej dobromyseľnej a oprávnenej držbe. Dôkazy, na ktoré navrhovateľ poukazuje s tvrdením, že ich súd ignoroval, žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukazujú, že na otca sa nevzťahovali právne predpisy, na základe ktorých dochádzalo ku konfiškácii. Za taký dôkaz nemožno považovať zápisnice z rokovania SNR z roku 1947 a 1948. To samo osebe nesvedčilo ani nesvedčí o jeho bezúhonnosti. Predmetom tohto konania nie je posudzovať rozsah konfiškácie, keďže PKV Č.. XXXX, podľa ktorej začal navrhovateľ konanie v tejto veci, sa týkala len pozemkov na území mesta Bratislavy a do vlastníctva štátu prešli všetky parcely pôvodne vo vlastníctve otca navrhovateľa, teda aj parc. Č.. XXXXX, nie len parc. Č.. XXXXX ako tvrdí navrhovateľ. Na obidve tieto parcely si navrhovateľ dával opakovane vyhotovovať identifikácie a podiel v obidvoch si uplatňoval vo svojom návrhu. Sústavné poukazovanie navrhovateľa na dedičské rozhodnutie ako verejnú listinu a titul nadobudnutia jeho vlastníctva právne neobstojí. Ak by táto listina spĺňala všetky náležitosti podľa právnych predpisov platných v čase ich vydania, t.j. v roku 1957, neboli by potrebné jej opakované opravy uzneseniami v roku 2002 a 2004 a určite by nemohla byť táto listina ako odporujúca platným predpisom opakovane odmietaná príslušnosť správou katastra, ako podklad na zápis vlastníckeho práva v zaujme o prospech navrhovateľa. Poukazovanie na vytrhnuté vety z kontextu v odôvodnení rozhodnutiach, predmetom ktorých nebolo posudzovanie úplnosti a správnosti dedičského rozhodnutia neadekvátne, lebo navrhovateľom prisudzovaný význam tieto citácie by mali len v prípade, ak by boli predmetom výroku v niektorom z nich citovaných rozhodnutí. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( zamietajúcej časti ) na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., na ktorom v zmysle § 213 ods. 3, 4 O.s.p. zopakoval a doplnil dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to Uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. NcG 131/02-10, Uznesením štátneho notára sp. zn. D 538/58-14, Opravným uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. D 538/58, Hospodárskou zmluvou o trvalom užívaní národného majetku zo dňa 16.7.1981, Zápisom do vlastníckych práv ObNV BA II zo dňa 24.7.1981, Zápisnicou o zaistení majetku č. 143/1947, Výkazom dlžôb (č.l. 442 spisu), Vyjadrením T.. D. A. zo dňa 27.11.1947, Oznámením Ministerstva vnútra SR - archív Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 30.9.2009 , Uznesenie Ľudového súdu v Bratislave - Mesto zo dňa 18.8.1960 sp. zn. 25Nc 55/60-17, Žiadosťou o zápis do evidencie nehnuteľností zo dňa 14.1.1992, Hospodárskou zmluva zo dňa 12.5.1989, Administratívnou dohodou o prevode správy národného majetku zo dňa 3.11.1962, návrhom na konfiškáciu zo dňa 10.1.1948, Oznámením Ministerstva vnútra SR - archív Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 16.4.2010, návrh na konfiškáciu (č. 143 č.l. 707 spisu), Zápisnicou o zaistení majetku zo dňa 10.1.1948, osobným popisom vlastníka (č.l. 712 spisu), Výmerom o vlastníctve pôdy Č.. XXXX/XXXX, Zoznamom nehnuteľností skonfiškovaných (č.l. 724 spisu), Zoznamom nehnuteľností navrhnutých na prídel Mestu Bratislava (č.l. 726 spisu), Identifikáciou parciel (č.l. 761 spisu), Výpisom z pozemkovej knihy zo dňa 5.9.1988, zberným spisom Krajského súdu v Bratislave 8Co 53/2011 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolacím súdom v dôsledku podaného odvolania je preskúmavaný zamietajúci výrok prvostupňového súdu o určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kraji Bratislava, okres Bratislava II, obec Bratislava, mestská časť Ružinov, O. Ú. A. na LV Č.. XXXX: parc. Č.. XXXXX/ XX o výmere 10 m2, ostatné plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 59 m2, ostatné plochy, parc. Č.. XXXXX/X o výmere 383 m2, zastavané plochy a nádvoria; na LV Č.. XXXX: parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 450 m2, ostatné plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 116 m2, ostatné plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 1 m2, zastavané plochy a nádvoria; na LV Č.. XXX: parc. Č.. XXXXX/X o výmere 26 m, zastavané plochy