Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/48/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200840 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľov: X/ Y. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. V., O.. F. XX, 2/ Y.R. E., O.. XX.X.XXXX, V. V., Y. X, obaja zast.: JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou so sídlom ul. 29. augusta 5, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu Č. k.: 6714, 6713/2004, zn.: OU-BA-PLO-2014/70963/19076/MBE zo dňa 16.04.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Č. k.: 6714, 6713 /2004, zn.: OU-BA- PLO-2014/70963/19076/MBE zo dňa 16.04.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods.2, písm. c/ a d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade titulom náhrady trov konania sumu 540,28 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľov, č. ú.XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovatelia podali dňa 27.05.2014 Krajskému súdu v Bratislave opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu Č. k.: 6714, 6713/2004, zn.: OU-BA-PLO-2014/70963/19076/MBE vydaného dňa 16.04.2014 dôvodiac tým, že rozhodnutie, ako aj postup odporcu sú nezákonné, v dôsledku čoho je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovatelia mali za to, že rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, v konaní odporcu sa vyskytla vada majúca vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ako dôvod, pre ktorý odporca nepriznal navrhovateľom vlastnícke právo k pozemkom (nesplnenie podmienky uvedenej v § 2 ods. 1 reštitučného zákona - v rozhodnutí odporca uviedol, že nemali a ani nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky) považujú za nesprávny a rozporný s ustálenou judikatúrou. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/114/1992 zo dňa 22.12.1992, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri zisťovaní danosti podmienky trvalého pobytu na území ČSFR treba okrem splnenia povinnosti ohlásenia trvalého pobytu v evidencii obyvateľstva skúmať aj to, či osoba uplatňujúca zmiernenie následkov majetkových krívd má v úmysle mať trvalý pobyt na území ČSFR (Slovenska) a to s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, najmä aj schopnosti a možnosti tu trvale žiť, jej sociálne a majetkové pomery v cudzine, rodinné a osobné pomery v tuzemsku a v cudzine. Podstatným dôkazom v tomto smere je nepochybne osobný výsluch osoby uplatňujúcej zmiernenie následkov krívd. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že výklad a aplikácia reštitučných predpisov musí vychádzať a sledovať ich hlavný účel a správny orgán svojím postupom nesmie znemožňovať uplatnenie príslušných reštitučných nárokov. Potom navrhovatelia zastávali názor, že odporca bol povinný pojem trvalý pobyt neredukovať len na jeho evidenciu podľa znenia zákona o hlásení pobytu občanov, ale bol povinný ho vykladať aj vzhľadom na materiálnu časť tohto pojmu, ktorá predpokladá úmysel oprávnenej osoby trvale bývať na území SR. Odporca sa otázkou trvalého pobytu navrhovateľov nezaoberal v zákonom predpokladanom rozsahu a pri výklade reštitučného zákona nevychádzal a nesledoval jeho hlavný účel. Svoj záver o tom, že navrhovatelia nemali a nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky mal odporca preukázaný len z listinných dôkazov. V svojom rozhodnutí poukázal aj na čestné prehlásenie navrhovateľov, avšak v rozhodnutí sa s ním nijako nezaoberal a nevysporiadal. Odporca sa nijako nevysporiadal s úmyslom navrhovateľov v rozhodnom období (v lehote na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - od 01.01.2004 do 31.12.2004) mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý navrhovatelia deklarovali. Nezaoberal sa ich schopnosťami a možnosťami trvalo žiť na území Slovenskej republiky. Mali zato, že posudzovanie tak subjektívnej veci, ako je úmysel trvale sa zdržiavať na území Slovenskej republiky nemohlo byť založené len na dôkazoch formálneho charakteru. Poukázali, že v rozhodnutí uvádzané písomnosti neboli vyhotovené v rozhodnom období, v ktorom