Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200608 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200608.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: R. U. L. O., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Guinejskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne zaisteného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného pani JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 5.4.2016 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-89-007/2016-AV zo dňa 30.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-89-007/2016-AV zo dňa 30.3.2016 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol navrhovateľ R. U. L. O., narodený X.X.XXXX, štátny príslušník Guinejskej republiky, bez dokladu totožnosti, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne trovy konania - právneho zastúpenia vo výške 706,16 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-89-007/2016-AV zo dňa 30.3.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporca za použitia ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 30.3.2016 navrhovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia, umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“), pričom dobu zaistenia stanovil najdlhšie do 30.9.2016. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, poukázal na vykonateľné rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-74-008/2016-AV z 8.3.2016 ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ v stanovenej lehote 15 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia z územia Slovenskej republiky nevycestoval. Opísal okolnosti predvedenia navrhovateľa pred správny orgán. Tiež skonštatoval, že o navrhovateľovej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu bolo 22.3.2016 neprávoplatne rozhodnuté tak, že táto žiadosť bola zamietnutá. V ďalšom dôvodil, že dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré o. i. patrí zdravotný stav navrhovateľa, jeho spolupráca ako aj komunikácia medzi slovenskými štátnymi orgánmi a ostatnými štátmi, ako aj od vybavenia všetkých potrebných náležitostí. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.4.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu, ako aj svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V opravnom prostriedku namietal , že odporca odignoroval skutočnosť, že v konaní pred odporcom mal právneho zástupcu a to na základe plnej moci, ktorá je súčasťou administratívneho spisu odporcu. Tiež že jeho zaistenie nie je efektívne a účelné, pričom poukázal na svoju žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, ktorú 16.3.2016 doručil odporcovi - v tejto súvislosti vytýkal odporcovi, že s poukazom na túto žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu mal konanie o jeho administratívnom vyhostení zastaviť. Tiež, že odporca sa nezaoberal ust. § 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. V ďalšom namietal, že odôvodnenie stanovenej dĺžky jeho zaistenia nie je dostatočné a je nepreskúmateľné. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 8.4.206 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj na jeho odôvodnení. Poukázal pritom na skutočnosť, že mu je známa existencia plnomocenstva, udeleného navrhovateľom jeho zástupkyni, avšak dôvodil, že navrhovateľ vyhlásením z 30.3.2016 jeho rozsah upravil iba na doručenie rozhodnutia a na prípadné podanie odvolania voči nemu. K námietke efektívnosti a účelnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa je vykonateľné, pričom podanie žiadosti o tolerovaný pobyt nemá vplyv na samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Námietku neodôvodnenia stanovenej doby zaistenia vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom poukázal na skutočnosť, že žiaden správny orgán nevie stanoviť presný čas, potrebný na vykonanie úkonov potrebných na zabezpečenie prípravy a samotného výkonu vyhostenia. