Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/139/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200975 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200975.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: D. H., H. XX, N., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská 8, Bratislava, za účasti: X.. S. C., H. XX, N., zastúpený: MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-XXXX/XXXX-KRB zo dňa 11.03.2013, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného č. A-XXXX/XXXX-KRB zo dňa 11.03.2013 ako aj rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Pezinok č. X/XX-SP/XXXX-XXXXX/XXXX-XX zo dňa 31.07.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 70 eur za súdny poplatok a v sume 602,96 eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet jej právneho zástupcu do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
I. Rozhodnutia správnych orgánov
Žalobou napadnutým rozhodnutím č. A-XXXX/XXXX-KRB zo dňa 11.03.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Stavebným úradom K. N. č. X/XX-SP/ XXXX-XXXXX/XXXX-XX zo dňa 31.07.2012, ktorým bola povolená stavba „Zmena dokončenej stavby - rekonštrukcia strechy a prístavba“ pre pribratého účastníka - stavebníka, na ulici H. XX, N., parc. č. XXXX/X, k.ú. N..
II. Žaloba
Žalobkyňa považovala rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietala, že sa správne orgány nedostatočne vysporiadali s jej námietkami podanými v stavebnom konaní, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí len formálne skonštatoval, že s vyhodnotením námietok sa zo strany prvostupňového správneho orgánu stotožnil. Z uvedeného dôvodu považovala žalobkyňa rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Námietka č. 1: Žalobkyňa poukázala na to, že z podmienok uskutočnenia stavby je zrejmé, že nejde o rekonštrukciu strechy ale že ide o vybudovanie nadstavby po celej dĺžke nehnuteľnosti, pretože rímsa bude stavbou zdvihnutá o 1,8 metra, čím sa zmení aj doterajšia výška strechy, pretože sklon strechy pri použití pálenej strešnej krytiny stratí svoju funkčnosť znížením sklonu strechy. Z toho vyplýva, že ak sa rímsa zdvihne o 1,8 metra, bude nutné, aby sa zdvihla i doterajšia výška strechy, aby nebola nefunkčná pre nízky spád (sklon) strechy.
Námietka č. 2: Žalobkyňa namietala, že projektová dokumentácia nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., pretože v projektovej dokumentácii je nedostatočne spracovaná sprievodná správa (nie sú doplnené základné údaje o stavbe uvedené v žiadosti o stavebného povolenie, neobsahuje dodržanie podmienok schváleného územného plánu zóny, informácia o výsledku vykonaných prieskumov a meraní), neobsahuje súhrnnú technickú správu, nie sú zrejmé požiarno-bezpečnostné riešenia, nároky na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, riešenie napojenia na jestvujúce siete, údaje o podzemných a nadzemných stavbách na stavebnom pozemku (vrátane sietí a zariadení technického vybavenia a o jestvujúcich ochranných pásmach). Projekt neobsahuje situáciu stavby v mierke spravidla 1:200 až 1:500, situácia priložená k stavebnému povoleniu je v mierke 1:1000 a je neprehľadná, v situácii nie sú zakreslené podzemné siete a zariadenia technického vybavenia ani vyjadrenia správcov inžinierskych sietí, v projektovej dokumentácii nie je vytýčený výkres, ani nie sú uvedené potrebné geometrické parametre (ide aj o prístavbu) vyznačené v zastavovacom pláne jednoduchých stavieb, stavebné výkresy sú nedostatočne spracované, napríklad neobsahujú všetky druhy konštrukcií a častí stavby, sú nedostatočne spracované polohové a výškové usporiadanie stavby a všetkých jej priestorov, priestory nemajú presné vyznačenie funkčného určenia, nie sú schematické vyznačenia vnútorných rozvodov a inštalácií, neobsahujú riešenia napr. požiarnej ochrany, statické posúdenia stavby, ktoré preukazujú mechanickú odolnosť a stabilitu konštrukcie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že za správnosť realizovateľnosť projektovej dokumentácie v súlade s príslušnými predpismi a normami zodpovedá projektant, žalobkyňa dospela k záveru, že správny orgán projektovú dokumentáciu vôbec neskúmal a neposudzoval ju, či spĺňa obsahové náležitosti, ako to vyžaduje § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.. Správne orgány teda nedostatočne zistili skutkový stav.
