Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/171/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201253 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201253.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariana Trenčana, v právnej veci žalobcu: Ing. H. B., E. 1, O., zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia vedúceho služobného úradu žalovaného č.: 101/1237/2013 zo dňa 18.06.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného č. 101/1237/2013 zo dňa 18.06.2013 a rozhodnutie žalovaného č.: 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konanie v sume 70 eur za súdny poplatok a v sume 331,13 eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia vedúceho služobného úradu žalovaného, ktorý ako odvolací orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 138 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (ďalej aj len zákon o štátnej službe) rozhodnutím č.: 101/1237/2013 zo dňa 18.06.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 11.11.2009, doplnené dňa 14.12.2009 a rozhodnutie č.: 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom odvolaním potvrdil. Žalobca navrhoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, ods. 3 O.s.p. zrušiť tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že mu vznikol štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe, bol zaradený na pozíciu v odbore vnútornej kontroly, oddelenie vnútornej kontroly č. 131, štátnozamestnanecké miesto č. 131/02. Na základe rozhodnutia Generálneho riaditeľa PPA č. 147/2009 zo dňa 29.10.2009 o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest PPA došlo s účinnosťou k 31.10.2009 k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobcu. S poukazom na túto organizačnú zmenu žalovaný dňa 29.10.2009 prerokoval so žalobcom vysporiadanie štátnozamestnaneckého pomeru, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 29.10.2009, v ktorej bolo konštatované, že štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo zrušené s účinnosťou k 31.10.2009, žalovaný nemá možnosť sa so žalobcom dohodnúť na trvalom preložení na iné voľné miesto z dôvodu, že tieto sú obsadzované výberovým konaním a preto je nutné vysporiadať štátnozamestnanecký vzťah odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, na základe čoho bolo žalobcovi ihneď doručené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.10.2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom odvolaním ku dňu 30.10.2009. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný prvý krát rozhodol rozhodnutím č. 101/526/2010 zo dňa 10.03.2010 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 152/2010-48 zo dňa 25.11.2011 zrušil tak druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odvolacom konaní Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sžo/44/2012 zo dňa 12.03.2013 zmenil prvostupňový rozsudok krajského súdu tak, že zrušil len druhostupňové rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, že je nesporné, že dňom zániku štátnozamestnaneckého miesta je 31.10.2009 avšak je sporné, či organizačno-riadiaci správny akt žalovaného č. 147/2009 platný dňa 29.10.2009 a účinný dňa 31.10.2009, bol jeho adresátmi realizovaný v lehote do alebo po 31.10.2009, konkrétne či lehota účinnosti správneho aktu je lehotou realizačnou alebo vakačnou. V dôsledku rozsudku NS SR bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré podľa žalobcu nemá náležité odôvodnenie a preto je aj nepreskúmateľné. Citoval ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/, § 29 ods. 5, § 125 ods. 2, § 144 ods. 1 zákona o štátnej službe. Žalobca namietal, že obidve rozhodnutia sa odvolávajú na rozhodnutie GR PPA č. 147/2009 zo dňa 29.10.2009, ktoré však nadobudlo účinnosť až 31.10.2009, t.j. rozhodnutia o odvolaní žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 30.10.2009 sa odvolávajú na rozhodnutie, ktoré ešte nebolo ku dňu odvolania žalobcu a zániku jeho miesta účinné. Prvostupňový správny orgán teda rozhodol o odvolaní žalobcu s účinnosťou od 30.10.2009 z dôvodu, že sa zrušila jeho doterajšia funkcia, avšak správny akt, ktorým došlo k zrušeniu jeho funkcie, nadobudol účinnosť až dňom 31.10.2009. O odvolaní žalobcu bolo teda rozhodnuté predčasne, bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo 27/2008 zo dňa 26.11.2008. Žalobca tiež namietal nesplnenie podmienok skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe, keď žalovaný iba formálne konštatoval, že nemá možnosť sa dohodnúť so žalobcom na trvalom preložení na iné voľné štátnozamestnanecké miesto z dôvodu, že tieto sa obsadzujú výberovým konaním a predložil aj zoznam miest obsadzovaných výberovým konaním u žalovaného ako aj na nadriadenom služobnom úrade, avšak nepredložil žalobcovi v súlade s § 29 ods. 5 písm. c/ zákona o štátnej službe zoznam miest iného služobného úradu iných odborov štátnej služby, čím nebola splnená podmienka pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry mal žalovaný zverejniť na intranete, čo však neurobil a tým porušil právo žalobcu byť vo veci vopred informovaný. Podľa napadnutého rozhodnutia mala byť táto informácia žalovaným zverejnená na intranete dňa 30.10.2009, t.j. až po odvolaní žalobcu zo štátnozamestnaneckého pomeru. Návrh na organizačnú zmenu navyše nebol prerokovaný postupom podľa § 118 ods. 1 bod 3. zákona o štátnej službe v nadväznosti na čl. 8 kolektívnej zmluvy príslušným odborovým orgánom, keďže predmetné rozhodnutie sa