Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/205/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201553 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201553.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: A. R., X. S. 13, zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava (predtým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky), o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. K.-X zo dňa 06.08.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Obvodný úrad Dunajská Streda, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. X.-DS-X.-XXXX/ XXXXX-X zo dňa 27.05.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 63 správneho poriadku zamietol návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. X.-DS-X.-B ukončeného rozhodnutím Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy č. X.-DS-X.-B Pr.557/11 zo dňa 18.04.2012 (ďalej aj len „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa mal dopustiť tým, že mal dňa 23.08.2011 v čase okolo 8:10 hod. v obci N. C. vo firme U. vypustiť z cisterny kamióna naftu v množstve 22 l zn. Diesel, ktorú mal následne odcudziť, čím mal spoločnosti SLOVNAFT, a.s. spôsobiť škodu na cudzom majetku krádežou. Za uvedený skutok mu bola týmto rozhodnutím zároveň uložená pokuta vo výške 50 eur podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. a povinnosť uhradiť poškodenému - spoločnosti SLOVNAFT, a.s. spôsobenú škodu vo výške 21,82 eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. K.-X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť. Poukázal na dôvody obnovy konania formulované v návrhu na obnovu konania opierajúce sa o nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. XX L./ X/XXXX. Dôkazy doložené v tomto konaní, ktorými sú vyjadrenie SLOVNAFT TRANS, a.s. zo dňa 12.04.2013, dodací list a stáčacie listy, popierajú závery výrokovej časti pôvodného prvostupňového rozhodnutia, keďže žalobca nemal odcudziť pohonné hmoty na čerpacej stanici U., ale na čerpacej stanici MOL v Dunajskej Strede a mal údajne odcudziť benzín a nie naftu. Tieto nové skutočnosti podľa názoru žalobcu tiež preukazujú nesprávnosť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, keďže nesedí miesto ani druh údajne odcudzeného tovaru. Ďalším dôvodom návrhu na obnovu konania bol údajný spôsob spáchania priestupku. V pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí je iba „formálne“ opísané, ako malo dôjsť k jeho spáchaniu, avšak tento popis nekorešponduje s podrobným popisom obsiahnutým v podaní zo dňa 12.04.2013. Rozhodujúce rozdiely v popise skutku spočívali v tom, že správny orgán neidentifikoval, že pohonné hmoty mali byť odcudzené z vytankovaného vozidla a mali byť odcudzené tak, že žalobca po vyčerpaní komôr 1, 4, 5 a 6 na čerpacej stanici MOL pred ukončením stáčania neoprávnene zadržal časť pohonných hmôt prostredníctvom tzv. škrtiacej klapky na výpuste. Popis krádeže označil žalobca za nezmyselný a technicky nerealizovateľný, pričom túto námietku nemohol nikdy uplatniť. Zdôraznil, že na ľavej strane vozidla je šesť vstupných ventilov, cez ktoré sa pohonné hmoty čerpajú do jednotlivých šiestich komôr, pričom na pravej výpustnej strane je len jeden automatický ventil. Pokiaľ by skutočne zastavil výpustný ventil, po spustení vyprázdňovania vozidla na čerpacej stanici U. by došlo k vyprázdneniu pozastavených pohonných hmôt, a teda by nebolo čo odcudziť. Taktiež poukázal na dôvody, pre ktoré by bolo technicky nezmyselné odcudziť pohonné hmoty z ľavej strany vozidla. Ďalej uviedol dôvody zamietnutia obnovy konania prvostupňovým správnym orgánom ako aj dôvody podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pochybenie prvostupňového správneho orgánu videl v absolútnej relativizácii individualizácie priestupku a v popretí zásady zistenia materiálnej pravdy tým, že prvostupňový správny orgán v zjednodušenej forme dospel k záveru, že je jedno, kde, čo, kedy a ako páchateľ odcudzil, hlavne, že je známa osoba podozrivého, poškodeného a približná škoda. Individualizácia priestupku totiž predurčuje rozsah a spôsob zvolenej obrany obvineného. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a na vyjadrenie žalovaného, že hmotný predmet útoku, miesto, čas a spôsob spáchania priestupku sú fakultatívnymi stránkami skutkovej podstaty priestupku, ktoré nie je potrebné preukazovať. Žalobca mal za to, že správne rozhodnutia oboch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správne orgány oboch stupňov nepopreli, že v dôsledku nových dôkazov došlo k zmene v objekte, ktorým je benzín a nie nafta a v objektívnej stránke, teda k zmene miesta, času a spôsobu spáchania priestupku. Bez ohľadu na súčinnosť žalobcu mal správny orgán zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si mal obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom je viazaný nielen prejednacou zásadou, ale aj zásadou vyhľadávacou v záujme zistenia materiálnej pravdy. V zmysle § 77 zákona č. 372/1990 Zb. musí výrok rozhodnutia, ktorým sa obvinený uznáva vinným zo spáchania priestupku, obsahovať aj popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenia viny, druh a výšku sankcie. V tejto súvislosti žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že individualizácia priestupku vo forme fakultatívnych znakov netvorí obligatórnu súčasť skutkovej podstaty priestupku a takýto výklad označil za arbitrárny. Taktiež dôvodil tým, že „pokiaľ je základnou povinnosťou správneho orgánu preskúmanie a riadne zistenie všetkých obligatórnych znakov priestupku, a pokiaľ sú tieto individualizované pomocou fakultatívnych znakov, tak dôsledkom zmeny viacerých súčasných fakultatívnych znakov je skutočnosť, že nie sú riadne zistené ani obligatórne znaky, ktoré nie sú odvislé, ale naopak sú závislé na znakoch fakultatívnych.“ Na objasnenie a sankcionovanie priestupku sa v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 55/2008 vyžaduje obligatórne naplnenie všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku a to subjektu, objektu, objektívnej aj subjektívnej stránky. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Stručne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava názoru vyjadreného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zároveň sa vyjadril, že postupom ani rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov žalobca neutrpel ujmu na svojich právach a nedošlo ani k nezákonnému zásahu do jeho práv. IV. Posúdenie veci Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť (dlhodobá neprítomnosť svedka, nedostupná listina a pod.). Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Zároveň treba zdôrazniť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti vznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania. Takéto skutočnosti by však mohli odôvodňovať začatie nového konania, v ktorom by sa o veci vydalo nové rozhodnutie. Z citovaného § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku vyplýva, že obligatórnou podmienkou na obnovu konania je, že nové skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán podľa konkrétnych okolností prípadu. Podľa § 62 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní návrhu na obnovu konania sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. Zákon umožňuje účastníkovi správneho konania podať návrh na obnovu konania do 3 mesiacov odo dňa, kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Rozoznávajú sa dve štádiá konania: 1. Konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2. Nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. V prejednávanej veci išlo o prvé štádium obnovy konania, teda o rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove vykonáva dokazovanie nanajvýš smerujúce k zisťovaniu, či tvrdenie podávateľa návrhu sú pravdivé a k pravdepodobnosti vplyvu tvrdeného porušenia práv na výsledok konania. V konaní o povolení obnovy konania príslušný správny orgán neskúma, či v pôvodnom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie skutkového stavu veci, ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania. Inštitút obnovy predstavuje teda zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto sa v správnej praxi označuje aj ako mimoriadny opravný prostriedok. To však zároveň znamená, že nie je generálne použiteľný a možno ho s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, pretože nové skutočnosti a dôkazy uvedené žalobcom nemožno považovať za skutočnosti takej kvality, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie o priestupku. Niet ani dôvodu, pre ktorý by tieto skutočnosti a dôkazy žalobca nemohol uplatniť bez svojho zavinenia v pôvodnom konaní. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Medzi zákonnými znakmi priestupku možno rozoznávať zákonné znaky skutkovej podstaty, ktoré konkrétny priestupok individualizujú a všeobecné znaky priestupkov, ktoré sú spoločné pre všetky priestupky. Tieto skupiny sa navzájom prelínajú. Skutkovú podstatu priestupkov charakterizujú štyri podstatné skupiny znakov: objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. - Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). - Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. - Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. - Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus). Tieto skupiny sú obligatórnym obsahom každej skutkovej podstaty priestupkov a musia byť súčasne naplnené. Okrem obligatórnych znakov môžu byť aj znaky fakultatívne. Medzi fakultatívne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupkov patria napríklad miesto, čas, spôsob a účinok priestupku. To znamená, že na naplnenie skutkovej podstaty priestupku sa nevyžaduje ich naplnenie pri všetkých skutkových podstatách. Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty sa stávajú iba vtedy, ak sú súčasťou skutkovej podstaty. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., sa priestupku proti majetku dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením vecí z takéhoto majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Na osvetlenie pojmu zavinenie - úmysel je potrebné aj v správnom konaní vychádzať z § 4 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., ktorý stanovuje, že priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Na naplnenie a sankcionovanie skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je teda potrebné preukázať páchateľovi zavinenie - úmysel. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku, z výpovede splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti, z výpovede svedka a obvineného jednoznačne vyplýva, že správne orgány mali za preukázané, že žalobca úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku. Správne orgány vychádzali predovšetkým z výpovede priameho svedka Františka Vargu, pracujúceho ako nezávislý detektív pre poškodenú spoločnosť Slovnaft, a.s., ktorý videl, že žalobca otvoril priestor na boku cisterny kamióna, v ktorom sa nachádzajú ventily, cez ktoré sa načerpávajú do cisterny pohonné hmoty, manipuloval s plombou, otvoril nádrž, na čo nemal oprávnenie a vypustil, odcudzil pohonné hmoty v množstve 22 litrov, ktoré preukázateľne chýbali. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku proti majetku tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku krádežou. Rovnako nafta, ako aj benzín, sú cudzím majetkom. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo k vnútornému komunikačnému nedorozumeniu pri uvedení hmotného predmetu útoku, ktorý bol nesprávne označený ako nafta aj napriek tomu, že išlo o benzín, ako aj skutočnosť, že miestom vykládky nebolo sídlo spoločnosti U., ale čerpacia stanica MOL v Dunajskej Strede, nemajú podstatný vplyv na výsledok priestupkového konania. Miesto a hmotný predmet útoku totiž predstavujú iba fakultatívne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti majetku a nevyžaduje sa ich obligatórne zistenie. Zistenie, že žalobca odcudzil benzín a nie naftu, by malo za následok len zvýšenie škody, ktorú by si mohol poškodený voči žalobcovi uplatňovať, nakoľko cena benzínu je v porovnaní s naftou o niečo vyššia. Súd zároveň dodáva, že dôvody uvedené žalobcom nespĺňajú zákonné podmienky na obnovu konania, pretože žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti či dôkazy, ktoré by vyšli dodatočne najavo. Všetky tieto skutočnosti a dôkazy existovali už v čase konania o priestupku a žalobca ich nenamietal z vlastnej viny. V konaní o priestupku bol vlastným zavinením pasívny, bez uvedenia dôvodu a opakovane sa nedostavil na vytýčené pojednávania a nevyužil možnosť vyjadriť sa k veci, o čom svedčí aj jeho odvolanie proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu pozostávajúce z troch viet. Uvádzané skutočnosti a dôkazy by neviedli k zmene pôvodného rozhodnutia či zmene názoru správnych orgánov na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu za priestupok proti majetku a obnovené konanie by mu neprinieslo priaznivejšie rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.