Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/311/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202283 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202283.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: mal. J. L. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená: JUDr. Zdenka Škarová, súdom ustanovený zástupca, Fedinova 12, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/21866/ JH zo dňa 11.10.2013 a č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/25547/JH zo dňa 25.11.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/21866/ JH zo dňa 11.10.2013 a č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/25547/JH zo dňa 25.11.2013, ako aj prvostupňové rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA5/RPPKŤZP/2013/100127/3/OKI zo dňa 10.06.2013 a č. BA5/ RPPKŤZP/2013/100129/3/OKI zo dňa 24.06.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. B5/2012/28058/7/OKI zo dňa 01.10.2012 priznal maloletej žalobkyni v zastúpení súdom ustanoveného zástupcu JUDr. S. F. podľa § 24 ods. 1,4, § 26 ods. 1,2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 447/2008 Z.z.), prílohy č. 10 tohto zákona a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 7/2009 peňažný príspevok na kúpu pomôcky tlačiareň - Samsung CLP-36 vo výške 142,20 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2012 a peňažný príspevok bol vyplatený dňa 16.10.2012. Prvostupňový správny orgán vyhovel aj žiadosti o peňažný príspevok na kúpu pomôcky - scanner typ: Canon 8600F vo výške 328,70 eur, ktorý bol priznaný rozhodnutím č. B5/2012/28059/7/OKI zo dňa 01.10.2012, ktoré taktiež nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2012. Aj v tomto prípade bol peňažný príspevok vyplatený dňa 16.10.2012. Listom zo dňa 13.03.2013, ktorý bol zástupkyni žalobkyne doručený dňa 12.04.2013, bola táto vyzvaná, aby do 8 dní doložila doklady o úhrade 346 eur, resp. 158 eur a dodaní pomôcok - tlačiarne a scannera, resp. zdôvodnenie dodávateľa INFOPRESS PLUS o nedodaní tovaru. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: BA5/RPPKŤZP/2013/100127/3/OKI zo dňa 10.06.2013 uložil žalobkyni povinnosť podľa § 24 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. vrátiť plnú výšku poskytnutého peňažného príspevku na kúpu pomôcky - tlačiarne v sume 142,20 eur a to z dôvodu, že žalobkyňa nepoužila peňažný príspevok na kompenzáciu na účel, na ktorý jej bol poskytnutý, v lehote ustanovenej týmto zákonom (do troch mesiacov odo dňa poskytnutia príspevku, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jeho priznaní). O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: UPS/US1/SSVODPPK/ BEZ/2013/21866/JH zo dňa 11.10.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Zákonnosť tohto napadnutého rozhodnutia žalobkyňa žiadala preskúmať žalobou vedenou pod sp. zn. 2S 311/2013. Prvostupňový správny orgán ďalším rozhodnutím č.: BA5/RPPKŤZP/2013/100129/3/OKI zo dňa 24.06.2013 obdobným spôsobom rozhodol o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť plnú výšku poskytnutého peňažného príspevku na kúpu pomôcky - scannera v sume 328,70 eur a to z tých istých dôvodov ako pri tlačiarni. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalovaný rozhodol rozhodnutím č.: UPS/US1/SSVODPPK/ BEZ/2013/25547/JH zo dňa 25.11.2013 (ďalej tiež aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zákonnosť tohto napadnutého rozhodnutia žalobkyňa žiadala preskúmať žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2014, ktorá je vedená pod sp. zn. 2S 146/2014. II. Žaloby Včas podanými žalobami sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktoré žiadala spolu s prvostupňovými rozhodnutiami zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Prvá žaloba bola doručená súdu dňa 31.12.2013 (sp. zn. 2S 311/2013) a druhá žaloba dňa 21.02.2014 ( sp. zn. 2S 146/2014), pričom obsah obidvoch žalôb je prakticky rovnaký. Žalobkyňa potvrdila poskytnutie peňažných príspevkov na kúpu pomôcok. Uviedla, že listom zo dňa 13.03.2013, ktorý jej bol doručený dňa 12.04.2013 bola vyzvaná na predloženie dokladov o úhrade a dodaní pomôcok, resp. na predloženie zdôvodnenia dodávateľa o nedodaní tovaru. Dňa 22.04.2013 doručila správnemu orgánu prvého stupňa vyjadrenie dodávateľa o nemožnosti dodania tovaru