evidentne týkalo väčšieho počtu zamestnancov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že organizačno-riadiaci akt nepredstavuje normatívny správny akt, nejde o individuálny správny akt a tento sa ani nedoručuje štátnym zamestnancom, ktorých miesta ním boli zrušené. Je adresovaný osobám, ktoré ho majú realizovať. Tento organizačno-riadiaci akt bol zrealizovaný jeho adresátmi k 31.10.2009, t.j. išlo o lehotu realizačnú. Uvedené potvrdzuje aj to, že týmto aktom bolo zrušených 29 miest, z toho tri boli neobsadené, 17 zamestnancov bolo začlenených do jednotlivých organizačných útvarov, 1 zamestnanec bol trvalo preložený na iný útvar v rámci PPA a 8 zamestnancov skončilo štátnozamestnanecký pomer. Tým zamestnancom, ktorí boli začlenení do jednotlivých organizačných útvarov, boli vydané rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením s účinnosťou od 31.10.2009. Štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo zrušené s účinnosťou od 31.10.2009 a teda dňom zániku tohto miesta už neexistovala pracovná pozícia, na ktorej by mohol štátny zamestnanec plniť svoje služobné povinnosti a preto štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dňom 30.10.2009 a v tento deň ešte bol žalobca v štátnozamestnaneckom pomere (ďalej aj len ŠZP). Ďalej uviedol, že § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe neukladá povinnosť služobnému úradu ponúkať voľné štátnozamestnanecké miesta na iných služobných úradoch. Odmietol tvrdenie o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a uviedol, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa PPA bolo zverejnené dňa 30.10.2009 v súlade s Čl. 4 ods. 3 Smernice na tvorbu a vydávanie ORA v podmienkach PPA č. 01/2007 zo dňa 30.04.2007. Elektronická verzia ORA slúži pre operatívnu potrebu zamestnancov agentúry a nie je zákonnou požiadavkou pre platnosť skončenia ŠZP. Rozhodnutie GR PPA bolo v súlade s § 118 ods. 1 bod 3. zákona o štátnej službe v nadväznosti na čl. 8 kolektívnej zmluvy prerokovaný s ZO OZPP PPA dňa 21.10.2009 a opakovane aj dňa 26.10.2009. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že ak mal skončiť ŠZP dňa 30.10.2009, muselo k tomuto dňu zaniknúť aj jeho štátnozamestnanecké miesto, ktoré však zaniklo až nasledujúci deň a preto nebola splnená podmienka pre skončenie ŠZM. Uvedené potvrdzuje aj konanie žalovaného, ktorý zamestnancom, ktorí boli len preložení, vydal rozhodnutie o zmene ŠZP k 31.10.2009 a nie už ku dňu 30.10.2009. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Predovšetkým treba uviesť, že zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe bol v relevantnej časti zrušený a nahradený zákonom č. 400/2009 Z.z. a to s účinnosťou od 01.11.2009 (okrem § 84 ods. 1 písm. a/ bod. 2), ktorý nadobudol účinnosť až 01.07.2010. Práve účinnosť tohto nového zákona o štátnej službe, účinného od 01.11.2009, mala podľa názoru súdu vplyv na „super rýchle“ rozhodovanie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom odvolaním, keď v podstate v jeden deň - 29.10.2009, bolo vydané rozhodnutie č. 147/2009 Generálneho riaditeľa PPA o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest, v tento deň sa uskutočnil ústny pohovor so žalobcom ohľadne vysporiadania jeho ŠZM, pričom na tomto pohovore bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 29.10.2009 a po úplne formálnom oboznámení žalobcu s tým, že nie je možné dohodnúť jeho trvalé preloženie, bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním s tým, že jeho pomer skončí dňa 30.10.2009 alebo dňom doručenia (ak by sa vychádzalo z textu tohto rozhodnutia, že pomer žalobcu končí už dňom doručenia, tak by jeho pomer skončil už dňa 29.10.2009 a nie až 30.10.2009...). S poukazom na § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe sa v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01.11.2009 postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009, čo v danom prípade znamená, že na vec sa vzťahuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. V zmysle § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe sa konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skočenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z § 144 ods. 1 zákona o štátnej službe vyplýva, že právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom. Podľa § 39 ods. 1 písm. a/ ZŠS štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3. Podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c/. Podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe štátneho zamestnanca možno na základe jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby, c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby, d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej služby. S poukazom na citované ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe bolo podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zánik štátnozamestnaneckého miesta, ktoré však bolo v danom prípade rozhodnutím Generálneho riaditeľa PPA č. 147/2009 (organizačno-riadiacim aktom) zrušené až s účinnosťou od 31.10.2009 a teda nebola splnená podmienka pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, keďže v deň 30.10.2009 ešte jeho miesto existovalo, nehovoriac už o tom, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.10.2009 bolo žalobcovi doručené v tento deň na ústnom pohovore a tak v podstate jeho pomer mal podľa textu rozhodnutia skončiť už týmto dňom. Žalovaný by pri splnení všetkých zákonných podmienok mohol skončiť štátnozamestnanecký pomer žalobcu najskôr ku dňu 31.10.2009 a neskôr, avšak nie pred zánikom tohto miesta. Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že zamestnancom, ktorí boli začlenení do jednotlivých organizačných útvarov boli vydané rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením s dátumom účinnosti od 31.10.2009. Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona v znení platnom a účinnom v čase rozhodnom pre toto konanie bolo, aby došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta dotknutého štátneho zamestnanca a ten nesúhlasil s trvalým preložením, alebo služobný úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním. Podľa názoru súdu musí teda služobný úrad zistiť, či nemá voľné štátnozamestnanecké miesto. V prípade zistenia, že takýmto voľným miestom služobný úrad disponuje, jeho povinnosťou je ponúknuť ho odvolávanému štátnemu zamestnancovi. Nemusí túto podmienku splniť len v prípade, že obsadzuje voľné miesta výberovým konaním podľa § 15 zákona o štátnej službe, pod čím treba rozumieť, že výberové konanie časovo aktuálne prebieha, teda bolo riadne vyhlásené v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím. Splnenie podmienok vyplývajúcich služobnému úradu z ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe je hmotnoprávnou podmienkou platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, pričom preukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych ustanovených podmienok je na služobnom úrade (žalovanom). Správne orgány odôvodnenie tejto podmienky vybavili celkom formálne a veľmi laxne. Aj keď organizačno-riadiaci akt v danom prípade nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu a v podstate tento organizačno-riadiaci akt nebolo potrebné doručovať štátnym zamestnancom, ktorých miesta boli zrušené, ale bol adresovaný osobám, ktoré ho mali realizovať. Uvedené však nič nemení na tom, že v dôsledku tejto organizačnej zmeny bolo zrušené miesto žalobcu až s účinnosťou od 31.10.2009, na základe čoho je potrebné konštatovať, že žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 29.10.2009 predčasne a preto vychádza tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie správnych orgánov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 27/2008 zo dňa 26.11.2008, v ktorom je riešený obdobný právny problém. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne § 29 ods. 5 písm. c/ zákona o štátnej službe, že žalovaný nepredložil žalobcovi zoznam miest iného služobného úradu iných odborov štátnej služby, treba uviesť, že toto ustanovenie upravuje iba možnosti trvalého preloženia štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby s jeho písomným súhlasom, avšak nie je tu povinnosť služobného úradu v súvislosti s § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe ponúkať štátnemu zamestnancovi voľné štátnozamestnanecké miesta aj na iných služobných úradoch. Takáto podmienka by navyše bola v praxi aj ťažko realizovateľná. Námietka žalobcu o nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je dôvodná. Žalovaný síce stručne ale zrozumiteľne odôvodnil svoj právny názor, ktorý však súd považuje za nesprávny. Pokiaľ ide o nezverejnenie rozhodnutia GR PPA č. 147/2009 na intranete, treba uviesť, že toto bolo zverejnené až dňa 30.10.2009, čiže v súlade s Čl. 4 ods. 3 Smernice na tvorbu a vydávanie ORA v podmienkach PPA č. 01/2007 zo dňa 30.04.2007. Formálne zverejnenie teda síce bolo v súlade s citovanom smernicou, avšak pokiaľ ide o otázku právnej istoty, treba povedať, že postup žalovaného bol ako taký absolútne netransparentný, ba dokonca ho je možné označiť v rozpore s dobrými mravmi, keď jeho konanie bolo zrejme motivované blížiacim sa dátumom účinnosti nového zákona o štátnej službe. K nezákonnosti zo strany služobného úradu by nedošlo v súvislosti s nepublikovaním organizačno- riadiaceho aktu, ktorým došlo u žalovaného k organizačnej zmene, pretože s umiestnením tohto aktu na intranete agentúry v zmysle Čl. 4 ods. 3, 4 Smernice na tvorbu a vydávanie organizačno-riadiacich aktov v podmienkach PPA zo dňa 30.04.2007, sa nespája platnosť ani účinnosť zverejňovaného rozhodnutia. Jeho umiestnenie na intranete agentúry plní len informačnú funkciu pre zamestnancov, pričom jeho platnosť a záväznosť sa viaže na deň vydania tohto aktu, teda na deň jeho podpisu vedúcim služobného úradu. Námietka o neprerokovaní organizačnej zmeny nie je dôvodná, nakoľko bolo preukázané, že rozhodnutie GR PPA č. 147/2009 bolo v súlade s § 118 ods. 1 bod 3. tohto zákona v nadväznosti na čl. 8 kolektívnej zmluvy prerokovaný so zástupcami ZO OZPP PPA dňa 21.10.2009 a následne na základe pripomienok ešte aj dňa 26.10.2009 pod č. 120/2460/2009. Krajský súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na ich náhradu, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku v sume 70 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd, t.j. 2x 130,16 eur, čo spolu s náhradou hotových výdavkov 2x 7,81 eur a DPH, keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je jej platcom, celkom sumu 331,13 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v stanovenej lehote na účet právneho zástupcu žalobcu. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - doplňujúce vyjadrenie zo dňa 30.07.2014, nakoľko na tento úkon právny zástupca nebol vyzvaný, toto vyjadrenie ani nebolo potrebné a nešlo by tak o účelne vynaložené trovy. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.