Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/457/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109223870 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109223870.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v J. v senáte zloženom z predsedníčky senátu I.. R. D. a členiek senátu I.. T. I. a C.. J. J. v právnej veci navrhovateľa: C. časť J. - D. C., so sídlom E. nábrežie 3, J., W.: XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou B. Q. s.r.o., so sídlom P. XX, J., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: W.. E. C., bytom J. L. XX, J., zast. advokátom I.. K. O., T. XX, J., o zaplatenie 89,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu J. I v J. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/ XXXX-XX, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v J. rozsudok Okresného súdu J. I v J. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 29,08 eura k rukám advokáta odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa (pôvodne spoločnosť S. spol. s r.o. J.), ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 89,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 30.6.2006 do zaplatenia z titulu náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla odporcu, a navrhovateľovi súčasne uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 84,11 eura, k rukám advokáta odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 22.6.2006 bolo z ulice G. č. XX v J. odstránené osobné motorové vozidlo odporcu zn. V., R.: BA-XXX JP. O odstránení vozidla rozhodol pracovník mestskej polície Y. mesta SR J. č. XXX XXCo/XXX/XXXX z dôvodu zákazu zastavenia, státia v jazdnom pruhu, prekážka v cestnej premávke, státie v protismere. Odťah motorového vozidla vykonala obchodná spoločnosť S. spol. s r.o., ktorá faktúrou č. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, splatnou dňa XX.X.XXXX odporcovi vyfakturovala náklady za výkon núteného odťahu vo výške 2.700,- Sk. Odporca náklady na odťah vozidla neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2008 postupca E. J. - D. mesto odplatne postúpil postupníkovi S. spol. s r.o. pohľadávky s príslušenstvom, ktoré má postupca voči dlžníkom uvedeným v prílohe č. 1. z titulu neuhradených nákladov spojených s odstránením motorových vozidiel, ktoré mali znášať v zmysle § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. V prílohe je uvedený aj odporca s motorovým vozidlom R.: BA-XXX JP, odtiahnutým dňa 22.6.2006. Súd tiež zistil, že zriaďovacou listinou zo dňa 30.1.1992 miestne zastupiteľstvo C. časti J. - D. C. zriadilo dňom 1.2.1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu E., ktorej predmetom činnosti bolo aj vykonávať správu a údržbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Zmluvou o výkone odťahovej služby zo dňa 5.1.2003 E. J. splnomocnil spoločnosť S. spol. s r.o. J. výkonom odstraňovania a následným premiestňovaním motorových vozidiel z územia mestskej časti J. - D. mesto z ciest patriacich do jeho správy na základe opatrenia, ktoré nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o úradný postup v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. alebo na základe opatrenia policajta PZ nariaďujúce odtiahnutie motorového vozidla. Uznesením č. 124/2008 Miestneho zastupiteľstva mestskej časti J. - D. mesto bola rozpočtová organizácia E. J. - D. mesto k 31.12.2008 zrušená a všetky práva a povinnosti prešli na navrhovateľa. Súd s poukazom na § 40 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5, § 124 ods. 6 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla, na § 3d ods. 4 písm. b) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla, dospel k záveru, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená, je oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 70/2003, podľa ktorého odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona, a pretože § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Súd tak dospel k záveru, že odťah motorového vozidla odporcu zn. V. R.: BA-XXX JP dňa 22.6.2006, vykonaný spoločnosťou S. spol. s r.o. J., bol vykonaný neoprávnene a pohľadávka pôvodného navrhovateľa spoločnosti S. spol. s r.o. vyúčtovaná odporcovi faktúrou č. XXXXX/XX zo dňa 22.6.2006, splatnou dňa 29.6.2006, vo výške 2.700,- Sk neexistovala, a nebolo možné ju preto platne postúpiť na navrhovateľa. XXCo/XXX/XXXX Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania v sume 84,11 eura za 3 úkony právnej služby. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že rozsudok považuje v plnom rozsahu za nesprávny a žiada odvolací súd, aby ho zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,62 eura spolu s úrokom z omeškania, ako aj a trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Podľa navrhovateľa dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že striktný výklad ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách spôsobom, aký uvádza súd, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by sme pripustili, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku Slovenskej republiky sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej, ako je vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Zároveň uviedol príklady, kedy správca komunikácie vykonáva svoju zákonnú povinnosť prostredníctvom zmluvného partnera (zimná údržba, pravidelná údržba ciest, dopravnej zelene, zvislého dopravného značenia, vodorovného dopravného značenia, mostov, podchodov, cestnej svetelnej signalizácie, podzemných kolektorov). Podľa navrhovateľa je tak doslovný výklad ust. § 40 súdom neúmerne reštriktívny a v priamom rozpore so zmyslom, účelom a cieľom zákonodarcu uvádzaného aj v dôvodovej správe, a preto nie je namieste. Poukázal na to, že spoločnosť S. spol. s r.o. ako zmluvný partner navrhovateľa vykonávala len technickú realizáciu samotného rozhodnutia správcu komunikácie o odťahu motorového vozidla, spolu s činnosťami s tým priamo súvisiacimi, bez ktorých by odťah nebolo možné vykonať. Spoločnosť S. spol. s r.o. nerozhodovala o odťahu motorového vozidla a rovnako ani nevymáhala náklady tohto odťahu, a teda žiadnym spôsobom nezasahovala do práv jednotlivcov. Na preukázanie oprávnenosti obchodnej spoločnosti S. spol. s r.o. na vykonanie technického odťahu motorových vozidiel poukázal na rozhodnutia odvolacieho a dovolacieho súdu, ako aj na nález Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 300/07 - 30 zo 14.2.2008. Navrhovateľ má jednoznačne za to, že zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby uzatvorená dňa 23.10.2006 medzi rozpočtovou organizáciou E. J. - D. C. zriadenou navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou S. spol. s r.o. neodporuje zákonu č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu Slovenskej republiky, a teda nejde o neplatný právny úkon, a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Krajský súd v J. ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie, ani zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 XXCo/XXX/XXXX O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň. Na podporu správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd ešte uvádza, že z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť S. spol. s r.o. za žiadnych okolností nemožno považovať za právnickú osobu založenú alebo zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými osobami bola v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník - ďalej len OBZ) založená za účelom podnikania, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 OBZ rozumie sústavná činnosť - vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 OBZ tretia veta môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade spoločnosti S. spol. s r.o. však táto podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona neumožňuje založiť takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci. Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, na spoločnosť S. spol. s r.o. na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou S. spol. s r.o. ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil, a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a Ústavou SR, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb) v prípade nakladania s ich majetkom, aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Navyše neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa v jeho návrhu na začatie konania, že o odťahu rozhodol správca komunikácie, čo preukazoval v konaní Protokolom o odstránení vozidla, podpísaným príslušníkom mestskej polície. Aj keď podľa § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. Z.z. mohol o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo XXCo/XXX/XXXX aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré vykonavajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií). Keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto prípade (a v mnohých iných) mestský policajt urobil, urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore so zákonom. Neobstojí ani odvolávanie sa navrhovateľa na iné rozhodnutia súdov, pretože odvolací súd v tomto konaní nie je nimi viazaný, a čo sa týka nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 300/07-30 zo dňa 14.2.2008, tu boli dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu len procesné dôvody - neúplné odôvodnenie vzhľadom k právnemu názoru obsiahnutého v rozsudku krajského súdu. Je teda zrejmé, že pohľadávka nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti S. spol. s r.o., keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon, a táto ani nemohla neexistujúcu pohľadávku postúpiť na navrhovateľa. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania v súdenej veci predstavujú odmenu advokáta za jeden úkon právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 7.8.2012) pri odmene za jeden úkon podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 16,60 eura, 1x paušálna náhrada vo výške 7,63 eura (rok 2012) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), všetko spolu s DPH 20% vo výške 4,85 eura (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.). Spolu teda trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 29,08 eura, ktorú sumu ako náhradu trov odvolacieho konania zaplatí navrhovateľ advokátovi odporcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.