Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/10/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202280 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202280.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: N.. S. U., T.. X.XX.XXXX, H. R., O.. U. Č.. XX, zastúpený JUDr. Evou Mišíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ul. Laurinská č. 2, proti odporcovi: 4. Disciplinárna komisia pri GP SR, so sídlom v Bratislave, Ul. Štúrova č. 2, o disciplinárne previnenie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 29. novembra 2013, sp. zn. XV/6 Spr.11/13, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 29. novembra 2013, sp. zn. XV/6 Spr.11/13 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol tak, že navrhovateľ je vinný, že ako prokurátor vykonávajúci funkciu námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek v rozpore so základnými povinnosťami vyplývajúcimi z čl. 2 ods. 2 a čl. 149 Ústavy SR a povinnosťami prokurátora uvedenými v § 26 ods. ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, l/ Zák.č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon ) a v rozpore s postupom upraveným v § 17 ods. 1 Zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre dňa 18. mája 2012 na Generálnej prokuratúre SR ( GP SR ), Ul. Štúrova č.2, Bratislava, na základne žiadosti V.. Š., zastupujúcej spoločnosť Commercial development investment Ltd. ( ďalej CDI Ltd. ), vystupujúcej v procesnom postavení poškodeného v trestnej veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR pod sp.zn. VII/2 Gv. 89/10, napriek spornej dôkaznej situácii v tejto trestnej veci v rozpore s Trestným poriadkom pod sp. zn. XV/3 Spr. 300/11 vydal písomný súhlas na prevod nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti Glance House s.r.o., zaistenej uzneseniami prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp.zn. VII/2 Gv. 89/10-10 zo dňa 17.6.2010, sp .zn. VII/2 Gv. 89/10-16 zo dňa 9.7.2010 a VII/2 Gv. 89/10-63 zo dňa 28.10.2010, bez ktorého súhlasu by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k zaisteným nehnuteľnostiam zo spoločnosti Glance House s.r.o na spoločnosť CDI Ltd. a následne na spoločnosť Gapeja s.r.o., v dôsledku čoho vzbudil nedôveru v nestrannosť rozhodovania orgánov prokuratúry SR, teda zavinene porušil povinnosti prokurátora a jeho správanie vzbudilo oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa §187 písm. a/, spočívajúceho v konaní uvedenom § 188 písm. a/ a b/ zákona, za čo sa mu uložilo podľa § 189 ods. a písm. f/ zákona ako disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že disciplinárne konanie začalo na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra Bratislava ČVS: PPZ-657/NKA-PK-BA-2012 zo dňa 17.7.2013 o postúpení veci disciplinárnej komisii keďže výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (prečin zneužívania moci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona ), ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní ako disciplinárne previnenie zavinené porušením povinností prokurátora N.. S. U., T. K. C. pre U. Ú. K. G.. Po vykonanom dokazovaní mal odporca za preukázané, že navrhovateľ nekonal v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, pretože v rozpore s ustanovením § 51 Trestného poriadku vydal písomný súhlas na prevod zaisteného majetku. Právny poriadok takýto inštitút nepozná. V rozpore so zákonom, ako aj s interným predpisom prokuratúry túto písomnosť opatril okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom. Takýto postup zvolil bez vedomia prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, vykonávajúcej dozor v trestnej veci, v ktorej bol predmetný majetok zaistený. Prokurátorku neoboznámil so svojim postupom ani dodatočne, v dôsledku čoho nemohla na jeho nezákonný postup reagovať. Predmetný súhlas