Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/225/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201713 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201713.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Spotrebiteľské družstvo OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpené Advokátska kancelária HKP Legal s.r.o., Sasinkova 6, 81108 Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G.. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. G.. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I G.. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G.. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I G.. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým odmietol podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácií o konaniach údajne vedených na Okresnom súde Bratislava I a skutočnostiach z nich potvrdil, ktorá mu bola doručená 02.07.2013, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že požiadal povinnú osobu o poskytnutie informácií podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň v žiadosti uviedol, aby povinná osoba túto žiadosť alternatívne považovala za žiadosť o poskytnutie informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o slobode informácií). Žalobca požiadal o aktuálny zoznam živých, neskončených právnych vecí vrátane vecí Er, v ktorých vystupuje ako účastník súdneho konania: COFIDIS, a.s., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337; Ferratum Slovakia, s.r.o., Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, IČO: 43 770 207; Slovak Ceredit, s.r.o., ul. Adama Trajana 4834/27, 921 01 Piešťany, IČO: 46 445 081; AKKA servis, s.r.o., ul. Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 44948 042. Žalobca žiadal o zaslanie zoznamu živých, t.j. právoplatne neukončených vecí v elektronickej podobe na e-mailovú adresu právneho zástupcu v rozsahu: spisová značka, dátum začatia konania, názov a sídlo navrhovateľa, meno a bydlisko odporcu a označenie sporu. Rozhodnutím povinnej osoby zo dňa 02.07.2013 bola žiadosť žalobcu odmietnutá a žiadané zoznamy neboli sprístupnené s odôvodnením, že informácie tohto druhu nemôžu žiadateľovi sprístupniť podľa zákona o slobode informácií a to z dôvodu dodržania postupu určeného zákonom o súdnych poplatkoch. V zákonnej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu povinnej osoby odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby. Postupom správnych orgánov, žalobca má za to, že bol ukrátený na svojich právach. Žalobca v žalobe poukazuje na ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a na § 3 ods. 1, § 15 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d/ a § 22 zákona o slobode informácií. Žalobca uvádza, že zo žiadosti je zrejmé, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľom. Práve za účelom realizácie činnosti žalobcu spočívajúcej v ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov žiadal žalobca povinnú osobu o sprístupnenie informácií o konaniach, ktorých účastníkmi sú subjekty označené v žiadosti. Žalobca sa domáhal poskytnutia informácií, ktoré by už povinná osoba mala mať spracované v programe, ktorý jej slúži na evidenciu jednotlivých súdnych konaní. Žalobca má za to, že v prípade informácií, ktoré požadoval od povinnej osoby, sa rozhodne nejedná o informácie, ktoré vyplývajú výlučne z konkrétnych súdnych spisov, ale o informácie, ktoré by mala mať povinná osoba uložené (zachytené) v programe Register - Podateľňa. Žalobca vo svojej žiadosti nepožadoval, aby povinná osoba vydala potvrdenie z konkrétnych súdnych spisov. Informácie, ktoré žiadal sprístupniť, síce obsahuje aj súdny spis, avšak povinná osoba ich mala v momente podanie žiadosti k dispozícii, a to aspoň v rozsahu spisová značka, predmet konania, navrhovateľ, odporca, dátum podania a iné. V danom prípade teda nejde o informácie, ktoré sú súčasťou len konkrétneho súdneho spisu ani o informácie, ktorých sprístupnenie by bolo obmedzené v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Žiadosť žalobcu nemožno považovať za žiadosť o vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov, ktorá podlieha úhrade súdneho poplatku. Žalobca sa nedomáhal svojou žiadosťou vyhotovenia úradného potvrdenia - osvedčenia o skutočnostiach vyplývajúcich z konkrétneho súdneho spisu. Žalobca má za to, že povinná osoba mu má bezplatne sprístupniť požadované informácie aspoň v rozsahu a podľa kritérií, podľa ktorých ich má spracované v programe Register - Podateľňa, čím by naplnil rámec povinností ustanovený zákonom osobe povinnej sprístupňovať informácie. Žalobca uvádza, že žiadosť žalobcu posúdili povinná osoba a žalovaný ako žiadosť o vyhotovenie úradného osvedčenia v skutočnostiach známych zo súdnych spisov, a mal túto žiadosť vybaviť vzhľadom na ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch bezplatne, na čo žalobca poukázal v žiadosti adresovanej povinnej osobe a aj v odvolaní, o ktorom rozhodoval žalovaný. Žalobca uvádza, že je občianskym združením za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov a jeho činnosť spočíva okrem inej o ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. a podľa § 54 Obchodného zákonníka. Ochrana spotrebiteľských práv sa realizuje zastupovaním spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní či vstúpením