Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200281 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200281.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Bc. C.. P. U., B. XX, V., zastúpený: U.. Jana Blahová, advokátka, so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 3, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.12.2014, č. XXXXX/XXXX-XX-II, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR č. XXXXX/XXXX-XX-II zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX-XX-II zo dňa XX.XX.XXXX a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. P. v zmysle § 250j ods. X O.s.p., aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť informácie o ktoré požiadal povinnú osobu dňa XX.XX.XXXX. K. v žalobe uvádza, že dňa XX.XX.XXXX povinná osoba vydala rozhodnutie o odmietnutí - nesprístupnení informácií, č. XXXX/XXXX-XX-I. K. podal dňa XX.XX.XXXX proti tomuto rozhodnutiu rozklad, ktorý doručil žalovanému elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu z mailovej adresy [email protected], ktorého prílohou bol dokument obsahujúci celý text rozkladu aj spolu s odôvodnením ako aj s uvedením všetkých podstatných náležitostí rozkladu. K. doplnil takto podaný rozklad dňa XX.XX.XXXX, konajúc tak v duchu obvyklého postupu v komunikácii s ministerstvom, ako aj v per analogia v súlade s § 19 ods. X veta druhá F. poriadku, v zmysle ktorého podanie podané elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je potrebné doplniť písomne, resp. ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. K. napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že rozklad podaný dňa XX.XX.XXXX a doplnený dňa XX.XX.XXXX nebol urobený formou, s ktorou by F. poriadok spájal účinky podania v užšom zmysle a preto to nemohlo vyvolať procesné účinky, nakoľko doplnenie rozkladu bolo urobené až XX.XX.XXXX bolo konštatované, že ide o oneskorene podaný rozklad. K. uvádza, že písomné podanie urobené pomocou komunikačných prostriedkov je nevyhnutné doplniť do troch dní písomnou podobou tohto podania a poukazuje na znenie ustanovenia § X9 ods. 1 a X F. poriadku. O. súhlasiť s právnym názorom žalovaného a stotožniť sa so zúženým výkladom predmetného ustanovenia § X9 ods. 1 F. poriadku, že jedine podania urobené telegraficky a telefaxom sú podania, ktoré je možné doplniť písomnou podobou v zákonnej trojdňovej lehote. O. sa stotožniť s názorom, že jedine telegraf a telefax možno považovať za formu komunikačných prostriedkov a vyvodiť z toho, že podanie urobené jedným z najpoužívanejších komunikačných prostriedkov t.j. e-mailovou poštou, nemožno doplniť v zmysle § X9 ods. 1 F. poriadku. Právny názor žalovaného založený na zúženom výklade ustanovenia § X9 ods. 1 F. poriadku je v rozpore s potrebou ústavne komfortného výkladu zákonov obsiahnutou v čl. XXX ods. X J. SR. R. výslovného pomenovania podania podaného elektronickými prostriedkami s možnosťou doplnenia v písomnej podobe v lehote troch dní v ustanovení § X9 ods. 1 F. poriadku neznamená, že prípustnosť takéhoto podania v správnom konaní nie je možné vyvodiť jednak zo širšieho výkladu predmetného ustanovenia ako aj z ducha celkového právneho poriadku SR. P. elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu s možnosťou doplnenia v písomnej podobe v lehote troch dní nie je síce v § X9 ods. 1 F. poriadku výslovne uvedené ako možná forma podania v správnom konaní, avšak možno s istotou tvrdiť, že takáto forma podania nie je citovaným ustanovením ani vylúčená a teda žalobca v súlade s čl. X ods. X J. SR mohol účinne doplniť jeho elektronické podanie písomným podaním. Podľa názoru žalobcu rovnako otázka zachovania písomnej formy podania pri podaní elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je obsiahnutá už aj vo viacerých rozhodnutiach senátov O. súdu SR a poukazuje na jeho rozhodnutia sp. zn. XSži X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a XSži X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj na rozhodnutie O. súdu SR XSžo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. K. považuje za potrebné uviesť, že v zmysle F. W. parlamentu a E. XXXX/XX/ES zo