nezaevidoval, nevyexpedoval, teda neslúžil pre účely trestného konania, ale výlučne pre účely vybavenia žiadosti V.. N. Š.. Stanovisko k vybaveniu podnetu V.. N. Š. Z. B.. M. Č. na pokyn navrhovateľa vypracoval prokurátor GP SR JUDr. Igor Dorica. Hoci informácia bola určená pre prvého námestníka GP SR, tomuto nebola predložená ani zažurnalizovaná do príslušného spisu. Navrhovateľ v zmysle doporučenia JUDr. Igora Doricu nepostupoval a nevrátil vec špeciálnej prokurátorke na prepracovanie náčrtov vybavenia podnetov a prijatie potrebných opatrení na doplnenie dokazovania. Ak by navrhovateľ týmto spôsobom postupoval, zrejme by nedošlo k odmietnutiu obžaloby na B. M. Č. Z. G.. uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 7.11.2012 v podstate z tých istých dôvodov, ktoré konštatoval vo svojom stanovisku k veci už JUDr. Igor Dorica. Stanovisko JUDr. Igora Doricu so svojim odlišným stanoviskom nepredložil prvému námestníkovi GP SR, ale vydal obsahovo odlišnú písomnosť, ktorá vôbec neslúžila pre účely trestného konania, ale výlučne pre potreby konkrétnej fyzickej osoby a pre správu katastra za účelom prevodu. Navrhovateľ vydal súhlas napriek vedomosti, že nakladanie s nehnuteľnosťami bolo obmedzené predbežným opatrením súdu. Podania V.. N. Š. Z. B.. M.Ó. Č. vybavil práve v deň, keď nebol na pracovisku prítomný prvý námestník GP SR, ktorému sa špeciálny prokurátor zodpovedá podľa § 55d Zák.č. 153/2004 Z.z. Výlučne osoba generálneho prokurátora je oprávnená vykonávať úkony vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi a prokurátorom tejto prokuratúry. Navrhovateľ preto nebol vo vzťahu k prokurátorke Úradu špeciálnej prokuratúry nadriadeným prokurátorom. Odporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že sporná písomnosť mala len informatívny charakter. Ak by takýto súhlas nebol vydaný, správa katastra by prevod vlastníctva nepovolila. Obranu navrhovateľa v tom smere, že písomný súhlas vydal v záujme fyzických osôb, ktoré zložili finančné preddavky na byty v zaistenom bytovom dome, vyhodnotil ako účelovú, nemajúcu oporu vo vykonaných dôkazoch. Toho istého dňa ako došlo k prevodu nehnuteľnosti zo spoločnosti Glance House s.r.o. na CDI Ltd. ( dňa 24.10.2012 ), nadobúdateľ bytového domu previedol nehnuteľnosť na ďalšiu právnickú osobu, ktorá je od augusta 2012 v konkurze. Postavenie fyzických osôb, ktoré preddavky na byty v zaistenom dome zložili, sa preto podstatne sťažilo. Uvedené konanie navrhovateľa nasvedčuje tomu, že vedome konal inak ako v rozsahu a spôsobom ustanoveným Ústavou SR a platným právnym poriadkom SR, hoci podľa nich bol povinný konať. Tým nechránil verejný záujem, ani mu neslúžil a nevykonával svoje služobné povinnosti nestranne a bez prieťahov, ale konal v rozpore s princípom právneho štátu, obsahom ktorého je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Navrhovateľ sa nechal ovplyvniť individuálnym záujmom jednej zo strán trestného konania, čo viedlo k vážnemu spochybneniu nestrannosti jeho postupu. Udeleným súhlasom na prevod vlastníckeho práva zasiahol aj do nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, chráneného ústavou. Takto konal ako vedúci prokurátor, ktorý v čase neprítomnosti zastupujúceho generálneho prokurátora, plnil úlohy generálneho prokurátora, teda ústavného činiteľa. Maximálnu sankciu - pozbavenie funkcie prokurátora - odôvodňoval predovšetkým tým, že na vydanie písomného súhlasu na prevod zaistených nehnuteľností ho neoprávňoval žiaden právny predpis SR. Hoci nie je vylúčené, aby sa prokurátor ako verejný činiteľ odchýlil od úpravy pozitívneho práva, je povinný pohnútky a dôvody svojho postupu presvedčivo vysvetliť, inak sa zvolený postup javí ako svojvoľný. Svojvoľný postup vo verejnosti opodstatnene vyvoláva pochybnosti o nestrannosti verejného činiteľa, obzvlášť keby mala z jeho dôsledkov profitovať osoba, ktorej procesné postavenie poškodeného je sporné. Aj keď pozitívne právo priznáva generálnemu prokurátorovi a ďalším vedúcim prokurátorom oprávnenie vydať pokyn podriadenému prokurátorovi ( §6 ods. 1 v spojení s § 54 a § 55d Zák.