Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/161/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201064 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201064.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: P.. R. T., bytom U. 7, V., zastúpený: Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS s.r.o., ul. 29. Augusta 5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ C.. X. U., bytom D. XX, V., 2/ C.. L. U., bytom D. XX, V., 3/ U.. U. U., bytom O. lomom XX, V., všetci zastúpení: JUDr. Daniela Ježová, LL.M, PhD., advokátka, Javorinská 13, 811 03 Bratislava, 4/ Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0794/2015/D220-SLP/22377-M, rozhodnutie ministra č. 63/2015 zo dňa 24.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 07494/2015/D220-SLP/22377-M, rozhodnutie ministra č. 63/2015 zo dňa 24.04.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 pís. d/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 70,- eur a náhradu trov konania vo výške 497,10 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Pribratým účastníkom konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2015 domáha, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.04.2015, č. 07494/2015/D220-SLP/22377-M, rozhodnutie ministra č. 63/2015, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.11.2014, č. 24806/2014/B625-SV/67546/ Hia tak, že vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 342/14/1100-12 zo dňa 16.09.2014 a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave, odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa 21.12.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že týmto rozhodnutím zasiahol žalovaný nepriaznivo do práv a právneho postavenia žalobcu, keď zrušil žalobcove rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby žalobcu pred dokončením. Žalobca je stavebníkom stavby „Rodinný dom Bôrik“, ktorá bola povolená rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 6715/27765/2011/STA/Bud/A-11 zo dňa 20.06.2011. Počas realizácie stavby došlo k zmenám oproti pôvodnej projektovej dokumentácie, preto žalobca požiadal o vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením „Rodinný dom Bôrik“. Príslušný stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Staré mesto o žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením nekonal a preto Krajský stavebný úrad v Bratislave sám rozhodol, ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa 21.12.2012, pričom zmenu stavby „Rodinný dom Bôrik“ dodatočne povolil. Dňa 16.09.2014 podala Krajská prokuratúra v Bratislave proti uvedenému rozhodnutiu protest č. Kd 342/14/1100-12. Dôvodom podania protestu bola okolnosť, že podľa názoru prokuratúry pre povolenie zmeny stavby bolo potrebné si vyžiadať nové záväzné stanovisko Hlavného mesta Bratislavy, keďže zmeny projektovej dokumentácie oproti pôvodnej dokumentácii boli podstatné. Protestu prokurátora krajský stavebný úrad nevyhovel a vec postúpil žalovanému. Žalovaný dňa 19.11.2014 vydal prvostupňové rozhodnutie č. 24806/2014/B625-SV/67546/Hia, ktorým protestu prokurátora nevyhovel a uviedol, že zrušenie právoplatného rozhodnutia krajského stavebného úradu tak, ako to navrhuje krajský prokurátor v proteste a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie, pre absenciu z jedného z úradných podkladov v štádiu, keď je rozhodnutie krajského stavebného úradu už vykonané a predmetná stavba je po stavebnotechnickej stránke už dokončená, by bolo za daných okolností nehospodárne, priečilo by sa princípom právneho štátu, pretože by popieralo princíp právnej istoty, ochrany dôvery v právny poriadok a v zákonnosť a správnosť právoplatných rozhodnutí orgánu štátu a celkom by rezignovalo na ochranu práv stavebníkov, ktoré získali nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia konajúceho správneho orgánu - krajského stavebného úradu. Proti tomuto rozhodnutiu podali traja účastníci správneho konania, vlastníci susednej stavby X. U., L. U. a U. U., rozklad. Žalovaný podanému rozkladu vyhovel a napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.04.2015 zrušil protestom napadnuté rozhodnutie krajského stavebného úradu č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa 21.12.2012, ktorým zrušil žalobcovi rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby pred dokončením. Žalovaný okrem iného v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „záväzné stanovisko hlavného mesta je nutné považovať za jeden z najvýznamnejších podkladov potrebných k vydaniu rozhodnutia, pretože hlavné mesto sa vyjadruje k investičnej činnosti na jeho území a tak, ako predložilo svoje stanovisko č. MAG ORM 48931/10-280456 zo dňa 13.09.2010 k rozhodnutiu o umiestnení stavby je potrebné, aby pri zmene stavby v rozsahu v akom bola dodatočne povolená pred dokončením podľa predmetného rozhodnutia stavebného úradu, bolo nové záväzné stanovisko nevyhnutným podkladom pre jeho vydanie. Hlavné mesto je orgánom, ktorý je oprávnený vyjadriť sa k zmenám, obsiahnutým v rozhodnutí KSÚ, pretože sa vyjadruje k súladu stavby s územným plánom zóny Kráľovské údolie - Bôrik a s územným plánom hlavného mesta. Pokiaľ nebolo zabezpečené záväzné stanovisko hlavného mesta a súčasne hlavné mesto nebolo upovedomené o začatí konania, rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. (....) V novom prejednaní veci je potrebné vyzvať stavebníkov na predloženie nového záväzného stanoviska hlavného mesta k predmetnej zmene stavby, vzhľadom na jeho postavenie dotknutého orgánu, vyplývajúce z § 140a ods. 2 a § 140b Stavebného zákona.“ Žalovaný ďalej uviedol, že súhlasí „s názorom uvedeným v proteste prokurátora, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., pretože zmeny na uskutočnenej stavbe nie je možné považovať za nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, ku ktorým by nebolo potrebné zabezpečiť stanovisko hlavného mesta.“ Žalovaný vychádzal z § 140b ods. 3 Stavebného zákona, nakoľko v uvedenej veci hlavné mesto SR dalo v minulosti priaznivé stanovisko, ktoré bolo vydané k územnému rozhodnutiu z roku 2011, ktoré stále platí, nové je potrebné predložiť iba v prípade podstatnej zmeny skutkových okolností, ktorá však nenastala. Žalovaný a prokuratúra vôbec nevysvetlili, v čom mala podstatná zmena skutkových okolností spočívať. Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a tvrdí, že zmeny na stavbe sú podstatné a preto vyžadujú predloženie nového záväzného stanoviska hlavného mesta SR. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia je teda kľúčové určenie, či zmeny na stavbe (najmä zmena výškových pomerov stavby) predstavuje podstatné odchýlky alebo nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie. Nakoľko od zistenia tejto okolnosti sa odvíja nutnosť alebo „nenutnosť“ vyžiadania nového záväzného stanoviska hlavného mesta SR. Žalobca uvádza, že stavba nie je „čiernou stavbou“, pretože dňa 20.06.2011 bolo na uvedenú stavbu vydané stavebné povolenie. Podľa žalobcu žalovaný nemohol rozhodnúť uvedeným spôsobom, pretože tomu bráni prekážka rozhodnutej veci. Žalovaný už raz posudzoval práve otázku ne/opodstatnenosti zmien na uvedenej stavbe, a to pri rozhodovaní o podnete na prieskum mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku v konaní č. 09639/2012/SVBP-25680 a to v roku 2012. Stavebný úrad vydal dňa 04.11.2011 výzvu na zastavenie stavebných prác, ktorou vyzval žalobcu na predloženie nového záväzného stanoviska Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu zmene stavby. Ako dôvod vydania tejto výzvy uviedol stavebný úrad v záhlaví rozhodnutia zmenu výškových pomerov stavby, keď uviedol, že „z verejne prístupného miesta bolo zistené, že rozpor zrealizovaných prác na objekte rodinného domu s vydaným stavebným povolením, spočíva v zakladaní, kde je posunutá úroveň +/- 0,000 na kótu 190,0 m.n.m. oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní.“ Stavebný úrad tak v postate uviedol, že základy domu (bod 0,000) sa nenachádzajú v nadmorskej výške 187 m, ale vo výške 190 m. Stavebný úrad vyzval žalobcu na predloženie nového záväzného stanoviska Magistrátu hlavného mesta SR z dôvodu, že sa podľa jeho názoru došlo k zmene výškových pomerov. Proti tomuto rozhodnutiu o zastavení stavebných prác sa odvolal žalobca a krajský stavebný úrad rozhodnutie stavebného úradu mestskej časti zrušil ako nezákonné rozhodnutím č. A-2012/1235-DLD zo dňa 12.01.2012, v ktorom sa podrobne zaoberal, či je potrebné vyžiadať nové stanovisko hlavného mesta a či sú zmeny na stavbe podstatné. Dospel v tomto rozhodnutí k záveru, že zmeny na stavbe nepredstavujú podstatné zmeny a nie je potrebné žiadať nové stanovisko hlavného mesta. Krajský stavebný úrad skonštatoval, že zmeny výškových pomerov sú nepodstatné, pretože napriek posunu základov o 3 metre vyššie (bod 0,000 už sa nenachádza v nadmorskej výške 187 metrov nad morom ale vo výške 190 metrov nad morom) je naďalej dodržaná maximálna výška domu 11 metrov, ktorú predvídalo pôvodné územné rozhodnutie z roku 2000 týkajúce sa všetkým domov na uvedenej ulici. Pokiaľ bola v roku 2000 výška domov 11 metrov akceptovaná, mali vtedy správne orgány preukázaný súlad s územným plánom. Je preto možné konštatovať, že existuje právoplatné rozhodnutie, v ktorom sa s otázkou zmeny výškových pomerov už krajský stavebný úrad vysporiadal a rozhodnutie žalovaného, ktoré je napadnuté touto žalobou je s uvedeným rozhodnutím v rozpore. Nakoľko sa účastníci konania, vlastníci susednej nehnuteľnosti X. a U. U. nesúhlasili s tým, ako sa so zmenou výškových pomerov krajský stavebný úrad vysporiadal, podali proti rozhodnutiu podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku žalovanému, ktorý podnetu nevyhovel rozhodnutím č. 09639/2012/SVBP-25680 zo dňa 03.05.2012. Ďalším rozhodnutím, ktoré je právoplatné a doteraz nezrušené, v ktorom krajský stavebný úrad sa už vysporiadal so zmenou výškových pomerov na stavbe je rozhodnutie krajského stavebného úradu č. A-2012/1563/DLD zo dňa 17.02.2012, ktorým zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto o zastavení prác na stavbe a v rozhodnutí uviedol, že „zmenu výškovej úrovne stavby je potrebné posudzovať a vyhodnocovať vo väzbe na polohové a výškové kritériá umiestnenej predmetnej stavby vymedzené v jednotlivých rozhodnutiach a vo väzbe na to, akým spôsobom môže zmena výškovej úrovne ovplyvniť susedné nehnuteľnosti. Od výsledku tohto vyhodnotenia sa následne odvíja potreba túto zmenu povoliť v samotnom konaní alebo možnosť povoliť ju v spojení s kolaudačným konaním ako nepodstatnú zmenu oproti overenej projektovej dokumentácii. Tunajší úrad vyslovil názor, že určené odstupové vzdialenosti stavby od hraníc so susednými pozemkami a orientácia svetových strán aj pri zmene výškovej úrovni nepredpokladajú, že by realizovaná zmena podstatne obmedzila práva alebo zasiahla do práv vlastníkov susedných nehnuteľností vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom a následnom stavebnom konaní. Vyhodnotením týchto dôvodov je možné dospieť k záveru o neodôvodnenosti dodatočného konania o zmene stavby pred jej dokončením spočívajúcej v zmene výškovej úrovne stavby.“ Krajský stavebný úrad tak skonštatoval, že na stavbe nenastali podstatné odchýlky od projektovej dokumentácie spočívajúce v zmene výškových pomerov stavby a teda nie je dôvodná požiadavka na predloženie nového záväzného stanoviska hlavného mesta, preto rozhodnutie stavebného úradu mestskej časti zrušil. Krajský stavebný úrad tak dvoma právoplatnými rozhodnutiami konštatoval, že zmena výškových pomerov na stavbe nie je podstatná dokonca, že je tak nepodstatná, že by konanie v dodatočnom povolení stavby ani nemuselo prebehnúť, lebo na to nie je dôvod a vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. A-2012/1235/DSP-Kol dňa 21.12.2012. Prokuratúra napadla protestom zákonnosť rozhodnutia krajského stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby č. A-2012/1235-DSP-Kol zo dňa 21.12.2012. Prvostupňovým správnym rozhodnutím protestu prokurátora nevyhovel, o ktorom vydal dňa 19.11.2014 rozhodnutie č. 24806/2014/B625-SV/67546/Hia v ktorom uviedol, že tak ako navrhuje krajský prokurátor v proteste a „vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie, pre absenciu jedného z úradných podkladov v štádiu, keď je rozhodnutie z krajského stavebného úradu už vykonané a predmetná stavba je po stavebnotechnickej stránke už dokončená, by bolo za daných okolností nehospodárne, priečilo by sa princípom právneho štátu, pretože by popieralo princíp právnej istoty, ochrany dôvery v právny poriadok a v zákonnosť a správnosť právoplatných rozhodnutí orgánov štátu a celkom by rezignoval na ochranu prác stavebníkov, ktoré získali nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia konajúceho správneho orgánu - krajského stavebného úradu.“ Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie vlastníci susednej nehnuteľnosti, hoci dôvody rozkladu nezodpovedajú dôvodom uvedeným prokuratúrou a žalovaný rozkladu vyhovel a uviedol, že nedošlo k zabezpečeniu dôkazu a to záväzného stanoviska mesta k zmene projektovej dokumentácie a táto zmena stavby pred dokončením je v rozpore s § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Žalovaný nevzal do úvahy, že v uvedených dvoch rozhodnutiach krajský stavebný úrad dospel k záveru, že odchýlky od projektovej dokumentácie a zmeny na stavbe oproti pôvodnému stavebnému povoleniu sú nepodstatné. Na rozdiel od žalovaného (a aj prokuratúry) svoje závery o neopodstatnenosti zmien krajský stavebný úrad rozsiahle, riadne a podrobne zdôvodnil. V napadnutom rozhodnutí žalovaného chýbajú argumenty, ktoré by vysvetľovali prečo treba zmeny na stavbe považovať za podstatné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vo veci je potrebné vyžiadať záväzné stanovisko hlavného mesta, nakoľko je potrebné posúdiť súlad stavby s územným plánom mesta. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože pre dané územie bol vypracovaný aj územný plán zóny a žalobca zastáva názor, že existuje územný plán zóny a preto sa posudzuje súlad stavby s územným plánom zóny a nie s územným plánom obce, či mesta. Územný plán zóny je totiž najbližšie vyšším stupňom územnoplánovacej dokumentácie. Keďže pre územie bol vypracovaný územný plán zóny, posudzuje sa súlad stavby s územným plánom zóny a nie územným plánom hlavného mesta. K tvrdeniu žalovaného, že hlavné mesto SR je vo veci dotknutým orgánom a preto sa vyžaduje jeho záväzné stanovisko a poukazuje na § 140a ods. 2 Stavebného zákona, žalobca namieta, že v danom prípade hlavného mesto nie je vo veci dotknutým orgánom a preto sa nevyžaduje jeho záväzné stanovisko a poukazuje pritom z § 140a ods. 1 Stavebného zákona. Podľa jeho názoru sa krajský stavebný úrad vydal z dôvodu nečinnosti stavebného úradu mestskej časti rozhodnutie, ako správny orgán prvého stupňa, preto sa vo veci neaplikuje ust. § 140a ods. 2 stavebného zákona. Žalobca namieta okruh účastníkov, ktorí podali rozklad proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a uvádza, že tieto osoby a to C.. X. U. ml. a rovnako C.. L. U. neboli účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby. U. U. nespĺňa podmienky na aktívnu legitimáciu podania rozkladu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktoré nebolo vyhovené protestu prokurátora, pretože nie je vlastníčkou susednej nehnuteľnosti. Dňa 04.09.2015 podali C.. X. U., C.. L. U. a U.. U. U. návrh na vstup do konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p. ako účastníci správneho konania. Súd uznesením č.k. 5S 161/15-93 zo dňa 25.09.2015 podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania účastníkov správneho konania C.. X. U., C.. L. U. a U.. U. U.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že krajský stavebný úrad, ktorý podľa § 50 Stavebného poriadku si atrahoval právomoc rozhodnúť vo veci z vecne a miestne príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, vydal dňa 21.12.2012 rozhodnutie č. A-2012/1235/DSP-KOL, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 4, § 66 v spojení s § 68 Stavebného zákona dodatočne povolil zmenu stavby „Rodinný dom Bôrik“ pred dokončením, umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. F. mesto pre stavebníkov - žalobcu. Rozhodnutím krajského stavebného úradu bola povolená zmena stavby pred dokončením spočívajúca okrem iného aj v tom, že úroveň 0,000 stavby bola posunutá na kótu 190,1 m.n.m, B.p.v.; pozdĺž hraníc pozemku boli povolené múry, ktoré stabilizujú terén, ktorým bude zasypané 1.PP stavby; odstránená terasa z juhovýchodného nárožia tak, aby vznikli dve dispozičné symetrické detské izby; pod úrovňou terénu vzniknú miestnosti: vináreň, technická miestnosť a sklad, ktoré budú zasypané zemou a zatrávnené; v južnej fasáde boli vzniknutým izbám prispôsobené okenné otvory; v pôvodne navrhovaný presklený pás na 1. NP bol rozdelený dvojicou murovaných stien na západnej a južnej strane, ktoré nahradili pôvodne navrhované oceľové stĺpy; z garáže je prístupná technická miestnosť, ktorá sa nachádza pod úrovňou terénu v severovýchodnom rohu stavby; z exteriéru je prístupná vináreň, do ktorej sa vstupuje dvermi v opornom múre pod exteriérovým schodiskom, ktoré spája úroveň ulice a vstup do domu. Z vinárne je prístupné WC i sklad. Vináreň je vetraná prirodzeným spôsobom nadsvetlíkom na vstupnými dvermi a oknom v opornom múre. Všetky tieto miestnosti sa nachádzajú v priestore ohraničenom opornými múrmi stavby a budú umiestnené pod úrovňou upraveného terénu; na južnej strane sa nachádzajú dve detské izby so samostatnými šatníkmi a spoločnou kúpeľňou. Kúpeľňa spolu so šatníkom bola presunutá z juhovýchodného rohu na pôvodné miesto jednej z izieb. Druhý šatník vznikol na úkor chodby. Presunutá izba zabrala priestor pôvodnej terasy, kúpeľne a šatníka. Voči rozhodnutiu krajského stavebného úradu podal protest prokurátor, v ktorom namietal hlavne skutočnosť, že správny orgán pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby si nevyžiadal stanovisko dotknutého správneho orgánu, ktorým je Hlavné mesto Bratislava a takéto stanovisko je nutné považovať za jeden z najvýznamnejších podkladov potrebných k vydaniu rozhodnutia, nakoľko práve tento orgán sa vyjadruje k investičnej činnosti na jeho území. Práve hlavné mesto je najkompetentnejším orgánom, ktorý je oprávnený sa vyjadrovať sa k zmenám, ktoré boli predmetom rozhodovania krajského úradu, keďže sa vyjadruje k súladu stavby s územným plánom zóny Kráľovské údolie - Bôrik a s územným plánom hlavného mesta. Z dôvodu absencie stanoviska dotknutého orgánu vychádzal krajský úrad pri svojom rozhodnutí z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ďalej namietal, že krajský stavebný úrad nesprávne aplikoval § 11 ods. 3 vyhlášky, nakoľko zmeny na predmetnej stavbe nie je možné považovať za nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, ku ktorým by nebolo potrebné zabezpečiť stanovisko hlavného mesta. Žalovaný