Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/109/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202076 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202076.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: I.. D. G., M.. XX. X. XXXX, Q. B. XXX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Hlohovec, M. R. Štefánika č. 1, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 21. októbra 2013, sp. zn. 8424/2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 21. októbra 2013, sp. zn. 8424/2013, p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. c/, keď hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že hodnota sporu nezodpovedá len sume peňazí. V žiadosti uviedol, že hodnotu sporu nevie vyčísliť, Centrum preto nesprávne svojvoľne rozhodlo o hodnote sporu. Namietal tiež rozpor postupu odporcu s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci s ohľadom na hodnotu sporu bol porušený princíp právnej istoty právneho štátu. Odporca mu totiž v obdobných prípadoch nepriznal nárok z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu. Napokon v odvolaní citoval viaceré ustanovenia Správneho poriadku, ktoré mal odporca v konaní porušiť. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K namietaniu porušenia princípu právnej istoty uviedol, že odporca v obdobných prípadoch o žiadosti navrhovateľa nerozhodoval. Vychádzajúc z listinných dôkazov v rámci svojej kompetencie ustálil, že hodnota sporu predstavuje 193,78 €, ktorú sumu mal odporca na základe právoplatného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Mal za to, že konanie, ktoré vydaniu preskúmavaného rozhodnutia predchádzalo, bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami jednak zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, jednak v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo s ohľadom na argumentáciu navrhovateľa posúdenie správnosti postupu odporcu pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa i správnosť záveru odporcu o hodnote sporu. Podľa § 6, ods. 1, písm. c/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálne mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát i prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. S ohľadom na účel zákona ide predovšetkým o stanovenie kritéria materiálnej núdze osoby (hranice odkázanosti). Štát objektívne nemá možnosti poskytovať právnu pomoc v absolútne všetkých prípadoch, preto je prirodzené, že náklady na právnu pomoc núdznym občanom preberá na seba v prípade, ak ide o uplatnenie spravodlivosti v prípadoch, ktoré sa významnou mierou dotýkajú ich života, či už po stránke osobnostnej, rodinnej, ekonomickej a podobne. Významný zásah do statusu fyzickej osoby zákonodarca kvantifikoval hodnotou minimálnej mzdy. Ak teda v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ hodnota sporu nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy a vec možno oceniť peniazmi, neposkytnutie právnej pomoci v takom prípade nepredstavuje žiaden významný zásah do života občana. Podľa názoru súdu v takých prípadoch štát konformne s Ústavou SR nepreberá na seba povinnosť poskytnutia minimálnej právnej ochrany. Nestanovenie tohto limitu by mohlo znamenať vážne riziko, že inštitút právnej pomoci by bol zneužívaný osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., keď sa mieni domáhať preskúmania právoplatného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu. Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím zo dňa 3.9. 2013 sp. zn. PV 301/00010/2013/R zamietol odvolanie navrhovateľa a potvrdil platobný výmer, vydaný úradom, pobočkou Trenčín, zo dňa 6.2. 2013 sp. zn. PV 301/00010/2013/R, ktorým navrhovateľovi uložil zaplatiť VZP a.s. preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 1.4. 2012- 31.7. 2012 výške 188,78 € a trovy konania vo výške 5,- €. Z uvedeného rozhodnutia odporca v rámci svojej kompetencie správne ustálil, že hodnotou sporu- konania je uvedený preddavok na poistné a trovy konania, t. j. suma 193,78 € a dospel aj k správnemu záveru, že hodnota sporu neprevyšuje minimálnu mzdu vo výške 337,70 € podľa Zák. č. 663/2007 o minimálnej mzde. Rozhodnutie odporcu treba preto považovať za rozhodnutie vydané v súlade s ustanovením § 10 i § 6 ZPP. Navrhovateľ sa mylne domnieva, že odporca nemá posudzovať splnenie zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1 a v otázke hodnoty sporu má bez vlastného zisťovania vychádzať z údajov navrhovateľa v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Tento jeho názor nemá oporu v Ústave SR, ani v zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a v Správnom poriadku. Ako nepochybne vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 5, odporca je kompetentný rozhodnúť o žiadosti podľa tohto zákona. Je potom aj kompetentný a povinný skúmať, či pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci sú kumulatívne splnené všetky podmienky, uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 zákona, t. j. hmotná núdza, vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu a hodnota sporu. Procesná ekonómia nasvedčuje postupu, ktorý zvolil odporca, teda že pred skúmaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu ( na skúmaní ktorej navrhovateľ poukazoval ) skúmal práve otázku splnenia materiálneho limitu ( § 6 ods. 1 písm. c/ ). Keďže v tejto otázke odporca dospel k názoru súladnému so zákonom, ktorý vo veci aplikoval a súd v konaní nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť individuálneho správneho aktu, súd preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V Bratislave, dňa 19. februára 2014