bol odporca povinný skúmať úmysel navrhovateľov. Tým, že odporca sa vôbec nezaoberal materiálnou časťou pojmu trvalý pobyt - nezaoberal sa ich úmyslom v rozhodnom období mať trvalý pobyt na území Slovenska aplikoval ustanovenie § 2 ods. 1 správneho poriadku neprípustným spôsobom - podmienka trvalého pobytu by znamenala súčasne faktický pobyt navrhovateľov na území Slovenska a potom jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovatelia listom z 15.02.2012 navrhli odporcovi, aby v konaní vykonal ich výsluch a to za účelom zistenia ich úmyslu mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Napriek tomu však odporca v danej veci ústne pojednávanie nenariadil, čím zaťažil konanie podstatnou vadou a potom jeho napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zistený skutkový stav bol nedostačujúci na posúdenie veci. Zároveň napadnuté rozhodnutie pokladajú za nezákonné aj z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko odporca sa v ňom nevysporiadal v potrebnom rozsahu z otázkou ich trvalého pobytu na území Slovenska, vyplývajúcou z ich písomnosti mu adresovanej dňa 24.02.2012 a neuviedol dôvod prečo ich v konaní nevypočul. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odporcu spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie musí obsahovať dostatočnú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ktorých zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúce. 2. Napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľom v 1/ a 2/ rade vlastnícke právo k pozemkom ani právo na náhradu za ne dôvodiac tým, že navrhovatelia ako žiadatelia nemali a ani nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a preto nesplnili podmienku v zmysle § 2 ods. 1 reštitučného zákona. Takéto svoje rozhodnutie oprel o zistenie, že z potvrdenia registra obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2007 vyplynulo, že navrhovateľka 1/ má od roku 1993 pobyt na adrese V., O. F. Č. XX a navrhovateľ 2/ má pobyt od 13.12.1993 v V. na Y. H. Č. X. Na tieto adresy boli navrhovateľom zasielané výzvy na doloženie dokladov v roku 2005 a 2007, pričom korešpondencia sa mu vrátila s označením adresát neznámy. Z osvedčenia o dedičstve č. D 402/00, D not 77/00 právoplatného dňa 08.04.2002 vyplynulo, že obaja navrhovatelia uviedli miesto svojho pobytu Švajčiarsko. Z listu navrhovateľky 1/ zo dňa 22.03.2011 vyplynulo, že táto zasielala svoj list zo Švajčiarska. Potom z dokazovania bolo zrejmé, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade evidenčne majú vedený pobyt v Bratislave, avšak na adresách v Bratislave sa nezdržujú a trvale žijú vo Švajčiarsku. Toto vyplývalo aj z potvrdenia o pobyte zo Švajčiarska zo dňa 23.02. a 24.02.2012, osvedčenia o dedičstve, osvedčenia o štátnom občianstve navrhovateľa v 2/ rade zo dňa 09.05.2000 a plnej moci zo dňa 14.10.2004, ktorou navrhovateľka v 1/ rade splnomocnila JUDr. Kusyna na zastupovanie vo veciach týkajúcich sa usporiadania nehnuteľností na území Slovenskej republiky. K podanému odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca s tým, že v ňom navrhovatelia neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, neposúdil a vyhodnotil. Preto považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané v súlade so zákonom a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Mal za to, že z tvrdení navrhovateľov nevyplynulo, že po prihlásení na trvalý pobyt na území Slovenska sa odhlásili z trvalého pobytu na území Švajčiarska. Naopak počas celej doby mali navrhovatelia trvalý pobyt na území Švajčiarska a na uvedených adresách sa aj reálne zdržovali. Vzhľadom na ich čestné prehlásenie mali vôľu bývať na území Slovenska s úmyslom trvalého dožitia v časovom úseku od roku 1993 do v roku 2004. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal predmetnú vec na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti ospravedlnených odporcu a účastníka konania v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a to v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu nie je v súlade so zákonom a odvolanie voči nemu je dôvodné. Súd sa pred rozhodnutím podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu a zistil, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade písomne dňa 30.12.2014 uplatnili svoj reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Ružinov. V týchto žiadostiach navrhovateľka 1/ uvádzala ako trvalý pobyt adresu V., O.Á. F. Č.. XX a navrhovateľ v 2/ rade adresu V., Y. H.. Č.. X. V spise je založené plnomocenstvo zo dňa 09.05.2007, ktorým navrhovatelia splnomocnili advokáta - Mgr. Irsáka na ich zastupovanie v danom reštitučnom konaní a z tohto plnomocenstva vyplýva, že obaja uvádzali ako svoj pobyt adresu vo Švajčiarsku. Dňa 14.10.2004 navrhovatelia udelili plnomocenstvo na zastupovanie vo veci usporiadania ich nehnuteľností na území Slovenskej republiky pre JUDr. Ľubomíra Kusyna, pričom na splnomocnení si ako adresu pobytu navrhovateľka 1/ uviedla Švajčiarsko a navrhovateľ 2/ Bratislavu, Y. H. Č.. X. Dňa 20.01.2012 navrhovateľka 1/a dňa 24.01.2012 navrhovateľ 2/ splnomocnili súčasnú advokátku na ich zastupovanie v prebiehajúcom reštitučnom konaní, pričom obaja ako adresu trvalého pobytu uviedli Slovenskú republiku, Bratislavu, O. F., E.. Y. H.. Písomnosťou zo dňa 24.02.2012 navrhovatelia doložili čestné vyhlásenia o tom, že v období od 14.07.1993 do 31.12.2004 mali vôľu bývať na území Slovenskej republiky s úmyslom trvalého dožitia. Zároveň predložili doklady o svojom trvalom pobyte na území Švajčiarskej republiky. V spise sa nachádza osvedčenie o štátnom občianstve vydané Krajským úradom v Bratislave dňa 14.05.2007 navrhovateľa 2/ o jeho súčasnom pobyte vo Švajčiarsku a osvedčenie navrhovateľky 1/ zo dňa 15.05.2007 o jej trvalom pobyte v Bratislave ako aj osvedčenie o štátnom občianstve navrhovateľky 1/ zo dňa 29.12.2004 s uvedeným jej trvalého pobytu v Bratislave a osvedčenie o štátnom občianstve navrhovateľa 2/ zo dňa 09.05.2000 s uvedením jeho trvalého pobytu vo Švajčiarsku. Dňa 02.04.2007 register obyvateľov Slovenskej republiky vydal potvrdenie o trvalom pobyte navrhovateľov a to navrhovateľky v 1/ na adrese V., O.. F. Č.. XX od 14.07.1993 a navrhovateľa 2/ na adrese BE., Y. H.. Č.. X od 13.12.1993. Identické adresy trvalého pobytu boli uvedené vo výpise z registra obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2007. Osvedčenie o dedičstve po zomrelom otcovi navrhovateľov P.. E. vydané notárkou JUDr. Schweighoferovou dňa 08.04.2002 uvádzalo adresu trvalého pobytu navrhovateľov Švajčiarsko. V spise sa ďalej nachádza súhlas so spracovaním, poskytovaním a sprístupňovaním osobných údajov zo dňa 29.05.2007 udelený navrhovateľom 2/, podľa ktorého mal bydlisko v Bratislave, výzva odporcu zo dňa 25.08.2005 adresovaná navrhovateľom v 1/ a 2/ rade, pričom podľa doložených vyjadrení doručujúcej pošty boli obaja navrhovatelia na adresách uvedených v Bratislave neznámi, rozhodnutie zo dňa 04.05.2007 o prerušení konania, pričom opätovne podľa vyjadrenia doručujúcej pošty navrhovatelia na adresách uvedených v Bratislave boli neznámi, výzvy zo dňa 09.11.2011 adresované navrhovateľke v 1/ rade do Švajčiarska spolu s potvrdením o jej prevzatí, preskúmavané rozhodnutie doručované navrhovateľom v 1/ a 2/ rade do Švajčiarska spolu s doručenkami o ich osobnom prevzatí oboma navrhovateľmi. Na súdnom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že pokladá napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, nakoľko sa v ňom odporca dostatočným spôsobom nevysporiadal s otázkou trvalého pobytu navrhovateľov a ich úmyslom trvale bývať na území Slovenska, čo obaja deklarovali písomnými vyhláseniami zaslanými odporcovi. Otázku trvalého pobytu navrhovateľov odporca posudzoval formalisticky a v rozpore s už ustálenou judikatúrou a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil. 4. Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb , ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 2 ods. 1 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu a období od 25.02.1458 do 01.01.1990. