KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava18. 12. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/823/2014 z 18. 12. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2014, sp. zn. 14Co/823/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1114226085.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/823/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114226085
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114226085.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: L.. V. A., nar. X.X.XXXX, bytom H. 2, N., v konaní
zastúpenej Mgr. Petrom Reom, advokátom so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti odporcovi: Toletum
s.r.o., so sídlom Smrečianska 43, Bratislava, IČO: 35 947 128, o nariadenie predbežného opatrenia, o
odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6.10.2014, č.k.
7C/106/2014-21, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6.10.2014, č.k. 7C/106/2014-21
p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil súdnemu exekútorovi M.. F. H. so sídlom v F., aby
nenakladal s výťažkom dražby vykonanej v rámci exekúcie sp. zn. M.a týkajúcej sa nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese N. V, m.č. A., k.ú. A., evidovaných na LV č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci
sa na 7. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu a na pozemku vo veľkosti X/XX, a to až do právoplatného skončenia
súdneho konania o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa chce vo veci samej domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré mal odporca získať ako oprávnený v exekučnom konaní, vedenom pod
sp. zn. EX XXX/XXXX u súdneho exekútora F. v dôsledku toho, že exekučný titul, na základe ktorého
sa viedla exekúcia, odpadol.

Vo svojom návrhu však neosvedčila ani základný predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia -
osvedčenie právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Výťažok z dražby
dosiaľ nebol odporcovi, ako oprávnenému v exekučnom konaní, poukázaný, teda jeho majetok sa dosiaľ
nezväčšil a bezdôvodné obohatenie u neho dosiaľ nenastalo.

Okrem toho súd prvého stupňa nepovažoval nebezpečenstvo ujmy, ktoré prípadne hrozí navrhovateľke,
za bezprostredné a naliehavé. Ani túto základnú náležitosť predbežného opatrenia teda navrhovateľka
neosvedčila. Navrhovateľka nepreukázala, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9.7.2012,
č. k. 36Er 498/2007-514, ktorým bol schválený príklep, by malo byť právoplatné. Poukázal aj na to,
že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.1.2013, č. k. 24C/81/2012-59, ktorým bolo
vyhlásenie nebohého manžela navrhovateľky o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou určené za
neplatné právne úkony, nadobudlo právoplatnosť už dňa 18.2.2013, t.j. pred dvadsiatimi mesiacmi.
Navrhovateľka ani nijakým spôsobom neosvedčila existenciu konkrétneho konania odporcu, prípadne



inej osoby - súdneho exekútora, z ktorého by jej hrozila bezprostredná ujma. Z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vôbec nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň osvedčili snahu
odporcu sťažiť alebo znemožniť výkon prípadného budúceho rozhodnutia.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na význam vlastníckeho práva v zmysle § 123 Občianskeho
zákonníka a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.7.1997, sp.
zn. 5Obo 144/97, podľa ktorého „existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný
výkon rozhodnutia mohol byť zmarený; u dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom
je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia alebo ktoré inak podstatnou mierou
negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery“. Navrhovateľka žiadne také konanie odporcu neoznačila,
ani neosvedčila.

Na záver súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 154 ods. 1 a § 141 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku, a uviedol, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia indikuje, že dosiaľ
vo vzťahu k udelenému príklepu nebolo uskutočnené rozvrhové pojednávanie, pričom navrhovateľka,
ako spoluvlastníčka vydraženej nehnuteľnosti, je účastníčkou tohto konania. Ak by sa rozvrhové
pojednávanie uskutočnilo skôr, než súd rozhodne o procesnom návrhu navrhovateľky na zastavenie
exekúcie, má navrhovateľka prostriedky procesnej obrany ustanovené v Exekučnom poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka s tým, že s týmto
rozhodnutím nesúhlasí. Podľa navrhovateľky osvedčenie konania odporcu, z ktorého by jej hrozila
bezprostredná ujma, už bolo dokázané tým, že odporca inicioval voči jej nebohému manželovi Ing.
M. A. exekučné konanie, ktorého jednoznačným cieľom bolo získanie neoprávneného majetkového
prospechu. Odporca už v čase uzatvárania zmluvy o prevode obchodného podielu a spisovaní notárskej
zápisnice vedel, že jeho konanie nemá oporu v zákone a je v rozpore s dobrými mravmi. Už takéto
správanie odporcu vzbudzuje obavy, že jej nárok na náhradu budúceho bezdôvodného obohatenia
nebude uspokojený. Odporca je uvedený aj v zozname daňových dlžníkov, jeho daňový dlh k 31.12.2013
je 182.773,41 eur. Z toho je zrejmé, že si neplní svoje povinnosti podľa daňových predpisov a prípadne
získané prostriedky pochádzajúce z výťažku dražby by boli okamžite zablokované a použité na úhradu
daňového dlhu, keďže voči odporcovi sa zrejme vedie daňové exekučné konanie.

Navrhovateľka poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 6/2010, podľa ktorého
na včasné zabezpečenie predbežnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej, ale postačuje, ak účastník osvedčí nárok a potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany, pričom
postačí ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, za
splnenia zákonných podmienok na jeho nariadenie, a v takom prípade nie je potrebné osvedčovať alebo
preukazovať ešte ďalšie dôvody na jeho nariadenie. Navrhovateľka z tohto rozhodnutia vyvodzuje, že
prvostupňový súd nad rámec právneho predpisu požadoval od nej predloženie dôkazov konkrétneho
konania odporcu, prípadne inej osoby, z ktorého by jej hrozila bezprostredná ujma. Navrhovateľka má
za to, že postačujúco osvedčila svoj nárok a potrebu dočasnej predbežnej ochrany práv a predbežné
opatrenie malo byť nariadené.