Námietka č. 3: Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením v rozhodnutí žalovaného, že predmetná stavba nebude mať vplyv na svetlo-technické podmienky susedných stavieb, nakoľko sa celková výška stavby nemení, pričom žalobkyňa nepredložila svetlo-technický posudok, podľa ktorého by stavba nepriaznivo vplývala na susedný pozemok. S takýmto konštatovaním, ktoré navyše nebolo odôvodnené, žalobkyňa nesúhlasila najmä z dôvodu, že si nemyslí, že by bolo jej povinnosťou v konaní predložiť svetlo-technické posúdenie navrhovanej stavby, keďže nebola stavebníkom a nešlo o stavbu, ktorej povolenie vyžiadala ona. Nesúhlasila s nadstavbou, lebo nadstavba sa má vykonávať v dvorovej časti s tým, že výška nadstavby bude neprimerane vysoká a touto prístavbou sa vytvoria také svetlo-technické pomery, že nehnuteľnosť v jej vlastníctve bude zaclonená a bude zamedzené prenikaniu slnka a slnečných lúčov. Pokiaľ sa správne orgány s uvedenou námietkou žalobkyne chceli seriózne zaoberať, boli povinní uložiť žiadateľovi o stavebné povolenie povinnosť predložiť svetlo-technický posudok, ktorý by námietku žalobkyne buď potvrdil alebo vyvrátil. I laickým posúdením technické riešenie zvýšenia rímsy o 1,8 metra zakladá zmenu svetlo-technických podmienok priľahlých budov. Ak sa rímsa a obvodový múr existujúcej budovy zvýši, má to zákonitý vplyv na svetlo-technické pomery náprotivnej budovy vo vlastníctve žalobkyne. Práve rímsa, ktorá sa má v zmysle stavebného povolenia vybudovať, determinuje svetlo-technické pomery, lebo tieto nie sú teraz determinované hrebeňom strechy, ale existujúcou rímsou vo výške teraz existujúceho stavu.
Námietka č. 4: Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj v tom, že v jeho odôvodnení sa uvádza, že stavebný úrad povolil zmenu dokončenej stavy, rekonštrukciu strechy a prístavbu schodiska, pričom tento postup bol odôvodnený a v súlade so zákonom. Žalobkyňa poukázala na to, že ide o zmenu dokončenej stavby, avšak nejedná sa o rekonštrukciu strechy, ale ide o vybudovanie prvého nadzemného podlažia po celej dĺžke pôvodného historického objektu a zdvihnutím rímsy o 1,8 metra nejde o rekonštrukciu strechy, ale o zmenu dokončenej stavby, ktoré smeruje k prebudovaniu povalových
priestorov na obytné priestory. Pod rúškom rekonštrukcie strechy a prístavby schodiska na povalu sa v skutočnosti vykonáva zmena dokončenej stavby, pričom podmienky uvedené v stavebnom povolení pre uskutočnenie stavby sú z tohto dôvodu nedostatočné, neurčité a rozhodne nesmerujú k rekonštrukcii strechy, lebo rekonštrukcia strechy je oprava strechy, na ktorú pokiaľ nedôjde k zmene jej tvaru a prípadne k vybudovaniu vykierov v strešnej časti, nie je potrebné stavebné povolenie, ale len ohláška smerujúca na rekonštrukciu existujúcej strechy v tvare a výške, v ako sa strecha nachádza i toho času.