dňa XX.XX.XXXX o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy v čl. X ods. X ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby elektronickému podaniu nebola odopretá právna účinnosť a prípustnosť ako dôkaz v konaní pred súdmi len z dôvodu, že má elektronickú formu alebo nie je založený na kvalifikovanom certifikáte alebo nie je založený na kvalifikovanom certifikáte vydanom akreditovaným poskytovateľom certifikačných služieb alebo nie je vytvorený bezpečným zariadením na vytvorenie podpisu. Na základe uvedených skutočností ako aj zákonných ustanovení, resp. ako aj na základe právnych názorov senátov NS SR má žalobca za to, že písomná forma jeho rozkladu bola zachovaná už jeho doručením e-mailom ako jedným z komunikačných prostriedkov, ktorý v súčasnosti patrí k najbežnejšie používaným. K. má teda za to, že takýmto spôsobom bola urobená zadosť zákonnej požiadavke na zachovanie písomnej formy jeho podania teda lehota pre podanie rozkladu bola zachovaná. K. tiež uvádza, že rozklad podaný elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu spĺňa podmienky zakotvené v § X9 ods. 1 F. poriadku, nakoľko u tohto jeho podania sú zachované náležitosti písomnej formy podania v zmysle § X0 ods. 4 D. zákonníka, v zmysle ktorého písomná forma je zachovaná ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. P. rozklad bol dostatočne určitý, čo do obsahu a podpísaný žalobcom jeho elektronickým podpisom a odoslaný z jeho oficiálnej elektronickej adresy, pričom aj z textu samotného rozkladu, ktorý tvorí prílohu e-mailu priamo vyplýva skutočnosť, že rozklad bol podaný žalobcom. Podaním rozkladu bola zachovaná písomná forma a teda jeho rozklad bol v zmysle § X9 ods. 1 F. poriadku v intenciách potreby ústavne konformného výkladu v spojení s § X0 ods. 4 D. zákonníka urobený písomne a vyvolal procesné účinky riadne a včas podaného rozkladu teda žalovaný postupoval nezákonne ak takýto rozklad odmietol ako oneskorene podaný. K. vo svojej žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaného ako povinnú osobu o sprístupnenie informácie: „K. o sprístupnenie všetkých právoplatných súdnych rozhodnutí, v ktorých žalovaným bola Slovenská republika v zastúpení U. spravodlivosti SR, ktoré nadobudli právoplatnosť po XX.XX.XXXX a predmetom ktorých bola náhrada škody a nemajetková ujma podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom GR K., jednotlivých ústavov alebo príslušníkov K.. P. osoba rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXX/XXXX-XX-X odmietla sprístupniť žalobcom požadované informácie z dôvodu, že tieto nemá k dispozícii, nakoľko ich sprístupnenie by vyžadovalo kvalifikované spracovanie existujúcich informácií, čo považuje za vytvorenie novej informácie. U. žalobcom a povinnou osobou nie je sporné, že povinná osoba požadované informácie má k dispozícii, avšak povinná osoba má za to, že sprístupnenie požadovaných informácií by vyžadovalo: 1/ vyhľadávanie príslušných spisov, v ktorých SR v zastúpení povinnou osobou bola žalovaná vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z., spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom GR K., jednotlivých ústavov alebo príslušníkov K. a 2/ následné študovanie, zhromažďovanie a anonymizáciu zákonom chránených údajov rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť po XX.XX.XXXX. P. osoba má za to, že uvedené činnosti možno považovať za kvalifikované spracovanie existujúcich informácií, a teda za vytvorenie novej informácie. K. sa snažil časovo a vecne obmedziť rozsah požadovanej informácie tak, aby jednak dosiahol cieľ, pre ktorý žiada uvedené informácie a zároveň, aby vedome príliš nezaťažoval povinnú osobu. N. žalobcu bolo zhromaždiť informácie o rozhodovacej praxi súdov vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom K., nakoľko v rozhodovacej praxi sudkýň L.. Y. M. a L.. Y. M. sa objavil právny názor, že právna úprava podľa § 64 zákona o K. má prednosť pred právnou úpravou podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. z dôvodu špeciality. Na rozdiel od povinnej osoby žalobca sa nedomnieva, že vyhľadávanie príslušných spisov, vybratie z nich