a nádvoria v podiele 1 a parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 995 m2, zastavané plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 2913 m2, zastavané plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 85 m2, zastavané plochy, parc. Č.. XXXXX/X o výmere 122 m2, zastavané plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 67 m2, zastavané plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 387 m2, zastavané plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 1203 m2, zastavané plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 12 m2, zastavané plochy, parc. Č.. XXXXX/XX o výmere 167 m2, zastavané plochy, vytvorených geometrickým plánom Č.. XXXX/XX zo 16. 03. 2010 vyhotoveným P.. H. N., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku v podiele 1. Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodil tým, že navrhovateľ ako oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v období od 25. 2.1948 do 1.1. 1990 bez právneho dôvodu za podmienok uvedených v reštitučných predpisoch, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. ak mohol žiadať o vydanie veci podľa reštitučných predpisov. Súčasne zastal názor, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal riadne a zákonné nadobudnutie svojho spoluvlastníckeho práva, resp. nevyvrátil tvrdenia odporcov o zadržaní a konfiškácii majetku jeho poručiteľa. Za nesprávny právny záver považuje odvolací súd konštatovanie prvostupňového súdu, že navrhovateľ sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. ak mohol žiadať o vydanie veci podľa reštitučných predpisov. Tento právny záver je prekonaný súčasnou judikatúrou, napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2011 sp.zn. 3Cdo 205/2009, v ktorom uviedol, že "otázku vzťahu reštitučných zákonov a všeobecných právnych predpisov (Obč. zák.) riešili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp.zn. 5Cdo 36/1999, 4Cdo 111/1999) a dospeli v nich k zhodnému právnemu názoru, že reštitučné zákony; aj keď majú vo vzťahu k občianskemu zákonníku povahu lex specialis; nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno na daný prípad uplatniť, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa Obč. zákonníka žalobou na určenie vlastníctva, prípadne žalobou na vydanie veci. Rovnaké závery vyplývajú aj z nálezov Ústavného súdu SR (napr. III ÚS 178/06, II. ÚS 231/09, II. ÚS 249/2011), kde bol vyslovený záver, že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva". Správny je však záver súdu prvého stupňa spočívajúci v konštatovaní, že navrhovateľ neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal nadobudnutia svojho vlastnícka práva, v dôsledku čoho je žalobný návrh bezzákladový. Navrhovateľ nadobudnutie svojho vlastníckeho práva odvodzoval titulom dedenia po U.. D. A., zomr. 19.1.1957. Podľa identifikácii parciel sú parcely, ku ktorým sa domáha určenie svojho spoluvlastníckeho podielu v Katastri nehnuteľností, totožné s parcelou Č.. XXXXX vedenou v Pozemkovej knihe pod vložkou Č.. XXXX. Vzhľadom na obranu odporcov v konaní a ich tvrdenia, že predmetná nehnuteľnosť bola vyvlastnená, resp. došlo k jej konfiškácii, bolo potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť, či právny predchodca odporcu U.. D. A., bol v čase smrti spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele vo výške 1. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom, ako aj vzhľadom na dôkaznú núdzu treba identicky ako prvostupňový súd spornú vec uzavrieť tým, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že v čase smrti bol právny predchodca navrhovateľa U.. D. A., spoluvlastníkom týchto nehnuteľností a teda, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo titulom dedenia. Dôkazy, ktorá označil navrhovateľ pred súdom prvého stupňa, ako aj v rámci odvolacieho konania (Uznesenie štátneho notára sp. zn. D 538/58-14, Uznesenie OS v Žiline sp. zn. NcG 131/02-10, Opravné uznesenie OS Žilina sp. zn. D 538/58 , Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 210/2008, Pôsobenie T.. D. A. v odboji počas II. svetovej vojny, Rozhodnutie Pozemkového úradu zo dňa 19.9.1995, Rozhodnutie Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave z 3.7.1963, Výpis z pozemkovej knihy zo dňa 5.9.1988) a ktoré boli vykonané, uvedenú skutočnosť nepreukazujú a rovnako nepreukazujú ani to, že predmetná nehnuteľnosť nebola skonfiškovaná. Uznesenie štátneho notára sp. zn. D 538/58-14, Uznesenie OS v Žiline sp. zn. NcG 131/02-10, Opravné uznesenie OS Žilina sp. zn. D 538/58 majú iba deklaratórnu povahu, samé o sebe neosvedčujú existenciu vlastníckeho práva navrhovateľa, ale len to, že navrhovateľ je dedičom po poručiteľovi. Predmetné rozhodnutia nemajú nadovšetko náležitosti verejnej listiny spôsobilej zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj odmietnutie katastra vykonať záznam vlastníckeho práva na základe záznamovej listiny. Správnosti prijatého záveru nasvedčuje aj uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 210/2008 z ktorého nevyplýva, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti; týmto ani nemôže byť súd v tomto konaní viazaný, pretože predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa proti Slovenskej republike na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu a v odôvodnení je len uvedené, že navrhovateľ si uplatňuje svoj návrh aj z dôvodu, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Rovnako dôkazy a to článok Pôsobenie T.. D. A. v odboji počas II. svetovej vojny, Rozhodnutie Pozemkového úradu zo dňa 19.9.1995, Rozhodnutie Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave z 3.7.1963, Výpis z pozemkovej knihy zo dňa 5.9.1988 nepreukazujú, že nedošlo ku konfiškácii parc. Č.. XXXXX. Pri Rozhodnutí Pozemkového úradu je súd viazaný v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. iba výrokom tohto rozhodnutia a to sa netýka navrhovateľa. Rozhodnutie Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave z 3.7.1963 sa týka iných pozemkov, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Výpis pozemkovej knihy tiež nepreukazuje že nedošlo ku konfiškácii a nepotvrdzuje jeho vlastníctvo k 5.9.1988, tento má len informatívny charakter a preukazuje len tú skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa nadobudol vlastnícke právo titulom kúpy 7.5.1929. Naopak z dôkazov, ktoré označili odporcovia a ktoré boli vykonané (Zápisnica o zaistení majetku č. 143/1947 zo dňa 10.1.1948, Výkaz dlžôb č.l. 442 spisu, Uznesenie Ľudového súdu v Bratislave - Mesto zo dňa 18.8.1960 sp. zn. 25Nc 55/60-17, Návrh na konfiškáciu zo dňa 10.1.1948, Oznámenie Ministerstva vnútra SR - archív Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 16.4.2010, Návrh na konfiškáciu č. 143, Osobný popis vlastníka č.l. 712 spisu, Výmer o vlastníctve pôdy Č.. XXXX/XXXX, Zoznam nehnuteľností skonfiškovaných podľa nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR pridelených mestu Bratislava v k.ú. Bratislava, Zoznam III nehnuteľností navrhnutých na prídel Mestu Bratislava) nepriamo vyplýva, že došlo dňa k zaisteniu majetku právneho predchodcu navrhovateľa T.. D. A. vzhľadom na výkaz dlžôb, bol daný návrh na konfiškáciu jeho majetku a to aj parcely Č.. XXXXX dňa 10.1.1948 a táto aj bola skonfiškovaná čo priamo vyplýva z Oznámenia Ministerstva vnútra SR - archív Hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 30.9.2009, zo Zoznamu nehnuteľností skonfiškovaných podľa nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR pridelených mestu Bratislava v k.ú. Bratislava, zo Zoznamu III nehnuteľností navrhnutých na prídel Mestu Bratislava. Ak teda v čase svojej smrti t.j. 19.1.1957 U.. D. A., nebol spoluvlastníkom parcely Č.. XXXXX vedenej v Pozemkovej knihe pod vložkou Č.. XXXX tak potom navrhovateľ nemohol nadobudnúť spoluvlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti titulom dedenia. Návrh navrhovateľa je preto v celom rozsahu nedôvodný, keď v konaní nebolo ani žiadnym spôsobom preukázané, že by odporcovia, resp. ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo v rozpore so zákonom, resp. že by právne úkony, ktorými nehnuteľnosti nadobudli, boli neplatné v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, pre nerešpektovanie predkupného práva navrhovateľa, keďže tento nebol spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú vzhľadom na neunesenie jeho dôkazného bremena právne irelevantné. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal v odvolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 3/, keď ich právni zástupcovia podali návrh na ich priznanie a trovy aj vyčíslili, náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia ktoré zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnym zástupcom odporcov 1/, 3/ do troch dní. Odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade právna zástupkyňa odporcu 2/ podala návrh na priznanie náhrady trov konania, ale ich vo vyššie uvedenej lehote od vyhlásenia rozsudku tieto nevyčíslila a preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Trovy odvolacieho konania odporcu 1/ predstavujú: a) odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 23.5.2013, táto odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 253,94 €, keď tarifná hodnota veci predstavuje sumu 9.412,20 € (kúpna cena stanovená navrhovateľom v kúpnej zmluve z 29.92011 - 602.403 € pri výmere pozemkov 9.074m2, cena za 1m2 - 66,39 €, pri určení podielu 1 - 16,60 €, cena za pozemky vo vlastníctve odporcu 567m2 - 9.412,20 €, t.j. 567 x 16,60 €). Odmena aj poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 261,75 € (253,94 € + 1 x 7,81 € režijný paušál); b) náhradu za stratu času za tento úkon v celkovej výške 52,04 €, keď táto náhrada predstavuje v zmysle § 17 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. sumu 13,01 € za každú i začatú polhodinu, potom prináleží právnemu zástupcovi náhrada za 4 pol hodiny za čas spojený z dopravou na pojednávanie (4 x 13,01 €); c) náhrada hotových výdavkov - cestovné v výške 11,55 €, cestovné prináleží právnemu zástupcovi v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla Hyundai Tucson, EČ : F. (priemerná spotreba 7,10l/100 km na vykonanie cesty na pojednávanie z Pezinka do Bratislavy a späť- 40 km, potom spotreba na 1 km - 0,071 l, cena za 1 km = 1,60 € x 0,071 = 0,113 € + 0,183 €/km = 0,296 €/km x 40 km = 11,55 €). Táto odmena náhrady vo výške 325,53 € (261,75 € + 52,04 € + 11,55 €) bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšená o 20% DPH, t.j. o sumu 65,10 €. Celkové trovy potom predstavujú sumu 390,63 €. Trovy odvolacieho konania odporcu 3/ predstavujú teda odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.2.2013, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 23.5.2013, táto odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. sumu 1.216,69 €, keď tarifná hodnota veci predstavuje sumu 396.798,09 € (kúpna cena stanovená navrhovateľom v kúpnej zmluve z 29.92011, t.j. 1.494,25m2 uplatnených proti odporcovi 3/ ako 1 z výmery 5.977m2 s cenou 265,55 €/m2). Celková odmena aj poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 2.449,60 € (2 x 1.216,99 € + 2 x 7,81 € režijný paušál). Záverom odvolací súd len dodáva, že vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. by v konečnom dôsledku teda odporcom prináležala vyššia, než prvostupňovým súdom priznaná náhrada trov konania a to trov právneho zastúpenia. V občianskom súdnom konaní platí zásada zákazu reformácie in peius, čo znamená, že súd nie je oprávnený spôsobiť zmenu procesného postavenia určitého účastníka k horšiemu. Tento zákaz sa vzťahuje ako na prvostupňové, tak i odvolacie konanie. Má to za následok, že odvolací súd je prvostupňovým rozhodnutím, ktoré založilo určité procesné postavenie účastníka, v istom zmysle viazaný. Rozhodnutie nižšieho stupňa sa v zmysle tejto zásady stáva záväzné pre odvolací súd v tom zmysle, že odvolací súd je povinný vziať pôvodné prvostupňové rozhodnutie za základ svojho rozhodnutia, pokiaľ by náprava pochybení prvostupňového súdu musela mať za následok zhoršenie procesného postavenia odvolateľa, za predpokladu, že druhá strana v procese odvolanie nepodala. Odvolací súd teda nemôže zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý odvolanie podal, v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal. Vzhľadom na zákaz reformácie in peius, odvolací súd nemohol odporcom ( ktorí odvolaním rozsudok nenapadli ) priznať vyššiu náhradu trov konania, na základe odvolania navrhovateľa a rozhodnúť tak v jeho neprospech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.