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods.2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č. PPZ-HCP- BA6-89/2016-AV z obsahu ktorého zistil, že sa v ňom nachádza úradný záznam, opisujúci okolnosti predvedenia navrhovateľ pred odporcu, ku ktorému došlo 30.3.2016, rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa PPZ.HCP-BA6-74-008/2016-AV z 8.3.2016, príslušné poučenia navrhovateľa. Tiež zápisnica o vyjadrení navrhovateľa spísaná 30.3.2016 za prítomnosti tlmočníka v ktorej odporca oznámil navrhovateľovi začatie konania vo veci jeho zaistenia, o. i. je jej obsahom tiež vyjadrenie navrhovateľa, podľa ktorého splnomocnil na svoje zastupovanie p. JUDr. Sabínu Hodoňovu s tým, že v predmetnom konaní ju splnomocňuje na úkony doručenia rozhodnutia a podania odvolania voči rozhodnutiu. Ďalej sa v spise nachádza originál napadnutého rozhodnutia, písomnosti súvisiace s eskortou navrhovateľa do ÚPZC, žiadosť JUDr. S. Hodoňovej, advokátky, doručená aj mailom dňa 31.3.2016 o vysvetlenie, prečo ako zástupkyňa navrhovateľa nebola informovaná o predvedení navrhovateľa a ani o žiadnych úkonoch, realizovaných v jeho veci (písomnosť poradového čísla 013), odpoveď odporcu na túto žiadosť datovaná 31.3.2016 (písomnosť poradového čísla 014), originál podaného opravného prostriedku. V spise sa nenachádza žiadne písomné plnomocenstvo, udelené navrhovateľom. Z pripojeného spisu PPZ-HCP-BA6-74/2016-AV súd zistil, že 8.3.2016 vydal odporca rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa zo slovenského územia PPZ-HCP-BA6-74-008/2016-AV z 8.3.2016 so zákazom vstupu na územie Slovenskej republiky na 3 roky s určením 15-dňovej lehoty na vycestovanie a s vylúčením odkladného účinku. V spise sa nachádza kópia odvolania voči vydanému rozhodnutiu o administratívnom vyhostení navrhovateľa. V spise sa nenachádza žiadne písomné plnomocenstvo, udelené navrhovateľom. Podľa ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, podľa ktorej odporca odignoroval skutočnosť, že v konaní pred odporcom mal právneho zástupcu a to na základe plej moci, ktorá je súčasťou administratívneho spisu odporcu, pričom odporca túto skutočnosť odignoroval: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. V predmetnom administratívnom spise odporcu sa nenachádza žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré by navrhovateľ udelil akejkoľvek osobe. Z vyjadrenia odporu k podanému návrhu vyplýva, že mu ako správnemu orgánu bola doručená plná moc, udelená navrhovateľom p. JUDr. S. Hodoňovej. Z tohto vyjadrenia však nie je zrejmé v ktorom administratívnom spise je toto plnomocenstvo založené a ani jeho obsah - v spise týkajúceho sa zaistenia navrhovateľa žiadne plnomocenstvo založené nie je. Zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre odporcu povinnosť oznamovať prípadnému zástupcovi predvádzanej osoby jej predvedenie. Odporca navrhovateľovi riadne oznámil začatie konania o jeho zaistení, pričom následne mu položil otázku, či (v tomto konaní) má zástupcu. Navrhovateľ uviedol, že zástupcu má (p. JUDr. Sabínu Hodoňovú), avšak súčasne uviedol, že v tomto konkrétnom konaní o jeho zaistení ju chce splnomocniť iba na doručenie rozhodnutia a na podanie odvolania voči nemu. S poukazom na uvedené teda nebolo dôvodu k tomu, aby odporca výsluch navrhovateľa uskutočnil za prítomnosti zástupcu. V zmysle takto udeleného ústneho plnomocenstva odporca doručil napadnuté rozhodnutie zástupkyni navrhovateľa. Vo všeobecnosti súd považuje za potrebné poznamenať, že pokiaľ účastník konania udelil plnomocenstvo akejkoľvek osobe (či už v konkrétnom konaní, alebo tzv. všeobecné), je jeho povinnosťou preukázať jeho existenciu príslušnému správnemu orgánu v konkrétnom konaní. Naopak - nie je povinnosťou správneho orgánu zisťovať, či v prípadne iných správnych konaniach sa nenachádza plnomocenstvo, ktoré by svojím obsahom bolo aplikovateľné a danom konaní. K námietke, podľa ktorej mal odporca konanie o administratívnom vyhostení zastaviť z dôvodu podania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. V čase podania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu konanie o administratívnom vyhostení navrhovateľa nebolo právoplatne skončené i keď rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa bolo vykonateľné v dôsledku vylúčenia odkladného účinku prípadne podanému odvolaniu. V čase vydania napadnutého rozhodnutia nebolo právoplatne skončené ani konanie o udelenie tolerovaného pobytu. Z tohto pohľadu teda, podľa názoru súdu, nebolo dôvodu k zastaveniu konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa, nakoľko konanie o udelenie tolerovaného pobytu (za danej skutkovej situácie) bolo max. možné považovať za konanie o predbežnej otázke, v dôsledku čoho by prichádzalo do úvahy iba prerušenie konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa postupom podľa ust. § 29 ods. 1 správneho poriadku. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca iba vo všeobecnej rovine odôvodnil stanovenie doby zaistenia. Takéto odôvodnenie doby zaistenia preto nie je možné považovať za jej náležité odôvodnenie v zmysle cit. ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. Osobitne, ak doba zaistenia navrhovateľa bola stanovená v max. možnom rozsahu. Súd tiež uznal námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku skutočnosti, že v čase jeho vydania prebiehalo konanie o žiadosti navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu - teda vo vzťahu k ust. § 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého za tolerovaný pobyt sa považuje obdobie posudzovania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že ani v pripojených spisoch odporcu a ani v podanom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu odporu sa nenachádza kópia podanej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu a ani v tomto konaní vydaného prvostupňového rozhodnutia. Ak by totižto v konaní vo veci žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu nastala situácia predpokladaná ust. § 59 ods. 14 zákona o pobyte cudzincov, podľa názoru súdu by takéto neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie nemalo dôsledky podľa ust. § 58 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. V opačnom prípade by ust. § 59 ods. 14 zákona o pobyte cudzincov nemalo opodstatnenie. Pretože odporca nedostatočným spôsobom odôvodnil dĺžku zaistenia navrhovateľa, podobne ako aj ev. dôsledky navrhovateľom podanej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu vo vzťahu ku konaniu o zaistení navrhovateľa súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo zrušené, súd v zmysle § 250sa ods. 7 O.s.p nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. V ďalšom konaní, pokiaľ pre jeho existenciu budú jestvovať zákonné predpoklady a pokiaľ odporca dospeje k názoru, že zaistenie navrhovateľa je dôvodným, bude jeho úlohou prípadne vydané rozhodnutie náležite odôvodniť spôsobom, z ktorého bude zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri jeho vydaní riadil. Osobitne v tejto súvislosti súd poukazuje na potrebu odôvodnenia existencie dôvodov zaistenia (aj vyhodnotením predpokladov Článku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES - tzv. návratovej smernice), náležitého odôvodnenia dĺžky prípadného zaistenia, ako aj, v prípade neprávoplatne skončeného konania o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, vzťahu takéhoto konania ku konaniu o zaistení navrhovateľa a dôsledkov z toho prameniacich. S poukazom na otázku zastupovania navrhovateľa v konaní o jeho zaistení sa ako vhodný javí postup, pri ktorom odporca za účasti zástupkyne navrhovateľa a samotného navrhovateľa spresní a overí existenciu zastupovania. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si uplatnil a preto ich náhradu voči odporcovi súd priznal. Trovy konania boli vyčíslené v zákonnej lehote a to vo výške spolu 706,16 eur v skladbe: - za 3 úkony právnej pomoci á 143.- eur: 429.- eur; - 3x režijný paušál á 8,58 eur: 25,74 eur; - cestovné náklady v celkovej výške 108,42 eur; - náhrada za stratu času 143.- eur. Trovy konania zástupkyňa navrhovateľa žiadala uhradiť na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v M. U. G.. Súd po overení správnosti vyúčtovaných trov právneho zastúpenia v zmysle platnej právnej úpravy (vyhl. č. 655/2004 Z.z., zák. č. 283/2002 Z.z., opatrenie č. 632/2008 Z.z.) zistil, že vyúčtovanie trov je v súlade s platnou právnou úpravou. Súd poznamenáva, že uznal aj úkon prípravy a prevzatia zastúpenia vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ - ako to bolo vyššie uvedené - splnomocnil p. JUDr. S. Hodoňovú, advokátku v konaní pred odporcom iba na doručenie napadnutého rozhodnutia. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a) zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Tento rozsudok je právoplatný a vykonateľný dňom jeho vyhlásenia (§ 250sa ods. 3 O.s.p.