Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/238/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9007010024 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9007010024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľa: Alfréd Forgáč, bytom S. XXX, Lisková, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Belicom, D. 9, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Y. námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26C/126/2007-113, zo dňa 6.12.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania s tým, že o náhrade trov ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cb/169/2004 a sp. zn. 3Cb/182/2004. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 2.3.2004 na Okresný súd Ružomberok domáhal voči spoločnosti EX BROKERS, o.c.p., a.s., zaplatenia 127.650,- Sk s prísl. Okresný súd Ružomberok dňa 4.3.2004 postúpil vec na Krajský súd v Košiciach, ktorý následne postúpil vec na Krajský súd v Bratislave; konanie bolo vedené pod sp. zn. 1Cb/169/2004. Krajský súd v Bratislave vyzval dňa 20.10.2004 navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a po jeho uhradení dňa 29.10.2004 vydal dňa 15.11.2004 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.2.2005. V súvislosti s týmto konaním navrhovateľ namietol vplyv postúpenia veci Krajskému súdu v Košiciach a následne i Krajskému súdu v Bratislave na dĺžku celého konania. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.10.2004 podaným na Krajský súd v Bratislave domáhal voči spoločnosti EX BROKERS, o.c.p., a.s., zaplatenia 138.260,- Sk s prísl.; konanie bolo vedené pod sp. zn. 3Cb/182/2004. Výzvou zo dňa 2.12.2004 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý uhradil dňa 10.12.2004; následne konajúci súd vydal platobný rozkaz dňa 29.12.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.2.2005. Navrhovateľ mal za to, že postupom súdov v uvedených konaniach došlo k zbytočnému predlžovaniu konaní do vydania exekučných titulov, čím mu mala vzniknúť škoda, nakoľko na spoločnosť EX BROKERS, o.c.p., a.s. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.7.2005 vyhlásený konkurz a svoju pohľadávku si nemohol uplatniť v exekučnom konaní. Súd prvého stupňa uviedol, že obe konania boli právoplatne skončené pred vyhlásením konkurz na spoločnosť EX BROKERS, o.c.p., a.s. a navrhovateľ tak mal možnosť domáhať sa voči nej splnenia uložených povinností núteným výkonom rozhodnutí. Túto možnosť navrhovateľ nevyužil a návrh na exekúciu nepodal. Taktiež ostal nečinný po vyhlásení konkurzu na uvedenú spoločnosť a svoje pohľadávky si do konkurzu neprihlásil. Zdôraznil pritom, že škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, vznikla v súvislosti s jeho nečinnosťou pri vymáhaní pohľadávok po nadobudnutí právoplatnosti exekučných titulov. Poukázal aj na skutočnosť, že nárok uplatňovaný v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 3Cb/182/2004 nebol v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaný a v tejto časti bol podaný predčasne. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané predpoklady zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (nesprávny úradný postup, vznik škody ako dôsledok nesprávneho úradného postupu súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 1Cb/169/2004 a 3Cb/182/2004 a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom); na uvedenom základe návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Uviedol, že o náhrade trov ustanoveného právneho zástupcu rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, príp. zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že zmena sídla spoločnosti EX BROKERS, o.c.p., a.s. je porušením § 79 ods. 1 O.s.p., čím mu bola zmarená možnosť konať pred súdom. Sídlo spoločnosti bolo pôvodne na O. X v Košiciach a nie na I. XX v Bratislave. Krajský súd v Košiciach pochybil, keď sídlo spoločnosti považoval za zmenené v zmysle výpisu z obchodného registra len z internetu. Návrh na exekúciu nepodal z dôvodu vysokého preddavku na exekúciu. Ku konaniu vedenému na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cb/169/2004 ďalej uviedol, že bolo chybou Krajského súdu v Košiciach, keď uvedenú vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave; zmena sídla spoločnosti v priebehu konania totiž nezakladá dôvod na postúpenie veci. Postúpením veci došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho konania a preto mal výrazne obmedzenú možnosť uplatniť si pohľadávku núteným výkonom rozhodnutia (exekúciou). Ďalej vyslovil pochybnosť o správnosti konania Okresného súdu Ružomberok pri postúpení veci z dôvodu podľa § 9 ods. 3 písm. k) O.s.p., platného a účinného do 31.8.2003; vyslovil pochybnosť, či jeho právna vec sa týkala právnych vzťahov zo zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov; uvedené však súd prvého stupňa neskúmal. Uviedol, že právny režim zodpovednosti za škodu titulom nesprávneho úradného postupu vo veci vedenej pod sp. zn. 1Cb/169/2004 sa spravuje zákonom č. 58/1969 Zb., ktorý nevyžaduje predbežné prerokovanie nároku. Mal za to, že pri postúpení veci a pri vydávaní oboch exekučných titulov došlo k zbytočnému predlžovaniu súdneho konania, čím sa mu podstatne časovo sťažila možnosť účinne vymáhať právoplatne priznané pohľadávky dlžníka EX BROKERS, o.c.p., a.s., keďže tento vstúpil na základe rozhodnutia zo dňa 26.7.2005 do konkurzu; uvedené súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.5.