do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Vyššie uvedeným postupom povinnej osoby v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného je žalobcovi účelovo odopierané právo na informácie, ktoré sú nevyhnutné na efektívnu ochranu do kolektívnych práv spotrebiteľa. Žalobca na dôvažok uvádza, že s ohľadom na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave, ktorý je v zmysle § 246 a 246a O.s.p. príslušný na rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, je zároveň žalovaným, t.j. správnym orgánom, zákonnosť rozhodnutia a postupu ktorého má byť preskúmaná, že vznáša námietku zaujatosti voči Krajskému súdu v Bratislave (t.j. voči všetkým jeho sudcom) v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.. O námietke zaujatosti vo všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. XXNdz/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že sudcovia N.. U. G. - predseda Y. súdu v H. a N.. W. C. - podpredsedníčka Y. súdu v H. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/225/2013. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutím zo dňa 07.08.2013 ako odvolací orgán odvolanie žiadateľa zo dňa 24.07.2013 zamietol a potvrdil rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 02.07.2013 opierajúc sa najmä o ustanovenie § 5 ods. 1, § 8 až 12 a § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií v spojení s ust. § 64 ods. 1 a 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z., ust. § 3 ods. 10, § 82a ods. 5 zák. č. 757/2004 Z.z. a Sadzobníkom súdnych poplatkoch v časti II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a zák. č. 71/1992 Zb. s tým, že na tzv. lustráciu súdnych konaní (obsah žiadosti žiadateľa zo dňa 02.07.2013), nemožno aplikovať príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií, pretože takáto požiadavka presahuje rámec citovaného zákona, ale žiadateľ môže požiadať Informačné centrum súdu o vyhotovenie takéhoto zoznamu na základe „obyčajne“ žiadosti, ktorá sa spoplatňuje podľa zák. č. 71/1992 Z.z., Sadzobníkom súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a, pričom povinná osoba ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nikdy netvrdili a ani neuviedli, že nebudú skúmať oslobodenie od platenia súdneho poplatku za vybavenie takejto klasickej žiadosti v prípade, ak bude podaná a ak by pisateľ žiadosti spĺňal základné podmienky na jeho oslobodenie od platenia tohto súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 71/1992 Z.z.. Z toho dôvodu mal žalovaný za to, že rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 02.07.2013 je vecne správne a preskúmateľné. Žalovaný ďalej uvádza, že v žalobe žalobca sa domáhal poskytnutia informácií, ktoré by už povinná osoba mala spracované v programe, ktorý jej slúži na evidenciu jednotlivých súdnych konaní. Teda žalobca uvádza „mal mať“, ale povinná osoba, rovnako ako žalovaný, nemajú údaje, nevedú súdne registre, ani zoznamy súdnych konaní tak, ako ich žalobca uviedol vo svojej žiadosti zo dňa 02.07.2013, resp. na základe čoho žiadal sprístupniť informácie v zmysle zákona o slobode informácií, konkrétne tohto znenia: aktuálne zoznamy prebiehajúcich, neskončený súdnych konaní v jeho (spotrebiteľských) veciach, okrem Er konaní, v ktorých sú účastníkmi súdnych konaní štyri spoločnosti, a to formou vyplnenej tabuľky v rozsahu: spisová značka, dátum začatia konania, názov navrhovateľa spolu s jeho sídlom, meno odporcu s jeho sídlom a označenie predmetu sporu. Žalobca teda požaduje informácie, ktoré požadoval sprístupniť, je možné zistiť najmä fyzickým nahliadnutím do množstva (do úvahy pripadajúcich) súdnych spisov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poučil žalobcu o správnom zákonnom postupe, ktorý smeruje k zisteniu požadovaných údajov v súlade s Položkou 24a zák. č. 71/1992 Zb.. Otázka zaplatenia 2,50 eur súdneho poplatku za „lustráciu“ jedného súdneho konania (a účastníkov), ale na druhej strane oslobodenia od jeho platenia, nie je predmetom zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého sa informácie sprístupňujú zadarmo. Administratívny postup „lustrácie“ súdnych konaní je realizovaný až v prípade podania takejto klasickej žiadosti o „lustráciu“ súdnych konaní, avšak nie je predmetom riešenia žiadosti podľa zákona o slobode informácií, ktorá je primerane spoplatnená s výnimkou sprístupnenia značného rozsahu informácií, upravených ustanovení § 21 zákona o slobode informácií a v interných riadiacich aktoch povinnej osoby na vec sa vzťahujúcich. Lustráciu súdnych konaní podľa zák. č. 71/1992 nemožno zameniť za sprístupnenie informácií podľa ustanovení zákona o slobode informácií, a túto je treba chápať tak, že podľa týchto ustanovení zák. č. 71/1992 Zb., súdy vykonávajú v súdnej praxi „lustráciu“ súdnych sporov odo dňa účinnosti tohto zákona, kedy zákon o slobode informácií ešte nebo prijatý, resp. bol prijatý o osem rokov neskôr, pričom súbehu obidvoch zákonov od roku 2000 však nič nebráni, aby bol dodržaný účel každého z nich, keďže tento účel je odlišný. Doterajšia prax žalovaného v uvedenej oblasti ukázala, že žiadatelia narovnako ako žalobca, z obáv už vopred odmietajú zaplatiť zákonom stanovený súdny poplatok 2,50 eura, hoci takúto žiadosť ešte (ani) nepodali, resp. podali zmätočnú žiadosť, ktorá bola podľa obsahu posúdená a vybavená inak, v inom právnom režime. Preto je