Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/11/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200573 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200573.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. A. D. W. I., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Líbye, ID osoby: XXXXXX, podľa vlastného udania v zahraničí bytom v A. S., Č. W.-M., aktuálne s miestom pobytu K. X, Z., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 9.4.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-227-62/PO-Ž-2012 zo dňa 28.2.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-227-62/PO-Ž-2012 zo dňa 28.2.2014 vo výroku, ktorým navrhovateľovi nebol udelený azyl p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím ČAS: MU-227-62/PO-Ž-2012 zo dňa 28.2.2014 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil, v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu však z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa neboli naplnené dôvody na udelenie azylu z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak ako to vyžaduje zákon o azyle a Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Opísal priebeh konania a zistený stav veci, podľa ktorého navrhovateľ až potom, ako sa mu nepodarilo predĺžiť si trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, podal dňa 16.5.2012 žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obáv o svoj život (v Líbyi sa zmenila vláda a politický režim, pre svoju službu pre Kaddáfího by mohol byť prenasledovaný), z rodinných dôvodov (manželka a osvojená plnoletá dcéra žijú na Slovensku) a zo zdravotných dôvodov (možnosť liečby ochrnutia v spodnej časti tela v kúpeľoch Piešťany). Tejto nebolo v predchádzajúcom azylovom konaní vyhovené. Predmetné rozhodnutie však Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom č.k. 1Sža/10/2013-83 zo dňa 9.4.2013 (ďalej len „R 1Sža/10/2013“) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca sa pri opätovnom rozhodovaní zaoberal každým z navrhovateľom uvádzaných dôvodov a ani jeden z nich nevyhodnotil ako dôvod relevantný pre udelenie azylu. Pokiaľ ide o výkon služby pre Kaddáfího, odporca žiadnym spôsobom nespochybnil príslušnosť navrhovateľa k líbyjskej armáde a k jednotkám okolo Kaddáfího, zdôraznil však, že navrhovateľ ako radový člen jednotiek nebol členom telesnej stráže a nikdy sa nezúčastňoval bojov proti jeho odporcom, celú revolúciu proti Kaddáfímu reálne prežil na Slovensku a nijako sa do nej nezapájal. Ako ďalej uviedol, dostupné správy dokumentujú zlé postavenie osôb podozrivých zo spolupráce či podpory Kaddáfího, týka sa to však najmä vysoko postavených členov jednotiek či aktívnych podporovateľov Kaddáfího činných počas bojov tesne pred jeho zvrhnutím, do ktorých sa navrhovateľ nijakým spôsobom nemohol zapojiť a to nielen pre jeho zranenie, ale aj preto, že sa od roku 2003 zdržiaval v SR. Okrem toho si navrhovateľ v máji 2012 na zastupiteľskom úrade Líbye v SR predĺžil platnosť cestovného pasu, k čomu by nemohlo dôjsť ak by bol (zo strany štátu) hľadanou osobou. Odporca v prípade navrhovateľa vylúčil i možnosť prenasledovania zo strany neštátnych aktérov a to z dôvodu, že tento nikdy nevyvíjal žiadnu činnosť, za ktorú by mohla byť voči nemu vykonaná „pomsta“ (za jeho pôsobenie v armáde). Nakoľko sa v minulosti vyskytovali problémy s diskrimináciou osôb patriacich ku (Kaddáfímu) lojálnym kmeňom či mestám, odporca sa zaoberal aj kmeňovou príslušnosťou navrhovateľa ku kmeňu Gaddáfi, ktorý tvorí podstatnú časť mesta Syrta (z ktorého navrhovateľ pochádza) a dospel k záveru, že je nepravdepodobné, aby bola väčšina obyvateľov mesta (s 128 000 obyvateľmi) beztrestne perzekvovaná bez toho, že by takáto perzekúcia nečelila kritike medzinárodného spoločenstva či medzinárodných mimovládnych organizácii. Podľa analýzy vypracovanej odporcom sú najohrozenejšími skupinami obyvateľstva tzv. Tawergha a ľudia čiernej pleti z iných afrických krajín, ktorú sú podozriví