Námietka č. 5: Žalobkyňa namietala, že sa žalovaný nezaoberal všetkými jej námietkami uplatnenými v odvolaní, že prvostupňový správny orgán upustil od vytýčenia priestorovej polohy stavby s overenou projektovou dokumentáciou. Práve toto vytýčenie by malo zásadný vplyv na vydanie stavebného povolenia, lebo z tohto vytýčenia by bolo zrejmé, aký je skutočný zámer stavebníka. Je vylúčené vydať stavebné povolenie stavebníkovi a v tomto stavebnom povolení uložiť neurčitému subjektu, doteraz neznámemu dodávateľovi stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej plochy s overenou dokumentáciou, ktorý navyše ani nie je účastníkom stavebného konania. V tomto smere je rozhodnutie zmätočné, pretože tomu, kto nie je účastníkom stavebného konania, nie je možné niečo ukladať. Nie je možné túto zodpovednosť prenášať zo stavebníka na dodávateľa stavby, pretože uvedený stav umožňuje, aby sa stavebník vyhováral na dodávateľa stavby nedodržaním tejto podmienky a naopak, aby sa dodávateľ stavby vyhováral na príkazy a pokyny stavebníka. Stavebné povolenie sa vydáva konkrétnej osobe a táto je povinná podmienky stavebného povolenia dodržať. Nemôže takouto osobou byť dodávateľ stavby, ktorá je povinná ako zmluvný partner rešpektovať požiadavky objednávateľa stavby a prípadné nedodržanie stavebného povolenia v tejto časti ho ani nemôže činiť zodpovedným za súlad priestorovej polohy s overenou dokumentáciou, ktorá je súčasťou stavebného povolenia.
Pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdil, že v záväzných podmienkach na uskutočnenie stavby stavebný úrad podľa § 66 Stavebného zákona určil záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodol o námietkach žalobkyne, žalobkyňa namietala, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobkyne vznesenou v odvolacom konaní proti stavebnému povoleniu týkajúcej sa budúceho účelu a užívania dokončenej stavby. Stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia neposúdil v zmysle stavebného zákona správne a pokiaľ stavebné povolenie znelo na rekonštrukciu strechy, tak v takom prípade zmena dokončenej stavby neprichádza do úvahy. Stavebný úrad by v takomto prípade musel rozhodnúť o tom, k akému účelu bude táto stavba užívaná. Stavebné povolenie musí okrem všeobecných náležitostí (§ 66 Stavebného zákona) obsahovať podľa § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. druh a účel povoľovanej stavby, čo však v predmetnom stavebnom povolení absentuje. Zo stavebného povolenia nie je zrejmé, za akým účelom budúceho užívania sa vykonáva zmena dokončenej stavby. Žalobkyňa poukázala nato, že vybudovanie schodiska na povalu a vybudovanie rímsy mení charakter a účel využitia povaly a táto skutočnosť mala byť zo stavebného povolenia zrejmá. Účel využitia stavby určený stavebným povolením je dôležitý pre budúce kolaudačné konanie. Žalovaný sa nevyjadril k námietkam žalobkyne, že stavebné povolenie neobsahuje druh a účel povoľovanej stavby, že v stavebnom povolení nie je uvedená konkrétna predpísaná projektová dokumentácia (dátum spracovania a meno oprávnenej osoby, ktorá dokumentáciu spracovala) a že v stavebnom povolení nie je uvedené, či stavebný úrad preskúmal projektovú dokumentáciu, či spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu (§ 62 Stavebného zákona). Podľa žalobkyne zmena dokončenej stavby smeruje k vybudovaniu obytného priestoru nad existujúcou stavbou pod rúškom rekonštrukcie strechy a prístavby schodiska na povalu. Pokiaľ správne orgány nepoznali budúci účel užívania budúcej stavby, potom ani nemohli preveriť, či sú splnené podmienky, ktoré sú potrebné na vydanie stavebného povolenia. Touto námietkou sa napriek jej vzneseniu v odvolacom konaní nezaoberal a nedostatočne zistený skutkový stav stavebným úradom potvrdil.