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 5. Predmetom súdneho prieskumu podľa ustanovení tretej hlavy ( § 250l O.s.p. a nasl.) piatej časti O.s.p. bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým nevrátil vlastníctvo k pozemkom a ani nepriznal právo na náhradu za pôvodné nehnuteľnosti navrhovateľom v 1/ a 2/ rade a to v rozsahu podaných odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade - nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj jeho nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podaného opravného prostriedku navrhovateľov musí konštatovať, že ich námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov sú dôvodné. K námietkam nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov súd uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj postupu odporcu predchádzajúceho jeho vydaniu vyplýva, že sa riadne nevysporiadal so skutkovým stavom veci z hľadiska úmyslu navrhovateľov mať trvalý pobyt na území Slovenska v rozhodnom období, ich schopnosťami a možnosťami žiť na území Slovenskej republiky. Túto skutočnosť mal odporca zisťovať aj výsluchom navrhovateľov, čo však napriek ich návrhu nevykonal. Súd poukazuje tiež na to, že z jednotlivých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli prijatý záver odporcu v napadnutom rozhodnutí jednoznačný nie je, nakoľko tieto dôkazy si navzájom odporujú (uvádza sa v nich trvalý pobyt navrhovateľov v rozhodnom období tak na území Slovenska, ako aj na území Švajčiarska). Zároveň súd musí konštatovať, že rozhodnutie odporcu nie je ani dostatočne odôvodnené, nakoľko sa v ňom riadnym spôsobom a v zodpovedajúcom rozsahu nevysporiadal s otázkou trvalého pobytu navrhovateľov na území Slovenskej republiky v rozhodnom období. Neodôvodnil, prečo neakceptoval navrhovateľmi v čestnom vyhlásení z 24.02.2012 uvádzanú vôľu bývať na Slovensku s úmyslom trvalého dožitia. Odôvodnenie rozhodnutia je možné pokladať za arbitrárne, keďže z neho nevyplýva dôsledné riadenie sa pri jeho vypracovaní § 47 ods. 3 správneho poriadku. Bude potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vec následne posúdiť a rozhodnutie náležite odôvodniť a to aj s poukazom na následné kroky navrhovateľov ohľadom reálnosti ich úmyslu žiť na Slovensku. Súd nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľov týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutie. Podľa presvedčenia súdu námietka nesprávneho právneho posúdenia veci bola vznesená navrhovateľmi predčasne, nakoľko až po riadnom zistení skutkového stavu veci bude možné posúdiť či právne posúdenie veci odporcom bolo nesprávne alebo nie. Nakoľko však odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci nie je možné sa k vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci nateraz vyjadriť. Vznesenej námietke existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia súd uvádza, že navrhovatelia túto vznesenú námietku v podanom opravnom prostriedku žiadnym bližším spôsobom nekonkretizovali a neurobili tak ani na nariadenom súdnom pojednávaní a preto sa súd nemohol ňou zaoberať, nakoľko z obsahu vyjadrení navrhovateľov k veci nevyplývalo v akom konkrétnom postupe odporcu mala táto vada spočívať. Na základe vyššie uvedených skutočností, mal súd za to, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je plne v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čoho dôsledkom je nedostatočne zistený skutkový stav ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v spojení s § 250q ods.2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250 r O.s.p.) v tomto rozhodnutí. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci úspešným navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania priznal. Trovy konania navrhovateľov predstavujú náhradu ich právneho zastúpenia v celkovej výške 540,28 € za nasledovné úkony právnej služby pre každého z navrhovateľov - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní, pri výške tarifnej odmeny za úkon 134 €, 3 krát režijný paušál po 8,04 €, pri znížení tarifnej odmeny o 50% a 20% DPH ( § 11 ods. 4, § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.).