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z. sú existencia škody, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nakoľko navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, súd prvého stupňa sa správne zaoberal uvedenými základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v predmetnej veci. Nárok uplatňovaný v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 3Cb/182/2004 vyhodnotil ako podaný predčasne, nakoľko nebol v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaný; navrhovateľ v odvolaní preto nadbytočne poukazoval na aplikáciu zákona č. 58/1969 Zb. pri uplatnenej náhrade škody titulom nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cb/169/2004 s tým, že v tomto prípade sa predbežné prerokovanie nároku nevyžadovalo. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na základe písomnej žiadosti o takéto prerokovanie musí predchádzať podaniu návrhu o náhradu škody na súd (§ 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Uvedený záver vychádza zo skutočnosti, že nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) s tým, že poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde až v prípade, ak príslušný orgán nárok na náhradu škody neuspokojí alebo uspokojí iba jeho časť (§ 16 ods. 1 č. 514/2003 Z.z.). Ak poškodený písomne nepožiada o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a tým nesplní podmienku pre následné uplatnenie nároku na náhradu škody na súde, pre nesplnenie zákonom stanovenej podmienky prípustnosti návrhu na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné návrh zamietnuť. Neexistencia písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody totiž nepredstavuje nedostatok podmienok konania, ktorý možno odstrániť s tým, že súd pre to urobí vhodné opatrenia v zmysle § 104 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci podmienky, za ktorých súd môže vo veci konať (podmienky konania) splnené boli, nebola však splnená podmienka prípustnosti návrhu na náhradu škody v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 3Cb/182/2004 Z.z. Pre neexistenciu prekážok postupu konania nebol daný dôvod ani na prerušenie konania. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď vec prejednal a rozhodol, pričom sa zaoberal skutočnosťou, či navrhovateľ písomne požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 3Cb/182/2004. Na uvedenom základe, keď navrhovateľ v tejto časti nepreukázal splnenie zákonnej podmienky prípustnosti návrhu o náhradu škody v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z., t.j. nepreukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh v tejto časti zamietol z uvedeného dôvodu. Nad rámec uvedeného sa potom súd prvého stupňa zaoberal aj v tejto časti otázkou nesprávneho úradného postupu (s tým, že jeho závery o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu). V súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi je potrebné konštatovať, že nedošlo k sťažnosti na prieťahy v konaní a nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, všetko v konaniach vedených na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 1Cb/169/2004 a sp. zn. 3Cb/182/2004. Nebolo preto možné hodnotiť postup Krajského súdu v Bratislave (resp. Krajského súdu v Košiciach či Okresného súdu Ružomberok) z hľadiska existencie zbytočných prieťahov. Vzhľadom k namietaným zbytočným prieťahom bolo preto nadbytočné zaoberať sa správnosťou postúpení veci. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uvedené ustanovenie síce nemožno aplikovať v predmetnej veci vzhľadom na jeho možnú aplikáciu až na zodpovednostné právne vzťahy, ktoré vznikli od 1.1.2013, avšak podporne potvrdzuje záver o nemožnosti hodnotenia postupu Krajského súdu v Bratislave (resp. Krajského súdu v Košiciach či Okresného súdu Ružomberok) z hľadiska existencie zbytočných prieťahov. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 412/2012 Z.z. (ktorým bol zmenený zákon č. 514/2003 Z.z.) „existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd Slovenskej republiky). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z.z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“ Súd prvého stupňa sa preto správne nezaoberal tvrdeným zbytočným predlžovaním konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cb/169/2004 a dospel k správneho záveru o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu (a tým ani ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu) v súvislosti s dĺžkou oboch konaní, na základe ktorého mala vzniknúť navrhovateľovi škoda. Ani odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, na akom základe dospel navrhovateľ k záveru o podstatne časovo sťaženej možnosti účinne vymáhať právoplatne priznané pohľadávky dlžníka EX BROKERS, o.c.p., a.s., keď platobný rozkaz v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cb/169/2004 bol vydaný dňa 15.11.2004 (pri návrhu podanom na vecne nepríslušnom súde dňa 2.3.2004 a pri nezaplatení súdneho poplatku pri podaní návrhu). Platobný rozkaz v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cb/182/2004 bol vydaný dňa 29.12.2004 (pri návrhu podanom dňa 15.10.2004 a pri nezaplatení súdneho poplatku pri podaní návrhu). Napriek skutočnosti, že platobné rozkazy nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.2.2005, resp. dňa 22.2.2005, navrhovateľ nepodal návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu). Práve v uvedenej nečinnosti navrhovateľa (čo potvrdil samotný navrhovateľ tým, že návrh na exekúciu nepodal z dôvodu výšky preddavku na exekúciu) možno vzhliadnuť podstatné sťaženie možnosti účinne vymôcť právoplatne priznané pohľadávky. Navrhovateľ navyše ani po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka EX BROKERS, o.c.p., a.s. neprihlásil svoje pohľadávky, čím opätovne podstatne sťažil možnosť ich uspokojenia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.