a zároveň informovala správny orgán o zdravotnom stave detí, OČR a o celkovej nepriaznivej zdravotnej a sociálnej situácii. Žalobkyňa v žalobe podrobne poukazovala na zdravotný stav detí a s tým spojené kúpeľné liečby, resp. hospitalizácie, pričom tovar - pomôcky prevzala a zaplatila dňa 30.05.2013. Poukázala na obsah prvostupňových ako aj napadnutých rozhodnutí s tým, že až z napadnutých rozhodnutí sa dozvedela o tom, že ak nemohla v zákonných lehotách zakúpiť pomôcky, na ktoré jej boli poskytnuté peňažné príspevky, mohli byť tieto vrátené a následne mohla o príspevky požiadať v čase, keď mala priestor i možnosť na ich zakúpenie. Citovala ustanovenie § 3 ods. 1,2,4 a 5 správneho poriadku s poukazom na to, že komunikovala so správnym orgánom, tomuto sú dobre známe skutočnosti o zdravotnom stave obidvoch detí, o deti sa stará sama, tieto navštevujú školu pre telesne postihnuté deti na Mokrohájskej ulici v Bratislave a najmä zdôraznila, že ani pri osobnej návšteve na správnom orgáne dňa 22.04.2013 ju nikto neinformoval o akceptácii vrátenia príspevkov a následného opätovného podania žiadosti o poskytnutie týchto príspevkov. Správne orgány teda nechránili práva a záujmy žalobkyne, aj keď dôsledne vyžadovali plnenie jej povinností. Vytýkala správnym orgánom, že nepostupovali v konaní v úzkej súčinnosti s ňou a nedali jej vždy príležitosť, aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Od tejto návštevy s ňou prvostupňový správny orgán už nekomunikoval a už jej boli doručené len prvostupňové rozhodnutia. Zdôraznila, že správne orgány jej mali ako účastníkovi konania poskytnúť pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu. Možnosť vrátenia peňažného príspevku a následného požiadania o jeho opätovné vyplatenie jej bola známa až z napadnutých rozhodnutí, pričom o tomto ju mal informovať už prvostupňový správny orgán. Aj napriek predloženiu dokladu o kúpe pomôcok, ktorý bol priložený k odvolaniam, žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám tieto navrhol zamietnuť. V prakticky zhodných vyjadreniach uviedol, že žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote nepreukázala zakúpenie pomôcok, pričom táto lehota bola do troch mesiacov odo dňa poskytnutia príspevku, resp. najneskôr do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jeho priznaní. Keďže zákon ukladá povinnosť kúpiť pomôcku v stanovenej lehote, nerešpektovanie povinnosti je dôvodom na vznik povinnosti vrátiť poskytnutý peňažný príspevok. Navyše potvrdenie o nemožnosti dodania tovaru bolo vyhotovené a predložené až po uplynutí lehoty na zakúpenie pomôcok. Potvrdil, že dňa 16.10.2012 došlo k vyplateniu peňažných príspevkov na kúpu pomôcok, ktoré boli priznané na základe právoplatných rozhodnutí zo dňa 01.10.2012. V týchto rozhodnutiach bola žalobkyňa, resp. jej súdom ustanovený zástupca, keďže obe deti sú zverené do pestúnskej starostlivosti, upozornená na povinnosť kúpiť pomôcky do troch mesiacov od poskytnutia príspevkov, najneskôr do 6 mesiacov, ak pomôcku nemožno kúpiť z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia, úprava pomôcky alebo výcvik používania pomôcky. Poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, na správnosti a zákonnosti, ktorých zotrval. Nakoľko zástupkyňa maloletej žalobkyne v zákonom stanovených lehotách pomôcky nekúpila a ani nepredložila doklad preukazujúci nemožnosť dodania pomôcok, bolo rozhodnuté o povinnosti vrátiť poskytnuté príspevky s poukazom na znenie § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.. Uviedol, že napriek ťažkostiam týkajúcich sa zdravotného stavu detí, sú v zákone taxatívne stanovené podmienky, ktoré musia byť dodržané, pričom správne orgány postupovali v zmysle zákona ako aj zásad správneho konania a poskytli žalobkyni pomoc a poučenie. Účastníci konania majú tak svoje práva ako i svoje povinnosti a žalobkyni neboli upreté žiadne práva. Zákonný zástupca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť i keď o nej vedel. Poukázal na Zbierku zákonov Slovenskej republiky, v ktorej sa uverejňujú všeobecne záväzné právne predpisy, pričom platí, že všetko čo bolo v tejto zbierke uverejnené, sa stalo známym každému dňom uverejnenia. Domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná a neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ by zástupkyňa maloletej oznámila, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu detí nemôže kúpiť pomôcky, prvostupňový správny orgán by konal tak, že peňažné príspevky mohli byť vrátené a následne mohlo byť o príspevky požiadané v čase, keď mala priestor i možnosť na ich zakúpenie. IV. Vyjadrenie žalobkyne V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla podrobnú chronológiu prípadu, poukázala na nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu, pričom žalobkyňa v lehote stanovenej týmto orgánom bola súčinná, keďže potvrdenie o nemožnosti kúpenia pomôcok predložila v lehote 8 dní osobne, t.j. dňa 22.04.2013 počas OČR-ky a starostlivosti o obidve deti. Poukázala na znenie § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Opätovne namietala, že v situácii, v akej sa nachádzala, ju mal prvostupňový správny orgán pri jej návšteve informovať o postupe, ktorý by akceptoval (vrátenie príspevku a neskoršie požiadanie o príspevok), čo sa však nestalo a toto uviedol žalovaný až v napadnutých rozhodnutiach. O tejto možnosti prvostupňový orgán v čase od 22.04.2013 do vydania prvostupňových rozhodnutí so žalobkyňou vôbec nekomunikoval a o tejto možnosti sa dozvedela až z napadnutých rozhodnutí. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, keďže rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobkyňa nimi bola ukrátená na svojich právach. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Skutkové okolnosti prípadu sú jasné. Je nesporné, že žalobkyni boli rozhodnutiami právoplatnými dňa 01.10.2012 priznané peňažné príspevky na kúpu pomôcok - tlačiarne a scannera, ktoré boli vyplatené súdom ustanovenému zástupcovi maloletej dňa 16.10.2012. Z rozhodnutí zo dňa 01.10.2010 je zrejmé aj to, že žalobkyňa bola poučená o tom, že je povinná kúpiť pomôcku, na ktorú jej bol poskytnutý peňažný príspevok, do troch mesiacov od poskytnutia tohto príspevku, najneskôr do 6 mesiacov, ak pomôcku nemožno kúpiť z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia, úprava pomôcky alebo výcvik používania pomôcky. V tomto poučení bolo premietnuté ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.. Zároveň bola poučená o povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku predá, daruje, zaviní stratu alebo nefunkčnosť tejto pomôcky. Z ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že zákonodarca stanovil povinnosť pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím kúpiť si pomôcku, na ktorej kúpu jej bol poskytnutý peňažný príspevok, do troch mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku (t.j. v danom prípade by išlo o termín do 16.01.2013, keďže príspevky boli poskytnuté dňa 16.10.2012), resp. najneskôr do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutí o priznaní tohto príspevku (t.j. najneskôr do 01.04.2013, keďže právoplatnosť nadobudli rozhodnutia o priznaní príspevkov dňa 01.10.2012) a to pre prípad, ak pomôcku nebolo možné kúpiť, upraviť z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba pomôcky, predaj pomôcky, distribúcia pomôcky, úprava pomôcky. 6 mesačná lehota teda uplynula dňom 01.04.2013, pričom prvostupňový správny orgán už listom zo dňa 13.03.2013, teda v podstate ešte v plynúcej lehote, vyzval žalobkyňu na predloženie dokladov o úhrade za pomôcky resp. dokladu o nemožnosti dodania tovaru. Tento list však bol žalobkyni doručený až dňa 12.04.2013, pričom kúpiť pomôcky bolo možné v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia najneskôr do 01.04.2013, čo sa však nestalo. Žalobkyňa síce v stanovenej lehote 8 dní predložila doklad dodávateľa, že objednaný tovar nemôže dodať, avšak pomôcky reálne kúpila a prevzala dňa 30.05.2013, t.j. po zákonom stanovených lehotách vyplývajúcich z § 27 ods. 1. V tejto súvislosti treba podotknúť, že žalovaný vedel v čase rozhodovania o odvolaniach žalobkyne o kúpe pomôcok, takže vedel o tom, že účel poskytnutých peňažných príspevkov na kúpu pomôcok bol v podstate naplnený ich kúpou, avšak kúpa bola zrealizovaná po lehote. Podľa § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila peňažný príspevok na kompenzáciu na účel, na ktorý jej bol poskytnutý, v lehote ustanovenej týmto zákonom, je povinná vrátiť tento peňažný príspevok do 8 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť peňažný príspevok vrátiť. V skutočnosti správne orgány konajúce vo veci striktne postupovali v zmysle zákona vychádzajúc z nezvratného faktu, že poskytnuté príspevky neboli použité v lehote ustanovenej zákonom, keďže ku kúpe pomôcok došlo až po 01.04.2013 a teda nie je možné tvrdiť, že by správne orgány porušili zákon č. 447/2008 Z.z.. Na vec sa však treba pozrieť aj z druhej strany a to z pohľadu maloletej žalobkyne, ktorej boli poskytnuté peňažné príspevky na kúpu pomôcok, pričom ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70% a dôsledky tohto ťažkého zdravotného postihnutia boli navrhnuté práve kompenzovaním peňažným príspevkom na kúpu pomôcok. Z obsahu spisu je dostatočne preukázaná nepriaznivá sociálna situácia, výslovne nepriaznivý zdravotný stav detí, ktoré má zákonná zástupkyňa JUDr. Zdenka Škarová v pestúnskej starostlivosti a okolnosti prípadu sú také, že sa dá povedať, že postup správnych orgánov a nimi vydané rozhodnutia sa javia ako extrémne nespravodlivé. Možno vytknúť prvostupňovému orgánu, že už v rozhodnutiach o priznaní príspevkov nebola žalobkyňa poučená v zmysle § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o povinnosti vrátenia príspevkov, ak tieto nebudú použité v lehote stanovenej týmto zákonom, t.j. ak pomôcky nebudú kúpené v troj, resp. šesť mesačnej lehote. Táto informácia sa prvý krát objavuje až v prvostupňovom rozhodnutí o povinnosti vrátiť príspevky, pričom je dôvodné predpokladať, že ak by žalobkyňa vedela o takejto „sankcii“ a zároveň by vedela o tom, že príspevky možno vrátiť a následne by o ne mohla opätovne požiadať v čase, keď bude mať priestor na kúpenie pomôcok, že by jej konanie bolo iné a nedošlo by k takej situácii, aká nastala. Súd súhlasí s názorom žalobkyne, že o tomto mala byť informovaná už pri jej návšteve dňa 22.04.2013 na prvostupňovom správnom orgáne, čo sa však nestalo, aj keď v tom čase už zákonné lehoty uplynuli a v podstate vrátenie príspevkov by už nemalo prakticky ani význam. Prioritne teda mala byť o tejto možnosti poučená v rozhodnutiach o priznaní príspevkov. S poukazom na všetky okolnosti prípadu, zohľadniac nepriaznivú zdravotnú situáciu maloletých detí ako aj nezávidenia hodnú sociálnu situáciu v rodine, prízvukujúc absentujúce poučenia v rozhodnutiach o priznaní príspevkov a tiež nelogickosť vrátenia príspevkov v čase, keď tieto boli použité na presne ten účel, na aký použité byť mali, aj keď po lehote, súd musel zrušiť preskúmavané rozhodnutia. Ak Slovenská republika deklaruje, že je jednak právnym ale aj sociálnym štátom, treba mať na zreteli, že situácia, ak by podľa práva poskytnuté príspevky, boli použité na účel, na ktorý boli poskytnuté, avšak s oneskorením a bolo by ich potrebné vrátiť a následne by eventuálne boli žalobkyni opätovne poskytnuté, bolo by to jednak neefektívne a táto situácia by bola celkom zrejme nelogická a tiež v rozpore s princípmi sociálneho právneho štátu. Striktné držanie sa citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu nesúladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a takáto rigidná a výlučne formalistická aplikácia zákona je absolútne nespravodlivá a je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Záverom treba uviesť, že funkciou súdov a justície všeobecne je poskytovať ochranu práv jednotlivca, v materiálnom právnom štáte potom ochranu aj základným právam a slobodám. Nie vždy sú všetky základné práva priamo vykonateľné a pôsobia voči jednotlivcovi bezprostredne. V niektorých prípadoch pôsobia len sprostredkovane cez jednotlivé normy jednoduchého práva tak, že jednoduchým právom prenikajú. Preto pri výklade, či aplikácii jednoduchého práva na takéto vzťahy sú súdy povinné toto prenikanie starostlivo zvážiť a brať v úvahu tak, aby súčasne plnili svoje povinnosti poskytovať ochranu tak právam v rovine jednoduchého práva, tak právam základným. Nemožno preto tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku; povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad. Krajský súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Práve z uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov konania, keďže úspešnej žalobkyni trovy nevznikli a žalovaný právo na náhradu trov nemá. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.