uvádza, že má za to, že rozhodnutie bývalého krajského stavebného úradu č. A-2012/1235/ DSP-Kol zo dňa 21.12.2012 v dodatočnom povolení zmeny stavby žalobcu bolo vydané v rozpore so Správnym poriadkom a preto nebolo možné ho ponechať v platnosti, pretože vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čím bola porušená zásada materiálnej pravdy. Poukazuje na ust. § 3 ods. 1 a § 46 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je zákonná požiadavka „spoľahlivého zistenia stavu veci“ a to tak, že správny orgán na základe podkladov pre rozhodnutie a na základe dokazovania nadobudne dostatočnú vedomosť o faktických okolnostiach prípadu, pričom tento stav je preukázateľný a nepochybný. Správny orgán musí vykonať všetky šetrenia nevyhnutné na objasnenie rozhodujúcich okolností dôležitých na posúdenie veci a jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia vyvodené z vykonaných šetrení zodpovedali skutočnosti. Žalovaný vzhľadom na to, že krajský stavebný úrad si pri vydaní svojho rozhodnutia nezabezpečil záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktoré je nevyhnutným podkladom pre jeho vydanie a tiež je potrebné poukázať, že dotknutému orgánu nebolo doručené ani upovedomenie o začatí konania, preto rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bolo vzhľadom na uvedené protestu prokurátora na základe podaného rozkladu vyhovené. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uvádza, že podľa jeho názoru je potrebné z dôvodu podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastaviť, pretože sa nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutie. Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, pretože rozhodnutie žalovaného o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodnutie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania a podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu platnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora je rozhodnutie procesnej povahy a nemôže ním dôjsť ku kráteniu na právach tej fyzickej a právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva a preto žiada konanie v celom rozsahu ako neprípustné zastaviť. Ak sa súd nestotožní s právnym názorom žalovaného o neprípustnosti podanej žaloby žiada, aby bola žaloba zamietnutá, nakoľko námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť rozhodnutia. Dňa 30.12.2015 oznámila Krajská prokuratúra v Bratislave, že vstupuje do konania podľa § 35 ods. 2 písm. i/ O.s.p. vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07494/2015/D220- SLP/22377-M zo dňa 24.04.2015, vedeného na krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/161/2015. Pribratí účastníci sa vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.01.2016 uviedli, že v rozhodnutí žalovaného zo dňa 19.11.2014, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a bolo neskôr zrušené zo strany žalovaného napadnutým rozhodnutím na základe podaného rozkladu zo strany troch účastníkov predmetného stavebného konania, a to vlastníkov susednej stavby, t.j. podielových vlastníkov vedľajších pozemkov par. č. XXXX/X, XXXX/X/, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a stavby zo súp. č. XXXX, postavenej na par. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len susedná stavba a pozemky) C.. X. U., Ing. L. U. a U.. U. U., ktorá má k susednej stavbe a pozemkom zriadené vecné bremeno bezodplatného doživotného užívania (ďalej len účastníci) Napadnuté rozhodnutie považujú účastníci za vecne správne a s jednotlivými bodmi tohto rozhodnutia sa stotožňujú, a to najmä s konštatovaním žalovaného, že: - začatie konania o dodatočnom povolení stavby žalobcu „Rodinný dom Bôrik“ nebolo doručené hlavnému mestu, ktoré ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 Stavebného zákona vydáva záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 3 a § 140b Stavebného zákona a podľa § 4 ods. 3 písm. d/, j/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov; - pokiaľ nebolo zabezpečené záväzné stanovisko hlavného mesta a súčasne hlavné mesto nebolo ani upovedomené o začatí konania, rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného stavu veci; „...Záväzné stanovisko hlavného mesta je nutné považovať za jeden z najvýznamnejších podkladov potrebných k vydaniu rozhodnutia, pretože hlavné mesto sa vyjadruje k investičnej činnosti na jeho území a tak, ako predložilo svoje stanovisko č. MAG ORM 48931/10-280456 zo dňa 13.09.2010 k rozhodnutiu o umiestnený stavby, je potrebné aby pri zmene stavby v rozsahu v akom bola dodatočne povolená pred dokončením podľa predmetného rozhodnutia stavebného úradu, bolo nové stanovisko nevyhnutným podkladom pre jeho vydanie. Hlavné mesto je orgán, ktorý je oprávnený vyjadriť sa k zmenám, obsiahnutým v rozhodnutí KSÚ, pretože sa vyjadruje k súladu stavby s územným plánom zóny „Kráľovské údolie - Bôrik a s územným plánom hlavného mesta.“ - v konaní nebol predložený doklad, ktorý by preukazoval súlad stavby s verejnými záujmami; - v predmetnej veci nie je možné aplikovať § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., pretože zmeny na uskutočnenej stavbe nie je možné považovať za nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, ku ktorým by nebolo potrebné zabezpečiť stanovisko hlavného mesta; - predpokladom úspešnosti stavebníkov v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona, alebo v konaní o zmene stavby pred dokončením podľa § 68 Stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie zmeny stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Pribratí účastníci k argumentácie žalobcu ohľadne rozhodnutí krajského stavebného úradu č. A-2012/1235-DLD zo dňa 12.01.2012 a č. A-2012/1563-DLD zo dňa 17.02.2012, že týmito dvoma rozhodnutiami krajský stavebný úrad konštatoval, že zmena výškových pomerov na stavbe nie je podstatná, vylučuje práve skutočnosť, že krajský stavebný úrad vydal rozhodnutie č. A-2012/1235/ BSP-KOL, v ktorom vychádzal práve z ust. § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 4, § 66 v spojení s § 68 Stavebného zákona a v spojení s ust. § 10 a § 11 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Práve rozhodnutie krajského stavebného úradu potvrdilo potrebu vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a nemožnosť aplikácie ustanovenia §11 ods. 3 vyhlášky. Ďalej