Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/116/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201818 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201818.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Z. Z. (alias), nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: nezistená, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobáková 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.: PPZ-HCP-BA6-601-022/2015-AV zo dňa 13.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 13.10.2015 č.: PPZ-HCP-BA6-601-022/2015-AV p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 3.11.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 28.10.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-601-022/2015-AV vydanému dňa 13.10.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 13.10.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. do doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.04.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 12.10.2015 v čase o 11. 00 hod. si navrhovateľ objednal v kaviarni Panta&Rhei zákusky a kávu a po ich konzumácii chcel odísť bez zaplatenia. Následne bola na miesto vyslaná hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Trnávka, ktorá zistila, že sa jedná o osobu, ktorá komunikuje v anglickom jazyku a uvádza ako svoje osobné údaje meno, priezvisko, dátum narodenia a štátnu príslušnosť Naim NEZAMI, nar. 04.12.1993, Moldavská republika. Odporca dňa 13.10.2015 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a zároveň uložil navrhovateľovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na dobu 5 rokov. Navrhovateľ v zápisnici o vyjadrení uviedol, že nemá zabezpečené ubytovanie, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Odporca mal za zistené, že navrhovateľ nie je držiteľom platného cestovného dokladu ani držiteľom potrebných prostriedkov k tomu, aby mohol reálne vycestovať z územia Slovenskej republiky, pretože navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Navrhovateľ v konaní o administratívnom vyhostení uviedol, že je štátny príslušník Moldavskej republiky, pričom navrhovateľ nevie komunikovať moldavským jazykom, nevie uviesť meno prezidenta Moldavskej republiky, a odmietal odpovedať na viacero ďalších otázok, ktoré by boli dôkazným materiálom k tomu, že je štátnym príslušníkom Moldavskej republiky. Odporca vykonal dokazovanie prostredníctvom dožiadaní policajných orgánov Moldavskej republiky, ktoré uviedli, že navrhovateľa neevidujú ako štátneho príslušníka Moldavskej republiky. Odporca dobu zaistenia stanovil po vyhodnotení osoby navrhovateľa. Uviedol, že v prípade navrhovateľa je reálny predpoklad, že nie je osobou, za ktorú sa vydáva a preto je potrebné zistiť totožnosť navrhovateľa a následne zabezpečiť všetky potrebné prostriedky k jeho vycestovaniu z územia Slovenskej republiky. Táto doba závisí od množstva podstatných faktorov, ktorým sú budúca spolupráca navrhovateľa, prípadne príslušných zastupiteľských úradov a následné vybavenie núteného návratu navrhovateľa do cieľovej krajiny jeho núteného návratu a ďalšia komunikácia so všetkými dotknutými stranami štátov, ktorých sa nútený návrat navrhovateľa bude týkať. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, do ktorého štátu sa má navrhovateľ vyhostiť, ako chce odporca vykonať vyhostenie. Uviedol, že v rozhodnutí nie je odôvodnené, prečo odporca pristúpil k určeniu zákazu vstupu na najdlhšiu prípustnú dobu. Mal za to, že neexistuje zákonné rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa, preto je rozhodnutie o zaistení navrhovateľa nezákonné a v rozpore s platným právom. Mal za to, že v súčasnosti neexistuje účel zaistenia, a preto nie je možné navrhovateľa za týmto účelom zaistiť, či držať v zaistení. Uviedol, že navrhovateľ bol administratívne vyhostený v zmysle § 82 ods. 1 písm. b). Na výkon administratívneho vyhostenia, môže odporca cudzinca zaistiť. Odporca navrhovateľa zaistil , a to na obdobie 6 mesiacov, teda na najdlhšiu prípustnú dobu. Táto lehota je neprimeraná. Odporca svoje rozhodnutie odôvodňuje nevyhnutnosťou na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu navrhovateľa z územia SR. Podľa jeho názoru zaisťovanie cudzincov na najdlhšiu prípustnú dobu nespĺňa požiadavku primeranosti zásahu do základného ľudského práva. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v konaní postupoval podľa zákona o pobyte cudzincov, ako aj podľa správneho poriadku. Uviedol, že dôvodom zaistenia navrhovateľa bolo zabezpečenie výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Ďalej uviedol, že postupoval v zmysle ust. § 83 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a neurčil navrhovateľovi v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie z dôvodu, že navrhovateľa zaistil v zmysle § 88 zákona o pobyte cudzincov. Poukázal na § 84 ods. 1 písm. a) d) zákona o pobyte cudzincov, kde policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, nakoľko v rozhodnutí neurčil lehotu na jeho vycestovanie aj z dôvodu, že navrhovateľ nemôže vycestovať, nakoľko nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na jeho vycestovanie, čo potvrdil aj v zápisnici vedenej pod č. PPZ-HCP-BA6-601-013/2015-AV a PPZ-HCP-BA6-601-020/2015-AV. Poukázal na to, že v prípade navrhovateľa nie je možné uložiť alternatívu zaistenia, pretože táto môže byť uložená iba keď ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia, čo v tomto prípade nebolo. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia (opravného prostriedku) zo dňa 28.10.2015. Uviedol, že trvá na tom, že neexistuje účel zaistenia, obzvlášť skutočnosť, že nie je zrejmé ani určené, do ktorej krajiny má byť navrhovateľ vyhostený. Navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a navrhovateľa bezodkladne prepustiť zo zaistenia. Prítomný zástupca odporcu uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľa. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 11.11.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, navrhovateľa zaistil z dôvodu, že je potrebné v konaní o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 12.04.2016, t.j. 6 mesiacov, ako aj k námietke, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu, súd uvádza, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Zároveň súd poukazuje na § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. podľa ktorého môže byť príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Odporca v súlade s vyššie uvedeným ustanovením stanovil dĺžku zaistenia. Policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné aj v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutia zabezpečí podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, nakoľko nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. K námietke navrhovateľa, že v rozhodnutí odporcu sa neuvádza, do ktorého štátu sa má navrhovateľ vyhostiť, z rozhodnutia nie je zrejmé, ako mohol k takémuto záveru prísť, keď chýba uvedenie, do akého štátu sa bude navrhovateľ administratívne vyhosťovať, je potrebné uviesť, že odporca zaistil navrhovateľa na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dňa 13.10.2015, ktorým bol navrhovateľ administratívne vyhostený do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť. V danom prípade odporca neurčil štát do ktorého má byť navrhovateľ vyhostený, nakoľko počas konania nezistil krajinu pôvodu navrhovateľa. Navrhovateľ síce tvrdil, že je štátnym príslušníkom Moldavskej republiky, ale ako vyplýva z administratívneho spisu nechcel tlmočenie do moldavského jazyka a ani ruského jazyka. Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca oslovil Veľvyslanectvo Moldavskej republiky, ktorý uviedol, že navrhovateľa preverili v prístupných evidenciách a k jeho osobe uviedli, že navrhovateľa vo svojich systémoch ako občana Moldavskej republiky neevidujú. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).