meritórnych rozhodnutí a ich anonymizáciu nemožno považovať za kvalifikované spracovanie existujúcich informácií, a teda vytváranie nových informácií. E. povinnej osoby neprechádza testom ústavnosti, nakoľko v zmysle čl. XX ods. X J. SR právo na informácie možno obmedziť, iba ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti. K. úprava obmedzenia povinnosti zverejňovať informácie nemôže presahovať ústavou vymedzený rámec takéhoto obmedzenia. P. obmedzení práva na informácie výkladom zákonných ustanovení je potrebné mať na pamäti povinnosť ústavne konformného výkladu zákonom, zakotvenom v čl. XXX ods. X J. SR. K. vo vyjadrení k žalobe uvádza, že dňa XX.XX.XXXX žalobca elektronickými prostriedkami (e-mailom na adresu určenú na podanie žiadosti o sprístupnenie informácií) požiadal o sprístupnenie informácií: „ ... všetkých právoplatných súdnych rozhodnutí, v ktorých žalovaným bola Slovenská republika v zastúpení U. spravodlivosti SR, ktoré nadobudli právoplatnosť po X.X.XXXX a predmetom ktorých bola náhrada škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom GR K., jednotlivých ústavov a príslušníkov K..“ O žiadosti žalobcu rozhodla povinná osoba dňa XX.XX.XXXX v zákonnej lehote podľa § X7 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v spojení s § 18 ods. X a doručené žalobcovi bolo dňa XX.XX.XXXX. Y. XX.XX.XXXX o XX,XX hod. žalobca doručil na e-mailovú adresu žalovaného určenú na podanie žiadosti na sprístupnenie informácií správou v znení: „Z. podávam rozklad proti rozhodnutiu povinnej osoby zo dňa XX.XX.XXXX, ev.č. XXXX/XXXX-XX-I. P. doplním písomne v lehote X dní“, ku ktorej pripojil nepodpísaný textový súbor s označením XXXX/XXXX-XX-I - E.. Y. XX.XX.XXXX žalobca doručil žalovanému podpísané podanie priložené k vyššie uvedenej e-mailovej správe i osobne v písomnej forme. K. dospel k záveru, že rozklad žiadateľa nebol podaný včas, keďže bol podaný až XX.XX.XXXX. P. doručené ako príloha e-mailu, ktoré bolo doručené žalovanému dňa XX.XX.XXXX, tento považoval za irelevantné, keďže bolo doručené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, s ktorým § X9 ods. 1 F. poriadku nespája žiadne právne následky. Podľa § X4 ods. 1 zákona č. XXX/ XXXX Z.z. síce umožňuje uskutočnenie podania písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom, zák. č. XXX/XXXX Z.z., ale v tejto súvislosti hovorí len o žiadosti o sprístupnenie informácií. Napriek vyššie uvedenému sa žalovaný riadil ust. § 60 F. poriadku a oneskorene podaný rozklad preskúmal z dôvodu, či neodôvodnene obnovu konania, alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, keďže napadnuté rozhodnutie nepovažoval za rozporné so zákonom, nevzhliadal dôvod ani na obnovu konania ani na zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX. K. má za to, že v žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií prebehlo riadne konanie, rozhodnutia a iné úkony správneho orgánu boli uskutočnené v lehotách ustanovených zákonom a zvolený postup bol zákonný a správny. V prípade žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií mu požadované informácie nemohli byť sprístupnené, keďže požadoval informácie, ktoré povinná osoba nemala k dispozícii, keďže pri ich prípadnom sprístupnení by došlo k vytvoreniu novej informácie vo forme kvalifikovaného spracovania už existujúcej informácie. K. uvádza, že z dôvodu oneskorene podaného rozkladu o ňom nebolo vydané rozhodnutie, ale žalovaný ho vybavil listom, v ktorom tieto skutočnosti žalobcovi oznámil. Keďže zo zákonných dôvodov o rozklade žiadateľa nebolo vydané žiadne rozhodnutie, neexistuje ani rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Na postup podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napokon bráni skutočnosť, že žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu neuplatnil ani len riadny opravný prostriedok, ktorý sa preň pripúšťa (rozklad), resp. tento uplatnil oneskorene. K. má za to, že sú splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 250d ods. X O.s.p. a žiada, aby súd konanie zastavil. K. uvádza, že aplikácia § 19 F. poriadku uvedená žalobcom v žalobe je nesprávna a dodáva, že samozrejme telegraf a telefax nie sú jediné komunikačné prostriedky, práve naopak, v súčasnosti sa práve i pri komunikácii štátu s občanmi a naopak dostáva do popredia elektronická forma. Y. i v prípade žiadosti o sprístupnenie informácií a pri sprístupňovaní informácií zák. č. XXX/XXXX Z.z. umožňuje elektronickú komunikáciu prostredníctvom e-mailu, resp. § X4 ods. 1 používa formuláciu „iný technicky vykonateľný spôsob.