Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/541/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115214799 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115214799.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, zastúpené Mestskou časťou Bratislava Staré Mesto, IČO: 00 603 147, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, proti odporcovi: MAJÁK NÁDEJE n.o., IČO: 31 821 804, so sídlom Karpatská 24, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou pred začatím konania, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. júna 2015, č. k. 7C/82/2015-17, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa s odkazom na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 pís. e/ a f/ a ods. 2 a § 75 ods. 2 O.s.p., nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť nenakladať, zdržať sa nakladania (predať, darovať, zameniť, prenajať, vypožičať, zriadiť vecné bremeno a záložné právo, zriadiť zabezpečovací prevod práva) s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. XXXX a pozemok registra C KN C.. Č.. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, nachádzajúcimi sa na ulici Y. XX D. H., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľa súčasne zaviazal povinnosťou v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci splnenia predkupného práva, uložením povinnosti uzatvoriť s navrhovateľom kúpnu zmluvu, ktorou prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode I späť na navrhovateľa v súlade s jeho predkupným právom. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal z argumentácie navrhovateľa založenej na jeho predkupnom práve k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. XXXX a pozemok registra C KN C.. Č.. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, nachádzajúcim sa na ulici Y. XX D. H., ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že napriek jeho predkupnému právu má odporca zámer, ktorý bol vyjadrený na zasadnutí správnej rady a vyplýva aj z vyjadrenia súčasného riaditeľa odporcu p. Ruska v tlači, predať nehnuteľnosti za trhovú cenu. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnil úmyslom odporcu obísť predkupné právo navrhovateľa, predajom uvedených nehnuteľností tretej osobe za trhovú cenu, čo vyplýva z rozhodnutia správnej rady Majáku zo dňa 14.05.2015. Ide o majetok, ktorý je možné podľa § 31a zák. č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciach poskytujúcich všeobecne prospešné služby považovať za prioritný, ktorý môže slúžiť výlučne na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb, nemôže sa založiť, použiť na zabezpečenie záväzkov, nemožno ho predať, darovať ani prenechať do nájmu alebo do výpožičky. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočným osvedčením danosti práva navrhovateľa a ujmy hroziacej právu navrhovateľa, ktorá je v danom prípade bezprostredná a vyvoláva potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom uviedol, že navrhovateľ k návrhu zápisnicu a ani iný dokument preukazujúci priebeh zasadnutia správnej rady odporcu dňa 14.05.2015 nepredložil, nebezpečenstvo hroziacej ujmy tak konajúci súd vyvodil z článku z periodickej tlače, konkrétne z častí : „W. H. X. C. Z. za O. C. C. C. T. C. I. X. I.... T. Z. D. C. X. M. C. I. X. I.. Na U. D. U. C., Y. D. F. C. H. na Y. O.... U. H. G. M. za XX I.T. Y., Y. G. C. X. T. I.. Ak H. G. N. C., F. Q. C. na T. B., Y. H. T. na G. Y..“. Bezprostrednosť nebezpečenstva hroziacej ujmy mal súd, ako v odôvodnení uznesenia uviedol, za osvedčenú z totožného článku, konkrétne z časti: „F. M. H. G. X. H. D. T..“. Odporca v odvolaní proti uvedenému uzneseniu namietol postup súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal len z tvrdení navrhovateľa, nepreukázaných relevantnými dôkazmi, neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poznamenal, že predkupné právo navrhovateľa je ako vecné právo evidované pod ťarchou na liste vlastníctva č. XXXX, odporca ho nespochybňuje a nevyvíjal ani nevyvíja žiadnu činnosť spojenú s procesom predaja nehnuteľností, čiže navrhovateľovi nehrozí žiadna bezprostredná ujma a teda nie je potrebné ani upravovať pomery účastníkov konania. Právomoc riaditeľa odporcu je obmedzená štatútom odporcu, podľa čl. VII bod 2 písm. a/ ktorého, riaditeľ n.o. potrebuje predchádzajúci súhlas správnej rady na úkony, ktorými nezisková organizácia nadobúda alebo scudzuje nehnuteľnosť alebo k nej zriaďuje právo tretej osoby. Správna rada neudelila riaditeľovi odporcu žiaden súhlas na predaj nehnuteľností a rozhodnutie správnej rady o predaji nehnuteľností nebolo nikdy prijaté. Členovia správnej rady odporcu za Nadáciu Priatelia na zasadnutí dňa 14.05.2015 navrhli : „. G. C. C. D. T. na F. Q. C., Y. H. G. C.V. na D. T. T. D. D. C., B. D. D. Z. podľa G. Y., Y. H. C. D. C. C. T..B.. T. T.