Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200770 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200770.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: R. U. L. O., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Guinejskej republiky, bez dokladu totožnosti, naposledy s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 26.4.2016 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-89-027/2016-AV zo dňa 19.4.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-89-027/2016-AV zo dňa 19.4.2016 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy konania - právneho zastúpenia vo výške 554,42 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-89-027/2016-AV zo dňa 19.4.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporca za použitia ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 19.4.2016 navrhovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia, umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“), pričom dobu zaistenia stanovil najdlhšie do 30 9.2016. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, poukázal na vykonateľné rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa PPZ-HCP-BA6-74-008/2016-AV z 8.3.2016 ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ v stanovenej lehote 15 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia z územia Slovenskej republiky nevycestoval. Opísal okolnosti predvedenia navrhovateľa pred správny orgán dňa 30.3.2016. Tiež skonštatoval, že o navrhovateľovej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu zo 16.3.2016 bolo 22.3.2016 neprávoplatne rozhodnuté tak, že táto žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie tohto druhu pobytu (§ 29 ods. 13 písm. b), d) zákona o pobyte cudzincov). Poukázal na skutočnosť, že neprávoplatne skončené konanie o navrhovateľovej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu ho neoprávňuje nerešpektovať povinnosť, vyplývajúcu mu z § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Dĺžku zaistenia navrhovateľa odôvodnil nutnosťou vykonania úkonov, potrebných na realizáciu vyhostenia, ktoré následne aj konkretizoval - vymenoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 26.4.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu, ako aj svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V opravnom prostriedku namietal , že odporca ho zaistil za účelom výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení i napriek tomu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia sa na slovenskom území nachádzal oprávnene, poukazujúc na neprávoplatné zamietnutie jeho žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu - v tej súvislosti poukázal na ust. § 59 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, že v tejto súvislosti v rozhodnutí neuviedol odporca žiadnu správnu úvahu na základe ktorej by bolo možné zistiť, ako dospel k záveru, že i napriek aktuálne oprávnenému pobytu na Slovensku (§ 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov) je nutné ho vyhostiť, že v rozhodnutí neuviedol žiaden podklad z ktorého by bolo možné zistiť, že realizácia vymenovaných úkonov odôvodňuje zaistenie navrhovateľa do 30.9.2016. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.5.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ bol 28.4.2016 administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť svedčí o efektívnosti a účelnosti zaistenia navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním z 18.5.2016. Dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p.. S poukazom na skutočnosť, že vyhostenie navrhovateľa bolo zrealizované dňa 28.4.2016 cez Letisko Viedeň - Schwechat (ako o tom svedčí zápisnica PPZ-HCP-ME-78-012/2016- U z 28.4.2016), súd odporcovi nevrátil vec na ďalšie konanie, nakoľko jeho dôvod odpadol dňom realizácie vyhostenia navrhovateľa. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-89/2016- AV z obsahu ktorého zistil, že sa v ňom nachádza úradný záznam, opisujúci okolnosti predvedenia navrhovateľa pred odporcu, ku ktorému došlo 30.3.2016, rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa PPZ-HCP-BA6-74-008/2016-AV z 8.3.2016, príslušné poučenia navrhovateľa. Tiež zápisnica o vyjadrení navrhovateľa spísaná 30.3.2016 za prítomnosti tlmočníka v ktorej odporca oznámil navrhovateľovi začatie konania vo veci jeho zaistenia, o. i. je jej obsahom tiež vyjadrenie navrhovateľa, podľa ktorého splnomocnil na svoje zastupovanie p. JUDr. Sabínu Hodoňovú s tým, že v predmetnom konaní ju splnomocňuje na úkony doručenia rozhodnutia a podania odvolania voči rozhodnutiu. Ďalej sa v spise nachádza prvé rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa PPZ-HCP-BA6-89-007/2016-AV z 30.3.2016, odvolanie navrhovateľa voči