“ F. komunikácia medzi subjektmi súkromného práva je správne upravená čo najvoľnejšia, čo reflektuje ust. § XX ods. X D. zákonníka. Je ale pochopiteľné, že pri niektorých typoch právne relevantných podaní najmä v oblasti verejného práva zákon vyžaduje podanie v určitej konkrétnej forme. Písomnou formou podľa § X9 ods. 1 F. poriadku nie je možné rozumieť podanie uskutočnené elektronickými prostriedkami, keďže zo znenia samotného ustanovenia vyplýva, že existujú nasledovné formy podaní - písomné, ústne, elektronickými prostriedkami, telegrafické a telefaxové. Zo systematického výkladu je teda zrejmé, že sám zákonodarca uvedenou formuláciou odlišuje písomnú formu od elektronickej formy (na rozdiel od súkromného práva a občianskoprávnych vzťahov, pri ktorých zákonodarca zvolil odlišný prístup - § X4 ods. 4 D. zákonníka). K. zastáva názor, že v prípade odvolania (rozkladu) proti rozhodnutiu povinnej osoby je nevyhnutné uskutočniť podanie vo forme podľa § X9 ods. 1 F. poriadku a žiadateľom uskutočnené podanie takouto formou nebolo. Teda nemohlo spôsobiť zákonom predpokladané následky. Z. výklad neodporuje ani účelu, ani duchu zákona a nie je v rozpore s J. SR. Na správnosti uvedeného záveru nič nemenia ani odkazy žalobcu na rozhodovaciu činnosť O. súdu SR, keďže tieto na dané prípady nie je možné aplikovať, ani v jednom z nich sa nehovorí o tom, že e-mailové podanie spĺňa podmienky písomnej formy podania podľa F. poriadku na účely správneho konania, resp. že i v prípade takýchto podaní je možné jeho doplnenie do X dní s účinkami ku dňu jeho podania vo forme prílohy k e-mailovej správe. Čo sa týka odkazu žalobcu na F. W. parlamentu a E., konkrétne čl. X ods. 2, nie je na mieste. V prvom rade cieľom F. je uľahčiť využívanie elektronických podpisov a prispieť k ich právnemu uznaniu. K. právny rámec pre elektronický podpis a určité certifikačné služby, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu. Z uvedeného je zrejmé, že F. nemá ambíciu akokoľvek sa dotýkať formy podaní, ktorá je vyžadovaná podľa vnútroštátnych predpisov, napr. pri komunikácii so správnymi orgánmi. Pre zhrnutie teda žalovaný uvádza, že bez ohľadu na tvrdenie a úvahy žalobcu je zrejmé, že jeho podanie priložené k e-mailovej správe, nemalo náležitosti podania podľa F. poriadku preto nemohlo vyvolať právne účinky. K. navrhuje, aby súd konanie zastavil podľa § 250d ods. X O.s.p. v prípade, že konanie nebude zastavené navrhuje, aby súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. X O.s.p. M. súd v V. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánu verejnej správy. P. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonnom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. E. správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. V správnom súdnictve prejednávajú súdy prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup (§ 247 ods. X O.s.p.). P. správneho súdnictva je ochrana práv občana a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím i postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten o koho práva v konaní ide. K. cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. J. súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. C. slovami povedané treba brať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že XX.XX.XXXX bola e-mailovou poštou doručená povinnej osobe žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií: „K. o sprístupnenie všetkých právoplatných súdnych rozhodnutí, v ktorých žalovaným bola Slovenská republika v zastúpení U. spravodlivosti SR, ktoré nadobudli právoplatnosť po X.X.XXXX a predmetom ktorých bola náhrada škody a nemajetková ujma podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom GR K., jednotlivých útvarov alebo príslušníkov K..