z toho, že bojovali ako najatí žoldnieri na strane Kaddáfího; ani do jednej z týchto skupín však navrhovateľ nepatrí. On sám, ako uviedol odporca, svojimi vyhláseniami v priebehu azylového konania potvrdil, že jeho obavy z prenasledovania majú výlučne osobný charakter, keďže sa obáva pomsty zo strany rôznych skupín a gangov za to, že pochádzal z úspešnej rodiny, či obvinení zo strany bývalého veľvyslanca Líbye na Slovensku za neoprávnené poberanie finančných prostriedkov na liečenie. Ďalej odporca konštatoval, že rodina navrhovateľa žije naďalej v Líbyi bez vážnejších problémov (strata práce otca navrhovateľa síce priamo súvisela s pádom Kaddáfího režimu ale len z toho dôvodu, že šlo o účelovo režimom vytvorené pracovné miesto) až na to, že si musia dávať väčší pozor na bezpečnosť, ako sám uviedol navrhovateľ. Odporca neakceptoval ani ďalší dôvod na udelenie azylu, ktorým je snaha navrhovateľa ostať žiť na slovenskom území so svojou manželkou a dcérou, ktoré sú slovenskými štátnymi občiankami, nakoľko tento nespadá ani do jednej zo skupín vymedzených v ust. § 10 zákona o azyle. K uvedenému dodal, že navrhovateľa možno považovať za prisťahovalca a legalizácia jeho pobytu sa dá riešiť podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), a nie cez inštitút azylu, ktorý ako najvyššia forma ochrany osôb slúži ako nevyhnutná ochrana zachovania života a slobody ľudí nachádzajúcich sa v bezprostrednom ohrození. K udeleniu azylu z humanitných dôvodov v zmysle § 9 zákona o azyle, ktorý navrhovateľ žiadal aplikovať pre svoj zdravotný stav a snahu liečiť sa v Piešťanoch, odporca uviedol, že tento paragraf nezakladá žiaden právny nárok a ponecháva túto možnosť výlučne na uvážení (prijímajúceho) štátu. Nakoľko podmienky udelenia azylu z humanitných dôvodov nie sú presne definované, odporca s odkazom na nariadenie ministra vnútra SR č. 34/2014 čl. 13 vylúčil aplikáciu § 9 zákona o azyle na navrhovateľa, pretože tento aj napriek svoju postihnutiu je schopný viesť normálny život. Okrem toho svoju žiadosť neodôvodňoval ani tak zdravotným stavom, ako potrebou liečiť sa v Piešťanoch, čo rozhodne nie je dôvodom na udelenie azylu (liečbu v Piešťanoch môže navrhovateľ podstúpiť aj ako cudzinec). Odporca navrhovateľa nemohol posudzovať ani ako utečenca „na mieste“, nakoľko, ako už bolo uvádzané, žiadne bezpečnostné zložky, prípadne neštátni aktéri, nemajú záujem práve o osobu navrhovateľa a to ani po výraznej zmene situácie v Líbyi od jeho odchodu; podľa odporcu nebolo preukázané, že by sa táto zmena nejakým spôsobom dotýkala práve osoby navrhovateľa a takisto nebolo preukázané, že by uväznenie jedného z bratov (ďalších 5 bratov, sestra a otec sú na slobode) akýmkoľvek spôsobom súviselo s uvádzanými dôvodmi pre udelenie azylu (navrhovateľ dokonca neuviedol ani dôvod uväznenia brata). Strata finančného zabezpečenia a spoločenského postavenia po páde Kaddáfího režimu totiž nie je, ako ďalej uviedol odporca, prenasledovaním v zmysle zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o neudelení azylu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 9.4.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa jeho názoru odporca vydal rozhodnutie, v rámci ktorého de facto konštatoval, že všetky skutočnosti zisťované počas vykonaných pohovorov sú irelevantné a rozhodnutie sa preto vymyká postupu a navodzuje dojem účelnej ignorancie celého obsahu spisu a záverov v ňom uvedených. V súvislosti s dôvodmi nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia vo veci navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že celá navrhovateľova žiadosť je založená na jeho statuse ako žiadateľa „na mieste“ a takto mala byť aj vyhodnocovaná, rozhodujúcou udalosťou je pritom zmena politickej situácie, ku ktorej došlo v čase pobytu navrhovateľa v SR. Táto zmena mala mať za následok, že jeho pozícia v krajine by v súčasnosti znamenala prenasledovanie, diskrimináciu, neoprávnené uväznenie, hrozbu mučenia, upieranie