uvádza, že všetky predchádzajúce rozhodnutia krajského stavebného úradu, ktorými sa konštatovalo, že zmena výškových pomerov stavby žalobcu sú preto právne irelevantné. V prípade, ak by predmetné rozhodnutie žalobca nepotreboval, nemuselo by prebehnúť ani konanie, ktoré mu predchádzalo v konečnom dôsledku ani toto súdne konanie. Pribratí účastníci poukazujú na znenie ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona podľa ktorého je povinnosťou stavebníka preukázať, že zmena stavby a následné dodatočné povolenie tejto zmeny stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom najmä s cieľmi a zámermi územného plánu a osobitnými predpismi, ktoré je v tomto prípade významné v tom, že krajský stavebný úrad, či iný stavebný úrad nemá príslušné kompetencie na posúdenie a rozhodnutie o tom, či zmena stavby je alebo nie je podstatná z pohľadu súladu tejto zmeny stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania. Iba stanovisko hlavného mesta je záväzné pre určenie či v prípade zmeny stavby ide alebo nejde o zásadnú odchýlku od projektovej dokumentácie. Pribratí účastníci poukazujú, že na celé územie administratívne spravované miestnou samosprávou rieši v prvom rade územný plán obce, ktorý plní funkciu základného územnoplánovacieho dokumentu na komunálnej úrovni. Riešením častí obce sa zaoberá nižší stupeň - územný plán zóny, ktorý sa odvíja od územného plánu obce a spodrobňuje ho na rozlišovaciu úroveň parciel. Územný plán obce má tiež právo stanoviť plochy, pre ktoré uloží povinnosť spracovania územného plánu zóny. Územný plán zóny v súlade so schváleným územným plánom obce ustanovuje podrobné podmienky pre funkčné využitie jednotlivých pozemkov, umiestnenie a priestorové usporiadanie stavieb, vrátane verejnoprospešných stavieb, pre ochranu prírodných a kultúrnych hodnôt územia a urbanistického charakteru územia, pre zachovanie stavu alebo zlepšenie stavu životného prostredia a vymedzenie a využitie pozemkov. Z ust. § 25 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, územný plán zóny nemôže byť v rozpore s územným plánom obce ani s inou vyššou kategóriou územno-plánovacej dokumentácie. Zo žiadneho ustanovenia Stavebného zákona nevyplýva povinnosť posudzovať súlad stavby s územným plánom zóny a nezohľadňovať pritom súlad stavby s územným plánom obce. Pre úplnosť pribratí účastníci zdôvodňuje, že predmetná stavba nebola v súlade ani s územným plánom zóny. Čo sa týka námietky žalobcu, že hlavné mesto nie je dotknutým orgánom, s týmto názorom žalobcu pribratí účastníci nemôžu súhlasiť a poukazujú na ustanovenia § 140b ods. 1 a § 140a ods. 2 Stavebného zákona podľa ktorého na území Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto SR Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto SR Bratislava alebo mesto Košice. Dotknuté orgány sú oprávnené uplatňovať požiadavky a podmienky v záväznom stanovisku iba v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Nakoľko si krajský stavebný úrad atrahoval kompetenciu konať v danej veci v tejto súvislosti nezakladá jeho postavenie ako dotknutého orgánu. Y. orgánom je v zmysle čl. 28 Štatútu hlavného mesta Bratislava hlavné mesto SR Bratislava, pretože do jeho pôsobnosti patrí vydávať záväzné stanoviská k investičnej činnosti činnosti v hlavnom meste ako podklad pre rozhodovanie stavebných úradov v územných konaniach a konaniach o dodatočnom povolení stavby. Stanovisko obce, resp. hlavného mesta je záväzné pre určenie, či zmena stavby je alebo nie je v rozpore s projektovou dokumentáciou a teda aj s územnoplánovacou dokumentáciou. Rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo trpí z toho dôvodu podstatnou vadou, pre ktorú žalovaný toto rozhodnutie zrušil. Pribratí účastníci sa nestotožňujú s tým, že rozhodnutie žalovaného má formálne vady, ako tvrdí žalobca, podľa ich názoru rozklad podali oprávnené osoby a to účastníci konania. Krajská prokuratúra v Bratislave doručila súdu dňa 09.05.2016 v ktorom uvádza, že podala protest prokurátora sp. zn. Kd 242/14/1100-12 zo dňa 16.09.2014 s procesných dôvodov, keď preskúmaním rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa 21.12.2012 dospela k záveru, že v konaní o dodatočnom povolení stavby nebolo predložené záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy, ako doklad, ktorý by preukazoval súlad stavby s verejnými záujmami. Zmeny na uskutočnenej stavbe nie je pritom možné považovať za nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácii a v proteste vyjadril názor, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia nedostatočne zistil skutočný stav veci. Taktiež zastáva názor, že v konaní o návrhu žalobcu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/161/2015 je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora. V tejto súvislosti poznamenáva, že predbežnou otázkou (od posúdenia ktorej sa bude odvíjať rozhodnutie vo veci samej) je v podstate zákonnosť procesného rozhodnutia (odvolacieho) správneho orgánu o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie, pričom takéto rozhodnutie je zo súdneho prieskumu vylúčené. Preto navrhuje konanie o návrhu žalobcu je podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť, keďže predmetom konania je preskúmanie zákonnosti, ktoré podľa prokuratúry zo súdneho prieskumu je vylúčené. Dňa 05.05.2016 podal vyjadrenie žalobca k vyjadreniu žalovaného a vedľajším účastníkom stavby, v ktorom sa podrobne zaoberá argumentáciou vznesenou žalovaným a pribratým účastníkom konania a naďalej trvá na tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správny orgán si mal vyžiadať druhé záväzné stanovisko hlavného mesta SR. Podľa žalovaného kladné záväzné stanovisko hlavného mesta, ktoré získal žalobca v roku 2011 nebolo postačujúce a krajský stavebný úrad si mal vyžiadať stanovisko ďalšie. Naďalej trvá na tom, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s § 250j ods. 2 písm. d/ ako nepreskúmateľné, pretože nekonkretizoval, prečo zmeny na stavbe treba považovať za zmeny podstatné. Krajský stavebný úrad v rozhodnutí o dodatočnom povolení zmeny stavby podrobne a odborne vysvetlil prečo sú zmeny na stavbe takej povahy, že nevyžadujú nové stanovisko hlavného mesta SR, taktiež sa zaoberal aj zmenou výškových pomerov stavby rodinného domu a zistil, že aj po zvýšení sa stále jedná o také zvýšenie, ktoré je v súlade s územným plánom zóny. Pritom územný plán zóny je omnoho podrobnejší než územný plán hlavného mesta SR. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v konaní nebol predložený doklad, ktorý by preukazoval súlad stavby s verejným záujmom a za takýto doklad považuje záväzné stanovisko hlavného mesta, a že v súvislosti s chýbajúcim stanoviskom neboli zohľadnené záujmy životného prostredia. Nesúhlasí s tvrdením prokurátora, že napadnuté rozhodnutie nezasahuje do práv účastníka konania. Napadnutým rozhodnutím bolo protestu prokurátora vyhovené a žalovaný zrušil právoplatné stavebné rozhodnutie na žalobcov rodinný dom, čím zasiahol do práv žalobcu. Dňa 11.05.2015 doplnila vyjadrenie právna zástupkyňa účastníkov konania, ktorá uviedla, že pribratí účastníci konania sú účastníkmi správneho konania a poukázala na znenie § 59 ods. 1 písm. d/ Stavebného zákona ako aj § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku s tým, že pribratí účastníci konania sú vlastníci susediacich pozemkov a zapísaní na LV č. XXXX k.ú. F. mesto, ktoré priamo susedí so zhotovenou stavbou, vždy boli účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad vždy konal s aktuálnymi vlastníkmi a to v roku 2013 so X. a U. U., ktorí boli jedinými vlastníkmi týchto nehnuteľností od roku 2013 aj so X. U. ml. a L. Mrázom nakoľko darovacími zmluvami previedli rodičia svoje nehnuteľnosti na svoje deti a zároveň s nimi, nakoľko zostali bývať v susednej stavbe si ponechali ako vecné právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností a teda ich nemohlo nezaujímať, čo za obrovskú nelegálnu čiernu stavbu im vyrastie za oknom. F. úrad preto vždy konal v konaní o dodatočnom povolení stavby žalobcu s nimi ako s účastníkmi podľa § 59 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona. Ďalej poukazujú na to, že krajským prokurátorom napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez vydania kogentného záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu stavby. Naďalej trvajú na tom, že v zmysle § 11 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. mali stavebníci k žiadosti o dodatočné povolenie jednoznačne predložiť doklady o tom, že zmeny v zhotovení prerokovali s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté, pričom to, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom podľa požiadavky kladenej na stavebníka v ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona mali preukázať práve záväzným stanoviskom obce a to Hlavného mesta SR Bratislavy. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to z pohľadu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodlo v správnom konaní; ide o právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, sa mohla domáhať ochrany svojich porušených alebo ohrozených práv na súde, ako na nezávislom orgáne, a aby tak mohla začať konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten. o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 07494/2015/D220-SLP/22377-M, rozhodnutie ministra č. 63/2015 zo dňa 24.04.205, ktorým zmenil rozhodnutie č. 24806/2014/B625- SV/67546/Hia zo dňa 19.11.2014 v konaní o proteste prokurátora tak, že vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 342/14/1100-12 zo dňa 16.09.2014 a protestom napadnuté rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave, odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa 21.12.2012 zrušil. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca podal dňa 01.08.2012 Žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením spolu s príslušnou projektovou dokumentáciou, ktorú doplnil o upresnenie technických detailov týkajúcich sa výkresov č. 09, 10, 11, 12 dňa 20.08.2012. Krajský stavebný úrad v Bratislave si podľa § 50 Správneho poriadku atrahoval pôsobnosť vecne a miestne príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - F. mesto oznámením zo dňa 15.05.2012 v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením „Rodinný dom, Pod Bôrikom, Bratislava“ umiestnenej na pozemku par. č. XXXX/X, kat. ú. Staré mesto pre žalobcu. R. vyplýva z podanej žiadosti žalobcu obsahom týchto zmien sú okrem posunutia úrovne 0,000 na kótu 190,1 m.n.m.B.p.v., dispozičné zmeny v hmote objektu aj oporné múry a zasypanie 1.PP stavby. Uvedená stavba bola povolená rozhodnutím stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 6715/27765/2011/STA/Bud/A-11 zo dňa 20.06.2011. Začatie konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby pred dokončením oznámil krajský stavebný úrad listom zo dňa 26.10.2012 verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona. Krajský stavebný úrad vydal rozhodnutie č. A-2012/1235/DSP/KOL zo dňa 21.12.2012 podľa ustanovení § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 4, § 66 v súčinnosti s § 68 Stavebného zákona, v spojení s ustanovením § 10 a 11 vyhl. č. 453/2000 Z.z. a dodatočne povolil zmenu stavby „Rodinný dom Bôrik“ pred dokončením, umiestnenú na pozemku P. (povolenú rozhodnutím stavebného úradu Mestskej časti V. - Staré Mesto č.: 6715/27765/2011/STAúBud/A-11 zo dňa 20.06.2011, právoplatným dňa 29.XX.2011) pre stavebníkov U.. C. T. a P.. R. T., obaja bytom U. 7, XXX 07 Bratislava. Navrhované zmeny oproti pôvodnému právoplatnému stavebnému povoleniu resp. oproti pôvodnej dokumentácii spočívajú v tom, že : -úroveň 0,000 stavby bola posunutá na kótu 190,1 m.n.m, B.p.v., - pozdĺž hraníc pozemku vzniknú múry, ktoré stabilizujú terén, ktorým bude zasypané 1.PP stavby, - pod úrovňou terénu vzniknú miestnosti: vináreň, technická miestnosť a sklad, ktoré budú zasypané zemou a zatrávnené, - odstránená bola terasa z juhovýchodného nárožia tak, aby vznikli dve dispozične symetrické detské izby, - v južnej fasáde boli vzniknutým izbám prispôsobené okenné otvory, - pôvodne navrhovaný presklený pás na 1. NP bol rozdelený dvojicou murovaných stien na západnej a južnej strane, ktoré nahradili pôvodne navrhované oceľové stĺpy, - z garáže je prístupná technická miestnosť, ktorá sa nachádza pod úrovňou terénu v severovýchodnom rohu stavby, - z exteriéru je prístupná vináreň, do ktorej sa vstupuje dvermi v opornom múre pod exteriérovým schodiskom, ktoré spája úroveň ulice a vstup do domu. Z vinárne je prístupné WC i sklad. Vináreň je vetraná prirodzeným spôsobom nadsvetlíkom na vstupnými dvermi a oknom v