Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2604/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812204612 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:5812204612.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobkyne: H. F., K. XX, K., proti žalovanému: H. vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/14200/TMC zo dňa 03.07.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 16.07.2012, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením č.k. 8S/2/2012-6 zo dňa 27.08.2012, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/14200/TMC zo dňa 03.07.2012, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-NO-OVVS-2012/00290-21- P-D zo dňa 29.02.2012, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Priestupku sa podľa rozhodnutia dopustila tým, že dňa 14.10.2011 v čase okolo 16.30 hod. v obci K. časti D. v okolí rodinného domu č. XX v obci K. úmyselne poškodila osobné motorové vozidlo zn. R., ev. č. NO I. AZ, patriace Y. F., bytom K. XX a to tak, že rozbila motykou bočné sklo na pravej zadnej strane vozidla, čím spôsobila Y. F. škodu podľa pokladničného dokladu od firmy Mikona, s.r.o., Púchov vo výške 184,25 eur, teda úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku poškodením veci z takéhoto majetku, za čo bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 25,- eur a povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému Y. F. vo výške 184,25 eur. Žalobkyňa v žalobe doplnenej podaniami doručenými súdu dňa 23.01.2013 a 30.01.2013 žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu porušenia zákona č. 372/1990 Zb., Občianskeho zákonníka a iných osobitných zákonov. Tvrdila, že konala v nutnej obrane, pretože opitý vodič auta Y. F. jej z cesty vycúval na pole a začal jej jazdiť po čerstvo zasadených sadeniciach. Podľa názoru žalobkyne šiel Y. F. touto cestou preto, aby zaútočil na jej sadenice a možno aj na ňu, lebo pred niekoľkými mesiacmi bol trestne stíhaný pre trestný čin nebezpečného vyhrážania voči nej. Ďalej uviedla, že Y. Klinovský býva v opitosti rozzúrený a ona je jeho terčom, pričom v ten deň pil s kamarátmi veľké množstvo alkoholu. F. videla, že ide autom po tej istej ceste, chytila motyku a udrela ňou po okne auta. Žalobkyňa mala za to, že mala právo brániť svoj majetok (asi 100 ks 1 - 1,5 m okrasných javorov) vysokej hodnoty a tiež tvrdila, že škodu nespôsobila úmyselne a v porovnaní s cenou auta Viliama F. v hodnote 13 860 eur mu spôsobila iba nepatrnú škodu, avšak on jej svojím konaním spôsobil nemajetkovú škodu v minimálnej hodnote 3 300 eur, keďže ju vystresoval, rozhneval, že v jej prítomnosti zaútočil na jej sadenice. Žalobkyňa namietala aj nesprávny postup žalovaného pri určovaní náhrady škody, keďže podľa nej konal v rozpore s § 427 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že poškodený Viliam F. nemá právo na náhradu škody, lebo si ju spôsobil porušením právnej povinnosti, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená bloková pokuta. Podľa žalobkyne žalovaný vôbec nezohľadnil jej argument, že v čase skutku sadila sadenice javorov s koreňom a potrebovala motyku, zatiaľ čo podľa Y. F. a jeho kamaráta išlo iba o vŕbové prúty, kde motyku nepotrebovala. Preto podľa nej prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s posúdením veci správnymi orgánmi oboch stupňov tvrdiac, že Y. sa jej usiloval zničiť všetky sadenice a spáchať trestný čin. Minimálnu škodu jej spôsobil len preto, že mu motykou udrela po okne auta, čím mu v jeho ďalšom konaní zabránila. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonanými dôkazmi zistil skutočný stav veci v súlade so zákonom. Žalobkyňa sa ku spáchaniu skutku sama priznala, keď pred správnym orgánom dňa 19.01.2012 uviedla, že pri sadení sadeníc na parcele č. XXX v obci K. sa na aute objavil jej brat Viliam F., ktorý rýchlo vycúval na pole a začal jej jazdiť po sadeniciach, vtedy pribehla k jeho autu a strelila mu motykou po okienku a to z dôvodu obrany majetku. Podľa žalovaného bolo konanie žalobkyne okrem jej priznania preukázané aj výpoveďou poškodeného Viliama F. a svedka O. L.. Správny orgán v konaní preukázal, že žalobkyňa svojím konaním poškodila vec z cudzieho majetku, konala vedome a úmyselne. Vzhľadom na neprimeraný spôsob, intenzitu a rozsahu útoku správny orgán nepovažoval počínanie žalobkyne za konanie v nutnej obrane. Žalovaný tiež vyjadril názor, že žalobkyňa sa mala domáhať ochrany svojich práv zákonným spôsobom na príslušnom orgáne a nie konať v rozpore so zákonom a spôsobiť Viliamovi F. rozbitím skla na osobnom motorovom vozidle škodu vo výške 184,25 eur. Žalovaný mal za to, že správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci, vykonal riadne dokazovanie a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci v súlade s ustanovením § 250 f ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 18.06.2014, keďže účastníci súhlasili s rozhodnutím o žalobe bez pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p.. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že žalobkyňa dňa 14.10.2011 v čase okolo 16.30 hod. v obci Rabčice úmyselne poškodila osobné motorové vozidlo zn. Suzuki, ev. č. NO 922 AZ, patriace Y. F., bytom K. XX a to tak, že rozbila motykou bočné sklo na zadnej strane spolujazdca, čím spôsobila Y. F. škodu podľa pokladničného dokladu od firmy Mikona, s.r.o., Púchov vo výške 184,25 eur, teda úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku poškodením veci z takéhoto majetku. Obvodný úrad Námestovo rozhodnutím č. ObU-NO-OVVS-2012/00290-21-P-D zo dňa 29.02.2012 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., za čo jej uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b/ s prihliadnutím na § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 25,- eur a zároveň jej podľa § 70 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uložil povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému Y. F. vo výške 184,25 eur. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SVS-OP2-2012/14200/TMC zo dňa 03.07.2012 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa ku spáchaniu skutku sama priznala, pričom uviedla, že bratovi Y. F. nechcela úmyselne poškodiť motorové vozidlo, chcela len brániť svoje sadenice a v tej rýchlosti ju nič iné nenapadlo. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že konanie žalobkyne nemožno považovať za konanie v nutnej obrane, pretože konala neprimeraným spôsobom, nakoľko škoda, ktorú spôsobila, bola neprimeraná intenzite a rozsahu útoku Y. F.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 veta druhá správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur. Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, uloží sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloží ochranné opatrenie, uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v priestupkovom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., výslovným definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti majetku § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.) je obligatórnym znakom jeho skutkovej podstaty zavinenie úmyselné. Z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa začal konanie o priestupku na základe správy o výsledku objasňovania predloženej Obvodným oddelením Policajného zboru v Námestove, ktoré vykonalo objasňovanie priestupku proti majetku, kladeného za vinu žalobkyni. Zo spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Námestove vyplýva, že príslušné oddelenie vykonalo objasnenie na základe oznámenia o priestupku proti majetku oznámenému Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Námestove dňa 14.10.2011 Y. F., o čom bol spísaný záznam o oznámení. V ten istý deň bol vykonaný aj výsluch žalobkyne, ktorá tvrdila, že nakoľko jej brat Y. F. prešiel osobným motorovým vozidlom po nasadených stromčekoch, z hnevu mu rozbila zadné bočné sklo na strane spolujazdca. Súčasťou administratívneho spisu je aj fotodokumentácia poškodeného vozidla, ktorú vyhotovilo Obvodné oddelenie Policajného zboru v Námestove. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správny orgán mal dostatočne preukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti majetku, ktorá je zakotvená v ustanovení § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Zo správy z objasňovania priestupku, ako aj z fotodokumentácie poškodeného vozidla jednoznačne vyplýva, že popis skutku uvedený v rozhodnutí zodpovedá skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Žalobkyňa sa na viac k spáchaniu priestupku sama priznala, keď dňa 19.01.2012 uviedla, že keď jej brat Viliam F. začal jazdiť po sadeniciach, rýchlo pribehla k nemu a strelila mu po okienku motykou. Pri priestupku proti majetku je potrebné obvinenému preukázať úmyselné konanie, t.j. úmysel inému spôsobiť škodu, pričom takýto úmysel bol v konaní spoľahlivo preukázaný. V predmetnej právnej veci bol presne a nad všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku. Protiprávne konanie žalobkyne bolo preukázané výpoveďami poškodeného a svedka, ako aj fotodokumentáciou. Vykonané dôkazy správny orgán vyhodnotil samostatne, ako aj v ich svojej vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na charakter poškodenia majetku. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že počínanie žalobkyne nemožno považovať za konanie v nutnej obrane, nakoľko bolo za danej situácie neprimerané spôsobu a intenzite útoku Viliama F., za ktorý bol menovaný taktiež v správnom konaní potrestaný. Aj napriek stresujúcej situácii, ktorou hroziaci a následne aj dokonaný útok na majetok (sadenice) nepochybne je, nemožno poskytnúť právnu ochranu konaniu žalobkyne zameranému proti takémuto útoku, ktoré spočíva v úmyselnom spôsobení škody na cudzom majetku (na majetku škodcu), a to na viac v okamihu, keď už bol útok podľa výpovedí prítomných dokonaný. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pričom skutkové zistenia boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobkyňou, ktoré je kvalifikované ako priestupok podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Záver, ku ktorému správne orgány dospeli, zodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel súd k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, tak pokiaľ ide o naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku, ako aj ohľadom výšky spôsobenej škody. Tieto námietky u vyššie uvedených dôvodov nemohli obstáť ani v súdnom konaní. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.. Posúdením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnej žalobkyni ani žalovanému právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O. s. p.).