č. 153/2001 Z.z. ), pre takýto postup sa vyžaduje materiálna legitimita tohto oprávnenia. Nemožno ju pripustiť, ak vykazuje prvky netransparentného svojvoľného konania. Súhlas navrhovateľa, ktorý donedávna zastával funkciu ústavného činiteľa, je vnímaný s podstatne vyššou relevanciou, než radového prokurátora. S ohľadom na tieto okolnosti i skutočnosť, že navrhovateľ zotrval na nekritickom postoji k svojmu protiprávnemu konaniu vychádzajúc zo všeobecnej zásady proporcionality i preventívneho pôsobenia sankcie považoval za primerané disciplinárne opatrenie zbavenie funkcie prokurátora. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že konanie bolo zaťažené vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu nesprávneho obsadenia disciplinárnej komisie. V konaní tak bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pre prekážku na strane predsedu príslušnej 4. disciplinárnej komisie mala byť vec prejednaná v poradí nasledujúcou, teda 1. disciplinárnou komisiou. Ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 4 Zák. č. 154/2001 Z.z., generálny prokurátor je oprávnený nahradiť výlučne člena disciplinárnej komisie, nie aj jeho predsedu. Okrem toho generálny prokurátor neoprávnene zasiahol do zloženia 4. disciplinárnej komisie, keď bez toho, aby Mgr. Gajdoš oznámil skutočnosti, pre ktoré je vo veci zaujatý, ako aj bez vznesenia námietky jeho zaujatosti navrhovateľom, generálny prokurátor rozhodol o jeho vylúčení a nahradení iným prokurátorom. Uvádzaný dôvod vylúčenia Mgr. Gajdoša ( jeho zaradenie na netrestnom úseku Krajskej prokuratúry v Trnave, dozorujúcej trestné stíhanie vo veci, ktorá vyústila do predmetného disciplinárneho konania ), podľa názoru navrhovateľa bol daný i u JUDr. Niňajovej, ktorá nahradila predsedu disciplinárnej komisie. JUDr. Niňajová ako prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave, bola v uvedenej trestnej veci považovaná za vylúčenú z jej dozorovania spolu s ostatnými prokurátormi obvodu Krajskej prokuratúry v Bratislave. Navrhovateľ ďalej spochybnil dodržanie princípov kontradiktórnosti disciplinárneho konania. Odporca sa totiž dôsledne neriadil skutkom, vymedzeným v uznesení vyšetrovateľa o postúpení veci. Skutok rozšíril o následok, predstavujúci priťažujúcu okolnosť. Mal tiež za to, že neboli preukázané všetky znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. Svojim konaním nechcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený platnými právnymi predpismi, písomný súhlas mal len neformálny charakter. Domnieval sa, že prokurátor nesmie byť volaný na zodpovednosť iba preto, že ustanovenie právneho predpisu ( § 51 Tr. por. ) interpretoval inak, ako ostatní. Pre otázku zavinenia je preto významné posúdenie, či bol výklad práva kvalitný alebo v rozpore s dlhodobo ustálenou praxou. Ak je výklad opretý o rozpoznané interpretačné metódy, ktorý je objektívne hodný odbornej diskusie, je vylúčené, aby sa v disciplinárnom konaní prokurátor zodpovedal za to, že nejasnú právnu otázku interpretoval inak, ako ostatní. Napokon namietal neprimeranosť uloženej sankcie, ktorá v disciplinárnych konaniach prokurátorov nebola doposiaľ uplatnená. Odporca žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mal za to, že postup pri kreovaní disciplinárnej komisie nemožno považovať za vadu konania. Domnieval sa tiež, že nielen člen ale i predseda disciplinárnej komisie môže byť nahradený jedným z náhradníkov a prekážka na strane predsedu komisie neznamená, že vec má prejednať iná disciplinárna komisia. JUDr. Niňajová, predsedníčka komisie, nevyslovila svoju zaujatosť v trestnej veci. Vtedajší krajský