Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229328 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114229328.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JM partners. SK, s.r.o, so sídlom Pri Dynamitke 11, 831 03 Bratislava, IČO: 35 812 222, zastúpený: RK LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 323, proti odporcovi: autoID s.r.o., so sídlom Tolstého 5, 811 06 Bratislava, IČO: 47 313 927, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/276/2014-104 zo dňa 20.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/276/2014-104 zo dňa 20.11.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia neosvedčil. V konaní neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale najmä účel predbežného opatrenia a potrebu ochrany porušeného práva. Žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že odporca urobil faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť navrhovateľa. Rovnako súdu nijakým spôsobom nepreukázal inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovateľa a odporcu, najmä s poukazom na to, že súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení, resp. domnienky navrhovateľa. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ žiadal vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby sa zdržal výkonu akejkoľvek podnikateľskej činnosti vo vzťahu k spoločnosti Slovak Parcel Service s.r.o., so sídlom Senecká cesta 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 31 329 217, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľ bol v minulosti zamestnávateľom C. D., T. D. S. C. T., ktorí mali v čase trvania pracovného pomeru v pracovných zmluvách dojednanú konkurenčnú doložku, ktorej obsah u všetkých troch zamestnancov spočíval v zachovaní mlčanlivosti o všetkých veciach, o ktorých sa pri práci u navrhovateľa alebo v súvislosti s ňou dozvedia, najmä o informáciách týkajúcich sa jeho klientov. T. D. S. C. T. mali povinnosť mlčanlivosti i po ukončení pracovného pomeru po dobu troch rokov a C. D. mal dojednané, že pri porušení povinnosti mlčanlivosti mu môže byť uložená náhrada škody ako aj vydanie prospechu z obchodu, ktorá takýmto konaním navrhovateľovi vznikne, v dôsledku porušenia zákazu konkurencie. Už počas trvania pracovného pomeru uvedených troch zamestnancov založili T. D. (manželka C. D. a I. T.Á., manželka C. T.) spoločnosť autoID s.r.o., na podnikateľskej činnosti ktorej sa podieľali aj C. D. S. C. T.. Odporca vyvíjal konkurenčnú činnosť vo vzťahu k predmetu podnikania navrhovateľa, keďže predmet jeho podnikania je totožný s predmetom podnikania navrhovateľa, teda odporca poskytuje svojim zákazníkom komplexný servis v oblasti automatickej identifikácie (čiarové kódy, RFID) - barcode systém spolu s príslušným hardwarom, návrhy projektovania a inštalácie bezdrôtových sietí a pod.. Navrhovateľ uviedol, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti nielen dodáva, ale aj vyrába uvedený sortiment, a teda na slovenskom trhu má špeciálne, úzkoprofilové postavenie. Rovnaké činnosti však ponúka svojim zákazníkom aj odporca, čím bývalí zamestnanci navrhovateľovi spôsobili škodu 30 tisíc eur tým, že odcudzili zariadenia prevádzky a vykonávali neštandardné finančné operácie. Bývalí zamestnanci prostredníctvom odporcu prevzali navrhovateľovi aj časť klientov a rozširovaním nepravdivých fám sa snažili a stále snažia poškodiť dobré meno navrhovateľa v obchodných kruhoch. Navrhovateľ uviedol, že iba vo vzťahu k spoločnosti Slovak Parcel Service s.r.o. predajom tovaru za roky 2013, 2014 jeho obrat klesol z 153.810,21 eur za rok 2013 na 20.896,77 a od mája 2014 žiaden predaj nebol realizovaný, pričom navrhovateľ na základe fotodokumentácie tvrdí, že v mesiaci jún a júl 2014 odporca dodával uvedenej spoločnosti tovar konkurenčný k tovaru navrhovateľa. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je potrebná dočasná úprava pomerov medzi stranami, cieľom ktorej je snaha o zabránenie rozšírenia ujmy na strane navrhovateľa spočívajúcej v náraste ušlého zisku. Databáza klientov a obchodné kontakty s nimi v minulosti udržiavané predstavujú podľa názoru navrhovateľa obchodné tajomstvo, a teda mu prináleží ochrana ako pri nekalej súťaži. Navrhovateľ tiež tvrdil, že došlo k závažnejšej forme konania odporcu, t.j. bývalými zamestnancami navrhovateľa, pričom prevzatá databáza klientov bola následne použitá pre vlastnú podnikateľskú činnosť, ktorá je priamo konkurenčnou voči navrhovateľovi. Z predložených dôkazov mal súd prvého stupňa osvedčené, že bývalí zamestnanci boli v pracovnom pomere k navrhovateľovi, že s nimi bol okamžite ukončený pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Zb. Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a že v rámci pracovnej zmluvy mali dojednanú všeobecnú klauzulu o zákaze konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru ako aj po dobu skončenia pracovného pomeru (p. D., G.. T.). Špecifikovanejšie ustanovenia tohto zákazu boli dohodnuté s p. D., ktorý bol v pozícii riaditeľa. Z predložených faktúr za roky 2013 - 2014 bol osvedčený dodávateľsko-odberateľský vzťah navrhovateľa so spoločnosťou Slovak Parcel Service s.r.o. a tiež pokles tržieb za služby. Osvedčený bol aj vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v roku 2013. Uvedené listiny súd poňal ako listiny informatívneho charakteru, z ktorých nie je zrejmé voči akému údaju bolo uvedené sledované, či práve v dôsledku nekalého súťažného konania odporcu boli znížené tržby a neozrejmili vzťahy medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovak Parcel Service s. r. o., voči ktorému tiež smeruje aj samotné predbežné opatrenie. Súd prvého stupňa v rámci skúmania vecnej legitimácie účastníkov vyhodnotil postavenie odporcu tak, že odporca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v danom konaní ide, a teda nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Ohľadne merita konania vo veci samej, v rámci ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady za ujmu spôsobenú porušením jeho obchodného tajomstva s cieľom ochrániť toho, koho právo bolo porušené, mal súd prvého stupňa za to, že nebolo osvedčené navrhovateľom porušenie práva a existencia právom chráneného záujmu, ktorému hrozí škoda. Nebolo zrejmé z predložených dôkazov, čo malo byť obsahom obchodného tajomstva v zmysle definície obchodného tajomstva uvedeného v § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a neboli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané konanie odporcu, ktorý šíril a šíri nepravdivé informácie, čo malo byť súčasťou nekalosúťažného správania sa odporcu. Existencia skutočnej hrozby tiež nebola preukázaná. Z obsahu návrhu vyplýva, že daný stav trvá od roku 2013, čím naliehavosť potreby úpravy vzťahov odpadá. Konajúci súd mal za to, že nariadením predbežného opatrenia s obsahom navrhovaným navrhovateľom, by sa vytvoril nenapraviteľný stav, čím by bol porušený princíp primeranosti a mohlo by dôjsť k nenávratnému zásahu do práv odporcu a dotknutých osôb. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, pričom uviedol, že voči II. výroku rozhodnutia odvolanie nepodáva. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, pretože písomnými dokladmi preukázal osobnostné prepojenie medzi spoločnosťou odporcu a bývalými zamestnancami navrhovateľa. Predložil súdu 18 faktúr, z ktorých je zrejmé, že bývalí zamestnanci navrhovateľa sa po založení spoločnosti odporcu podieľali na predaji tovaru navrhovateľa spoločnosti odporcu ako kupujúcemu, ktorý sa uskutočňoval výrazne pod bežnú predajnú cenu. Odporca predal takto odkúpený tovar ďalej zákazníkom za predajnú cenu, a tak sa na úkor navrhovateľa obohatil. Išlo pritom o zákazníkov spoločnosti navrhovateľa. Nakoľko zamestnanci vykonávajú konkurenčnú činnosť prostredníctvom spoločnosti odporcu, a nie vo vlastnom mene, nemohol podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia priamo voči týmto zamestnancom. Z tohto pohľadu neobstojí tvrdenie súdu, že nie je daná pasívna legitimácia odporcu. Navrhovateľ prišiel o značnú časť ziskov, pričom vykonávaním podnikateľskej činnosti odporcom vo vzťahu k prebraným klientom aj naďalej prichádza o zisky, ktoré by inak dosiahol, keby nedošlo k porušeniu obchodného tajomstva (databázy klientov). Ďalej uviedol, že vyslovene špecifikoval, že databáza klientov navrhovateľa a obchodné kontakty s nimi v minulosti udržiavané predstavujú obchodné tajomstvo. Nestotožnil sa s názorom prvostupňového súdu, že neosvedčil opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia a nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov. V rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložil súdu dôkazy, z ktorých jasne vyplýva, že spoločnosť Slovak Parcel Service s.r.o., odkúpila od navrhovateľa v roku 2013 tovar v hodnote 153.810,21 eur, v roku 2014 v hodnote 20.896,77 eur, pričom počnúc mesiacom máj 2014 nedošlo viac k žiadnemu nákupu. Vo veci je založená časová zhoda zníženia tržieb na strane navrhovateľa s obdobím založenia spoločnosti odporcu a časová zhoda ukončenia obchodnej spolupráce medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovak Parcel Service s.r.o. s ukončením pracovnoprávneho pomeru s bývalými zamestnancami navrhovateľa. Je zrejmé, že došlo k nekalosúťažnému konaniu odporcu, v dôsledku prevzatia databázy klientov bol navrhovateľ pripravený o značnú časť zákazníkov, na ktorých je závislý úspech a zisk jeho podnikania. Vo vzťahu k odôvodneniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov uviedol, že v minulosti nemal vedomosť o aktivitách svojich bývalých zamestnancov. Vôbec nevedel o založení spoločnosti odporcu v júni 2013 a o uvedenej skutočnosti sa dozvedel až v priebehu mesiacov máj - jún 2014. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril, nakoľko podľa § 75 ods. 8 O.s.p. sa mu uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nedoručovalo a nedoručovalo sa mu ani odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, keď v konaní vykonal dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom predbežnému opatreniu, vyvodil z neho správny právny záver, t. j. že navrhovateľ prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy neosvedčil, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné konštatovať nasledovné: Z ustanovení §§ 74 - 78 O.s.p. vyplýva, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a jeho nariadenie je odôvodnené len vo výnimočných prípadoch. Aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to podľa § 79 ods. 1 O.s.p., a podľa § 75 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, pre ktorý požaduje predbežnú ochranu a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom podmienky dané ustanovením § 75 ods. 2 musia byť splnené kumulatívne. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie; dôkazné bremeno teda spočíva výlučne na navrhovateľovi. V tomto štádiu konania nie je miesto na to, aby súd vyvíjal akékoľvek procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti (prípadne tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Obecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak by sa bez takejto úpravy vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúce z týchto vzťahov by bez tejto úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý). Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia je súd povinný vychádzať zo zásady, že je povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. V prejednávanej veci však navrhovateľ žiadal zásah do práv a záujmov tretieho subjektu (Slovak Parcel Service s.r.o.). Odvolací súd opätovne preskúmal, či z návrhu navrhovateľa vyplývajú všetky zákonom požadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, t.j. že tieto podmienky nie sú v danom prípade naplnené. Z výpisov z obchodného registra účastníkov konania sa ani pri určitom zovšeobecnení registrovaných činností nedá vyvodiť záver, že navrhovateľ a odporca sú vo vzťahu účastníkov hospodárskej súťaže. Navrhovateľ totiž v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie, že „rovnaké portfólio služieb a tovaru ponúka svojim zákazníkom aj spoločnosť odporcu.“ Navrhovateľom predložené listiny súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako informatívne, keďže na ich základe nie je možné vyvodiť záver, že k zníženiu tržieb navrhovateľa došlo práve v dôsledku nekalého súťažného konania odporcu. Odvolací súd má za to, že skúmanie predložených faktúr z hľadiska porovnávania sortimentu tovaru, cien a marží, prípadne skúmanie fotokópii navrhovateľom predložených etikiet presahuje rámec dokazovania prípustný v konaní o predbežnom opatrení. Navrhovateľ neosvedčil ani také konanie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeho bývalí zamestnanci šírili, resp. šíria nepravdivé fámy o navrhovateľovi, ktorými sa snažili alebo snažia o poškodenie jeho dobrého mena v obchodných kruhoch. Odvolací súd je toho názoru, že konštatovanie navrhovateľa, že v minulosti nemal vedomosť o aktivitách svojich bývalých zamestnancov, konkrétne že porušili dojednania o konkurenčných doložkách v pracovných zmluvách, o tom, že bola založená spoločnosť odporcu a že konali na ujmu jeho záujmov tak, že bolo porušené jeho právo na ochranu obchodného tajomstva, nič nemení na závere súdu prvého stupňa o neexistencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné konštatovať i tú skutočnosť, že pojmovým znakom obchodného tajomstva (ako ideálneho objektu, nehmotného statku, ktorý prináleží k podniku a je predmetom absolútneho práva podnikateľa, ktorý podnik ako hromadnú vec vlastní) je aj vôľa podnikateľa utajiť určité zákonom definované skutočnosti a zabezpečiť ich utajenie. Ochrana obchodného tajomstva je v pôsobnosti štatutárneho orgánu, ktorý má v tejto otázke konať s odbornou starostlivosťou. Ochrana obchodného tajomstva zo strany podnikateľa má byť nielen formálno-právna (napr. písomné záväzky zamestnancov, príp. obchodných partnerov), ale aj reálna, t.j. zjavná sústavná kontrola utajovaných skutočností a zabezpečovanie vysokej miery jej ochrany formou organizačnou, fyzickou a logickou. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov preto odvolací súd napadnuté zamietavé uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.