právnej pomoci, a to pre jeho politické názory (jeho pôsobenie v revolučnej/zelenej garde - ochranka Kaddáfího), príslušnosť ku kmeňu Gaddáfi či pre výkon služby pre Kaddáfího (navrhovateľ poukazoval na správy založené v spise, najmä na závery uvedené v Operatívnej príručke UK Border Agency, Home Office, str.12) S odkazom na správu MU-ODZS-2013/000266-004 namieta záver odporcu o tom, že navrhovateľ nie je hľadanou osobou a to z dôvodu, že v Líbyi neexistuje a ani nikdy neexistoval centrálny register hľadaných osôb. Skutočnosť, že sa mu podarilo predĺžiť si na zastupiteľskom úrade Líbye v SR platnosť pasu, nepovažuje navrhovateľ za relevantnú, nakoľko uvedené bolo spojené s obštrukciami a predlžovaním lehôt až do doby, kedy stratil právo požiadať o predĺženie pobytu na území SR. Takisto nesúhlasí so záverom odporcu o tom, že v krajine pôvodu sú ohrozené len v napadnutom rozhodnutí menované skupiny ľudí (napr. najatí žoldnieri z iných krajín, Tawergha) a osoby, ktoré sa aktívne zúčastňovali bojov - v tejto súvislosti cituje správy, na ktoré odkazuje sám odporca a z ktorých vyplýva, že aktívne sa zúčastňovanie bojov (na strane Kaddáfího) nezohráva v tomto smere žiadnu úlohu. Namieta taktiež označenie navrhovateľa za „radového člena vojenských jednotiek Kadáfího“, tento mal byť členom revolučnej gardy, osobnej ochranke Kaddáfího, pričom podľa správy založenej v spise táto bola líbyjskou polovojenskou jednotkou vytvorenou z Kaddáfího kmeňovej skupiny v regióne Syrta a táto zohrávala úlohu pri kľúčovej ochrane režimu až do jeho smrti v októbri 2011. Záver odporcu o tom, že navrhovateľ sa nezúčastňoval boja (charakterizovaného ako porušovanie ľudských práv) a teda z tohto dôvodu mu nemôže byť poskytnutá medzinárodná ochrana, považuje navrhovateľ za nelogický, podľa správ založených v administratívnom spise je totiž práve u takýchto osôb nutné zvážiť aplikáciu niektorej vylučovacej klauzuly. Namietal i právny názor podľa ktorého navrhovateľ nebude z dôvodu jeho príslušnosti ku kmeňu Gaddáfi perzekvovaný, má totiž za to, že takýto záver je v rozpore s obsahom spisov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že táto perzekúcia sa skutočne deje a teda príslušnosť ku kmeňu Gaddáfi v spojení s jeho službou Kaddáfímu má za následok odôvodnenú obavu pred prenasledovaním. Ako prenasledovanie chápe navrhovateľ aj skutočnosť, že jeho rodina v krajine pôvodu má v skutočnosti problémy, jeho brat Ahmed je neoprávnene uväznený ozbrojenou skupinou, všetci členovia rodiny prišli o majetky a zostali bez práce. Ďalej konštatoval, že odporca navrhovateľove opodstatnené obavy z útokov zo strany gangov a rôznych skupín nelogicky vyhodnotil ako „pomstu závistlivcov“ (nakoľko navrhovateľ pochádza z niekdajšej úspešnej rodiny) a vôbec globálne nezohľadnil všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu azylového konania (napr. činnosť od vlády nezávislých milícií, ktoré vykonávajú tie najhoršie veci). K tvrdeniu o účelovosti navrhovateľovej žiadosti o azyl uviedol, že si prioritne riešil svoj pobyt na území SR prostredníctvom trvalého pobytu, avšak z dôvodu veľkých politických zmien (ktoré zároveň odôvodňujú jeho postavenie utečenca „na mieste“), sa mu nepodarilo včas si zaobstarať cestovný doklad, ktorý je potrebný na predĺženie pobytu - podanie žiadosti o udelenie azylu je teda logickým vyústením vzniknutej situácie, t.j. táto mala pôvod v zmene politických pomerov a nie v samotnom neudelení trvalého pobytu. Pokiaľ ide o neposkytnutie azylu z humanitných dôvodov, navrhovateľ považuje záver odporcu o tom, že aj napriek svojim obmedzeniam môže žiť normálny život za nelogický a nekorešpondujúci s obsahom spisov ako aj s rozhodnutím odporcu v časti o priznaní doplnkovej ochrany, kde výslovne konštatuje, že by mohol byť v krajine pôvodu diskriminovaný následkom nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, na ktorú je priamo odkázaný. Navrhovateľ ďalej uviedol, že do spisu založil lekárske správy, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 9 zákona o azyle a dodáva, že v súčasnosti má veľké problémy s tvorbou dekubitov, kvôli ktorým bol mnohokrát hospitalizovaný. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 15.5.2014 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v priebehu azylového konania vykonal riadne dokazovanie a objektívnym spôsobom vyhodnotil všetky riziká spojené s prípadným návratom navrhovateľa do krajiny pôvodu, a to vrátane jeho možného presídlenia do oblastí v ktorých žije väčšina príslušníkov kmeňa Gaddáfi. Opätovne uviedol, že aj keď bol navrhovateľ nepochybne členom jednotiek Kaddáfího, jeho postavenie v nej v spojení s celkovým charakterom diktátorských režimov (ktoré sa vyznačujú hromadným zamestnávaním v ozbrojených zložkách) neodôvodňuje vznik opodstatnených obáv z prenasledovania, tak ako ho vymedzuje zákon o azyle a Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2014 navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca mal v konaní postupovať v intenciách R 1Sža/10/2013, a to osobitne vo vzťahu k posúdeniu žiadosti navrhovateľa ako žiadosti podanej „na mieste“. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti o neudelení azylu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-227/PO-Ž-2012, z ktorého zistil, že navrhovateľ v roku 2003 na územie SR pricestoval legálne, dňa 30.12.2006 uzavrel manželstvo so slovenskou štátnou občiankou a zároveň si osvojil jej dcéru. Povolenie na trvalý pobyt platné od 6.3.2007 mu zaniklo dňa 7.3.2012 a o jeho predĺženie v zákonom stanovenej lehote nepožiadal. Dňa 16.5.2012 však požiadal o udelenie azylu z obavy o svoj život a z rodinných dôvodov. V priebehu vstupného pohovoru dňa 24.5.2012 navrhovateľ o.i. uviedol, že v rokoch 2000-2003 pracoval v ochranke Kaddáfího, kde bol zaradený ako vojak s hodnosťou „arif“, v rámci výkonu svojej služby nikdy na nikoho nezaútočil, ďalej nebol nikdy členom žiadne politickej strany či hnutia, nebol ani trestne stíhaný. Pokiaľ ide o jeho rodinné pomery, uviedol, že má otca (vyhodili ho z práce, predtým pracoval v štátnej naftárskej firme v revolučnej komisii), troch vlastných súrodencov (dvaja žijú s otcom, jeden v Londýne) a piatich nevlastných (ktorí taktiež žijú s otcom), všetci z nich mali podľa vyhlásenia navrhovateľa prísť o majetok. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že v Líbyi došlo k zmene režimu, pričom ľudí ako on (keďže pracoval v ochranke bývalého prezidenta) zabíjajú priamo na ulici, resp. sú stíhaní. Uviedol tiež, že pochádza z Kaddáfího mesta a preto sa tam nemôže cítiť bezpečne. O líbyjských povstalcoch sa vyjadril ako o potkanoch a krysách, ktorých čaká vojna v uliciach a pred ktorými nebude utekať. V spise sa nachádzajú relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa obsahovo zamerané na informácie o ochranke Kaddáfího, na aktuálne zaobchádzanie s osobami, ktoré pracovali pre prezidenta, na postavenie osôb pochádzajúcich z kmeňa Gaddáfi, na existenciu zoznamu hľadaných osôb, na zaobchádzanie s líbyjskými navrátilcami. Rozhodnutím odporcu ČAS: MU-227-23/ PO-Ž-2012 zo dňa 3.8.2012 navrhovateľovi azyl nebol udelený, čo na odvolanie navrhovateľa potvrdil aj Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9Saz/60/2012-37 zo dňa 21.11.2012. Na ďalšie odvolanie navrhovateľa NS SR rozsudkom R 1Sža/10/2013 zrušil rozhodnutie ČAS: MU-227-23/PO-Ž-2012 a vec vrátil na ďalšie konanie. NS SR uložil odporcovi riadne vyhodnotiť navrhovateľom uvádzané dôvody o udelenie azylu najmä vo vzťahu k jeho členstvu v Kaddáfího ochranke a príslušnosti ku Kaddáfímu lojálnemu kmeňu alebo mestu s tým, že bude potrebné posúdiť, či navrhovateľa je možné považovať za žiadateľa „na mieste“. Po vrátení azylového spisu odporcovi navrhovateľ na pohovore dňa 25.6.2013 odpovedal na otázky týkajúce sa pravosti jeho identifikačného preukazu vydaného Dočasným obranným bezpečnostným výborom (prápor Muhammada al-Makrifa) a identifikačného preukazu vydaného Zelenou revolučnou gardou, ktoré majú preukazovať navrhovateľovo zaradenie v armáde - zabezpečenie fyzickej ochrany Kaddáfího na verejných priestranstvách. V tejto navrhovateľ podľa vlastného vyhlásenia slúžil v rokoch 2000 - 2003, kedy mal autonehodu. Zároveň uviedol, že sa nikdy nezúčastnil žiadnej akcie proti Kaddáfího odporcom a nikdy osobne nezasiahol pri ohrození Kaddáfího, k žiadnemu zásahu a ohrozeniu počas výkonu jeho služby nedošlo. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pre jeho politické presvedčenie mu v SR Líbyjčania podpálili auto a dokonca ho aj trikrát fyzicky napadli. Dodal, že žiada o azyl aj z humanitných dôvodov, nakoľko má v SR rodinu, je na vozíku a v súčasnej dobe v Líbyi neprežije, nedostane tam potrebnú zdravotnú starostlivosť. Z odpovedí na otázky podané právnym zástupcom navrhovateľa vyplynulo, že jeho rodina v Líbyi má problémy, že im podpálili dom, celá ich rodina prišla o prácu a jeho brata Khalida uväznili, pretože bol na listine hľadaných a bol (ako zamestnanec pracujúci pre vládu) obvinený, že bojoval s Kaddáfím, resp. napomáhal jeho režimu. Odporca vykonal s navrhovateľom aj ďalší, doplňujúci pohovor (dňa 15.10.2013), v ktorom navrhovateľ vypovedal, že počas služby v Zelenej revolučnej garde patril k bezpečnostnej légii, ktorá nebola bojovým práporom, zabezpečovala výlučne ochranu Kaddáfího. Ďalej uviedol, že v Líbyi nikdy nemal žiadne problémy, ani počas návštev (keď už žil na území SR), ale momentálne sa tam bojí vrátiť, lebo sa zmenil režim a ambasáda na neho vypisuje protokoly kvôli neoprávnene prevzatým peniazom. Dodal, že v Líbyi ani nejde o políciu a o vládu, ale o gangy a rôzne skupiny, ktoré prenasledujú ľudí a mstia sa, často ide o závisť a pomstu ľudom, ktorí mali nejaký vplyv. Opísal aj svoje problémy na území SR plynúce údajne z jeho postoju ku Kaddáfímu, údajne bol udávaný na polícií a chceli ho z Piešťan vyštvať. V azylovom spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu vypracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, ktoré vyhodnocujú aktuálnu situáciu v Líbyi najmä vo vzťahu ku kmeňovému rozloženiu v krajine, ozbrojeným zložkám Kaddáfího a vo vzťahu k navrátilcom, ktorí sympatizovali s Kaddáfiho režimom. Tento odbor potvrdil existenciu tzv. Revolučnej gardy, ktorá mala mať za primárnu úlohu ochranu Kaddáfího a jeho rodiny. V správe je ďalej uvedené, že osoby ktoré pochádzali z miest alebo z kmeňov vnímaných ako lojálne bývalému Kaddáfího režimu môžu čeliť zastrašovaniu, diskriminácii a detencii, skutočné individuálne zapojenie sa (napr. do bojov) sa pritom nezdá byť podstatné. Osoby vnímané ako podporovatelia Kaddáfího a jeho režimu sú vystavení riziku svojvoľného zatknutia, mučenia, zlého zaobchádzania a smrti v detencii, tak zo strany autorít prechodnej vlády a jej ozbrojených spojencov, ako aj militantov operujúcich bez vládnej kontroly, pričom úzke napojenie na Kadáfího a jeho režim indikuje pravdepodobné riziko prilákania pozornosti brigád milícií napojených na NTC. Ďalej sa v správe uvádza, že údajní podporovatelia Kaddáfího režimu nemôžu dosiahnuť efektívnu ochranu od prechodnej vlády, že mučenie vykonávajú oficiálne uznané vojenské a bezpečnostné zložky, a že podozrivé osoby sú unášané z ulíc a kontrolných stanovíšť a je nepravdepodobné, že žiadateľ s takýmto profilom bude schopný vnútorného presídlenia s cieľom vyhnúť sa riziku perzekúcie. V súvislosti s uvedeným sa v správe nachádza informácia o tom, že v Líbyi sa nenachádza oficiálny zoznam hľadaných osôb, ktoré by mali byť napojené na bývalý režim, avšak nakoľko kmeňový systém stále pretrváva napr. takí obyvatelia mesta Tawergha sú všeobecne vnímaní ako stúpenci Kaddáfího a sú na nich sústavne porušované ľudské práva, mnoho ďalších skupín ktoré sú považované a lojálne bývalému režimu zdieľajú spoločný osud politickej marginalizácie a stigmatizácie. Syrta, kde je momentálne situácia charakterizovaná napätím