prokurátor v Bratislave, JUDr. Jaromír Čižnár, s ohľadom na dlhodobo priateľský vzťah s navrhovateľom požiadal o odňatie dozorovania trestnej veci Krajskej prokuratúre v Bratislave. V tejto súvislosti poukázal tiež na skutočnosť, že v priebehu disciplinárneho konania odporca nevzniesol žiadne námietky proti zloženiu disciplinárnej komisie. Zastával názor, že prokurátor nemôže tvoriť právo hoci aj v dobrej viere, preto za dôkazne spornej situácie kto je v danej veci poškodený a kto sa dopustil protiprávneho konania ( Č. D.. Š. ), navrhovateľ nebol oprávnený uskutočniť svojvoľnú interpretáciu právnych noriem, dokonca sa v určitom kontexte postaviť do pozície normotvorcu. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že návrh bol podaný opodstatnene. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len dohovor ) každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( § 244 ods. 1 O.s.p.). V konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Súd rozhodnutie vydané v súlade so zákonom potvrdí; ak zistí, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie ( § 250q ods. 2 O.s.p. ). Podobne ako pri rozhodovaní o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov ( § 250l ods. 2 ) súd i v konaní podľa tretej hlavy v zmysle citovaného ustanovenia § 250i ods. 3 O.s.p. prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak súd takúto vadu zistí, preskúmavané rozhodnutie zruší podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. bez toho, aby zaujal stanovisko k meritórnym otázkam, riešeným v preskúmavanom rozhodnutí. Súd posudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia so zreteľom na tvrdenia odvolateľa, obsiahnuté v opravnom prostriedku, ktorý je návrhom na začatie konania podľa tretej hlavy ( § 250m ods. 1 O.s.p. ). Ak však správny súd v rámci prieskumu sám zistí existenciu vád konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, zruší preskúmavané rozhodnutie bez ohľadu na to, či navrhovateľ takýto nedostatok namietal. Ide o výnimku zo zásady iudex ne eat ultra petita partium. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je totiž podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu. V danej veci ide o disciplinárne konanie podľa zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry ( § 187 až 217). Na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku. Navrhovateľ vykonáva funkciu prokurátora od roku 1988. Na GP SR pôsobil v rokoch 1999 až 2004 vo funkcii hlavného vojenského prokurátora, v období rokov 2004 - 2011 vo funkcii generálneho prokurátora. Po skončení funkčného obdobia až do júla 2013 pôsobil vo funkcii námestníka pre trestný úsek. V priebehu disciplinárneho konania navrhovateľovi podľa § 13 zákona nebol výkon funkcie dočasne pozastavený. Navrhovateľ tvrdil existenciu vady konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, spočívajúca v nelegitímnych zásahoch generálneho prokurátora do určenia disciplinárnej komisie, ktorá má vec prejednať, ako aj do personálneho zloženia 4. disciplinárnej komisie. O disciplinárnom previnení preto nerozhodol zákonný orgán verejnej moci, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR i podľa Listiny základných ľudských práv a slobôd. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva použiteľnosť čl. 6 i na disciplinárne konania štátnych zamestnancov, u ktorých došlo k uloženiu trestu pozbavenia výkonu funkcie ( porovnaj Harabin vs. SR, rozsudok zo dňa 20.11.2012, Eskelinen vs. Fínsko, Olujić vs. Chorvátsko). Právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 v zmysle judikatúry tohto súdu zahŕňa v sebe okrem iného i právo na rozhodnutie zákonom určeného súdu. Pod týmto pojmom treba chápať nielen požiadavku, aby bol súd zriadený zákonom, ale aby i jeho zloženie pri rozhodovaní v každej veci bolo v súlade so zákonom. Disciplinárna komisia bola