Námietka č. 6: Každá zmena dokončenej stavby smeruje k tomu, že stavebník je oproti pôvodnému stavebno- technickému určeniu, po zmene stavby mieni užívať iným spôsobom. Na čo mieni stavebník užívať priestory, ktoré vzniknú zmenou dokončenej stavby, nie je v rozhodnutí stavebného úradu uvedené. Pokiaľ kolaudačné konanie má smerovať k vydaniu rozhodnutia na budúce užívanie stavby, pričom tento účel je neznámy, nebude možné kolaudačné rozhodnutie vydať. Taktiež žalobkyňa poukázala na to, že
vzhľadom na neznámy účel budúceho využitia stavby ani stanoviska dotknutých orgánov nemohli byť úplné a presné.
Námietka č. 7: Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného uvedeným v jeho rozhodnutí, že projekt rekonštrukcie strechy existujúceho objektu - hmotová kompozícia objektu je daná existujúcim stavom, projektovým riešením sa zásadne nemení. Podľa názoru žalobkyne sa hmotová kompozícia objektu projektovým riešením zásadne mení a žalovaný svoje tvrdenie naopak nijako neodôvodnil.
Námietka č. 8: Žalobkyňa namietala, že v projektovej dokumentácii chýba statický posudok, ktorý by potvrdil, že stavba vydrží plánovanú nadstavbu, keďže sa má vykonať na starom dome.
III. Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.06.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že väčšina námietok sa obsahovo zhoduje s námietkami žalobkyne uplatnenými v správnom konaní, a preto poukázal na odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov vydaných v oboch stupňoch.
IV. Vyjadrenie pribratého účastníka
Uznesením č.k. 2S 139/2013-54 zo dňa 27.05.2014 súd pribral do konania účastníka správneho konania (stavebníka) podľa § 250 ods. 1 O.s.p..
Pribratý účastník sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.11.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
(K námietke č. 2) Pribratý účastník tvrdil, že projektová dokumentácia spĺňa kritériá požadované právnymi predpismi, poukázal na to, že v § 9 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. sa uvádza, že projektová dokumentácia obsahuje „najmä“ v ňom ustanovené náležitosti, a preto ich výpočet je len demonštratívny a závisí od druhu a účelu stavby. Zároveň poukázal na to, že prípadná nekompletnosť projektovej dokumentácie nijako neporušuje subjektívne práva žalobkyne. K čiastkovým výhradám žalobkyne k projektovej dokumentácie pribratý účastník uviedol, že projektová dokumentácia obsahuje aj súhrnnú technickú správu, ktorá bola správnym orgánom predložená, riešenie protipožiarneho zabezpečenia je v súhrnnej technickej správe uvedené od strany 9, bod B.7.2.1, zabezpečenie prívodu vody a energií na stavenisko je uvedené na strane 15, bod B.9.2 súhrnnej technickej správy a na strane 3 v bode B.1 súhrnnej technickej správy je uvedené, že napojenie objektu na inžinierske siete ako aj kapacitné odbery na prípojkách inžinierskych sietí sa nemenia. Taktiež nebolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, že projektová dokumentácia neobsahuje situáciu stavby v mierke spravidla 1:200, 1:500. Výkres uvádzaný žalobkyňou v mierke 1:1000 nie je celková situácia stavby, ale zákres do katastrálnej mapy. Celková situácia stavby je zakreslená vo výkrese C2 v mierke 1:250 a sú v nej zakreslené všetky potrebné údaje a informácie. Z charakteru a druhu stavby je zrejmé, že priestorové vytýčenie stavby na pozemku nie je potrebné, keďže sa nemení. Vytyčovací výkres z toho dôvodu nie je potrebné predkladať. Geometrické parametre vyznačené v zastavovacom pláne jednoduchých stavieb sú uvedené vo výkrese C2 - celková situácia stavby. Predložené stavebné výkresy sú vyhotovené v mierke 1:50 a vzhľadom na druh a charakter stavby je z nich dostatočne zrejmý doterajší a navrhovaný stav, pozostávajú z pôdorysov, rezov a pohľadov, ktoré obsahujú jednotlivé druhy konštrukcií a častí stavby. Predložené stavebné výkresy sú v súlade s vyhláškou a dostatočné pre posúdenie projektu a pre rozhodnutie o žiadosti o vydanie stavebného povolenia.