nevyhnutné a najmä neprípustné, aby sa žiadateľ, či už ako fyzická alebo právnická osoba zisťoval svoje požiadavky, práva, ale aj povinnosti určenému v Položke § 24a zák. č. 71/1992 Zb. za presne zákonom stanovených poplatkov za úkony vykonané súdom a uplatňoval ich zámenou týchto ustanovení variantne s ustanovením zákona o slobode informácií bez poplatku, zadarmo, obchádzaním tohto príslušného, na vec sa vzťahujúceho zák. č. 71/1992 Zb. následne naopak tvrdiac, že postup žalovaného pri vybavovaní jeho žiadosti podľa zákona o slobode informácií, bol nesprávny, keď zo samotnej žiadosti žalobcu táto požiadavka vybavenia žiadosti podľa zák. č. 71/1992 Zb. priamo vyplýva. Žalovaný má za to, že povinná osoba správne navzájom zosúladila ako aplikáciu zákona o slobode informácií tak i zároveň pôsobiace príslušné ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb., Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sža/190/2008 zo dňa 27.05.2009, v zmysle ktorého nemožno zo znenia zákona o slobode informácií vyvodzovať, že informáciou je aj poskytnutie obsahu spisov, prípadne že informáciou by malo byť spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácií žiada. Žalovaný vzhľadom na ustálenú prax žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol ako právne neopodstatnenú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§249 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím i postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané treba si brať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.07.2013 žiadal Okresný súd Bratislava I, ako povinnú osobu, podľa zákona o slobode informácií sprístupniť zoznam živých neskončených spotrebiteľských vecí vrátane exekučných konaní (Er), v ktorých vystupuje ako účastník súdneho konania spoločnosť COFIDIS, a.s., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337; Ferratum Slovakia, s.r.o., Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, IČO: 43 770 207; Slovak Ceredit, s.r.o., ul. Adama Trajana 4834/27, 921 01 Piešťany, IČO: 46 445 081; AKKA servis, s.r.o., ul. Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 44 948 042 v rozsahu: spisová značka, dátum začatia konania, názov a sídlo navrhovateľa, meno a bydlisko odporcu a predmet sporu. Povinná osoba rozhodnutím č. G.. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií o konaniach údajne vedených na Okresnom súde Bratislava I a skutočnostiach z nich, v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií odmietla. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že „povinná osoba dospela k záveru, že konaním žiadateľa došlo z jeho strany k zámene ustanovení zákona o súdnych poplatkoch so zákonom o slobode informácií, keďže sa svojich práv a povinností dožaduje nie postupom určeným v zákone o súdnych poplatkoch za presne zákonom stanovený poplatok za úkony vykonané súdom, ale zámenou a opieraním sa o ustanovenia zákona o slobode informácií bez poplatku, zadarmo. Získanie informácií uvedených v žiadosti žiadateľa je podmienené právnou postupnosťou, a to práve primárnym aplikovaním zákona o súdnych poplatkoch. Povinná osoba má za to, že zámerom zákonodarcu pri vydaní právneho predpisu - zákona o slobode informácií - bolo dať verejnosti nástroj ku kontrole povinných osôb, nie však nástroj, ktorým by bolo možné zámenou a opieraním sa o zákon o slobode informácií získať informácie, ktorých dosiahnutie je podmienené aplikovaním osobitných právnych predpisov. Povinná osoba zároveň dodáva, že rozhodnutie, ktorým povinná osoba odmieta žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácií o skutočnostiach známych zo súdnych spisov, ktoré sú predmetom lustrácie súdnych konaní, nemožno považovať za potvrdenie vydané súdom. Súčasne žiadateľa upovedomuje o tom, že o obsahu žiadosti žiadateľa zo dňa 02.07.2013, nemožno konať spôsobom jej odstúpenia na priame vybavenie Informačnému centru povinnej osoby, a teda žiadateľ, ak jeho právny záujem trvá, má právo podať žiadosť, ktorou požiada o vykonanie služby smerom k verejnosti.“ Proti uvedenému rozhodnutiu povinnej osoby žiadateľ podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného zamietnuté a potvrdené rozhodnutie povinnej osoby. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienka a spôsoby konania ustanoví zákon. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií - získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potreby iných spracovaná (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 citovaného článku, ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy medza základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenie základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzení základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenie sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 ústavy). Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba do vtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podá povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 123/2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík, alebo znakov, ktoré chránia, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Zákon o slobode informácií a ani iný právny predpis nemá definíciu pojmu „rozhodovacia činnosť súdov“. Výklad uvedeného pojmu poskytol Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 5 Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011 nasledovne: „Rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať, rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmaní zákonností rozhodnutí orgánu verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy SR), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy SR. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. Právo na informácie o limitované požiadavky nezasahuje do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov, či orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu jeho priebehu, ako i vstup do vlastného rozhodovania, napr. porada a hlasovanie senátu) a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej na konkrétnej právnej veci a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t.j. konečné rozhodnutie súdu v danej veci (či už meritórne alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom o ochrane osobných údajov. Naopak s touto požiadavkou aj korešponduje aj ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z logického a systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií vyplýva, že pojmom „informácie o rozhodnutí“ sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci samej. Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade nie je či poskytnutím informácie zo súdnych registrov žiadateľov, ale ktoré informácie je potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. V tejto súvislosti ide o osobné údaje fyzických osôb, a to o meno a priezvisko, adresu trvalého bydliska, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca žiada informácie zo súdnych registrov z dôvodu zamýšľaného vstupu do konania. Takéto údaje fyzických osôb majú však nevyhnutne povahu osobných údajov, na základe ktorých je osoba v konaní určiteľná a nastáva tu predpokladané obmedzenie zo strany zákona na ochranu osobných údajov. Je potrebné uviesť, že nie všetci spotrebitelia majú záujem, aby tretie osoby nadobudli vedomosť o tom, že sú odporcami v súdnom konaní. Žiadosť žalobcu zo dňa 02.07.2013 obsahuje informácie zo súdnych registrov. Tieto informácie majú evidenčný charakter. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny management), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa informáciou, z ktorou môže žiadateľ pracovať. Získaný zoznam môže povinná osoba upraviť vymazaním tých podaní, o ktorých sa domnieva, že sa netýkajú spotrebiteľov. Súd poukazuje na to, že vývoj súdnej praxi obsah pojmu rozhodovacia činnosť v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií ustáli súd tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípu ochrany osobných údajov fyzických osôb. Meno, priezvisko žalobcu síce sami o sebe ešte nevyhnutne nemusia byť znakom tvoriacim určiteľnosť fyzickej osoby. Tvoria však 90% identity subjektu, a preto v spojení s ďalšími i nepatrnými znakmi môže byť naplnená určiteľnosť osoby. Tá je daná v tom prípade, ak by údaje boli už v takom sumáre, že dotknutej osoby možno adresovať zásielky na adresu, na ktorú na základe údajov je pošta spôsobilá doručiť zásielku konkrétnemu adresátovi. Krajský súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a na poukázanú judikatúru NS SR ako aj Ústavného súdu nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od týchto právnych názorov pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií vo vzťahu k poskytovaniu informácií zo súdnych registrov. Do obsahu pojmu rozhodovacia činnosť v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pokiaľ sa netýkajú ochrany osobných údajov fyzických osôb. Preto žalovaný má postupovať podľa ust. § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j. obmedzenia práva na informácie vykonať tak, že mal sprístupniť požadované informácie po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon (osobné údaje fyzických osôb). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu a postupovať v konaní tak, že sprístupniť evidenčné údaje z registra, evidenčné informácie zo súdnych registrov bez toho, že by uviedli osobné údaje odporcov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktoré boli vyčíslené v súlade s § 11 ods. 4, § 13a ods. 2 písm. d/, § 13a ods. 4, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške: -prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ........130,16 eur - režijný paušál ................................................................................... 7,81 eur - návrh na začatie konania (žaloba) zo dňa 24.09.2013 ...................... 130,16 eur - režijný paušál ................................................................................. 7,81 eur - účasť na pojednávaní dňa 27.01.2015 (§ 13a ods. 2 písm. d/) ........... 139,83 eur - režijný paušál .................................................................................. 8,39 eur - náhrada za stratu času - jedna začatá polhodina (§ 17 ods. 1) ......... 13,98 eur - účasť na pojednávaní dňa 03.02.2015 (§ 13a ods. 4) ....................... 69,12 eur - režijný paušál ................................................................................. 8,39 eur - náhrada stratu času - jedna začatá polhodina (§ 17 ods. 1) ............. 13,98 eur Odmena (bez DPH) je vo výške 530,43 eur, DPH 20%vo výške 106,09 eur, odmena spolu vo výške 636,52 eur, tak, ako je to uvedené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.