zriadená zákonom ( § 192 ). Ako osobitný orgán sui generis je jedinečne vymedzená práve svojím personálnym zložením. Preto ak by o disciplinárnom previnení navrhovateľa nerozhodla disciplinárna komisia v zložení určenom podľa vopred známych pravidiel, došlo by k porušenia práva navrhovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru práve z dôvodu jej nezákonného zloženia. Porušenie práv účastníka konania, vyplývajúcich z dohovoru ako aj z Ústavy SR ( čl. 46 ods. 1 ) nepochybne predstavuje takú vadu konania, ktorá v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Podľa zákona o prokurátoroch disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia zriadené na generálnej prokuratúre ( § 192 ods. 1). Disciplinárna komisia v čase začatia disciplinárneho konania ( august 2013 ) bola zložená z predsedu a štyroch členov, ktorými musia byť prokurátori ( § 192 ods. 2 ). Predsedu a ostatných členov komisie vymenúva generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov na obdobie troch rokov. Zákon ani iný právny predpis výslovne neurčuje, ktorá z disciplinárnych komisií je príslušná na rozhodnutie v konkrétnej veci. Podľa dlhodobo akceptovanej praxe za príslušnú na prejednanie a rozhodnutie veci sa považovala disciplinárna komisia, nasledujúca po komisii, ktorá riešila poslednú napadnutú vec. V čase začatia disciplinárneho konania boli na GP SR zriadené štyri disciplinárne komisie ( ďalej len DK ). Na disciplinárne konanie vo veci navrhovateľa bola podľa poradia príslušná štvrtá disciplinárna komisia, ktorej predsedal JUDr. Vladimír Tamaškovič. Vzhľadom na očakávanú dlhodobú práceneschopnosť predsedu komisie sa vec predložila predsedovi 1. DK JUDr. Jiřímu Pivoňkovi ( podanie JUDr. Juraja Bartoška, vedúceho kontrolno-inšpekčného oddelenia , zo dňa 28.8.2013 ), ktorý na základe telefonického pokynu spis vrátil späť na GP ( podanie JUDr. Pivoňku zo dňa 4.9.2013 ). Vec bola opätovne predložená 4. DK. Generálny prokurátor dňa 6.9.2013 rozhodol o vylúčení predsedu komisie podľa § 192 ods. 4 zákona, keď jeho práceneschopnosť posúdil ako prekážku, ktorá bráni členovi ( predsedovi ) DK zúčastniť sa na zasadnutí DK. V ten istý deň za predsedníčku 4. DK určil JUDr. Vieru Niňajovú, prokurátorku Krajskej prokuratúry v Bratislave, ako prvú z počtu náhradníkov. Dňa 9.9.2013 rozhodol i o vylúčení člena 4. DK Mgr. Mareka Gajdoša podľa § 192 ods. 4 zákona. Za prekážku, brániacu členovi komisie zúčastniť sa na jej zasadnutí, považoval služobný pomer tohto prokurátora na Krajskej prokuratúre v Trnave, ktorá dozorovala trestnú vec, v ktorej bolo vydané uznesenie vyšetrovateľa o postúpení veci na disciplinárne konanie voči navrhovateľovi. V ten istý deň namiesto Mgr. Mareka Gajdoša určil za člena 4. DK JUDr. Petra Sepešiho, prokurátora Generálnej prokuratúry SR. Zákon o prokurátoroch priznáva generálnemu prokurátorovi oprávnenia zasiahnuť do zloženia jednotlivých DK. Má jednak oprávnenie vylúčiť člena DK podľa § 193 ods. 4 zákona o prokurátoroch, jednak je oprávnený nahradiť člena DK podľa § 192 ods. 4 zákona o prokurátoroch náhradníkom. Pre posúdenie zákonnosti zloženia DK, ktorá vo veci konala, je s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia generálneho prokurátora rozhodujúci výklad aplikovaného ustanovenia § 192 ods. 4. Podľa tohto ustanovenia ( v znení účinnom ku dňu 6.9.2013 a 9.9.2013) náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že oprávnenie podľa § 192 ods. 4 treba vykladať v zmysle gramatického výkladu tohto ustanovenia tak, že generálny prokurátor môže nahradiť výlučne člena disciplinárnej komisie. Podľa názoru súdu extenzívny výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého by bolo možné nahradiť okrem člena DK i jej predsedu, nemožno pripustiť so zreteľom na účel a požadovanú objektivitu disciplinárneho konania ( eliminácia svojvoľného