(K námietke č. 8) Podľa pribratého účastníka projektová dokumentácia taktiež obsahuje statické posúdenie stavby vypracované Ing. N. I. a tiež riešenie proti požiarneho zabezpečenia stavby vypracované Ing. S. Q.. Tvrdenia žalobkyne v tomto smere boli nepravdivé.
(K námietkam č. 4 a č. 5) Pokiaľ ide o nespokojnosť žalobkyne s vyhodnotením jej námietok stavebným úradom resp. žalovaným, táto neznamená, že napadnuté rozhodnutia stavebné povolenie sú nepreskúmateľné a vychádzajú z nedostatočného skutkového stavu.
(K námietkam č. 1 a č. 3) Pokiaľ žalobkyňa namietala údajný vplyv na svetlo - technické podmienky susednej stavby, pribratý účastník poukázal na § 34 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Žalobkyňa však na podporu svojho tvrdenia, že uskutočnením stavby dôjde k zmene svetlo-technických podmienok susediacej stavby žiadne dôkazy nepredložila. Taktiež sa mýlila v tom, že nemala povinnosť predložiť svetlo-technický posudok a že túto povinnosť mal správny orgán resp. pribratý účastník. Jej tvrdenie o tom, že svetlo-technické pomery sú determinované výškou rímsy a nie hrebeňom strechy nebolo žalobcom vôbec preukázané. V prípade, ak by platil tento názor, správny orgán by pri akejkoľvek, hoci aj absurdnej námietke účastníka konania, ktorá nebola relevantným spôsobom podložená, musel vždy vyzývať stavebníka na predloženie dôkazu.
Pribratý účastník nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne o údajnom vybudovaní prvého nadzemného podlažia po celej dĺžke objektu. Takéto tvrdenia podľa pribratého účastníka majú charakter nepodložených domnienok a špekulácií, ktoré nemajú žiadnu oporu v spisovej dokumentácii.
(K námietke č. 5) Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa upustenia od vytýčenia priestorovej polohy stavby, túto námietku považoval pribratý účastník za nedôvodnú a stavebné povolenie z tohto hľadiska za súladné so stavebným zákonom. Stavebný úrad bol v zmysle § 75a ods. 1 Stavebného zákona oprávnený upustiť od vytýčenia priestorovej polohy stavby oprávnenými osobami podľa § 45 ods. 4 Stavebného zákona. Zodpovednosť stavebníka za tento súlad vyplýva priamo z § 75a ods. 2 Stavebného zákona a znenie stavebného povolenia na ňu nemá vplyv a stavebný úrad túto skutočnosť overí v kolaudačnom konaní. Nejde teda o také pochybenie alebo vadu stavebného povolenia, ktorá má alebo mohla by mať vplyv na nezákonnosť rozhodnutia pre ktorú je stavebné povolenie potrebné zrušiť.
(K námietke č. 7) Pribratý účastník ďalej uviedol, že z druhu a charakteru stavby ako rekonštrukcie strechy je zrejmé, že účel stavby sa nemení. Strecha zostane strechou a bude slúžiť rovnakému účelu aj po jej rekonštrukcii. Pribratý účastník považoval za správny názor žalovaného vyjadrený v jeho rozhodnutí, že „hmotová kompozícia objektu je daná existujúcim stavom, projektovým riešením sa zásadne nemení“.