“ Y. XX.XX.XXXX, Ev. č.: XXXX/XXXX-XX-I povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. žiadosti žiadateľa, ktorou požadoval hore uvedené informácie sprístupniť nevyhovela, a tým na základe predmetnej žiadosti požadované informácií nesprístupňuje, nakoľko informácie požadované v žiadosti nemá k dispozícii. Z odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby vyplýva, že: „...v zmysle § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. musí povinná osoba sprístupňovať informácie, ktoré má k dispozícii. C. o informácie, ktoré pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. E. povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie, ktoré podľa právnych predpisov musí mať k dispozícii. K. č. XXX/XXXX Z.z. však povinnej osobe neukladá povinnosť vytvárať na základe podanej žiadosti o informácie nové informácie, ktoré v čase doručenia žiadosti nemá k dispozícii. P. vytvorením novej informácie sa rozumie buď vytvorenie úplne novej informácie, alebo kvalifikované spracovanie existujúcich informácií, ktoré v čase podania žiadosti povinná osoba má k dispozícii.“ Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca elektronickým podaním z e-mailovej adresy [email protected] <mailto:[email protected]> podal rozklad proti rozhodnutiu povinnej osoby zo dňa XX.XX.XXXX odoslaným dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod, prílohou tohto podania bol rozklad proti rozhodnutiu povinnej osoby zo dňa XX.XX.XXXX, ev. č. XXXX/XXXX-XX-I, podanie doplním písomne v lehote X dní. Y. XX.XX.XXXX bol osobne podaný žalobcov rozklad vo veci XXXX/XXXX-XX-I do podateľne žalovaného. Z listu zo dňa XX.XX.XXXX, číslo: XXXXX/XXXX-XX-II, ktorý bol žalobcovi doručený dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v súvislosti s rozkladom doručeným žalovanému elektronickými prostriedkami zastáva názor že ustanovenie § X9 ods. 1 F. poriadku predpokladá určitú konkrétnu formu podania, keď uvádza, že podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo podľa osobitného zákona. U. ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do X dní. P. je potrebné uskutočniť vo forme predpokladanej F. poriadkom ako právnym predpisom subsidiárne sa uplatňujúcim vo vzťahu k zákonu o slobode informácií. E. doručený žalovanému elektronickými prostriedkami dňa XX.XX.XXXX nebol urobený formou, s ktorou by F. poriadok spájal účinky podania v užšom zmysle, teda návrhu vo veci samej. Písomné doplnenie rozkladu bolo osobne podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie rozkladu, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX, žalovaný dospel k záveru, že rozklad žalobcu bol oneskorene podaný, o možnosti podania opravného prostriedku bol žalobca rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX riadne informovaný, preto neprichádza do úvahy ani uplatnenie zákonnej fikcie dodržania lehoty podľa § 54 ods. X F. poriadku. K. preskúmal oneskorene podaný rozklad podľa § 60 F. poriadku a nezistil splnenie zákonných podmienok, ktoré by odôvodňovali konanie z vlastného podnetu - obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. G. ministra spravodlivosti zo dňa XX.XX.XXXX obdržal žalobca dňa XX.XX.XXXX. J. súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - list zo dňa XX.XX.XXXX, číslo: XXXXX/XXXX-XX-II v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa § 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 19 ods. 1, 2, X zák. č. XXX/XXXX Z.z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote XX dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. D. sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. D. orgán rozhodne o odvolaní do XX dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § X9 ods. 1 F. poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. U. ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; takéto podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Podľa § X0 ods. 3, 4 D. zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. P. sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom (§ X0 ods. 4 D. zákonníka). J. zavedenia a používania elektronického podpisu je komunikácia medzi orgánmi verejnej správy na jednej strane a občanmi a hospodárskymi subjektmi na druhej strane. P. pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. P. druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu (uznesenie O. súdu SR sp. zn. XSži/X/XXXX). P. o elektronickom podpise ustanovuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ustanovenia § 5 ods. X v styku s orgánmi verejnej moci alebo orgánmi verejnej správy sa používa elektronický podpis alebo zaručený elektronický podpis, jeho kvalifikovaný certifikát musí byť vydaný akreditovanou certifikačnou autoritou. Do citovaného zákona o elektronickom podpise bola prebratá F. W. parlamentu a E. XXXX/XX/ES z XX.XX.XXXX o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy (ďalej len F.) publikovaná v U. vydaní J. vestníka W. únie XXXX vydanom v slovenskom jazyku, kapitola XX, zväzok XXX, L XX/XX. Podľa ods. XX preambuly F. elektronické podpisy sa budú používať vo verejnom sektore v rámci orgánov štátnej správy krajín a správy spoločenstva a v styku týchto orgánov s občanmi a hospodárskymi subjektmi, napríklad v systémoch verejného obstarávania, daňovej správy, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a justície. F. nejde ďalej, než ako je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa (ods. XX preambuly F.). J. zavedenia a používania elektronického podpisu je komunikácia medzi orgánmi verejnej správy na jednej strane a občanmi a hospodárskymi subjektmi na druhej strane. F. ani zákon o elektronickom podpise nevylučuje použitie elektronického podpisu aj medzi občanmi alebo hospodárskymi subjektmi, je už však na ich dohode, či takýto spôsob komunikácie budú používať. P. pojem elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z.) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. P. druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu. „D.“ elektronickému podpisu nemožno síce podľa F. uprieť právnu účinnosť, ale ten, ktorý by ho chcel použiť na právne úkony, by musel dokazovať, že sú splnené náležitosti v zmysle § X0 ods. X a ods. 4 D. zákonníka (rozsudok O. súdu SR sp.zn. XSžo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Súd konštatuje, že žalobca podal rozklad proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v lehote, pretože dňa XX.XX.XXXX obdržal žalobca prvostupňové rozhodnutie voči ktorému podal dňa XX.XX.XXXX rozklad e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu, ktorý následne dňa XX.XX.XXXX osobne podal žalovanému. Z podaného rozkladu žalobcu je zrejmé, že sú splnené náležitosti § X0 ods. 3, 4 D. zákonníka. E. žalobcu má písomnú formu a na záver e-mailovej komunikácie je uvedené meno a priezvisko odosielateľa. P. rozklad je dostatočne určitý čo do obsahu a podpísaný žalobcom obyčajným elektronickým podpisom a odoslaný z jeho elektronickej adresy [email protected] <mailto:[email protected]>, s ktorej adresy bola žalovanému zaslaná aj žiadosť o poskytnutie informácií. Súd vzhľadom na uvedené list žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX-XX-II zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p. , pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať v intenciách rozhodnutia súdu a podanie žalobcu posúdi ako odvolanie o ktorom rozhodne. O trovách konania súd rozhodol podľa § X50k ods. X O.s.p. tak, že žalobcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: 2 úkony právnej služby podľa § X3a ods. 1 písm. a/, b/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia; písomné podanie vo veci samej) Xx(XX,XX eur) + 2x (X,XX eur paušál) ................................................ XXX,XX eur X úkon právnej služby podľa § X3a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. (účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) Xx(XX,XX eur) + 1x (X,XX eur paušál) ................................................. XX,XX eur Trovy právneho zastúpenia celkovo: ............................................... XXX, XX eur, ktoré uhradí žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobcu, do X dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.