vo vnútri miestnych kmeňov medzi revolučným táborom a členmi starého bezpečnostného aparátu (čo vytvára kulisu pre zabíjanie v oboch mestách), je domovom 70 000 členov klanu Gaddafi. V súvislosti s predloženými identifikačnými preukazmi navrhovateľa sa v správe uvádza, že tieto mohli preukazovať príslušnosť k viacerým frakciám Revolučnej gardy, pričom názov „zelená (garda)“ spomínajú len staršie zdroje. Existenciu prápora Muhhammada al-Makrifa sa nepodarilo potvrdiť. V azylovom spise sa ďalej nachádza záznam z procedurálneho odboru zo dňa 17.9.2013, podľa ktorého nie je možné relevantne a zodpovedne sa vyjadriť k pravosti a platnosti predložených identifikačných preukazov navrhovateľa, tieto preukazy neboli podrobené ani skúmaniu ohľadom neoprávnených zásahov. Dňa 6.11.2013 bolo do spisu doručené vyjadrenie Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, podľa ktorého na základe stanoviska zaslaného z Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR identifikačné preukazy členov Líbyjskej revolučnej gardy neslúžia ako identifikačné doklady a nie je možné sa nimi preukazovať. Ešte pred vydaním rozhodnutia v merite veci navrhovateľ založil do spisu stanovisko ku žiadosti o udelenie azylu, v ktorom uviedol, že úkony odporcu vykonané po rozhodnutí NS SR vo veci podľa jeho názoru v plnej miere preukázali jeho tvrdenia. Zdôraznil, že jasne preukázal svoje dlhoročné členstvo v ochranke Kaddáfího ako aj opodstatnenosť svojich obáv z návratu do Líbye, čo dokazuje aj súčasná situácia jeho rodiny a útoky voči jeho osobe na území SR. Ďalej má za to, že jeho status utečenca „na mieste“ plynie zo zmeny politickej situácie v Líbyi v čase jeho neprítomnosti, ktorá mala za následok, že jeho pozícia v krajine pôvodu by v súčasnosti znamenala prenasledovanie, diskrimináciu, neoprávnené väznenie, hrozbu mučenia, upieranie právnej pomoci, a to z dôvodu jeho príslušnosti ku kmeňu Gaddáfi, jeho politickým názorom deklarovaným členstvom v jeho ochranke, či z dôvodu výkonu povolania (poukazuje pritom predovšetkým na závery uvedené v Operatívnej príručke UK Border Agency, Home Office, str. 12). K žiadosti o azyl z humanitných dôvodov navrhovateľ poukazoval na svoj zdravotný stav, ktorý doložil viacerými lekárskymi správami. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom: K námietke rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vyčerpávajúcim a teda dostatočným spôsobom zistil stav veci. Opakovane vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl a následne s poukazom na ním udávané skutočnosti, resp. predložené dôkazy vyhľadal a do spisu založil informácie o Líbyi pochádzajúce z rôznych zdrojov. Takto zistený stav veci opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Skutočnosť, že na základe takto zisteného stavu veci podanú žiadosť navrhovateľa o azyl vyhodnotil ako nedôvodnú, keď navrhovateľovi azyl podľa § 8 zákona o azyle neudelil, nie je podľa názoru súdu možné vyhodnotiť ako rozpor obsahu spisu s rozhodnutím. Odporca totižto v rozhodnutí opísal správnu úvahu, ktorú pri vydaní napadnutého rozhodnutia použil a na základe ktorej dospel k vydaniu negatívneho rozhodnutia. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. V súvislosti s touto námietkou súd zdôrazňuje, že pri posúdení splnenia či nesplnenia podmienok udelenia azylu (§ 8 zákona o azyle) je odporca viazaný zákonom a inými správnymi predpismi (§ 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 ZB. o správnom konaní). V danom prípade potom správnym poriadkom, zákonom o azyle, resp. Ženevskou konvenciou. Preto výklady podmienok udelenia azylu obsiahnuté napr. v rôznych príručkách, stanoviskách či elaborátoch nemôžu byť smerodajnými pri posudzovaní podmienok udelenia či neudelenia tejto formy medzinárodnej ochrany. Ako to je zrejmé z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca sa pri posúdení prejednávanej veci zaoberal individuálnym posúdením osoby navrhovateľa, pričom aj na základe takéhoto