(K námietke č. 5) Pokiaľ žalobkyňa namietala neurčitosť a neúplnosť stavebného povolenia, túto považoval pribratý účastník za nedôvodnú, pretože zo stavebného povolenia vyplýva, že stavebný úrad posúdil žiadosť a projektovú dokumentáciu z hľadísk uvedených v § 37, 62 a 63 Stavebného zákona, prerokovali s dotknutými orgánmi a zistil, že uskutočnením a ani budúcim užívaním stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti a dokumentácia stavby spĺňa požiadavky stanovené stavebným zákonom. Stavebné povolenie obsahuje všetky zákonné náležitosti, pričom pribratý účastník podotkol, že náležitosťou stavebného povolenia nie je uvedenie dátumu spracovania a mena oprávnenej osoby, ktorá dokumentáciu spracovala.
V. Konanie na správnom orgáne
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K jednotlivým častiam napadnutého rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.
VI.
Posúdenie veci
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili, čo robí rozhodnutia nepreskúmateľnými, a preto súd podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p. obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa § 66 ods. 3 stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby.
Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi (územným plánom) a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky.
V konaní o vydanie stavebného povolenia (stavebné konanie podľa § 60 a nasl. stavebného zákona) je potrebné preveriť najmä realizáciu stavby z hľadiska dodržania základných požiadaviek na stavby (§ 43d stavebného zákona) a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu podľa § 47, § 48 stavebného zákona a príslušných ust. vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a rovnako posúdi právne relevantné námietky účastníkov stavebného konania.
Obe vyššie uvedené konania (územné o umiestnení stavby, stavebné) možno spojiť pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území. V danom prípade stavebný úrad využil možnosť danú mu stavebným zákonom a o predmetnej stavbe (zmena dokončenej stavby - rekonštrukcia strechy a prístavba na ulici Holubyho XX, N., parc. č. XXXX/X, k.ú. N.) konal v spojenom konaní v súlade s § 39a ods. 4 stavebného zákona.
Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad zákon a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu.
Súd ako nedôvodné posúdil niektoré (nižšie vymenované) žalobné námietky, a to z dôvodu, že v rámci týchto námietok síce žalobkyňa tvrdila, že bola napadnutými postupom a rozhodnutiami správnych
orgánov ukrátená na svojich právach, z hľadiska vplyvu na jej právnu sféru sa však tieto námietky súdu nejavili opodstatnené.
Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Žalobná legitimácia v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. je daná pre všetky prípady, kde je dotknutá právna sféra žalobkyne, t.j. kde ide o jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahuje sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne sa dotýka ich právnej sféry. Ukrátenie žalobkyne na jej právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv žalobkyne, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobkyne. V každom prípade žalobkyňa musí tvrdiť, že bola ukrátený na svojich vlastných subjektívnych právach, t.j. musí ísť o jej subjektívne práva (nie napr. tretej osoby).
Správne poukázal pribratý účastník na to, že žalobkyňa v žalobe síce namietala porušenie niektorých práv, avšak nešlo o jej práva. Konkrétne ide o námietky č. 1, 2, 6 až 8. Ani jedna zo žalobkyňou namietaných skutočností sa nedotýka jej právnej sféry, nijako nimi neboli poškodené jej práva či právom chránené záujmy. V danej časti sa súd priklonil k názoru uvedenom vo vyjadrení pribratého účastníka. V stručnosti možno zhrnúť, že nesúlad projektovej dokumentácie v takom rozsahu, ako ho namietala žalobkyňa sa dotknúť jej právnej sféry nemohol. Žalobkyňou naznačované nedostatky sprievodnej správy, súhrnnej technickej správy a výkresu situácie stavby (v mierke spravidla 1:200 až 1:500) a z toho vyplývajúce porušenie povinností pribratého účastníka (resp. projektanta stavby) sa nijako netýkajú práv žalobkyne súvisiacich s jej vlastníctvom susednej nehnuteľnosti. Tak isto sa práv žalobkyne netýka jej výhrada, že znížením sklonu strechy s použitím istého druhu krytiny, táto stratí svoju funkčnosť.