Ť. G. G. D. T..B.. za M. C. Z. S. J. D. T. na Y. XX D. H. (G. C. C. I.. Č.. H. - G. I.). Č. G.D. M., B. V.. Š., C. M. T..B.. C. G. B., Z. F. C. C. G. Y. D. T. G. T..B.., D. F. D. C. Z. C.G. C. S. na G. Z. Ú. M.. F. R. C., F. Q. C. Q. V. Z. Ú. X..“. Z citovaného je teda zrejmé, že k žiadnemu súhlasu resp. rozhodnutiu správnej rady o predaji nehnuteľností nedošlo. Tvrdenia navrhovateľa sú podľa odporcu zavádzajúce a žiadnym dôkazom nepodložené. Odporca zotrval na svojom postoji, že porušiť predkupné právo navrhovateľa ani objektívne nie je možné, nakoľko táto skutočnosť je verejne známa zo zápisu na príslušnom liste vlastníctva a každý potenciálny záujemca, by sa pri dodržaní odbornej starostlivosti musel s touto informáciou oboznámiť, nehovoriac o tom, že by sa prípadný nadobúdateľ nehnuteľnosti vystavil riziku právne a skutkovo jednoduchej a nespornej žaloby o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva, dojednaného v tomto prípade ako vecné právo so zápisom na liste vlastníctva. Navyše navrhovateľ má nominovaného jedného člena Správnej rady, teda riadiaceho orgánu odporcu, ktorý je spoluoprávnený rozhodovať o takých zásadných úkonoch odporcu, ako je predaj nehnuteľností alebo iná dispozícia s ňou. Navrhovateľovi teda žiadne riziko bezprostrednej ujmy, ktoré by bolo dôvodom na vydanie (správne nariadenie) predbežného opatrenia, nehrozí. Z dôvodu uvedeného žiadal napadnuté uznesenie súdu zmeniť a návrh zamietnuť. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ a s odkazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3 Cdo 149/2010 poukázal na jednotlivé výroky dotknutého článku v novinách a uviedol, že spochybnením hodnovernosti tohto dôkazu, odporca tak zároveň spochybňuje pravdivosť svojich vyjadrení pre tlač dostupnú širokej verejnosti, pričom vyslovil predpoklad, že v prípade ich nepravdivosti by riaditeľ odporcu, ako mediálne známa osoba, využil možnosti podľa zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon). Uvedený dôkaz v spojení s inými predloženými dôkazmi je podľa názoru navrhovateľa postačujúci na osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi z dôvodu ohrozenia predkupného práva navrhovateľa. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje aj tvrdenie odporcu, o potrebe predchádzajúceho súhlasu správnej rady na úkony scudzovania nehnuteľností (čl. VII bod 2 pís. a/ Zakladacej listiny ) avšak na platné rozhodnutie správnej rady je podľa čl. VI. ods. 6 štatútu potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Na realizáciu predaja nehnuteľností tretej osobe stačí odporcovi hlas 3 členov, ktorých menuje nadácia Priatelia a 1 hlas členky správnej rady, menovanej Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto je v podstate bezvýznamný. Zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady odporcu, konaného dňa 14.05.2015 vyplýva, že správna rada odporcu preberala predaj nehnuteľností a návrh schválila počtom hlasov 3 zo 4. Odporca dokonca za účelom zrealizovania predaja nehnuteľností tretej osobe za trhovú cenu, doplnil do tejto zápisnice poverenie riaditeľa neziskovej organizácie, prípadne ním splnomocnenej osoby, na zabezpečenie prípravných prác smerujúcich k vybudovaniu nového sídla organizácie a na získanie prostriedkov formou investičného alebo úverového charakteru. Z tohto dôvodu predsedníčka správnej rady menovaná Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto odmietla zápisnicu podpísať. Z uvedeného podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že odporca jednoznačne vyjadril vôľu predať nehnuteľnosti tretej osobe za trhovú cenu a porušiť tak predkupné právo navrhovateľa (jeho vyjadrenia v periodickej tlači, zasadnutie správnej rady odporcu), vyvíja činnosť za týmto účelom (predloženie, prerokovanie a schválenie predaja nehnuteľností na zasadnutí správnej rady dňa 14.05.2015) a z týchto dôvodov je nevyhnutná dočasná ochrana ohrozeného predkupného práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam, až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie podané odporcom je dôvodné, nakoľko v danej veci podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené neboli. Inštitút predbežného opatrenia, ktoré plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu, predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p., je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania, odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (nie je vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov). Dočasnou úpravou pomerov, t. j. dočasným zákazom dispozície a užívania, pritom môže byť obmedzené aj vlastnícke a užívacie právo, ktoré požíva ústavnú a zákonnú ochranu, a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s chránenými hodnotami (právami). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je teda potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť tiež zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, čo je odôvodnené tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia práve vo vzťahu k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej. Predbežným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha zákazu nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. XXXX a pozemok registra C KN parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, nachádzajúcimi sa na ulici Y. XX v Bratislave, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania odôvodnil nevyhnutnosťou poskytnutia ochrany a obavou vyplývajúcou z konania odporcu, podnikajúceho kroky k predaju nehnuteľností opísaných vo výrokovej časti napadnutého uznesenia tretej osobe, s cieľom obísť predkupné právo navrhovateľa. Začiatok formulára Jedným z oprávnení vlastníka veci, a teda aj nehnuteľnosti, je právo s vecou disponovať, napríklad ju užívať alebo aj previesť na iného vlastníka, prípadne darovať. Ak je však k danej nehnuteľnosti dohodnuté predkupné právo, nemôže už vlastník postupovať úplne slobodne. Predkupné právo vzniká priamo zo zákona, upravuje ho Občiansky zákonník v ustanoveniach §§ 602 až 606. Podstatou predkupného práva je dohoda medzi predávajúcim a kupujúcim o tom, že ak sa kupujúci rozhodne v budúcnosti predať kúpenú vec, ponúkne ju najprv predávajúcemu. Inými slovami ten, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Vtedy sa dohoda o predkupnom práve zahrnie do kúpnej zmluvy ako jedno z vedľajších dojednaní zmluvných strán alebo si ho zmluvné strany môžu dohodnúť osobitnou zmluvou. Každá zmluva o zriadení predkupného práva by mala obsahovať dohodu účastníkov o podmienkach, za ktorých sa vec v budúcnosti ponúkne predávajúcemu na predaj. Povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj najprv predávajúcemu sa vzťahuje na každého budúceho vlastníka nehnuteľnosti. Aj vtedy, ak sa predávajúci po vykonanej ponuke rozhodne nehnuteľnosť nekúpiť, predkupné právo mu zostáva zachované aj vo vzťahu k novému vlastníkovi. Ak by povinná osoba porušila predkupné právo predávajúceho a nehnuteľnosť by predala tretej osobe, predávajúci sa môže od tretej osoby domáhať, aby mu ponúkla vec na predaj. Predaj sa musí uskutočniť za podmienok, ktoré boli dohodnuté v zmluve o zriadení predkupného práva. Ak také podmienky dohodnuté neboli, tak za rovnakých podmienok, za akých tretia osoba vec sama nadobudla. Aj pri porušení predkupného práva zostáva toto právo predávajúceho zachované a pôsobí vo vzťahu k nadobúdateľovi nehnuteľnosti. Predkupné právo je vždy viazané na osobu predávajúceho a preto nech je už dohodnuté akokoľvek, jeho smrťou v každom prípade zanikne. Podľa § 604 predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a predložených listinných dôkazov konštatuje, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a s odkazom na ust. § 74 ods.1 a § 76 ods. 1 pís. e/, f/ O.s.p uviedol, že mal dostatočne osvedčenú danosť práva, ktorého predbežnej ochrany sa navrhovateľ domáha (existenciu predkupného práva) a ujmu hroziacu právu navrhovateľa, ktorá je v danom prípade bezprostredná, a vyplýva z nej potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Bezprostrednosť nebezpečenstva hroziacej ujmy mal konajúci súd, vyplývajúc z odôvodnenia uznesenia, za osvedčenú z článku z periodickej tlače a konkrétne z časti: „F. M. H. G. X. H. D. T..“. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nemožno považovať za osvedčené ani len základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti žalovaného nároku. Argumentácia navrhovateľa v návrhu, a to zámer členov správnej rady, reprezentujúcich druhého zakladateľa Majáku, Nadáciu Priatelia, predať nehnuteľnosti na Y. O.. Č.. XX D. H. tretiemu subjektu, čo aj nový riaditeľ Majáku C.. C. M. oznámil v periodickej tlači, je len subjektívnym vysvetlením nekompaktných vyjadrení či predstáv, ktoré prípadne môžu spĺňať podmienky odôvodnenia návrhu vo veci samej, ale neosvedčujú ani len základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a už vôbec nie existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú si navyše súd prvého stupňa sám, iniciatívne vyvodil z článku doloženého k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, bez toho, aby bolo zrejmé o aké periodikum a s akým stupňom dôveryhodnosti ide a najmä bez toho, aby ju navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aspoň čiastočne špecifikoval. V danom štádiu konania teda súd prvého stupňa suploval povinnosti navrhovateľa ako účastníka konania, viazaného zákonným procesným postupom k opísaniu rozhodujúcich skutočností a podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ hodnoverným spôsobom neosvedčil existenciu hmotnoprávnych predpokladov cieleného a úmyselného konania odporcu, a len poukaz na zápisnicu zo zasadnutia správnej rady Majáku i článok v periodickej tlači považuje odvolací súd vzhľadom k účastníkmi opísanému skutkovému stavu za irelevantný a už vôbec nie postačujúci na vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ak by sa aj naplnila hrozba disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami zo strany odporcu, samotná právna úprava predkupného práva ako taká, poskytuje tomu, v prospech koho bolo dohodnuté, dostatočnú ochranu danú priamo zákonom (§ 602-606 Obč. zák.). Odporca v odvolaní správne vytkol, že predbežné opatrenie, ktorým mu prvostupňový súd vo výrokovej časti napadnutého uznesenia zakázal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. XXXX a pozemok registra C KN parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, nachádzajúcimi sa na ulici Y. XX D. H., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej je neprimeraným zásahom do jeho vlastníckeho práva a nemá oporu v dôvodoch podaného návrhu. Odvolaciemu súdu nezostáva iné ako konštatovať, že aj keď pri nariadení predbežného opatrenia súd nezisťuje úplne skutkový stav, mal by venovať aspoň malú pozornosť tomu, či nárok navrhovateľa, s ktorým je spojené nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnený, nakoľko v opačnom prípade obmedzuje odporcu, ktorý v tomto prípade jasným a logickým spôsobom v odvolaní vysvetlil, prečo sú obavy navrhovateľa neopodstatnené. Výhoda možnosti neodôvodniť nariadenie predbežného opatrenia, podľa § 76 ods. 4 O.s.p., neznamená že súd bez minimálneho osvedčenia aspoň jednej z podmienok jeho nariadenia zaviaže účastníka ľubovoľným zákazom jeho postupu či činnosti, resp. nariadením jej zákazu, len na návrh druhého účastníka. Navrhovateľ vo svojom návrhu nepreukázal situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania, odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa teda vyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vážne pochybil, keď si sám odôvodnil osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z nej vyplývajúcej potreby dočasnej úpravy pomerov, nakoľko navrhovateľ neuviedol nie že relevantné ale vôbec žiadne argumenty, z ktorých by sa dalo vyvodiť splnenie podmienok, ktorých naplnenie je podstatné na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, nariadením predbežného opatrenia. Navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil ani obavu, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Nariadeniu predbežného opatrenia teda bráni nedostatočné osvedčenie pravdepodobnosti žalovaného nároku, ako jednej z obligatórnych podmienok návrhu na jeho nariadenie a toto nemožno vyvodiť ani z argumentácie navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu odporcu. Pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne zhodnotil posúdenie splnenia zákonných predpokladov, resp. neexistencie predpokladov a podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, zakladá dôvod na zmenu preskúmavaného uznesenia, podľa § 220 O.s.p. v dôsledku čoho odvolací súd návrh navrhovateľa ako nespĺňajúci základné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania o predbežnom opatrení rozhodne súd v konaní vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.