posúdenia dospel k úvahe, prezentovanej v napadnutým rozhodnutím. Navrhovateľ nesprávnosť právneho posúdenia jeho žiadosti o azyl oprel o dve skutočnosti. Prvou je jeho príslušnosť ku kmeňu Gaddafi a druhou jeho ohrozenie z dôvodu jeho pôsobenia v ochranke Kaddáfiho. Pokiaľ ide o príslušnosť navrhovateľa ku kmeňu z ktorého pochádza Kaddáfí: Je skutočnosťou, že navrhovateľ pochádza z mesta Syrta z ktorého pochádzal aj sám Kaddáfí. Ako to vyplýva zo správ založených v spise, príslušníci kmeňa či kmeňov, ktoré sú spriaznené s kmeňom Gaddafi boli a môžu byť objektom diskriminácie. Krátko po zvrhnutí Kaddáfiho režimu táto diskriminácia mohla dosahovať úroveň perzekúcie, avšak v súčasnosti túto úroveň nedosahuje. To je spôsobené jednak uplynutím času a jednak tým, že navrhovateľ by sa (v prípade návratu) vrátil do mesta Syrta, ktoré je prevažne tvorené príslušníkmi kmeňa Gaddafi, ktorá skutočnosť poskytuje navrhovateľovi (resp. aj jeho rodine) dostatočnú úroveň primeranej ochrany. Pokiaľ by sa aj správanie sa príslušníkov iných kmeňov k tejto časti populácie vy mykalo z bežných štandardov, ako to vyplýva z vyhľadaných informácií, takéto správanie sa nedosahuje aktuálne úroveň perzekúcie. Ku skutočnosti, že navrhovateľov otec bol vyhodený zo zamestnania, odporca správne poukázal na skutočnosť, že ukončenie jeho zamestnania nesúvisí s kmeňovou príslušnosťou, ale s tým, že činnosť „revolučnej komisie“ bola ukončená. Pokiaľ ide o informáciu týkajúcu sa podpálenia domu patriaceho navrhovateľovej rodine, táto potvrdená nebola, nie je známa ani ev. príčina, pričom celá rodina navrhovateľa stále žije v meste Syrta. Navrhovateľ tiež pred odporcom dôvodil, že jeho brat „Khalid“ bol zadržaný na základe zoznamu hľadaných osôb. K tejto informácii súd poznamenáva, že navrhovateľ ako zadržaného brata v podanom opravnom prostriedku označil menom „Ahmed“, ktorá skutočnosť spochybňuje tvrdenia navrhovateľa, osobitne vo vzťahu k prezentovaným ohrozeniam. Záverom tejto časti odôvodnenia súd poznamenáva, že ak by aj v dôsledku navrhovateľovej príslušnosti ku kmeňu Gaddafi hrozilo zaobchádzanie nesúladné s pojmom „diskriminácia“, ochrana pred ním bola navrhovateľovi zabezpečená poskytnutím doplnkovej ochrany, pričom nie je podstatným z akého dôvodu táto ochrana bola poskytnutá. Pokiaľ ide o pôsobenie navrhovateľa v Kadáfiho ochranke: V konaní pred odporcom nebolo na základe vykonaného dokazovania spochybnené pôsobenie navrhovateľa v zložke ochrany Kaddáfího. Bolo však preukázané aj to, že navrhovateľ v nej pôsobil ako radový člen, ktorý sa nikdy nepodieľal na zásahoch - zákrokoch či represáliách voči líbyjskému obyvateľstvu, ako tiež to, že od roku 2003 (po autonehode) už v nej nepôsobil vôbec a zdržiavala sa mimo územia Líbye. Navrhovateľovo pôsobenie v tejto ozbrojenej zložke však podľa názoru súdu nie je možné chápať ako zastávanie určitých politických názorov v dôsledku čoho by navrhovateľovi reálne hrozilo prenasledovanie. Pod pojmom „zastávanie určitých politických názorov“ je podľa názoru súdu konanie jednotlivca politického charakteru o ktorom má štát či tretia osoba vedomosť a ktoré je namierené proti existujúcemu (politickému) systému. Navrhovateľa však iba tým, že bol členom Kaddáfiho ochranky, (pričom sa nikdy ako to sám prezentoval nezúčastnil konania voči jednotlivcom či skupine ľudí, ktoré by bolo nezlúčiteľné so zásadami zachovávania ľudských práv) nemožno spájať so zastávaním politických názorov v dôsledku čoho by mu hrozila perzekúcia. Na tomto mieste súd považuje za potrebné vyjadriť sa k otázke navrhovateľom podanej žiadosti o azyl ako podanej „na mieste“. Je skutočnosťou, že navrhovateľ pôsobil v Kaddáfiho ochranke ako jej radový člen, že sa nepodieľal na represáliách voči obyvateľstvu a že počas jeho pobytu na Slovensku došlo k zvrhnutiu Kaddáfího režimu v dôsledku čoho a následných udalostí navrhovateľ o azyl požiadal. Po formálnej stránke teda navrhovateľ svoju žiadosť o azyl podal „na