Súd po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom konštatoval, že tvrdenia žalobkyne o nedostatkoch resp. chýbajúcich podkladoch sa nepreukázali. Súd sa stotožnil so stanoviskom pribratého účastníka k námietkam žalobcu č. 1, 2, 6, 7 a 8, pričom túto argumentáciu nie je potrebné opakovať a súd poukazuje na jej znenie opísané na str. 5 a 6 tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že v skutočnosti sa podaním žiadosti o stavebné povolenie sledovala nie rekonštrukcia strechy ale vybudovanie nadstavby domu (námietka č. 4), toto tvrdenie nekorešponduje s projektovou dokumentáciou posudzovanou správnymi orgánmi ani s obsahom stavebného rozhodnutia. Účel využitia predmetnej povolenej stavby v budúcnosti nie je neznámy, ide o rekonštrukciu strechy v projektovej dokumentácii a v stavebnom povolení opísaným spôsobom a ako strecha sa má (môže) v budúcnosti využívať. V uvedenom rámci spôsob užívania stavby patriacej pribratému účastníkovi nie je „vecou“ žalobkyne, teda nemá vplyv na jej práva či povinnosti. Okrem toho, voči takémuto správaniu, z ktorého obavy vyjadrila žalobkyňa vo svojej žalobe, právne predpisy poznajú mechanizmy tomu zamedzujúce. Pokiaľ stavebník využíva stavbu v rozpore so stavebným resp. kolaudačným rozhodnutím, príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu môže vykonať potrebné opatrenia. Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov, ktorých nositeľkou je i žalobkyňa, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, prípadne z vlastností stavby pri jej užívaní, podľa stavebného zákona (§ 98 ods. 1 stavebného zákona). Správny orgán je oprávnený zisťovať, či sa stavba vykonáva podľa stavebného povolenia, či sa pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky po kolaudácii, či sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí. V prípade zistenia nedostatkov alebo porušení právnych predpisov resp. povinností uložených stavebným povolením, je podľa stavebného zákona oprávnený správny orgán žiadať odstránenie protiprávneho stavu (nedostatku), zastavenie práce na stavbe, uložiť sankciu, či dokonca až zrušiť stavebné povolenie.
V kontexte s vyššie uvedeným nemožno potom celkovo súhlasiť ani s námietkou žalobkyne, že sa žalovaný nezaoberal všetkými jej námietkami uplatnenými v odvolaní (námietka č. 5). Išlo o tie odvolacie námietky, ktoré prakticky korešpondovali s námietkami č. 1, 2, 4, 6, 7 a 8, ku ktorým sa súd vyjadril vyššie
a ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ by aj správny orgán (žalovaný) v tomto smere pochybil a vo svojom rozhodnutí sa nevyjadril k uvedeným námietkam, vzhľadom na deklarovaný názor súdu o právnej irelevancii vyššie vymenovaných námietok by toto (poukazujúc na zmysel a účel správneho súdnictva) nemohlo predstavovať prekážku ponechania takéhoto rozhodnutia a jeho zrušenie len z takéhoto dôvodu by z praktického hľadiska bolo neúčelné. Nebolo by preto účelné rušiť napadnuté rozhodnutie len z takého dôvodu, aby sa konanie len formálne zopakovalo a správny orgán, hoci by napravil svoju chybu a doplnil by odôvodnenie, výsledok preskúmavaného správneho konania by bol pre žalobkyňu rovnaký, teda by jej zrušenie napadnutého rozhodnutia neprinieslo žiadaný prospech.
Súd však výhradu žalobkyne, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov považoval za správnu (dôvodnú).