konania zo strany nadriadeného prokurátora, eliminácia ovplyvňovania výsledku disciplinárneho konania, v ktorom prokurátori nie sú viazaní pokynmi nadriadeného prokurátora ), ale i na zaužívaný postup v skorších disciplinárnych konaniach prokurátorov. Podľa odporcom nespochybnených tvrdení navrhovateľa v dlhoročnej praxi disciplinárnych konaní prokurátorov až do konania o disciplinárnom previnení navrhovateľa nedošlo ani v jednom prípade k extenzívnemu výkladu tohto ustanovenia a k nahradeniu predsedu DK náhradníkom. Pre prípad prekážky na strane predsedu DK bola vec vždy pridelená nasledujúcej disciplinárnej komisii. Uvedenému tvrdeniu navrhovateľa korešponduje i prvotný postup v tejto veci a predloženie spisu predsedovi nasledujúcej, t.j. prvej DK. Podľa názoru súdu nemožno stotožniť osobu predsedu DK s členom DK i so zreteľom na ich rozdielne postavenie v rámci disciplinárneho konania. Predsedu disciplinárnej komisie treba považovať za osobu, ktorá je oprávnená zastupovať DK ( správny orgán ) vo vzťahu k tretím osobám, vrátane konania pred súdom. Predseda DK disponuje v disciplinárnom konaní iným rozsahom práv a povinností, než jednotliví jej členovia ( analogicky s predsedom senátu v konaní pred súdom ). Predseda DK nariaďuje a vedie ústne pojednávanie, podpisuje zápisnicu o pojednávaní, podpisuje písomné vyhotovenie rozhodnutia a pod. V tejto súvislosti nie je tiež bez významu, že kandidátov na predsedov DK rada prokurátorov navrhuje osobitne od kandidátov na členov týchto komisií alebo náhradníkov, čo generálny prokurátor tradične akceptoval a za predsedov komisií neurčoval kandidátov z okruhu kandidátov na členov DK. Až po novele zákona o prokurátoroch, účinnej od 1.12.2014, podľa výslovného znenia nového ustanovenia § 192 ods. 9, môže generálny prokurátor nahradiť i predsedu disciplinárnej komisie. Z uvedeného možno uzavrieť, že o disciplinárnom previnení navrhovateľa nemala pre prekážku na strane predsedu 4. DK, spočívajúcej v jeho práceneschopnosti, rozhodovať 4. DK v pozmenenom zložení, ale v súlade s ustanovením § 192 ods. 4 zákona nasledujúca komisia, t.j. prvá DK, predsedovi ktorej bol pôvodne predmetný spis i predložený. O disciplinárnom previnení navrhovateľa preto rozhodla disciplinárna komisia v nezákonnom zložení, v dôsledku čoho bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru i čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. S ohľadom na existenciu uvedenej vady konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, súd rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby zaujal stanovisko k meritu veci. Pre posúdenie veci je podľa názoru súdu bez významu, či navrhovateľ namietal zákonnosť zloženia DK pred alebo až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní nevyplýva, že predmetom oboznamovania vo veci boli i rozhodnutia generálneho prokurátora o nahradení predsedu a jedného z členov štvrtej DK. Okrem toho z obsahu administratívneho spisu odporcu, ale ani z priebehu súdneho konania, nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia navrhovateľa o tom, že o zásahoch do zloženia DK získal vedomosť až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia pri štúdiu rozsiahleho administratívneho spisu odporcu. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu opätovne rozhodnúť o disciplinárnej zodpovednosti navrhovateľa za skutok vymedzený uznesením vyšetrovateľa o postúpení veci a v novom rozhodnutí prihliadnuť i na argumentáciu navrhovateľa, prednášanú v tomto konaní. V zmysle § 246d O.s.p. počas súdneho konania neplynula lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti navrhovateľa podľa § 198 ods. 1 písm. a/ zákona. Súd úspešnému navrhovateľovi podľa § 250k ods. 1 tretia veta O.s.p. náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatňoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.