V súvislosti s exekučným konaním a možnosťami navrhovateľky na jej procesnú ochranu podľa
Exekučného poriadku, navrhovateľka uviedla, že súdny exekútor už od začiatku exekúcie disponoval
so všetkými informáciami týkajúcimi sa rozporu exekučného titulu s dobrými mravmi, a mal vedomosť
o tom, že navrhovateľka ako manželka povinného nikdy neudelila Ing. M. A. súhlas na uzavretie
zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá bola právnym základom pre notársku zápisnicu o uznaní
záväzku a súhlase s exekúciou. Napriek tomu pokračoval v exekúcii, uskutočňoval všetky úkony vrátane
uskutočnenia dražby nehnuteľného majetku a uskutočnil aj rozvrhové pojednávanie v zmysle § 154
ods. 1 Exekučného poriadku. L.. M. A. však podal námietky proti rozvrhu výťažku, a súd pôvodný
rozvrh výťažku zrušil, avšak iba pre formálne nedostatky týkajúce sa výpočtu trov exekučného konania.
Navrhovateľka uviedla, že súhlasí s podstatou tvrdenia prvostupňového súdu o existencii prostriedkov jej
procesnej ochrany v Exekučnom poriadku, žiadny orgán však nemôže zaručiť, že i v prípade uplatnenia
takýchto prostriedkov bude úspešná.



Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že osvedčila svoj nárok, a takisto aj nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej, resp. ťažko napraviteľnej ujmy. Podľa jej názoru nielenže osvedčila, aj
preukázala svoj nárok na ochranu svojich práv ako pôvodného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti,
keď bola protiprávne zbavená svojho vlastníckeho práva a zároveň jej právny poriadok nedovoľuje
navrátenie do pôvodného stavu. Exekúcia sa začala a bola uskutočňovaná na základe neplatného
právneho úkonu a dražba nemala byť vôbec uskutočnená. Navrhovateľka má nárok po právoplatnom
zastavení exekučného konania požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia za plnenie (výťažok z
dražby), ktorého právny dôvod odpadol (exekúcia bude zastavená). Nevydanie predbežného opatrenia,
ktorým sa zamedzí súdnemu exekútorovi nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré získal na základe
dražby, bude znamenať pre navrhovateľku ťažko napraviteľnú majetkovú ujmu, keďže ak exekútor až
do zastavenia exekúcie vyplatí odporcovi výťažok z dražby, odporca bude nútený na základe daňového
exekučného konania prostriedky použiť na úhradu svojho daňového dlhu. Každým dňom neposkytnutia
právnej ochrany navrhovateľke sa zvyšuje jej ujma, nakoľko každým dňom sa predlžuje stav, kedy
sú porušované jej práva ako pôvodného vlastníka draženej nehnuteľnosti. Zloženie výťažku dražby
do úschovy na súde by výrazne zvýšilo úroveň jej ochrany, keďže v prípade vydania rozhodnutia vo
veci samej nebude musieť žiadať o vrátenie bezdôvodného obohatenia odporcu. Žiada preto, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že súdnemu exekútorovi uloží nenakladať s
výťažkom dražby až do právoplatného skončenia súdneho konania o vydanie bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho vo vydaní výťažku z dražby.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril, pretože v súlade s ust. § 75 ods. 8 O.s.p. mu vzhľadom
na spôsob rozhodnutia (zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) nebolo doručené
napadnuté uznesenie, ani odvolanie navrhovateľky voči nemu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v napadnutom rozsahu
podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p., dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a po zhodnotení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením a odkazuje naň.
Napadnuté rozhodnutie v podstate dáva odpovede aj na všetky námietky navrhovateľky uvedené v
odvolaní.

Rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý nie je možné predbežné opatrenie nariadiť, je skutočnosť, že medzi
navrhovaným predbežným opatrením a konaním (rozhodnutím) vo veci samej, nie je vzájomná súvislosť.
Ak by bolo predbežné opatrenie nariadené, navrhovateľka nemôže byť úspešná v konaní vo veci samej,
lebo odporcovi nebude vydaný výťažok z dražby. Zamietnutím návrhu vo veci samej by predbežné
opatrenie zaniklo zo zákona podľa § 77 ods. 1 písm. b) O.s.p..

Navrhované predbežné opatrenie má mať podľa navrhovateľka vlastne akýsi preventívny charakter, čo
je však podľa odvolacieho súdu neprípustné. Navrhovateľka v odvolaní sama pripúšťa, že má k dispozícii
prostriedky procesnej ochrany podľa Exekučného poriadku. V tomto dokonca súhlasí s podstatou tvrdení
prvostupňového súdu. No ďalej uvádza, že žiadny orgán jej nemôže zaručiť, že i v prípade uplatnenia
týchto prostriedkov bude úspešná. K tomu musí odvolací súd uviesť, že nemôže predpokladať, že
súdny exekútor alebo dokonca exekučný súd, nebudú postupovať podľa zákona a nestranne. Ak by
tak nepostupovali, a navrhovateľke by v dôsledku toho skutočne vznikla škoda, ktorej sa obáva, môže
postupovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako „poistku“ však nemôže žiadať o
nariadenie predbežného opatrenia iným súdom a spôsobom, ktorý je v rozpore s ustálenou judikatúrou
o predbežných opatreniach. Nárok vo veci samej navrhovateľka nijako neosvedčuje, nakoniec aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 6/2010, na ktorý v odvolaní poukazuje, jasne hovorí, že
je potrebné v prvom rade osvedčiť nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.



Právna neistota navrhovateľky spočívajúca v tom, ako sa naloží s výťažkom dražby, sa nariadením
predbežného opatrenia žiadnym spôsobom nevyrieši.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania spojených s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní
úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 7C/106/2014

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)