nemu, ako aj rozsudok tunajšieho súdu č.k.: 4Sp/32/2016-46 z 19.4.2016, ktorým bolo toto prvé rozhodnutie o zaistení navrhovateľa zrušené, vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie a bolo nariadené bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Na základe príkazu z 19.4.2016 bol navrhovateľ zo zaistenia prepustený. Následne bol v ten istý deň predvedený pred odporcu, bola s ním spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v ktorej o. i. uviedol, že v konaní má zástupkyňu p. JUDr. Sabínu Hodoňovú s ktorou sa však odporcovi nepodarilo skontaktovať. Následne vydal odporca napadnuté rozhodnutie. Ako to bolo vyššie uvedené, vyhostenia navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu sa uskutočnilo 28.4.2016 cez Letisko Viedeň - Schwechat. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov za tolerovaný pobyt sa považuje obdobie posudzovania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, výkonu väzby alebo obdobie výkonu trestu odňatia slobody; to neplatí, ak sa štátny príslušník tretej krajiny oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca zaistil navrhovateľa za účelom výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení i napriek tomu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia sa na slovenskom území nachádzal oprávnene, poukazujúc pritom na neprávoplatne skončenie konanie o podanej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu - v tej súvislosti poukázal na ust. § 59 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. I keď v čase vydania napadnutého rozhodnutia existovalo vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa (PPZ-HCP-BA6-74-008/2016-AV z 8.3.2016), tak z obsahu podaného opravného prostriedku, ako aj z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu je zrejmé, že navrhovateľ 16.3.2016 požiadal o udelenie tolerované pobytu z dôvodu § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Príslušný správny orgán podanú žiadosť zamietol neprávoplatným rozhodnutím z 22.3.2016 z dôvodu § 59 ods. 12 písm. b), d) zákona o pobyte cudzincov. K dátumu vydania napadnutého rozhodnutia (ku dňu 19.4.2016) toto konanie nebolo právoplatne skončené. S poukazom na znenie § 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov sa neoprávnený pobyt navrhovateľa (v dôsledku ktorého bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa PPZ-HCP-BA6-74-008/2016-AV z 8.3.2016) podaním žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu považuje za tolerovaný pobyt, avšak iba na obdobie posudzovania podanej žiadosti navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu. Preto podľa názoru súdu v období posudzovania podanej žiadosti navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu (od podania žiadosti do právoplatného skončenia konania o nej) nebol dôvod na zaistenie navrhovateľa a to i napriek skutočnosti, že existovalo vykonateľné (i keď neprávoplatné) rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa, vydané z dôvodu § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Teda inak povedané, neoprávnený pobyt navrhovateľa sa podaním žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu „dočasne konvalidoval“ v dôsledku čoho zákon o pobyte cudzincov obdobie posudzovania podanej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu považuje za pobyt oprávnený - tolerovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že právny názor navrhovateľa, podľa ktorého podanie žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu a jeho dôsledok vyjadrený v § 58 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov spôsobujú odpadnutie dôvodu konania o administratívnom vyhostení a teda že bolo povinnosťou správneho orgánu zastaviť konanie o administratívnom vyhostení navrhovateľa, nie je správny a nemá oporu v zákone. Ak by totižto zákonodarca s podaním žiadosti o tolerovaný pobyt spájal následok vyslovený navrhovateľom, jednoznačne by takýto následok výslovne v zákone o pobyte cudzincov uviedol. To sa však nestalo. Zákonodarca s podaním žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu spája iba následok, podľa ktorého sa za tolerovaný pobyt (okrem iných okolností) považuje obdobie posudzovania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu. Teda ide o dočasné - časovo obmedzené nazeranie na neoprávnený pobyt ako na pobyt oprávnený. Iba v prípade, ak by na základe podanej žiadosti bol navrhovateľovi udelený tolerovaný pobyt z dôvodu § 58 ods. 2písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nastala by skutočnosť v dôsledku ktorej by rozhodnutie o administratívnom vyhostení stratilo platnosť (§ 84 ods. 7 písm. c) zákona o pobyte cudzincov). Teda ani v tomto prípade zákon o pobyte cudzincov nepredpokladá zastavenie takéhoto (vyhosťovacieho) konania - ale iba stratu jeho platnosti. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: Navrhovateľ ju prezentoval jednak k neodôvodneniu existencie konania o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu (a dôsledkov z toho plynúcich) a jednak vo vzťahu k neuvedeniu podkladu (podkladov) z ktorého by bolo možné zistiť, že realizácia vymenovaných úkonov odôvodňuje zaistenie navrhovateľa do 30.9.2016. K prvej námietke súd poznamenáva, že i keď je dôvodná, súd nepokladal za potrebné ju akceptovať z dôvodu, že v konaní bolo objektívne zistené, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia prebiehalo konanie o žiadosti navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu § 58 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a s poukazom na túto skutočnosť súd napadnuté rozhodnutie zrušil s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. K druhej námietke súd poznamenáva, že odporca v odôvodnení rozhodnutia vymenoval úkony, potrebné k realizácii vyhostenia navrhovateľa, pričom presné určenie času, potrebného na vykonanie každého jedného takéhoto úkonu nie je objektívne možné. Pretože v čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo potrebné považovať pobyt navrhovateľa na slovenskom území za tolerovaný (§ 58 ods. 4 písm., c) zákona o pobyte cudzincov) a to i napriek skutočnosti, že súčasne existovalo vykonateľné (neprávoplatné) vyhosťovacie rozhodnutie, nebolo podľa názoru súdu dôvodu k zaisteniu navrhovateľa z dôvodu výkonu uvedeného administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu by postup odporcu v zmysle napadnutého rozhodnutia bol legálny až v prípade, ak by bolo právoplatne, negatívnym spôsobom skončené konanie o jeho žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si uplatnil a preto ich náhradu voči odporcovi súd priznal. Trovy konania boli vyčíslené v zákonnej lehote a to vo výške spolu 706,16 eur v skladbe: - za 3 úkony právnej pomoci ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní) á 143.- eur: 429.- eur; - 3x režijný paušál á 8,58 eur: 25,74 eur; - cestovné náklady v celkovej výške 108,42 eur; - náhrada za stratu času 143.- eur. Trovy konania zástupkyňa navrhovateľa žiadala uhradiť na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v M. U. AG. Súd po overení vyúčtovaných trov právneho zastúpenia v zmysle platnej právnej úpravy (vyhl. č. 655/2004 Z.z., zák. č. 283/2002 Z.z., opatrenie č. 632/2008 Z.z.) s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon: prevzatie a príprava zastúpenia, nakoľko tento úkon nie je možné považovať za účelný: Ako to je zrejmé z obsahu súdneho spisu, resp. administratívneho spisu odporcu, zástupkyňa navrhovateľa tohto zastupovala už v konaní pred odporcom, ktorá skutočnosť je zrejmá z obsahu zápisnice o podaní vyjadrenia z 19.4.2016, ako aj zo samotného napadnutého rozhodnutia. Účelom úkonu „príprava a prevzatie zastúpenia“ je logicky oboznámenie sa zástupcu zastúpeného účastníka s vecou ktorej sa zastúpenie týka, včítane zistenia jej stavu v čase prevzatia zastúpenia, oboznámenia sa s listinnými materiálmi a pod. a samotný písomný úkon prevzatia zastúpenia. V prejednávanej veci zaistenia navrhovateľa zástupkyňa navrhovateľa tohto zastupovala min. odo dňa 30.3.2016, keď ju navrhovateľ splnomocnil na doručenie v konaní prvého rozhodnutia o jeho zaistení, následne tiež v konaní pred súdom (sp. zn. 4Sp/32/2016), v pokračovaní konania o zaistení navrhovateľa (zápisnica o podaní vyjadrenia navrhovateľa z 19.4.2016). Zástupkyňa navrhovateľa bola teda už pred udelením plnomocenstva zo 4.5.2016 na jej zastupovanie navrhovateľa v aktuálnom konaní pred súdom (sp. zn.: 4Sp/42/2016) podrobne oboznámená s predmetom zastupovania, jej zastupovanie v konaní pred súdom bolo plynulým pokračovaním zastupovania navrhovateľa. Podľa názoru súdu vyúčtovaný úkon „príprava a prevzatie zastúpenia“ v konaní pred súdom ako úkon za ktorý si navrhovateľ uplatnil náhradu trov nebol úkonom, za ktorý by navrhovateľovi patrila jeho náhrada trov, nakoľko nejde o úkon, ktorý by bol vzhľadom na vyššie uvedené účelným. Na tejto skutočnosti nič nemení skutočnosť, že procesné plnomocenstvo zo 4.5.2016, udelené jej navrhovateľom pre aktuálne konanie pred súdom, bolo udelené samostatným splnomocnením. S poukazom na uvedené teda súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 554,42 eur v skladbe: - za 2 úkony právnej pomoci ( podanie návrhu, účasť na pojednávaní) á 143.- eur: 286,00.- eur; - 2x režijný paušál á 8,58 eur: 17,16 eur; - cestovné náklady v celkovej výške 108,42 eur; - náhrada za stratu času 143.- eur. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a) zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).