opornom múre. Všetky tieto miestnosti sa nachádzajú v priestore ohraničenom opornými múrmi stavby a budú umiestnené pod úrovňou upraveného terénu, - na južnej strane sa nachádzajú dve detské izby so samostatnými šatníkmi a spoločnou kúpeľňou. Kúpeľňa spolu so šatníkom bola presunutá z juhovýchodného rohu na pôvodné miesto jednej z izieb. Druhý šatník vznikol na úkor chodby. Presunutá izba zabrala priestor pôvodnej terasy, kúpeľne a šatníka. a to podľa projektovej dokumentácie vypracovanej v 07/2012 (s upresnením výkresov č. 09, 10, 11, a 12 v 08/2012) autorizovaným architektom C.. arch. P. M. (0095 AA) - zodpovedným projektantom, overenej tunajším úradom v dodatočnom stavebnom konaní. Štádium rozostavanosti stavby: zrealizovaná je hrubá stavba RD vrátane uvažovaných dispozičných zmien, taktiež sú zrealizované oporné múry z východnej, severnej a západnej strany a technická miestnosť v severovýchodnom rohu stavby, ktorá je súčasťou 1.PP. Zároveň v tomto rozhodnutí bolo určené ďalšie podmienky pre umiestnenie a realizáciu (uvažovaných zmien) resp. dokončenie stavby. Dňa 23.09.2014 bol Okresnému úradu Bratislava doručený protest Krajskej prokuratúry Bratislava Kd 342/14/1100-12 zo dňa 16.09.2014 proti rozhodnutiu Krajské stavebného úradu Bratislava zo dňa 21.12.2012, v ktorom navrhol, aby napadnuté rozhodnutie bolo v lehote do 30 dní od doručenia tohto protestu zrušené. Z podaného protestu vyplýva, že stavebný úrad adresoval oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení zmeny predmetnej stavby pred dokončením z 26.12.2012 pod č. A/2012/1235/ozn./KOL účastníkom konania formou verejnej vyhlášky a zároveň dotknutým orgánom štátnej správy. Zo spisu je však taktiež zrejmé, že stavebný úrad oznámenie o začatí konania nedoručoval hlavnému mestu SR Bratislave, ktoré je nutné považovať taktiež za dotknutý orgán vo veci predmetného stavebného konania. Podľa názoru prokurátora pri zmene stavby v rozsahu, v akom bola dodatočne povolená pred dokončením podľa uvedeného rozhodnutia stavebného úradu, je nové záväzné stanovisko (rep. potvrdenie pôvodného) bolo pre posúdenie súladu stavby nevyhnutným podkladom pre jeho vydanie. Preto pokiaľ stavebný úrad nezabezpečil záväzné stanovisko hlavného mesta a o začatí konania ho ani neupovedomil, rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Je možné konštatovať, že v konaní nebol predložený doklad, ktorý by preukazoval súlad stavby s verejnými záujmami. V novom prejednaní veci je preto potrebné opätovne vyzvať stavebníkov na predloženie nového záväzného stanoviska hlavného mesta k predmetnej zmene stavby z pohľadu platnej a záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie. Je tiež toho názoru, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať citované ust. § 11 ods. 3 vyhlášky, nakoľko zmeny na uskutočňovanej stavby nie je možné považovať za nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, ku ktorým by nebolo potrebné zabezpečiť stanovisko hlavného mesta navyše, keď stavebný úrd zabezpečil stanoviská, resp. oznámil začatie konania iným (ostatným) dotknutým orgánom štátnej správy. Rozhodnutím ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 24806/2014/B625-SV/67546/ Hia zo dňa 19.11.2014 v konaní o proteste prokurátora nebolo vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 342/14/1100-12 zo dňa 16.09.2014 podanému proti právoplatnému rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Bratislave, odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa 21.12.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vyhodnotenie súladu stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania bol krajský stavebný úrad, ako konajúci správny orgán, ktorý je súčasne aj orgánom územného plánovania, spôsobilý a oprávnený. Krajský stavebný úrad tento súlad vyhodnotil a potvrdil tak, že dodatočne povolená zmena stavby pred dokončením nemá zásadný vplyv na funkčné a priestorové regulatívy územného plánu zóny Kráľovské údolie - Bôrik; pozemok navrhovaného rodinného domu a predmetných zmien sa nachádza v sektore č. 10/7-5; pričom záväzný regulatív povoľuje v danom území novostavbu samostatne stojaceho rodinného domu s funkčným využitím na bývanie; max. podlažnosť 2 NP, index zastavanej plochy 0,20 index prírodnej plochy, koeficient stavebného objemu 10,5 - 11,0 sú splnené. Na základe vyhodnotenia súladu predmetnej stavby s územným plánom zóny Kráľovské údolie - Bôrik MDVRR SR konštatuje, že ani doplnené stanovisko hl. mesta SR Bratislavy by neviedlo k inému výsledku konania v predmetnej veci. Proti rozhodnutiu ministerstva zo dňa 19.11.201 podali rozklad účastníci konania C.. X. U., C.. L. U. a U.. U. U., ako účastníci konania. Žalovaný napadnutý rozhodnutím zo dňa 24.04.2015 vyhovel protestu prokuratúry a zrušil rozhodnutie krajského stavebného úradu č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa 21.12.2012. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia odvolatelia uvádzajú, že rozhodnutie ministerstva je v rozpore s čl. 1, 2 Ústavy SR, bolo vydané bez kogentného záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu stavby; nepredložil stavebník pred vydaním rozhodnutia dôkaz o tom, že ním uskutočnená nepovolená stavba údajného rodinného domu nie je v rozpore s verejnými záujmami; rozhodnutie KSÚ bolo vydané v rozpore s príslušnými právoplatnými územnými rozhodnutiami, bolo vydané v rozpore so schválenou záväznou časťou územného plánu hlavného mesta Bratislavy, ako aj v rozpore so schválenou záväznou časťou územného plánu zóny Kráľovské údolie - Bôrik a namietajú dobromyseľnosť stavebníkov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa stotožnil so zisteniami krajského prokurátora, že v konaní nebol predložený doklad, ktorý by preukazoval súlad stavby s verejnými záujmami. Príslušný stavebný úrad má pri vymedzení verejného záujmu vychádzať z § 126 Stavebného zákona, a preto v novom prejednaní veci je potrebné vyzvať stavebníkov na predloženie nového záväzného stanoviska hlavného mesta k predmetnej zmene stavby, vzhľadom na jeho postavenie dotknutého orgánu, vyplývajúceho z § 140a ods. 2 a § 140b Stavebného zákona. Súhlasil s názorom prokurátora, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať § 11 ods. 3 vyhl. č. 453/2000 Z.z., pretože zmeny na uskutočnenej stavbe nie je možné považovať za nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, ku ktorým by nebolo potrebné zabezpečiť stanovisko hlavného mesta. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravu už realizovanej stavby. Podľa § 68 ods. 1, 2 Stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Podľa § 139b ods. 4 Stavebného zákona, zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Podľa § 140a ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b, c/ vlastník siete a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. Na území hlavného mesta Slovenskej republiky a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Košice. Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať staveným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Podľa § 140b ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsahom záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 11 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z., k žiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením sa prikladá doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ak zmena stavby spočíva iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (napr. sa nemení umiestnenie, pôdorys ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné ani dispozičné riešenie), možno zmenu po dohode so stavebným úradom vyznačiť priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej dokumentácie stavby a prerokovať v kolaudačnom konaní. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Súd uvádza, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočností, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Súd s námietkou žalobcu, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie na základe rozkladu osôb, ktoré nemajú postavenie účastníkov konanie, sa nestotožňuje a uvádza, že C.. arch. X. U. a U.. U. U. boli účastníkmi konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením, čo vyplýva z rozhodnutia krajského stavebného úradu zo dňa 21.12.2012. C.. L. U. a Ing. X. U. sú vlastníkmi susednej stavby a pozemkov, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava. Na LV č. XXXX v časti C Q. je zriadené vecné bremeno - právo bezodplatného doživotného užívania týchto nehnuteľností, spolu s Ing. arch. X. U.. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že vo veci sa neaplikuje ustanovenie § 140a ods. 2 ale § 140a ods. 1 Stavebného zákona, pretože krajský stavebný úrad si atrahoval právomoc z dôvodu nečinnosti stavebného úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto, preto rozhodnutie vydané krajským stavebným úradom je rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a dotknutým orgánom je podľa § 140a ods. 2 Stavebného zákona hlavné mesto SR Bratislava. S námietkou žalovaného a krajskej prokuratúry, že je konanie potrebné zastaviť z dôvodu podľa § 250d ods. 3 O.s.p., nakoľko sa nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy, pretože rozhodnutie žalovaného nie je rozhodnutím vo veci samej sa, súd nestotožňuje a uvádza, že rozhodnutím žalovaného bolo protestu prokurátora vyhovené a bolo zrušené rozhodnutie krajského stavebného úradu zo dňa 21.12.2012, č. A-2012/1235/DSP-KOL o dodatočnom povolení zmeny stavby „Rodinný dom Bôrik“ pred dokončením. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. súdy preskúmavajú žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov, ktorým dochádza k ukrátenie na právach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti týchto fyzických alebo právnických osôb, čo v danom prípade bolo splnené. Súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa predloženia dokladu, ktorým by preukazoval žalobca súlad stavby s verejnými záujmami a za takýto doklad považuje záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislava, žalovaný nezdôvodnil a nekonkretizoval, prečo zmeny na stavbe treba považovať za zmeny podstatné. Taktiež v rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo nie je možné aplikovať § 11 ods. 3 vyhl. č. 453/200Z.z., iba uviedol že súhlasí s názorom uvedeným v proteste prokurátora. Ako však vyplýva z protestu prokurátora k tejto otázke súd cit.: „Som tiež toho názoru, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať vyššie citované ustanovenie § 11 ods. 3 vyhlášky, nakoľko zmeny na uskutočnenej stavbe nie je možné považovať za nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, ku ktorým by nebolo potrebné zabezpečiť stanovisko hlavného mesta navyše, keď stavebný úrad zabezpečil stanoviská, resp. oznámil začatie konania iným (ostatným) dotknutým orgánom štátnej správy.“ Súd uvádza, že z takto zdôvodneného rozhodnutia nie je možné zistiť prečo nemohol krajský stavebný úrad aplikovať ust. § 11 ods. vyhl. č. 453/2000 Z.z. napriek tomu, že z jeho rozhodnutia vyplýva podrobné zdôvodnenie aplikácie tohto ustanovenia, a prečo žalovaný zmeny na uskutočnenej stavbe nepovažuje za nepodstatné odchýlky od projektovej dokumentácie, preto považuje v tejto časti rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Súd dáva pozornosti žalovaného, že rozklad podali účastníci z dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného (strana 3, 4 napadnutého rozhodnutia), ale z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa s tým dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia, žalovaný vysporiadal. Ďalej súd konštatuje, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nepostupoval v intenciách ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko pred vydaním rozhodnutia nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, podľa názoru súdu sa takýmto postupom žalovaný a následne rozhodnutím dopustil takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia. V novom konaní bude žalovaný postupovať v súdom naznačenom smere to znamená, že riadne zdôvodní prečo nie je možné aplikovať § 11 ods. 3 vyhl. č. 453/2000 Z.z. a vysporiada sa z dôvodmi účastníkov konania uvedenými v odvolaní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov konania vo výške 497,10 eur a to za tri úkony ( prevzatie veci dňa 22.06.2015, podanie žaloby dňa 29.06.2015 a účasť na pojednávaní dňa 17.05.2016) 2 x 123,50 eur a 1 x 143,- eur; 3 x paušál: 2 x 7,41 eur a 1 x 8,58 eur a 20% DPH vo výške 82,70 eur, ktoré uhradí žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobcu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.