Žalobkyňa v správnom konaní namietala, že predmetná stavba bude mať vplyv na svetlo-technické podmienky susediacu stavbu v jej vlastníctve. Uviedla, že stavba pribratého účastníka sa nachádza 1,35 m od ich spoločného plotu, výška nadstavby bude neprimerane vysoká, zacloní stavbu žalobkyne a zamedzí prenikaniu slnka a slnečných lúčov na túto stavbu. Stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia tejto námietke venoval nasledovné vety: „Vyjadrenie stavebného úradu: námietka sa zamieta. Výška strechy sa nemení.“ Takéto odôvodnenie sa súdu javí ako úplne nedostatočné. Niet pochýb o tom, že i pri zachovaní pôvodnej výšky hrebeňa strechy vybudovanie prímurovky (podľa projektovej dokumentácie) vo výške 1,8 m nad pôvodné zvislé steny a zdvihnutie spodného okraja strechy o takúto výšku, bude mať za následok, že tienenie spôsobené stavbou pribratého účastníka bude iné (väčšie), ako tienenie stavby v pôvodnom stave. Množstvo svetla v interiéroch budov, jeho priestorové rozloženie, spektrálne zloženie a svetelné pomery v zornom poli majú rozhodujúci vplyv na vizuálnu pohodu človeka. Záleží preto na posúdení ďalších relevantných faktorov (orientácia stavieb podľa svetových strán, vzdialenosť posudzovaných stavieb, riešenie stavby žalobkyne - napr. umiestnenie obytných miestností, atď. ...), či takáto zmena spĺňa kritériá ustanovené príslušnými právnymi predpismi (vyhláška MŽP SR č. 532/2002, STN 73 4301). Správny orgán sa vo svojom rozhodnutí touto otázkou opomenul dôslednejšie zaoberať a len stroho a voči žalobkyni nekorektne konštatoval, že sa výška strechy nemení. Z takéhoto odôvodnenia však nemožno zistiť (ani si domyslieť), prečo podľa správneho orgánu nebude mať z hľadiska svetlo-techniky navrhovaná stavba vplyv na stavbu žalobkyne.
Uvedený nedostatok potom nezhojil ani žalovaný v odvolacom konaní, ktorý sa stotožnil s názorom stavebného úradu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí doplnil, že žalobkyňa nepredložila svetlo-technický posudok preukazujúci nepriaznivý vplyv navrhovanej stavby na susedný pozemok. Nemožno však súhlasiť s argumentáciou žalovaného a pribratého účastníka, že tvrdenia týkajúce sa vplyvu predmetnej povoľovanej stavby na svetlo-technické podmienky susediacej stavby, mala v preskúmavanom konaní žalobkyňa preukazovať sama, navyše ňou produkovanými dôkazmi. Je nesporné, že účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3 správneho poriadku). Taktiež však platí, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46 Správneho poriadku), a preto je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán , pokiaľ má zákonne rozhodnúť, nemôže sa spoliehať len na iniciatívu účastníkov, ale sám musí vykonať potrebné dôkazy (nariadiť ich zabezpečenie). Znamená to, že účastník správneho konania môže nie len predkladať dôkazy alebo sa dovolávať vykonania dôkazu, ale môže i legitímne očakávať vykonanie z iniciatívy správneho orgánu takého dôkazu, ktorý je potrebný na spoľahlivé a úplné zistenie skutkového stavu.
Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.
Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade § 47 ods. 3 správneho poriadku. Uvedené kritériá podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie nespĺňa.
Súd na základe uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na zaplatenie súdneho poplatku 70 € a nákladoch právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, §16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (5/2013) v sume 130,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 €, - Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (15.05.2013) v sume 130,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 €, - Účasť na pojednávaní (25.11.2015) v sume 139,83 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,39 €, - Účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozhodnutia (02.12.2015) v sume 69,92 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,39 €.
Nakoľko právny zástupca žalobkyne osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy. Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 672,96 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet vedený v VÚB, a.s., č. účtu: SK98 0200 0000 0011 4659 3958.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.