mieste“. Toto označenie podanej žiadosti však neznamená, že automaticky (v dôsledku zmeny režimu v Líbyi) ide o žiadosť dôvodnú, resp. splňujúcu predpoklady udelenia azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Aj pri posudzovaní takto podanej žiadosti musí byť v konaní posudzované, či existujú alebo neexistujú dôvody udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Ako to podľa názoru súdu odporca správne konštatoval, iba púhe pôsobenie navrhovateľa v ochranke Kaddáfího do roku 2003 neznamená, žeby táto skutočnosť bola dôvodom k udeleniu azylu. A to aj z pohľadu aktuálnej situácie v Líbyi. Ak teda odporca navrhovateľovi z titulu jeho pôsobenia v Kaddáfího ochranke (do roku 2003) a aj s poukazom na aktuálnu (politickú) situáciu v Líbyi azyl neudelil, súd toto jeho rozhodnutie pokladá za logické a za správne. Ako to vyplýva z obsahu informácií založených v spise odporcu, i napriek vyššie uvedenému nie je možné spoľahlivo vylúčiť, že by navrhovateľ nebol v prípade svojho návratu obťažovaný predovšetkým zo strany neštátnych subjektov, ktoré by navrhovateľa mohli spájať s Kaddáfím a to i napriek vyššie uvedenému, že navrhovateľ bol iba radovým členom jeho ochrany (aj to iba do roku 2003) a že nikdy voči líbyjskému obyvateľstvu nezasahoval. Táto ev. potrebná ochrana však podľa názoru súdu spadá pod pojem prípadného vážneho bezprávia. Odporca navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu, pričom dôvod jej poskytnutia z tohto pohľadu nie je rozhodujúci. Ak teda navrhovateľovi odporca doplnkovú ochranu poskytol i keď z dôvodu zabezpečenia potrebnej zdravotnej starostlivosti, tento druh medzinárodnej ochrany reálne existuje a teda zabezpečuje navrhovateľovi oprávnenie zotrvania na území Slovenska. Teda mu zabezpečuje ochranu pred prípadným vážnym bezpráví, v čítane ev. zlého zaobchádzania s ním s poukazom na jeho minulosť. Súd iba poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľ požiada v budúcnosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany, bude úlohou odporcu pri jej posúdení zohľadniť všetky formy vážneho bezprávia, ktoré by navrhovateľovi hrozili či mohli hroziť v prípade jeho návratu. Teda odporca pri takomto posudzovaní prípadnej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany nemôže žiadosť posudzovať iba z pohľadu dôvodu, ktorý viedol k jej poskytnutiu, ale s poukazom na ust. § 13a, § 2 písm. f) zákona o azyle. Teda o. i. aj z pohľadu ev. vážneho bezprávia, ktoré by mu hrozilo z dôvodu jeho klanovej príslušnosti, resp. z dôvodu jeho predošlého pôsobenia v ochranke Kaddáfího. Pokiaľ ide o dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl, ktorý sa týkal toho, že na Slovensku má manželku a dcéru, ktoré sú slovenskými štátnymi príslušníčkami, tento zjavne nie je dôvodom k udeleniu azylu, nakoľko manželka navrhovateľa nie je azylantkou. Ani ďalšie dôvody uvádzané navrhovateľom následne (obvinenie veľvyslancom Líbye na Slovensku týkajúce sa poberania financií na liečenie, resp. podpálenie jeho auta, podávanie trestných oznámení) nie sú dôvodmi na udelenie azylu, nakoľko ak sa aj udiali, udiali sa na Slovensku a nie v Líbyi. K námietke týkajúcej sa neudelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle (humanitárny azyl) súd poznamenáva, že jeho udelenie závisí výlučne od rozhodnutia odporcu, nakoľko na jeho udelenie niet právneho nároku. Odporca sa ním v odôvodnení svojho rozhodnutia však zaoberal, odôvodnil prečo - z akých dôvodov k postupu podľa tohto zákonného ustanovenia nepristúpil. Pretože súd navrhovateľom vznesené námietky z dôvodov vyššie uvedených vyhodnotil ako nedôvodné, pričom napadnutý výrok o neudelení azylu navrhovateľovi pokladal za správny a zákonný, napadnutý výrok potvrdil. Súd opätovne poznamenáva, že poskytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľovi bola navrhovateľovi poskytnutá adekvátna ochrana pred ev. hroziacim vážnym bezprávím. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).